15. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, poviem to hneď na úvod a celkom otvorene. Predložením tohto vášho návrhu zákona ste práve sami, ozaj zdôrazňujem sami, priznali a dokázali, že všetky vaše opatrenia, ktoré tu už niekoľko mesiacov robíte proti tzv. koronavírusu od povinného očkovania, teda povinného nosenia rúšok, zatiaľ ešte povinné očkovanie nie, vďakapánubohu, cez zatváranie obchodov a reštaurácií až po nútenú štátnu karanténu, že všetky tieto vaše šialené opatrenia boli protizákonné a tým aj protiústavné, keďže v zmysle ústavy môže štát ukladať akékoľvek povinnosti len na základe zákona. A to je v podstate aj jediný dôvod, prečo túto novelu dnes predkladáte, dôvod, ktorý veľmi síce tak jemne a nepriamo aj vy sami priznávate v dôvodovej správe.
Vy jednoducho potrebujete legalizovať všetky tie vaše totalitné opatrenia pod hlavičkou Úradu verejného zdravotníctva a pod zámienkou boja proti COVID-u-19. Tomu COVID-u-19, o ktorom ste nám aj dnes zabránili ako vládni poslanci dostať relevantné informácie, čísla a analýzy, ktoré máte alebo by ste mali mať k dispozícii, ktoré ale tajíte, a to nielen pred širokou verejnosťou, ale dokonca už aj pred nami poslancami, ktorí máme pritom najväčšiu zodpovednosť pred Slovenskou republikou aj občanmi.
Keď sme na protiprávnosť týchto opatrení upozorňovali my v opozícii, tak ste boli ticho. Vtedy ste sa tvárili, že všetko v poriadku, že sa nič nedeje, že nič neporušujete, že všetko je v súlade so zákonom, s ústavou. Až kým vás z tejto protiprávnosti a protizákonnosti neusvedčila aj samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá poslala 29. septembra Úradu verejného zdravotníctva svoje upozornenie. A ja musím konštatovať, že sme tu ešte nemali vládu, ktorá by tak bezprecedentne porušovala základné ľudské práva a slobody, ktorá by tak bezprecedentne zasahovala do životov všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen tých chorých, ale aj tých celkom zdravých, a to ešte aj protizákonným a protiústavným spôsobom, ako to robí práve vaša vláda.
Ľudia musia jednoducho vedieť, že keď ich vláda po návrate z práce v zahraničí na jar umiestňovala do štátnej karantény, kde museli niekoľko týždňov žiť ako vo väzení, tak konala protizákonne. Ľudia musia jednoducho vedieť aj to, že keď vláda zatvárala ich reštaurácie, predajne a iné podniky, tak ako to robí pomaly aj teraz, a pripravovala ich tak o prácu a o živobytie, taktiež konala protizákonne. Ľudia musia vedieť, že to, že je náš štát a jeho obyvatelia dnes na kolenách, že za to nemôže nejaký COVID-19, ale za to môžu panické a protizákonné opatrenia tejto vlády.
A teraz chce túto protiprávnosť vláda napraviť tak, že prichádza s novelou, ktorá dáva všetky tie totalitné, pre mnohých likvidačné opatrenia priamo do zákona a ešte ich aj rozširuje. S novelou, ktorá doslova škandalóznym spôsobom zavádza na Slovensku diktatúru.
Keď som si otvoril ten váš návrh zákona, pán minister, ten váš totalitný zákon, tak som nemohol veriť vlastným očiam. Vy dávate nejakému hlavnému hygienikovi, ktorý nebol zvolený do svojej funkcie občanmi Slovenskej republiky, ktorý nie je zákonodarcom ako my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, také právomoci, za aké by sa nemusel hanbiť ani ten najväčší diktátor.
Poviem to konkrétne. Chcete, aby mal právo nariadiť nútenú izoláciu osoby. Ale pozor, už nielen izoláciu osoby chorej, ale i osoby čo i len podozrivej z prenosného ochorenia. Čo môže byť prakticky ktokoľvek, o kom Úrad verejného zdravotníctva povie, že bol v kontakte s nejakou chorou osobou, nachádza sa na nejakom nevhodnom mieste alebo má jednoducho len horúčku a kašeľ, teda príznaky, ktoré sa pripisujú aj COVID-u-19. A túto právomoc hlavného hygienika takmer kohokoľvek nútene izolovať ešte ako keby sa nechumelilo, nazvete v dôvodovej správe iba nejakou legislatívno-technickou úpravou. Presne takto ste to tam dali. To je podľa vás len legislatívno-technická úprava. To, že môžte kohokoľvek nútene izolovať.
Vy ďalej chcete dať hlavnému hygienikovi právo, aby rozhodoval o tom, že budeme musieť nosiť všetci povinne rúška. Ale pozor, nie nielen niekde na nejakých hromadných podujatiach, tam, kde sa vyskytuje veľa ľudí, niekde na verejnosti, ale keď si to vláda a jej lokaj na mieste hlavného hygienika zmyslí, tak kľudne aj doma, hoci aj celých 24 hodín, hoci aj v posteli počas spánku, pretože tento váš paškvil nijako neobmedzuje hlavného hygienika v tomto opatrení a nestanovuje z tohto opatrenia žiadne výnimky.
Vy chcete dať de facto vláde a jej úradníkom právomoc, aby zaviedla povinnosť každého jedného človeka, ktorý si pôjde nakúpiť napríklad do obchodu potraviny alebo si pôjde natankovať do svojho auta, registrovať sa a poskytnúť svoje osobné údaje, aby ste mali dokonalý prehľad o tom, kto a kde sa pohyboval a to už aj bez toho, aby musel mať pri sebe mobil. Keď odmietne, tak si jednoducho nenakúpi a nechávate ho v zmysle tohto vášho paškvilu zomrieť aj od hladu.
Vy chcete, aby vláda prostredníctvom svojej figúrky mohla nariadiť transport osoby chorej na prenosné ochorenie, ale dokonca aj osoby hoci len podozrivej z prenosného ochorenia a určiť podmienky tohto transportu. A tu by som sa trocha zastavil, lebo naozaj mňa by zaujímalo, čo myslíte pod tým transportom, lebo nenašiel som to priamo v zákone, nenašiel som to ani v dôvodovej správe v osobitnej časti. Transport, teda inými slovami deportácia občanov Slovenskej republiky, má byť teda odkiaľ kam? Za akým účelom? Na ako dlho? Má byť v zamrežovaných autobusoch strážených vojakmi alebo budete občanov transportovať nejakými dobytčákmi? Budete ich transportovať do väzenia, do pracovných táborov, kde im nariadite nejakú pracovnú povinnosť, lebo aj to vám dnes umožňuje núdzový stav?
A napokon je tu aj ďalšia významná právomoc hlavného hygienika. Možnosť, aby nariadil povinné očkovanie proti koronavírusu, to očkovanie, ktorému dnes neveria ani len tí, čo inak všeobecne iné očkovania podporujú. Síce ste povedali hneď na úvod, pán minister, že toto z vášho návrhu zákona nakoniec pozmeňovacím návrhom vypustíte, ale opýtam sa vás, tak ako to, že vás to vôbec napadlo, ako vás to mohlo napadnúť niečo takéto do zákona vôbec dávať. Ak chcete urobiť zo seba a zo svojej rodiny nejakého pokusného králika, tak nech sa páči, kľudne si to urobte, ale nenúťte a nepresviedčajte ostatných fyzicky aj duševne zdravých ľudí na Slovensku, aby podstupovali tieto vaše medicínske experimenty aj oni a ich deti a ich vlastné rodiny.
No a napokon najlepšie vaše opatrenie nakoniec. Vy chcete dať vláde a jej poskokovi hlavnému hygienikovi právomoc nariaďovať ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môžete zakázať, môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Teda inými slovami dávate vláde právomoc prostredníctvom hlavného hygienika zavádzať prakticky čokoľvek, akékoľvek absurdné opatrenia, akúkoľvek hlúposť, absurditu, akékoľvek totalitné opatrenia obmedzujúce základné ľudské práva a slobody, a stačí vám, keď poviete, že to je, že to je nevyhnutné. A to hovoríte aj teraz, že tieto všetky opatrenia, ktoré ste tu robili, boli nevyhnutné. Je to nevyhnutné podľa vás, lebo tu máme pandémiu, lebo sú ohrozené naše životy. A s tým môžem súhlasiť, naozaj sú tu ohrozené ľudské životy, naozaj ľuďom na Slovensku ide o život. Ide im o život, keď ich pripravujete o ich živobytie, ide im o život, keď ich necháte umierať na iné ochorenia, sústrediac všetky zdravotnícke kapacity v podstate len na jeden cieľ – boj s COVID-om-19, boj s vírusom, z ktorého ste urobili snáď najväčšiu hrozbu tohto storočia.
A pre toho, kto si myslí, že niečo zľahčujem, tak taký jednoduchý príklad, kým na aktívne a pasívne fajčenie na Slovensku zomrie ročne 11-tisíc ľudí, na COVID-19 to bolo do dnešného dňa, teraz myslím najnovšia štatistika, 66. Teda na jednej strane 11-tisíc obetí chorôb z fajčenia, ktoré tu nikto nezakazuje ani neobmedzuje tým spôsobom, že by obmedzovalo ľudské práva a základné slobody, a na druhej strane tu máme 66 obetí COVID-u, pre ktoré doslova a do písmena likvidujete celý náš štát a životy všetkých obyvateľov, a to nielen zdravých, ale aj chorých, proste všetkých, všetkých, všetkých občanov dokopy.
A keďže sa pri svojich totalitných chúťkach stále skrývate za pandémiu koronavírusu a tvrdíte, že ho nemožno porovnávať s chrípkou, tak si na záver neodpustím ešte jednu poznámku, ktorú už možno, keď na základe núdzového stavu možno za týždeň, za dva, keď obmedzíte slobodu slova, nebudem môcť povedať verejne mimo pôdy parlamentu.
Podľa oficiálneho pandemického plánu Českej republiky, je to síce náš sused, nie je to Slovenská republika, ale predsa len pandemický plán oficiálny Českej republiky musí mať nejakú relevanciu. Je to krajina, ktorá má, ktorá je nám veľmi blízka.
Pri epidémii chrípky podľa tohto plánu, pri epidémii bežnej chrípky ochorie 5 až 10 % obyvateľov. V prípade pandémie chrípky je to 30 až 50 % obyvateľov daného štátu. A viete, koľko pozitívne testovaných, pozitívne testovaných, nie chorých, máme na Slovensku k dnešnému dňu? V čase, keď tu vláda vyvoláva doslova hystériu a paniku z COVID-u-19? Nie je to ani 5 %, ani 10, ani 30 a už vôbec nie 50 %. Je to presne k dnešnému dňu 0,38 % ľudí, pretože presne toľkoto ľudí máme k dnešnému dňu nie chorých, ale pozitívne testovaných.
A ešte jedna informácia, takisto podľa oficiálneho pandemického plánu Českej republiky. Tam vyhlasujú epidémiu chrípky, keď počet ochorení dosiahne 1 800 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. U nás je momentálne 383 prípadov COVID-u-19 na 100-tisíc obyvateľov. Napriek tomu sa stále hovorí o epidémii, pandémii a tak ďalej.
Prestaňme si už konečne klamať, prestaňme vyvolávať paniku a využívať ľudský strach na to, aby v našom štáte bola zavádzaná totalita.
Na záver, páni poslanci, panie poslankyne, ak tento zákon z dielne ministerstva zdravotníctva schválite, tak sa choďte rovno udať, choďte sa rovno udať za to, že zneužívate právomoc verejného činiteľa, choďte sa udať za to, že pod hrozbou násilia zo strany polície, ktorú budete zneužívať na presadzovanie týchto opatrení voči neposlušným občanom, že konáte úklady proti Slovenskej republike, keď odstraňujete jej demokratické zriadenie a zavádzate tu v praxi novodobú totalitu. A choďte sa udať skôr, než to za vás spravia občania, ktorí ešte – na rozdiel od vás – nestratili zdravý rozum.

Iba jedna malá pripomienka, pán poslanec Schlosár. Neviem, či ste neprepočuli to, čo povedal váš kolega práve z vašej ľavice pán primár Urban, ktorý pracuje v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, že mu práve v noci zomrel pacient na COVID. Toľko k vášmu zľahčovaniu pandémie.

Pán Schlosár, ja len veľmi, veľmi krátku reakciu na to, že práve vy nás tu obviňujete z pochovávania demokracie alebo niečoho podobného a z obmedzovania slobôd, práve vy ste poslancom strany, ktorej viacerí poslanci boli odsúdení alebo obvinení z uctievania filozofie a režimu, ktorý práve obmedzoval ľudské slobody, ktorý zatváral ľudí do väzenia, ktorý ich strieľal, ktorý ich hádzal do všelijakých vápeniek a podobných vecí.
Ja si myslím, že práve vy by ste tu mali tíško sedieť a šúchať nožičkami, aby sa to na vás nezviezlo, a práve vy tu teraz sa postavíte a rozprávate o takýchto veciach. Ja si myslím, že toto je situácia, ktorú nikto z nás zatiaľ nezažil a nikdy sme si nevedeli predstaviť, že by sme ju zažili. Nevieme, čo bude budúci rok, nevieme, čo nás čaká, a v takejto situácii sa vy tam postavíte a obdaríte nás svojou múdrosťou, svojím mudrovaním nad tým, ako by sme to mali spraviť a ako vôbec si niekto dovolí dať určité právomoci štátu v takejto medznej situácii zakročiť.
Myslím si, že máme medzi sebou veľmi veľa ľudí a mnohí vaši poslanci sú dobrým príkladom toho, keď ľudia neverili tomu, že treba nosiť rúška, boli nezodpovední voči svojmu okoliu, nosili ich pod nosom alebo vôbec, odmietali si ich nasadiť a výsledkom je dnes to, čo máme na Slovensku. Aj vďaka prispeniu týchto ľudí tiež neverili, že COVID existuje, tiež neverili, že sa naň dá zomrieť. Sú takí aj vo svete, mnohí prezidenti, premiéri, presvedčili sa až na vlastnej škode. Dúfam, že sa to nestane vám.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rastislav, ďakujem veľmi pekne za príspevok k tejto debate. Vecne si argumentoval, iba na to, na čo sa tu snažíme poukazovať tí, ktorí sme vlastne odporcovia tohto návrhu zákona. Aj keď nám tu bolo prisľúbené alebo aj keď nám tu bolo povedané, že určité nezrovnalosti, určité veci, ktoré nie sú v súlade s tým, čo hlási tá menšia časť koalície, budú zo zákona vyňaté, budú zo; vypustené, ja tomu uverím, až keď sa tomu tak naozaj stane.
Mnohí naši kolegovia z vládnej koalície spochybňujú niečo, na čo absolútne si vo svojej reči nepoukázal, vôbec si na to nereagoval, jednoducho len si argumentoval vecne. Nikto by nemal spochybňovať, že tu nejaký vírus, nejaký COVID-19 je. On tu naozaj je, ale je štatisticky aj medicínsky tak slabučký ako naozaj asi najslabšia forma chrípky. A to tvrdia odborníci na tejto aj na opačnej strane politického spektra.
Nazývať ľuďmi, ktorí sa týmito problémami zaoberajú desiatky rokov, len preto, že nezdieľajú názor terajšej vlády alebo jej predsedu, je podľa mňa dosť úbohé a dosť choré a nezaslúžia si byť nazývaní bláznami, polobláznami a majú vrátiť diplomy a kadečo iné, ako to tvrdí jeden pán z Trnavy.
V tejto celej vecnej diskusii naozaj musím vyzdvihnúť postavenie niekoľkých členov SaS, ktorým naozaj asi záleží na tom, aby nebola táto totalita, táto diktatúra, ktorá tomuto človeku bola zverená a ktorý to chce preniesť na hlavného hygienika, ktorý naozaj na to nemá žiadne právo.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Benčík, áno, môj kolega pán poslanec Urban konštatoval, že v jeho nemocnici zomrel pacient na pneumóniu spôsobenú COVID-om-19. Ja to nijako nespochybňujem, nehádam sa, ale ja teda na vašu faktickú odpoviem faktami. Keď si pozrieme oficiálne štatistiky príčin úmrtí, tá posledná je z roku 2018, tak na rakovinu zomrelo 13 878 ľudí, na infekčné choroby vyše 800, samovraždy spáchalo 500 ľudí, dopravných nehôd, pri ktorých došlo k úmrtiam, bolo vyše 200, 67 ľudí bolo zavraždených. To sú čísla, ktoré sú väčšie ako počet úmrtí na COVID v súčasnosti, tak zaoberajte sa aj týmto. Nevypichnime jeden prípad a jedno úmrtie, ale ja nejaké tie úmrtia na Slovensku, ktoré tu sú, nespochybňujem, ale nerobme z toho hlavný dôvod na to, prečo zavádzate všetky tieto opatrenia, keď to číslo nie je zďaleka také veľké, ako sú ostatné príčiny úmrtia ľudí na Slovensku.
A, pán poslanec Kremský, keď už niečo hovoríte tu v pléne, ja viem, že to hovoríte pre verejnosť, ale hovoríte to aj pre nás, pre poslancov, tak buďte aspoň presný a neklamte, lebo ja naozaj nepoznám ani jedného, ani jedného právoplatne odsúdeného nášho poslanca alebo člena za to, že by propagoval alebo že by nejakým spôsobom verejne uznával nejaký nedemokratický, extrémistický režim. Taký človek neexistuje, ktorý by bol právoplatne za toto odsúdený, tak tu, prosím vás, netárajte nejaké nezmysly.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako som povedal už v rozprave pri skrátenom legislatívnom konaní, tento návrh zákona zavádza do veľkej miery rozšírené kompetencie pre Úrad verejného zdravotníctva, ktorý doteraz tento úrad nemal, a kompetencie, ktoré zasahujú alebo obmedzujú základné ľudské práva a slobody, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to najmä právo na osobnú slobodu, slobodu zhromažďovania sa a ochranu osobných údajov a súkromia.
Keď si pozrieme konkrétne ustanovenia tohto návrhu, tak sú tu napríklad nútená izolácia podozrivej osoby z ochorenia alebo nákazy, alebo nákazy, podozrivej z nákazy. Ja sa teda pýtam, kto je osoba, ktorá je podozrivá z nákazy alebo z prenosného ochorenia. Ako sa to bude určovať a kto to bude určovať, na základe akých kritérií, pretože to v zákone vôbec nemáme určené.
Ďalej tu máme obmedzenie základného práva na súkromie a ochranu osobných údajov v článku alebo v bode 12 tohto návrhu, kde sa zavádza povinnosť alebo teda opatrenie, ktoré môže uložiť Úrad verejného zdravotníctva – podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov poskytovateľov služieb vo všeobecnosti. A teraz kto sú poskytovatelia služieb? Sú to obchody, sú to reštaurácie, sú to kozmetiky, sú to, ja neviem, akékoľvek, všetky iné, to je akékoľvek. Akýkoľvek poskytovateľ služby bude zhromažďovať osobné údaje o fyzických osobách a s takýmito bude ďalej nakladať, môže ich poskytovať alebo teda musí ich poskytovať Úradu verejného zdravotníctva na požiadanie, ale nie je nikde zadefinované, čo táto osoba s tými údajmi môže robiť a ako s nimi môže, môže nakladať. Podobne aj registrovanie osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky.
Ďalej sa tu zavádza izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú ľudia, ktorí sú nakazení nejakým prenosným ochorením alebo nákazlivou chorobou, alebo nie sú. Čiže en bloc všetkých, to znamená aj zdravých osôb. Všetky tieto opatrenia sa týkajú v zásade aj zdravých osôb, lebo aj podozrivá osoba z ochorenia ešte neznamená, že je chorá alebo nakazená, čiže vo väčšine prípadov to budú zdravé osoby.
Ďalej sa tu hovorí o uložení povinnosti zamestnávateľom zákazu vstupu zamestnancom alebo iných osôb na pracoviská alebo do priestorov zamestnávateľa.
No a nakoniec je to ustanovenie, ktoré je absolútne zneužiteľné a absolútne vágne, a to sú, to je pod písmenom z) v § 48 sa dopĺňajú – ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Čo môže byť naozaj, naozaj všetko alebo teda čokoľvek. No a ja sa tu chcem spýtať, keďže tu máme nejaké ústavou garantované základné práva a slobody, ktorých obmedzenie, najmä pokiaľ ide o osobnú slobodu, resp. slobodu zhromažďovania sa, ale najmä osobnú slobodu, tak to máme naozaj v právnom poriadku Slovenskej republiky nastavené prísne kritériá, za ktorých sa môže osobná sloboda obmedziť, napríklad v trestnom konaní, prísne pravidlá, kedy sa musia skúmať rôzne okolnosti na to, aby mohlo prísť k obmedzeniu osobnej slobody fyzickej osoby. Tu bez akéhokoľvek skúmania alebo akéhokoľvek, akýchkoľvek podrobností tento návrh zákona zavádza možnosť Úradu verejného zdravotníctva nariadiť obmedzenie základného ľudského práva, práva na osobnú slobodu osoby, ktorá je podozrivá z toho, že je nakazená nejakou prenosnou chorobou alebo nákazou. Bez ohľadu na to alebo bez toho, aby tento zákon priamo nejakým spôsobom špecifikoval, ako sa to bude skúmať a ako sa bude vyhodnocovať, kto je touto podozrivou osobou. Čiže v zásade Úrad verejného zdravotníctva si určí sám, že toto sú osoby, ktoré sú podozrivé, a týmto obmedzí osobnú slobodu.
A tu, pán minister, by som sa chcel naozaj opýtať v rámci toho, že ide o skrátené legislatívne konanie, že to neprebehlo žiadnou odbornou verejnou diskusiou, že či a akým spôsobom sa tu vykonal test proporcionality.
V rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že ak je potrebné na zabezpečenie verejného záujmu obmedziť niektoré zo základných ľudských práv a slobôd, tak by mal byť vykonaný test proporcionality, kde by mali byť zvážené na jednej strane základné princípy demokratického zriadenia a základné ústavné princípy, ktorým je aj právo na osobnú slobodu. A na druhej strane tie práva, ktoré sú sledované práve takouto úpravou, ktorou majú byť obmedzené tieto základné práva. A na základe tohto testu proporcionality by sa malo vyhodnotiť, že či naozaj je tu z hľadiska tej proporcionality náležité to, aby sa mohli takto základné práva obmedziť. A či sú splnené všetky náležitosti na to a Ústavný súd ich definuje, ktoré sú to tie náležitosti, ktoré majú byť posudzované a ktoré majú byť vyhodnotené na to, aby mohli byť tieto základné práva a slobody obmedzené. A či bol takýto test proporcionality vykonaný a kde je jeho vyhodnotenie, lebo z dôvodovej správy ani z predkladacej správy k tomuto návrhu zákona sme sa tieto veci vôbec nedočítali.
No a na záver už len zopakujem to, čo som povedal na úvod. Samozrejme, vôbec nemôžme súhlasiť s tými prechodnými ustanoveniami, ktoré by mali v zásade sanovať neústavné alebo nezákonné prijaté opatrenia tým, že by ich zákon mal povýšiť na to, že boli prijaté v súlade so zákonom tým, že vlastne ich vyhlási za účinné po nejakú dobu ešte po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. O tom som už hovoril.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, Boris, za to, že si to takisto, ako aj tvoj predrečník kolega Schlosár jasne zosumarizoval.
Pán minister, nepredlžujte túto mizériu. Bolo jasne vysvetlené, prečo je nesprávne pokračovať v rokovaní o tomto vašom návrhu. Stiahnite ho a prineste ho do týždňa ešte raz.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, za uplynulých 24 hodín nám do Národnej rady bol doručený zákon, ktorý de facto vytvára nové a silné centrum moci na Slovensku, kedy sa vytvára Úrad verejného zdravotníctva, ktorý bude môcť prijímať zásadné rozhodnutia v oblasti slobody a práv ľudí. A bude ich môcť v podstate na základe absolútne vágnych definícií uplatniť na kohokoľvek.
To, čo ma vyslovene vyrušilo, je, že dnes predstavitelia vládnej koalície, teda časť uznala, že na jar, kedy sa prijímali rozhodnutia, ktoré de facto mali absolútne zásadný dopad na životy našich občanov, ktoré nebývalým spôsobom zasiahli do ich života, do ich živobytia, že sa v tejto oblasti urobili chyby. Ja keď som ako novonastupujúci poslanec nastúpil, tak som od začiatku vo svojich vystúpeniach apeloval na to, aby koalícia a opozícia v týchto regulačných oblastiach našli spoločnú reč, pretože to riziko toho, že sa pohybujeme za hranou ústavnosti, od samotného začiatku bol absolútne citeľný.
Dnes pani Cigániková, oceňujem, že ste povedali, že sa v tejto oblasti udiala chyba. Ale to, čo si myslím, že sa úplne nezhodneme, je, je tu rozhodnutie Generálnej prokuratúry, ktorá povedala, že problém je to, kto tieto rozhodnutia vydával. Vy ste povedali, že tieto rozhodnutia úradu de facto platia, pretože Generálna prokuratúra nerozporovala tieto opatrenia ako také. Ak vás nesprávne citujem, tak ma, prosím, opravte. Ale myslím, že ste to povedali v tomto duchu.
No a ja si myslím, že práve toto je to nepochopenie, pretože keď Generálna prokuratúra povedala, že opatrenia, ktoré boli vydané, neboli vydané orgánom, ktorý mal na to právomoci alebo vecnú príslušnosť, tak je to presne na tej istej úrovni, ako keby nejaký vrátnik namiesto sudcu niekoho odsúdil na akýkoľvek trest. A my by sme povedali, veď ale vecne ho v podstate odsúdil správne, on nepochybil. No jednoducho, ak je to raz vrátnik a nie je to sudca, tak je úplne jedno, že či to znenie je, alebo nie je korektné, alebo či sa nám pozdáva, alebo nepozdáva. Jednoducho tieto rozhodnutia sú nulitné. A otázka teraz vzniká, že ako ich napraviť.
No ja si myslím, že napraviť spätne sa to nedá. Napraviť to nebudete vedieť žiadnou normou. A práve preto, keďže viete, že toto pochybenie tu bolo a túto chybu ste dnes priznali, tak prečo prídete s návrhom behom 24 hodín? Toto neopravíte na žiadnych výboroch. Proste nerozumiem, prečo sa nedá vytvoriť alebo prečo je tu taká ješitnosť, alebo prečo je tu, ja neviem, aká forma nejakej, je tu rozhodnutie Generálnej prokuratúry, ale vy ste vedeli už týždne, ak nie mesiace, že jednoducho sa tu pohybujete za hranou toho zákona.
Pán Mikas je tu na chodbe, myslím, ak je tu stále, veď on je, na ňom je vidieť, že je bezradný. Ja ho absolútne chápem, že odmieta podpisovať tieto ďalšie rozhodnutia bez toho, pokiaľ sa neprijmú tieto nové zákonné úpravy. Ale to nemení nič na tom, že absolútne nerozumiem, prečo práve aj vy ako strana a solidarita nechcete chrániť občianske práva tou formou, že akékoľvek zásahy do života ľudí tohoto charakteru budú prijímať jednoducho v parlamente. Prečo to chcete delegovať ani nie na pána ministra zdravotníctva, ale potrebujeme to delegovať na úplne nejakú ďalšiu entitu, ktorá jednoducho sa nezodpovedá nikomu? Proste nemá ten mandát. Ľudia ich nevolili.
A prečo idete posilovať, posilovať a najmä takými vágnymi termínmi, že prosím vás, ako môžete obmedzovať práva ľudí na základe toho, že poviete, že ste, domnienka o tom, že on by mohol byť infikovaný? Tak na Slovensku, keď je dnes 200- alebo 250-tisíc potencionálne infikovaných ľudí, tak jednoducho ktokoľvek na niekoho ukáže prstom, tak teraz ho môžeme zavrieť do karantény, izolovať len preto, že niekto to ukáže.
Veď prosím vás, veď aj my ako Slovensko máme, myslím si, dosť bohatú históriu práve takýchto precedensov, keď jednoducho sa využívali táto forma nástroja, že niekto sa vyhlásil za chorého, druhý za blázna a podobne a bol jednoducho, veď toto bola, toto bola justičná samovražda, čo sa tu dialo aj počas komunizmu. A vy musíte rozumieť, že proste ľudia na toto sú citliví. A to, že na toto nie je dnes citlivé v podstate politické spektrum, ktoré sa najviac vyhlasuje, že chce chrániť tieto občianske práva a slobody, tak tomu jednoducho nerozumiem. Otázka preto zostáva naďalej, kto a akou formou bude ľudí kompenzovať za to, čo sa tu udialo.
A druhá vec, stále len počúvame o tom, ako štát potrebuje viac a viac právomocí, viac a viac údajov. A ja sa aj touto formou pýtam, kedy prídete s nejakými kompenzačnými opatreniami napríklad aj za tie zmiznuté dáta, či teda sa to potvrdilo alebo nie, tých 300-350-tisíc údajov. De facto každý, kto bol na tom povinnom teste na COVID, tak zmizli údajne o ňom jeho osobné údaje. Dnes sa dajú zneužiť na výrobu akýchkoľvek dokladov, čohokoľvek. A vy len prichádzate stále, že chcete viac, chcete viac, ale vy neviete obhospodarovať ani tie dáta, ktoré dnes máte. A práve aj táto je debata, že prečo už, keď chcete túto formu dát, tak ich nedáte do správy nejakých inštitúcií, ktoré sú na to vybavené, a všetko to dávate pod Úrad verejného zdravotníctva. Veď tí ľudia nie sú na to vybavení ani technicky, nemajú na to ani potrebné previerky, jednoducho nemajú na to nič.
Takže ja sa prikláňam k tým návrhom, aby jednoducho tento návrh bol vrátený. Bol vrátený na úplné komplexné prepracovanie, aby tu vznikol normálny dialóg. Myslím si, že dnes už sami priznávate, že nie ste majstri sveta, nezjedli ste všetku múdrosť. Jednoducho treba uznať, že viac hláv, možno viac rozumu. Treba aj začať počúvať opozíciu, pretože tie škody, ktoré sa páchajú, sú jednoducho fatálne a pre veľa, veľa ľudí sú nenapraviteľné.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Keď tu mám pána ministra, tak hneď v úvode naňho budem reagovať; kýve hlavou; že, pán minister, prečo predkladáte tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní? Malo to prebehnúť riadnym procesom. To je moja otázka a možno aj taká aj výčitka k tomuto. Pretože tento návrh zákona, ktorý tuná máme v parlamente a sa tu prerokúva do značnej miery jednak obmedzuje osobné práva a slobody nás všetkých občanov, všetkých, celej našej krajiny sa to týka, ale aj tých potenciálne, ktorí by sa vracali naspäť, ktorí tu aj nežijú na Slovensku, a tak, ako to bolo spomenuté aj, hej, nejaká, nejaký Úrad verejného zdravotníctva rozhodne o tom alebo komisia, kto do karantény pôjde alebo nepôjde.
Z tej prvej vlny máme skúsenosti aj veľmi zlé a veľmi negatívne. Dobre. Stali sa chyby, ale mohli sme sa na nich poučiť. Nestalo sa tak. Viete, zase sa rútime tým istým smerom. Ale boli situácie také a tí ľudia, ktorí to zažili, neviem, či ste sa niektorí boli pozrieť v tých záchytných centrách, prepáčte, ale ja to nazvem také novodobé lágery, ktoré tam sú. Lebo teraz ako prídu občania a ľudia k tomu, že potenciálne alebo pozitívni, ktorí sú pozitívni a sú zavretí, zavretí v týchto priestoroch, a natlačia tam človeka alebo ľudí takých, ktorí, ktorí sú zdraví. To, že teraz možno nás zachvacuje taká veľká hystéria, že máme veľa pozitívnych testovaných, no, pán minister, koľko sa testovalo na jar ľudí? Koľko sme mali tých testerov? Veď sa netestovalo. Možnože to porovnateľné bolo, možnože to bolo menej, ale nevieme to, lebo sme netestovali tých ľudí.
Ale chcem tu poukázať na jeden rozmer taký, že nie je dôležité to, že koľkí boli testovaní a koľkí boli pozitívni, pán minister, ale koľkí reálne mali problémy, koľkí boli chorí. Toto je dôležité a to nikde nezaznieva. Koľko ľudí naozaj malo problémov a koľkí boli chorí. Štatisticky sa veľmi málo hovorí o tom alebo sa spomína, že teda v dôsledku COVID-u zomreli tí ľudia. Ale väčšinou tí ľudia zomreli na primárne iné ochorenia a ten COVID v podstate, keď vstúpil do ich života, a proste s tými problémami, ktoré mali, však sú to rôzne skupiny, ktoré sa tu aj spomínali, však vieme, však sú to aj ľudia trpiaci respiračnými ochoreniami, astmatici. A sú to takisto aj ľudia, ktorí majú nadváhu, sú obézni ľudia, patria k rizikovej skupine. Ale nezaznieva tu v tých štatistikách to, že síce máme pozitívne testovaných, toľkí sú, toľkí ten COVID-19 dostali, ale koľkí reálne naozaj majú problémy. Toto veľmi málo ako tuná zaznieva. A strašíme tuná číslami nejakými dve tisícimi alebo koľkými.
Ja ešte tak v úvode som zabudol povedať a, pán predsedajúci, keby ste to aj zaznamenali, lebo bolo skrátené legislatívne konanie, ja som sa pri hlasovaní nepomýlil, ja som hlasoval proti návrhu zákona a v skrátenom legislatívnom konaní zvlášť proti. Ale bol som pri technikoch, asi 10 minút sme to konzultovali, tak ja som hovoril, že ja som 100 % hlasoval proti a jak to, že ma to hodilo medzi poslancov, ktorí hlasovali za. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste to, pán technik, aby ste to zaznamenali do zápisu. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... opravme moje hlasovanie, že moje hlasovanie bolo proti. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Ja som vytiahol potom zo solidarity kartičku k tým ostatným poslancom. Technici mi povedali, že mohlo to byť aj jedna z vecí technických, že ma to zaradilo pri tom hlasovaní, že som hlasoval za, ale nehlasoval som za, hlasoval som proti. Nepomýlil som sa, lebo hlasoval som proti.
Samozrejme, tie veci, mali sme to tuná už v parlamente a to je ten zber údajov, sledovanie tých ľudí. Sú to veľmi citlivé veci. Kolegov, zvlášť z koalície, upozorňujem alebo apelujem na nich, priatelia, nehlasujte dnes za tento návrh zákona. Aj vy ste tí, ktorí sa vrátite domov, do svojich regiónov, do svojich rodín. Ľudia sú veľmi nespokojní. Veľmi sme nespokojní s tým všetkým.
A keď sme tu už chceli prijímať nejaké zákony, malo to ísť v riadnom procese legislatívnom. My tuná povyšujeme, prepáčte, že to tak poviem, nejakých úradníkov, mám na mysli teraz Úrad verejného zdravotníctva, ktorí čo budú? Nad vládou? Nad parlamentom? Ak by ste predložili, pán minister, návrh zákona taký, že táto snemovňa, parlament bude rozhodovať v týchto závažných krízových situáciách, tak by som to bral, lebo 150 ľudí je oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa pomýli, jak možno nejakých 15 alebo 20 alebo 35 ľudí, ktorí o týchto veciach rozhodujú.
Myslím si, že mnohé opatrenia, nechcem, že by som to len tak kritizoval a bolo to také, ale sú naozaj aj neopodstatnené a myslím si, že sú prehnané. Nedá mi, aby som nespomenul, aj tú skutočnosť a skúsenosť máme, ako aj z tej prvej vlny, my zase sa chystáme, viete, tu zazneli fitneská, reštaurácie a takto, ale slovenský národ nie je len (povedané s pobavením) ten, ktorý trávi v krčmách svoj voľný čas, ale zároveň aj spoločenské a ku spoločenským udalostiam patria krsty, patria sobáše a to je naozaj veľmi, veľmi obmedzujúce, kde sú aj početnejšie rodiny, kde sa pri takýchto rodinných oslavách, ktoré sa udejú raz za život, nemôžu sa títo rodinní príslušníci stretnúť. Rovnako aj ten limit, ktorý je tuná, a to zatváranie kostolov, ja s tým nebudem nikdy súhlasiť, pretože keď máme v nákupných centrách vytvorené podmienky na to, aby ľudia mohli nakupovať a jeden zákazník na 15 metrov štvorcových, rovnako dá sa to aj v kostole, tak ako sme to mali už z prvej vlny, bolo to osvedčené, dajú sa vyznačiť miesta pre jednotlivcov, aby boli dodržané tie rozostupy. Myslím si, že keď z tej prvej vlny, keď takto boli pooznačované tieto miesta, títo ľudia na týchto bohoslužbách sa správali veľmi disciplinovane a rešpektovali sme to.
To, že my zatvoríme kostoly, kde je potom naša náboženská sloboda? Ja sa pýtam, kde je? Aj toto je jedno zo základných našich ľudských práv, ale aj práv v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A ja ako praktizujúci katolík a teraz však dobre, keď mám zatvorený ten kostol, tak nebudem tam búchať na tú bránu, ale proste myslím si, že dá sa to vyriešiť aj tak, aby naozaj aspoň niekoľko ľudí sa dostalo. Jedno z opatrení, ktoré bolo prijaté, kde sa celoplošne povedalo, že len 50 ľudí môže ísť do kostola na svätú omšu. No ja vám uvediem taký príklad konkrétne v našom meste. My máme dva kostoly, hej. Dali aj viac, väčší počet jako tých svätých omší, ale je Mariánsky kostolík, kde 50 ľudí, keď sa v ňom zíde, na tých bohoslužbách, na svätej omši, tak je to také primerané. Ale v porovnaní s bazilikou 5 až 10 takých malých kostolíkov mariánskych sa zmestí do našej baziliky a to je nepomer. V našej bazilike, dovolím si povedať, 300 ľudí by sa úplne v pohode pri zachovaní tých dostatočných, dokonca si dovolím povedať, že väčších rozostúpení. Aj v našich obciach máme malinké kostolíky, kde 50 ľudí je naozaj veľa a 50 ľudí ani cez týždeň do kostola nepríde. A zase sú kostoly také, kde sú veľké, priestranné, kde môže byť oveľa väčší počet.
Pán minister, keby ste toto najbližšie brali tiež aj do úvahy a to prerátali na tie metre štvorcové. Berte to možno ako také moje odporúčanie, ale to, že sväté omše tuná boli a kostoly zatvorené, viete, to nebolo ani za vojny. Za vojny padali aj granáty, aj bomby a slúžili sa sväté omše. To, aký precedens sa vytvoril pri tej prvej vlne, ktorá tu bola, tak neopakujme to a tlmočte to aj pánu premiérovi, že nech sa to prehodnotí a nech sa to dáva na tie metre štvorcové a nie na počet ľudí. Bolo to také. To je jedno z rozhodnutí aj tej vašej celej tej komisie, ktoré si dovolím kritizovať a považovať ho za nesprávne.
Potom tie zákazy vstupu na pracoviská, povinná karanténa, zdraví, chorí, no to sme tuná spomínali, tak len toľko k tomu návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť, vypršal mi čas.

Nedá mi reagovať. Ja si myslím, že rozprávať o COVID-e by sme nemali. Mali by sme to prenechať epidemiológom, ktorí s tým majú skúsenosti, a nie facebookovým nejakým maníkom. Viete, doprial by som ľuďom, aby nepočúvali naozaj politikov ani ich rady, nech si to naštudujú od skutočných odborníkov. Ja za 20 rokov praxe som nevidel pacienta zomrieť na chrípku, ale na koronavírus som tých pacientov videl a neni to teda bohviečo, hej? Takže vieme, že tá liečba neni nejaká extra, nemáme moc toho na výber, akurát ten Remdesivir plus nejaké imunomodulancie a možno antibiotiká.
Takže ja by som vám to doprial, aby ste videli, akí tí pacienti sú, aké máme možnosti, aký je ten zdravotný system, a potom by ste možno boli troška obozretnejší. Musím to povedať, lebo ak by som mlčal, tak to moje mlčanie by sa rovnalo zrade a ja nemôžem ako lekár pristúpiť na takýmto rôznym fámam. To naozaj, už to nemôžem počúvať. (Potlesk.)