15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Miňo, ja ďakujem za tvoje vystúpenie a zareagujem o niektorých veciach.
Z tvojho vystúpenia jasne vyšlo najavo, že páni ako Matovič, Čekovský a poslanci pustili do gatí, keď majú odpovedať na jednoduché otázky. Pustili do gatí, keď majú prebrať zodpovednosť, keď majú vecne argumentovať, pustili do gatí, keď počuli kritiku, tak začnú hneď s útokmi, výhovorkami. Na jednoduché otázky sú hneď výhovorky. Spýtajte sa hlavného hygienika, hneď pustí do gatí, spýtajte sa ministrov, zasa pustil do gatí. Aký je to premiér? Na každú jednu otázku nájde hneď vinníka. Mňa sa nepýtajte, ja nič, ja muzikant. Vy ste len takí brechajúci psi. Toto sú jeho vyjadrenia a vystúpenia.
Tak aký je premiér, čo pustil do gatí, tak aj tuto pán kolega Čekovský tiež pustil do gatí, keď máte vecne hovoriť, tak len útočíte, žiadne vecné argumenty. Koľko sviečok budeme musieť zapáliť, keby sme išli vaším príkladom za vaše opatrenia kvôli COVID-u-19? Koľko ľudí muselo zomrieť kvôli týmto opatreniam? Viete vôbec dáta? A keď chceme dáta, aby sme sa vedeli normálne rozhodnúť, tak, pán Čekovský, pustíte do gatí. Máte naložené plné gate a radšej sa zdržíte a SaS-ka tu ide vykrikovať, že oni nepustili do gatí. Však sa len jedna zdržala a ostatní takisto zahlasovali, aby tie dáta nevedeli. Tak vy neviete, čo chce váš predseda. Normálne ste pustili do gatí, keď ste mali tie dáta dostať. Tie, čo váš predseda si žiada.
Som rád Milan, že si to poukázal, na tú ich dvojtvárnosť, ale SaS-ka je presne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dajme si už vôbec otázku, prečo vlastne tento zákon je na svete. Ja si dovolím otvorene povedať, že do dnešného dňa opatrenia, ktoré boli prijímané od nástupu tejto novej vlády, sú proti, všetky boli protizákonné. Poukázala na to Generálna prokuratúra. Vieme veľmi dobre, že podanie na Ústavný súd SR, ktorý rozhodne, bude teda o tri dni vo štvrtok, takže chcete, nechcete, musíte v každom prípade tento zákon schváliť. Musíte to prijať, pretože v tom prípade, ak to neschválite, tak budú obrovské problémy a Ústavný súd predkladateľom určite dá za pravdu.
Kolegyne, kolegovia, vy si vôbec uvedomujete, ako žijú ľudia dole na južných okresoch? Ja som z okresu Rimavská Sobota, tam je chudoba, dámy a páni, a teraz, keď vy chcete zavrieť všetky reštaurácie, fitká, kaderníctva a tak ďalej a tak ďalej, tak ja si vôbec neviem predstaviť, ako tí ľudia tam budú žiť, ale pritom v okrese Rimavská Sobota máme 18 prípadov v okrese, nie v meste, v meste je 9 prípadov. Áno, viem to presne od regionálneho, v podstate riaditeľa regionálnej správy.
Ale, dámy a páni, nerobte to, neprijímajte takéto rázne opatrenia. Vysoko si vážim stanovisko a názor pána Sulíka a mám taký pocit, snáď je to jediný rozumný človek, ktorý sedí vo vláde Slovenskej republiky, ktorý vám povie otvorene, nerobte to, ekonomicky zničíte Slovenskú republiku a zničíte práve tie menej rozvinuté okresy v rámci celej Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ak sa pamätáte pred dvomi mesiacmi sme prijímali zákon, kde sme v podstate prijali, že budeme sledovať našich občanov za pomoci mobilov. Čo sa stalo? Dneska dúfam, už nám uznáte, že mali sme pravdu, pretože je to všetko o ničom. Regionálne úrady verejného zdravotníctva to nevedia vykonávať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mazurek, priznám sa, že som vaším vystúpením trochu zaskočený. Prirovnali ste Národnú radu k Ríšskemu snemu. Tento návrh zákona k zmocňovaciemu zákonu z roku 1933 s tým, že pán hlavný hygienik Mikas by mal mať právomoci ako Adolf Hitler. Hovorili ste o tom, že vláda sa správa ako fašistická diktatúra. No, ja som až doteraz žil v tom, že vy Adolfa Hitlera a nacistov obdivujete a máte k nim pozitívny vzťah a sympatie. Tak teraz celkom neviem, že či to označenie za zmocňovací zákon mám vnímať, že sa vám ten zákon páči a brať to ako pochvalu toho návrhu zákona, alebo ste teda zmenili svoj názor na Adolfa Hitlera a uvedomujete si, že Hitler bol zločinec a ste ochotný to aj verejne povedať, že Hitler bol zločinec a nacistický režim bol zločinný. V tom prípade by tá kritika mala aspoň ako-také ratio, ale pokiaľ naďalej ste obdivovateľom Adolfa Hitlera a nacistickej diktatúry, tak potom už naozaj, naozaj neviem, že čo si mám o tom myslieť, že či ten zákon chválite, alebo kritizujete.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste zo začiatku spomínali rôznych lekárov, všetka česť, samozrejme. Ja som už len čakal, kedy spomeniete vášho obľúbeného doktora pána Liptáka, ktorý je taký istý bludár, ako aj vy. Mimochodom, podľa Liptáka, som presvedčený, že aj podľa vás, vraj Matovič pripravuje predaj a privatizáciu našich hotelov, reštaurácií a penziónov. To je taký istý blud, ktorý onako aj vy od rána vešiate na svojich facebookoch. Verím, že aj z tohto vystúpenia bude krásne videjko. Zatiaľ som od vás nepočul žiadne konštruktívne riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Takže vidíme v tej rozprave, že naozaj ten zákon nie je dokonalý, ale skúsme hľadať nejaký konsenzus. Treba rátať s tým, že tie epidémie v histórii ľudstva trvali niekoľko rokov, čiže treba rátať ešte možno dva-tri roky ten koronavírus bude tu. Čo s tým? Ak budú takto zatvorené prevádzky a jedno s druhým, tak naozaj tá ekonomika skolabuje.
Ja určite aj chápem pána ministra zdravotníctva z obáv pred touto epidémiou, nakoľko tiež pracujem v zdravotníctve a akurát som prišiel sem do parlamentu po 24-hodinovej službe, počas ktorej mi zomrel pacient na COVID pneumóniu a resuscitovali sme 42-ročného pacienta, ktorý skončil na UPV, teda na ventilácii a mali sme problém vôbec zariadiť preňho adekvátnu starostlivosť, čo sa týka intenzívnej anestéziologicko-resuscitačnej medicíny. Ja to vidím troška z takého iného pohľadu, lebo vidím reálne tých pacientov a vidím, že tie kapacity nemocnice COVID, ktorá je v Ružomberku, sa už napĺňajú a máme tam 55 pacientov, Martin je už naplnený a ostatné nemocnice zatiaľ neprijímajú týchto pacientov, tak ja mám skôr z toho taký zúfalý pocit v tom zdravotníctve, ako to dopadne ďalej.
K tým testom. Vždycky, ak niečo treba nejako analyzovať, tie testy PCR, hodnotí sa senzitivita, špecificita tých testov a treba z toho vychádzať. No potom sú to zbytočné konšpirácie. Je fakt, že ak vyjde test negatívny, pacient môže byť pozitívny a unikajú nám možno jeden z troch pacientov, ktorí môžu byť pozitívni, a vlastne tých ani nesledujeme. Ja by som skôr obrátil pozornosť na sekundárne škody, tým, že neni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Veľa tu bolo povedané v rámci reakcie na kolegu Mazureka. Mnohé mi zobralo už teda nie myšlienku, ale opakoval by som sa.
Ja len chcem povedať, že my, samozrejme, si v strane plne uvedomujeme hodnotu zdravia a takisto máme svojich blízkych a všetky tie veci, ktoré tu boli pomenované, že máme rodičov, starých rodičov a tak ďalej. To je všetko pravda, my to vnímame, my si to plne uvedomujeme, ale na druhej strane si uvedomujeme aj taký ten sekundárny dopad a ten je veľmi, veľmi nebezpečný a to je tá ekonomická situácia. Navyše strata slobody ako takej, to je veľmi citlivá vec. A treba si pripomínať v takej tej pokore, že inak sa prežíva táto kríza s platom poslanca a inak sa táto kríza a všetky opatrenia a všetky následky a dopady prežívajú ľuďom, ktorí žijú naozaj na hranici chudoby a chodia do práce za pár sto eur. Na toto nezabúdajme a toto berme do úvahy, keď budeme vytvárať zákony a keď budeme nastavovať veci.
Ďakujem za slovo.

Milan, ty si dobre pripomenul, že teda je tam ten konflikt Matoviča so Sulíkom, ale ja to, trošku sa vrátim do histórie, pár dní, možno pár týždňov alebo týždeň, podľa Matoviča oficiálne najprv boli za tie úmrtia desiatok ľudí zodpovední Fico s Kotlebom a teraz zrazu po tom, ako si nejako skočil do úsmevu so Sulíkom, tak už je Sulík zodpovedný za tie isté úmrtia, za ktoré som zodpovedný ja s Ficom.
Ja sa teda pýtam, že možno by to psychiater pána premiéra vedel odpovedať, že kto bude ďalej ten zodpovedný za tie úmrtia, kto bude ďalej zodpovedný za všetky problémy, lebo vidíme, že Matovič je kráľ výhovoriek. Keď má možnosť, tak vidíme, že tie mocenské, tie mocenské chúťky sa prejavujú aj v tomto zákone, aj všade jednoducho. Tá chuť po moci, po možnosti ovládať národ, ovládať Slovensko je obrovská, ale potom, keď, keď mu dačo v tom jeho pláne nezaklape, zaškrípe, nefunguje, tak hľadá výhovorky na všetky strany.
Tak ja som len zvedavý, že teda Fico s Kotlebom už boli použití, už bol aj Sulík použitý, že kto bude ďalší.

Ďakujem pekne za slovo. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia v dôsledku ochorenia COVID-19 sú nezákonné, čiže nulitné, nemajú platnosť, nemajú účinnosť. S poukazom na čl. 2 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky občania nie sú povinní ich plniť, to znamená, dodržiavať. Vynucovanie plnenia opatrení a ukladanie pokút za ich neplnenie je nezákonné a zakladá nárok na náhradu škody voči štátu.
Toto je argument, na ktorom sa nezhodol jeden právnik, jeden advokát, ale sú ich desiatky. To znamená, vážení vládni poslanci, vážení členovia vlády, nám ako Slovenskej republike hrozia tisíce žalôb od podnikateľov, ako aj od fyzických osôb. Jednoducho prevádzky, ktoré prišli o zisk v prvej vlne, ak tu vôbec nejaká bola, tak my ako daňoví poplatníci sa na túto sumu budeme musieť poskladať a môžem vám garantovať a veriť tomu tvrdo, že sa nedoplatíme.
Nežijeme v nejakej krásnej, úžasnej rozprávke, kde sa nás zima opýta, že čo sme robili v lete, ale občania sa nás pýtajú, Igor, dokedy. Dokedy nám tento blázon z Trnavy bude strpčovať život? Dokedy nás bude ohrozovať na majetku, na zdraví? Toto už hraničí naozaj so zdravým rozumom. Zmena bola potrebná, súhlasím, ale toto nie je zmena.
Tristoeurová pomoc pre reštauráciu s piatimi, šiestimi zamestnancami je malé, je to nič. A päťstoeurová pomoc pre reštauráciu s desiatimi zamestnancami, kde ten prevádzkovateľ, ten vlastník len trpí a nechce tých ľudí prepustiť, pretože sú ako jedna taká menšia rodina, je naozaj obrovským výsmechom a pľuvancom do tváre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí mali príčetné faktické poznámky.
Pani poslankyňa Cigániková, vy ste povedali v prvom rade, že COVID nie je soplík, no ja o tom polemizovať nejdem, ja som v podstate vyrátal úmrtnosť toho, čo povedal Igor Matovič, čo bolo naozaj uletené číslo, ale povedali ste, že vo svete je viac ako milión obetí. No ale to s presnosťou vedieť nemôžete, pretože podľa odporúčaní WHO sa medzi úmrtia na COVID rátajú v podstate všetky úmrtia, ktoré boli aj s COVID-om, čo je fakticky nezmysel, ale deje sa to. Všetci to dobre vieme. To znamená, človek zomrie na infarkt, ale bol pozitívne testovaný, bum, je v štatistike na COVID. A toto predsa nemôže potom človek považovať za nejakú relevantnú štatistiku a údaj o nebezpečnosti tejto choroby. A toto sa presne dialo v Taliansku, kde následne zhodnotili, že možno len 12 % všetkých tých obetí skutočne zomrelo na následky COVID-u a zvyšok zomrel jednoducho s COVID-om na základe tej nebezpečnej paniky, ktorá tam vypukla.
Hovorili ste, že práve aj vy v SaS-ke žiadate dáta, ale veď na začiatku schôdze bol procedurálny návrh, kde ste to mohli podporiť, že parlament žiada vládu o dáta, ale nepodporili ste to. Tak ja potom, na jednej strane niečo deklarujete, na druhej strane proste to nechcete.
Ale, kolegovia, kolegyne, nedali ste mi odpovede na tie otázky, tak dúfam, že to aspoň pán minister dá alebo to aspoň poviete ľuďom, keď už to poslancom nepoviete. Koľko vĺn nás ešte čaká, koľkokrát ešte ľuďom zavriete podniky, koľkokrát ešte budú musieť pozerať na bankový účet, na ktorom svieti nula, a žiadať si o nejaký odklad splátok alebo prípadne nejaký úver. Ako budete ľuďom v tejto tzv. druhej vlne pomáhať? Koľko peňazí dostanú? Na čo sa majú pripraviť? Aká je obsadenosť nemocníc na Slovensku? Na základe čoho ste vyhlásili núdzový stav? Blížime sa k naplneniu tých rizík, ktoré spomínate v pandemickom pláne alebo sú nemocnice poloprázdne okrem niektorých, do ktorých proste zvážate zo všetkých okresov týchto pacientov?
Veď to sú otázky, ktoré ľudia potrebujú vedieť, ale vy im ich nedávate. A čo je zlé na tom, že sa pýtam? A presne toto má byť princípom parlamentnej debaty. Nikto z vás mi na nič z toho neodpovedá, lebo nič neviete.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si zopakovať už niekoľkýkrát dnešný deň, že tento návrh považujem za potrebný, považujme ho za krok správnym smerom. Môžme polemizovať o tom, že či nemal prísť skôr, ja si myslím, že mal, ale tak prichádza teraz, tak teraz sa ním musíme zaoberať.
Môžme sa rozprávať o tom, či nebolo, nebolo vhodné ho prerokovať ho v nejakom normálnom konaní, bolo, ale vzhľadom na situáciu, vzhľadom na druhú vlnu je úplne legitímne, že riešime tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo by fajn, keby sme aj v rámci skráteného konania mali viacej času, ale teda keď nebudeme, tak budeme musieť využiť ten čas, ktorý nám je daný k dispozícii.
Najväčšie pozitívum toho návrhu zákona vidím v tom, že právne vyčistí alebo pokúša sa právne vyčistiť právnu úpravu týkajúcu sa opatrení, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, vyjasní, akú právnu povahu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, že ide o všeobecne záväzné právne predpisy, a tak je potrebné na ne aj nazerať, čo zároveň znamená, že tieto opatrenia budú preskúmateľné podľa zámeru navrhovateľov v rámci konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom.
Chcel by som sa dotknúť niektorých, niektorých ustanovení, o ktorých budeme hovoriť aj v druhom čítaní a ktoré si myslím, že stoja ešte, ešte za diskusiu, a teda na rozdiel od väčšiny predrečníkov nebudem hovoriť o tom očkovaní, ktoré mne osobne tam vôbec, vôbec nevadí, aj keď uznávam, že ten proces, akým by sa povedzme takéto ustanovenie malo dostať do zákona, nie je optimálne, aby sa to dialo v skrátenom legislatívnom konaní, ale vecne, vecne s tým problém nemám.
Prvá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, je to ustanovenie, ktoré vyjasňuje, že aj v čase mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzovej, núdzového stavu, teda krízovej situácie, v skratke nie je dotknutá právomoc Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia. Toto bolo tiež doteraz sporné alebo spochybňované, čiže je dobré, ak takéto ustanovenie budeme mať explicitne v zákone, že ani mimoriadna situácia, ani núdzový stav nemenia nič na tom, že Úrad verejného zdravotníctva túto právomoc má.
Dovolím si ale malú odbočku, toto je asi nie pri tejto príležitosti, ale dôvod smerom do budúcnosti sa zamyslieť, ktoré opatrenia by v situácii, ako je táto, v mimoriadnej situácii, v núdzovom stave, mal vydávať Úrad verejného zdravotníctva a pri ktorých opatreniach by bolo primeranejšie, aby ich povedzme na základe návrhov alebo odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva vydávalo buď teda ministerstvo zdravotníctva, alebo dokonca vláda. Lebo mnohé z tých opatrení, ktoré Úrad verejného zdravotníctva vydáva, majú charakter zásahu do základných práv a slobôd, a teda plošného zásahu do základných práv a slobôd. Nehovorím teraz o nejakých regionálnych opatreniach zameraných povedzme na jednu obec alebo nejaký jeden okres, ale hovorím o celoplošných opatreniach a tie opatrenia majú charakter zásahu do základných práv a slobôd.
Samozrejme, že zásah do základných práv a slobôd neznamená a priori niečo zlé, len je to niečo, čo musí byť urobené v primeranej miere, iba v nevyhnutnej miere, primeraným spôsobom, na základe, na základe zákona. A je úplne legitímna otázka, ktorý štátny orgán má mať túto právomoc, či to má byť vláda, či to má byť ministerstvo zdravotníctva, alebo to má byť Úrad verejného zdravotníctva, ktorý je právnou formou rozpočtová organizácia patriaca pod ministerstvo zdravotníctva.
Diskusiu si podľa môjho názoru zaslúži aj bod 12, kde sú vymenované nové opatrenia, ktoré, ktoré môže Úrad verejného zdravotníctva alebo teda regionálny úrad verejného zdravotníctva vydávať. Tie opatrenia zodpovedajú z veľkej časti tomu, čo sme, čo sme zažili v prvej vlne, tým opatreniam, ktoré boli vydávané, len sú explicitne pomenované, čo je podľa mňa na prospech, ak tá právna úprava je jednoznačná.
Dve veci tam stoja za, za úvahu podľa môjho názoru, jednak to písmeno z), ktoré hovorí, že: „ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,“ lebo to v podstate znamená, že vymenujeme, aké opatrenia môže robiť Úrad verejného zdravotníctva, a potom povieme a ďalšie a iné. Čiže v podstate teoreticky skoro všetko. A nevravím, že sa tým neguje, neguje to, že doplníme nejaké opatrenia, ktoré, ktoré tam sú, ale v podstate je to ustanovenie, ktoré, ktoré keby tam bolo iba toto ustanovenie, tak v zásade môže úrad, úrad robiť, robiť všetko to ostatné, lebo pod to sa to všetko zmestí. Opakujem, myslím si, že je dobré, že tam budeme mať ďalšie konkrétne opatrenia, len teda dávam taký otáznik, že či, či toto, toto ustanovenie nie je také príliš voľné, aby som to povedal decentne.
Potom hneď nasledujúci bod 3, ktorý hovorí o tom, že ktoré z týchto opatrení, z tých, ktoré sa dopĺňajú, môže Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej, krízovej situácie. Sú to opatrenia podľa ods. 4 písm. s), t), i) a z), čiže aj, aj to posledné voľné, ale teda možno, možno by stálo za to pozrieť sa na všetky tie opatrenia, či, či povedzme prinajmenšom ich plošné využitie, teda využitie Úradom verejného zdravotníctva v niektorých prípadoch neviazať tiež na tú krízovú situáciu, teda na mimoriadnu situáciu alebo, alebo núdzový stav.
Ustanovenie, ktoré zrejme bude najproblematickejšie, teda bod 19, ktorý hovorí o tom, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Uvedomujem si, že v podstate nepriamo implicitne to vyplýva aj z doterajšieho textu zákona, uvedomujem si, teda prečítal som si, že máme tu rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu v obdobnej veci. Ide o to, že pokiaľ, pokiaľ náhrady, ktoré štát dáva subjektom priamo postihnutým jeho, jeho opatreniami, teda nie samotnou pandémiou, lebo tá pandémia má, samozrejme, aj ekonomické dopady, ale opatreniami, ktoré štát, štát uvaľuje na niektoré, niektoré subjekty, a obmedzeniami ich hospodárskej aktivity, sú dostatočne odškodnené tými, tými nejakými kompenzačnými opatreniami. A pokiaľ tomu tak nie je, že či naozaj možno vylúčiť právo na náhradu škody a ušlého zisku. A obávam sa, že toto je ustanovenie, ktoré pravdepodobne, ak, ak ho ponecháme v tom zákone, tak sa stane predmetom prieskumu na, na ústavnom, Ústavnom súde, a teda nebol by som si veľmi, veľmi istý, že takéto, že takéto ustanovenie posúdi Ústavný súd ako súladné s ústavou, preto sa domnievam, že by sme o ňom ešte mohli v rámci toho krátkeho času, ktorý budeme mať na rozpravu v druhom čítaní, stráviť trochu času.
Pokiaľ ide o všeobecne záväzné právne predpisy, teda ten bod 21, ktorým sa teda vyjasňuje, že aj opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva majú charakter všeobecne záväzných právnych predpisov, budú vydávané vo forme vyhlášok, ktoré budú zverejňované vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, tak, tak tam, tam ide o to, že pokiaľ ide o opatrenia ministerstva zdravotníctva, tak na tie sa bude vzťahovať zákon o tvorbe právnych predpisov, a na tie opatrenia, ktoré budú vydávať Úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, sa zákon o tvorbe právnych predpisov vzťahovať nemôže, teda nebude, a to teda pokiaľ ide o tvorbu, teda prípravu a vyhlasovanie právnych, právnych predpisov tohto druhu, ktoré sa stanú konečne právnymi predpismi a budú teda snáď preskúmateľné Ústavným súdom.
Ja si uvedomujem osobitosť opatrení Úradu verejného zdravotníctva a úradov verejného zdravotníctva; poprosil by som trošku tichšie tuto kolegov vzadu; a teda, že, že pokiaľ chceme rýchlo reagovať na meniacu sa situáciu, tak asi nie je možné robiť štandardné pripomienkové konanie a s dôvodovými správami, len úplne vysadenie z režimu zákona o tvorbe právnych predpisov, tiež si nie som istý, že, že je, že je dobré, lebo zákon o tvorbe právnych predpisov má význam, má význam pre, pre kvalitu pripravovaných právnych predpisov a to, že sa tie procedúry dodržia, nie je úplne samoúčelné. A ak aj nevieme aplikovať všetky lehoty, všetky náležitosti, ktoré, ktoré pripravované opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, tak by som sa prinajmenšom zamyslel nad tým, že či aspoň v nejakej zrýchlenej forme a v nejakej zredukovanej forme nemajú byť prenesené tie pravidlá, ktoré sú použité pri príprave právnych predpisov, aj na prípravu, prípravu opatrení Úradu verejného zdravotníctva. Narážam na to, že, že mali by byť tie opatrenia odôvodnené, čo štandardne sa rieši dôvodovou správou, narážam na to, že mala by byť možnosť podľa môjho názoru, ak to je čo i len trochu možné, tieto opatrenia alebo návrhy tých opatrení pripomienkovať ešte predtým, ako sú publikované.
Lebo stáva sa, a nie je to zámer, nie je to zámer škodiť, nie je to, nie je to úmysel, nie je tam žiadny zlý úmysel, ale stáva sa, že aj v tých opatreniach, ktoré, ktoré sa zrealizovali počas prvej vlny, boli veci, ktoré boli chybne nastavené, ktoré možno neprimerane, príliš zasahovali do základných práv a slobôd, ktoré sa, napĺňajúc ten istý účel, dali, dali riešiť, dali riešiť spôsobom, ktorý šetrnejším spôsobom zasahoval do základných práv a slobôd. A mnohé z týchto vecí sa v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má podobu pripomienkového konania, vychytávajú aj v návrhoch zákonov, ktoré prechádzajú medzirezortným pripomienkovým konaním a potom tromi, tromi čítaniami v Národnej rade, a ešte aj, ešte aj, aj v parlamente. Napriek tomu, že, že čo ako kvalitne je ten návrh zákona pripravený vládnou legislatívou, príslušným ministerstvom, prejde cez legislatívnu radu vlády, tak ešte, ešte aj parlamentná legislatíva v ňom dokáže nájsť nejaké ustanovenia, ktoré sú problematické nie z vecného hľadiska, ale, ale z hľadiska, z hľadiska legislatívno-technického, ale niekedy aj z vecného hľadiska, a tie sa potom dajú, dajú opraviť. Pokiaľ nemáme žiadne pripomienkové konanie, pokiaľ nemáme žiadnu možnosť vyjadriť sa k návrhu nejakého opatrenia, tak nutne tých chýb bude viac, ako by bolo, keby, keby aspoň nejaká krátka možnosť bola. A teda nemyslím my ako poslanci Národnej rady, ale, ale aj verejnosť vrátane, vrátane odbornej verejnosti.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia, tak týmto tu časť predrečníkov strašila, že ideme, ideme zahladiť stopy, ideme, ideme zlegálniť všetko, čo sa tu doteraz udialo. Tie prechodné ustanovenia, prečítam to: „Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané do termínu účinnosti zákona zostávajú v platnosti a účinnosti 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ako vyhlášky podľa § 59b, ak ich skôr nezruší orgán, ktorý ich vydal.“ Mnohé z tých opatrení už sú samy zrušené, lebo sú prekonané novými opatreniami. To, čo toto ustanovenie hovorí, že tie, ktoré sú teraz aktuálne platné, ostanú platné ešte, ešte 15, 15 dní.
Možno na diskusiu je, že či tam, či tam má byť to, tá formulácia ako vyhlášky podľa § 59b, keď nemajú tie charakteristiky, napríklad nie sú publikované rovnakým spôsobom, ako už budú tie opatrenia vo forme, vo forme, vo forme vyhlášok, ale nič sa nezahladzuje. Hovorí sa iba to, že Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva majú 15 dní na to, aby všetky opatrenia, ktoré chcú realizovať a ktoré si myslia, že majú byť aj naďalej platné, dali do novej podoby stanovenej týmto, týmto zákonom, týmto zmeneným zákonom, aby ich vydali vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov. A ak to neurobia do 15 dní, tak automaticky, automaticky stratia platnosť.
Čiže zopakujem. Myslím si, že tento zákon je potrebný, mali by sme ho schváliť, ale vidím tam ešte priestor na to, aby sme o niektorých ustanoveniach diskutovali, a verím, že na to bude priestor.
Ďakujem za pozornosť.