16. schôdza

Ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Dovoľte mi zvýrazniť jednu vec, a to je to, že tým, že my chceme očistiť slovenskú justíciu, ako keby nejako podprahovo nahovárame ľuďom, že každý sudca je zlý, že každý prokurátor je zlý. Alebo, ak by som to rozšíril, že každý policajt je zlý. To je jeden populistický politický blud. (Potlesk.) Sú sudcovia, ktorí absolútne zlyhali a ich kráľovnou je Monika Jankovská, nominantka SMER-u. Ide o systémové zlyhanie, ide o väzby, ktoré pripomínajú nejakú taliansku mafiu, ktorá sa snažila ovládnuť justíciu. Ale stále, stále ich je, chvalabohu, menšina, týchto čiernych oviec, akurát sa dostali do vrcholných pozícií. A my sa môžme pýtať, ako sa tam dostali. Dostali sa tam vďaka politickým konexiám a prepojeniam.
To znamená, nie, vôbec nie je pravda, že všetci sudcovia, všetci prokurátori alebo všetci policajti sú zlí. Práve naopak, je tam mnoho a mnoho statočných mužov a žien, ktoré robia svoju robotu, ktorí sa neboja robiť svoju robotu a trpia kvôli tomu, že systém bol pokrivený z tých najvrchnejších poschodí. A toto treba opraviť. Toto treba zmeniť, aby každý bol braný na zodpovednosť bez toho, bez ohľadu na to, koho pozná, na koho je prepojený alebo kto ho nominoval. A toto je úplne kľúčové na tejto novele ústavy a toto je vlajková loď tejto vládnej koalície. Očista justície, boj za spravodlivosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Nakoľko je 12.03, prerušujem rokovanie do štrnástej.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní, a to prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 259).

Prerokovanie výborom je v rozhodnutí 252.
Poprosím pána ministra Mikulca, aby vládny návrh uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona je novelizáciou troch zákonov.
Článok I plní záväzok implementovať nariadenia Európskej únie, konkrétne je to nariadenie č. 880/2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty, ktoré sleduje cieľ zabrániť dovozu tohto tovaru, ak bol odcudzený v iných štátoch, na územie Únie.
Popri tom sú v návrhu novely zapracované aktuálne poznatky a požiadavky vyplývajúce z uplatňovania zákona v praxi. Na úseku povinnosti pôvodcov registratúr prináša novela zmenu najmä pre podnikateľské prostredie nahradením doterajšej povinnosti žiadať o povolenie na vývoz registratúry len jeho oznámením a aj to len pri prvom vývoze, čo je výsledok vývoja na úseku informačných technológií. V súvislosti s vývozom registratúr novela výslovne ustanovuje aj zákaz ich trvalého vývozu, ktorý vyplýva z toho, že registratúry sú zdrojom archívnych dokumentov.
Úpravami ustanovení o prístupe k archívnym dokumentom sa rozširuje okruh subjektov, pre ktorých neplatí obmedzenie prístupu, o bádateľov žiadajúcich o prístup na účely historického alebo iného vedeckého výskumu. Súčasne sa na tomto úseku posilňuje ochrana osobných údajov uvádzaných v archívnych dokumentoch.
Okrem toho sa zákon dopĺňa o ďalšie činnosti, ktoré archívy v praxi vykonávajú, a podrobnejšie sa upravujú podmienky pre vystavovanie archívnych dokumentov, ktoré zohľadňujú bežnú prax.
Nadväzne na novelizované ustanovenia sa v čl. I dopĺňajú aj ustanovenia o sankciách za porušenie zákonných povinností.
V čl. II predloženého návrhu sa novelizuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Zriaďuje sa centrálne úložisko utajovaných skutočností v správe Národného bezpečnostného úradu, do ktorého budú môcť ústredné orgány štátnej správy, v pôsobnosti ktorých sú subjekty produkujúce záznamy obsahujúce utajované skutočnosti, uložiť archívne dokumenty obsahujúce utajované skutočnosti, a to do doby ich odtajnenia. Táto možnosť ústredným orgánom prináša uľahčenie plnenia povinností zabezpečiť ich ochranu. Všetky podmienky pre plnenie tejto úlohy má Národný bezpečnostný úrad už vytvorené.
Článok III návrhu obsahuje novelu zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií. Reaguje na nevyhnutnosť ďalšieho časového priestoru potrebného pre uskutočnenie verejného obstarávania na digitalizáciu dokumentov desiatok tisíc týchto organizácií, ktorou sa vytvorí elektronická zbierka listín ako povinná súčasť registra. Z uvedeného dôvodu posúva účinnosť povinnosti viesť v registri začínajúcom svoju prevádzku 1. januára 2021 elektronickú zbierku listín mimovládnych neziskových organizácií na 1. január 2023.
Žiaden z uvedených novelizačných návrhov nebude znamenať nároky na verejný rozpočet ani iné výdavky.
Vážený pán predseda, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie uvedeného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister.
Poprosím pána poslanca Dobeša, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby nás informoval o stanovisku.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o archívoch a registratúrach (tlač 259).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem vám pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, je to tlač 270.
Poprosím pani ministerku Kolíkovú, aby zaujala miesto pre navrhovateľov, pána Dostála, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
S tým, že jediný do rozpravy písomne bol prihlásený pán poslanec Susko za poslanecký klub SMER – SD, ktorý práve vystúpi. Nech sa páči, pokojne si môžte pomôcť aj tými barlami (pozn. red.: pri rečníckom pulte boli opreté barle navrhovateľky), pán poslanec Susko, lebo predpokladám, že... (Reakcia rečníka: "Dúfam, že nebudem potrebovať.") Náročné.
Nech sa páči, pán poslanec Susko a vystúpenie v rozprave.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 270.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť veľmi v krátkosti k tomuto návrhu zmeny ústavy. Sme v prvom čítaní, čiže skúsim sa venovať len takým niektorým kľúčovým otázkam, ktoré, ktoré si myslím, že stoja za to, aby sme o nich potom ďalej diskutovali, či už tu v prvom čítaní, alebo potom v priebehu, v priebehu druhého čítania.
Samozrejme, že táto zmena ústavy zavádza niektoré inštitúty, ktoré sú aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, ako je teda zriadenie Najvyššieho správneho súdu, na čo môžeme mať, samozrejme, odlišný názor, ale nedá sa vo vzťahu k tomu nejakým spôsobom asi právne namietať a argumentovať proti, takže k tomuto sa, k tomuto sa priamo vyjadrovať nebudem.
Čo by som chcel zdôrazniť alebo čo by som chcel vypichnúť k tomuto návrhu, je to, že vo veľa veciach s týmto návrhom – na rozdiel od toho, ako to je prezentované vo verejnosti – nesúhlasia ani samotní sudcovia a samotné sudcovské stavovské organizácie. A s niektorými z týchto, z týchto argumentov, ktoré tieto sudcovské organizácie namietajú, sa my ako klub stotožňujeme a tu by som chcel niektoré z týchto argumentov možno zdôrazniť a odôvodniť.
Máme totiž pochybnosti, že či tieto rozsiahle zmeny vo všetkých svojich bodoch, ja nehovorím, že vo všetkých, ale či vo všetkých svojich bodoch smerujú len k samotnej očiste justície, alebo či smerujú aj k neprípustnému podriaďovaniu súdnictva zákonodarnej a výkonnej moci, lebo podľa nášho názoru je tu obava alebo pochybnosť o tom, že by sa mohol porušovať najmä princíp deľby moci a neodňateľné a nezrušiteľné právo občanov na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom, prípadne princípy nezávislosti súdnictva a sudcov ako takých, resp. právnej istoty a ústavou garantovaného práva na prístup k verejnej funkcii výlučne len za rovnakých podmienok.
Treba povedať, že aj zákonodarná moc má svoje limity pre zákonodarnú činnosť a nie je možné ho z tejto, z týchto limitov ani zákonodarnú moc vylúčiť. To znamená, že nemôžme my ani z hľadiska ústavného, ústavného zákona alebo zmeny ústavy prijať, prijať čokoľvek, čo odporuje nejakým základným a zásadným princípom v demokratickom zriadení.
Čiže, aby som sa dostal k tým konkrétnym veciam, v prvom rade ja sa nestotožňujem s tým, že by sme mali obmedziť právo preskúmavať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou. Sú tu rôzne teoretické alebo teda názory právnych teoretikov, ale aj rozhodnutia ústavných súdov, ktoré, viacerých krajín, ktoré hovoria o tzv. materiálnom jadre ústavy, ktoré je tvorené základnými právami a slobodami občanov, ktoré sú neodňateľné a nezrušiteľné. Nevyhnutnosť ochrany tohto materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu. Máme za to, že by mal byť niekto, kto by mohol preskúmať protiústavný zásah do materiálneho jadra ústavy, napr. ak by išlo do, zásah do základných ľudských práv a slobôd alebo niektorých iných základných princípov demokratického zriadenia. Čiže z tohto pohľadu si myslíme, že tu má byť nejaký takýto kontrolný mechanizmus, a tým kontrolným mechanizmom je práve, práve Ústavný súd, ktorý by mal mať možnosť toto, toto rozhodovať, pretože inak by schválením takejto zmeny sa vytvorilo ústavné oprávnenie pre ktorúkoľvek ústavnú parlamentnú väčšinu absolútne a svojvoľne, resp. neobmedzene obmedzovať až likvidovať neodňateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody občanov. Čo v zásade sa dá povedať, že je ignorovaním zásadnej právnej skutočnosti, že ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať, a súčasne i ústavné princípy materiálneho právneho štátu, a to konštatuje i Združenie sudcov Slovenska.
Ďalšia vec, ktorú, ktorou, alebo o ktorej máme pochybnosť, či je správna, je zrušenie súhlasu vzatia sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby. Totižto ja chápem, že sú tu určité obavy, alebo sú, ako tu už bolo naznačené predtým z hľadiska, vo vystúpení pána podpredsedu, z hľadiska preskúmavania majetkových pomerov sudcov a tých skutočností, ktoré sa tu udiali, že je tu možno dôvod na takéto nejaké obmedzenie, len treba si povedať, že, že čo toto obmedzenie alebo čo sa sledovalo pri zavedení súhlasu vzatím do väzby. Obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušovanie je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. To konštatuje aj Združenie sudcov Slovenska, pričom si treba uvedomiť, že súhlas na vzatie do väzby nič nehovorí o tom, že sudca nemôže byť trestne stíhateľný. Je to len súhlas so vzatím do väzby a je to práve z takého dôvodu, aby nemohlo dôjsť k zasahovaniu výkonnej moci do sudcovskej nezávislosti a v konečnom dôsledku k právu občana na spravodlivý súdny proces.
Čiže z tohto pohľadu máme pochybnosti, že či naozaj je potrebné takéto opatrenie v novele ústavy zakotviť, lebo nevidíme v tom, v tom žiaden relevantný účel, keďže tak či tak je možné sudcu trestne stíhať. Tuná hovoríme len o súhlase vzatia do väzby. To vôbec nesúvisí s tým, že by sudcu nebolo možné, možné trestne stíhať.
Ďalšia oblasť, ktorú, ktorú by som chcel zdôrazniť, je postavenie Súdnej rady ako autonómneho a nie nezávislého ústavného orgánu. Súdna rada doteraz mala plniť justi; teda mala plniť najvyššiu nezávislú autoritu vo vzťahu k súdnej moci. Takýmto, takouto zmenou postavenia Súdnej rady sa vlastne zmení aj jej funkcia a bude plniť justičnú politiku vlády a parlamentu, čo si myslíme, že zasahuje do systému trojdelenia moci. V našom právnom systéme máme trojdelenie, systém deľby moci v tom, že tu máme zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc. Tieto moci by si vzájomne nemali, nemali do svojich funkcií zasahovať, resp. mal by byť nastavený ten mechanizmus kontroly váh a tá brzda protiváh. A z toho princípu si myslím, že takýto zásah do postavenia samotnej Súdnej rady je porušením práve takéhoto princípu delenia štátnej moci a narušenie toho princípu bŕzd a protiváh.
Ďalej, pokiaľ ide o reformu súdnej mapy, samozrejme, dá sa súhlasiť s tým alebo je to, je to legitímna požiadavka na zmenu súdnej mapy a pokiaľ ja viem, tak na súdoch prebieha už projekt dlhodobejšie, ktorý má túto reformu súdnej mapy riešiť. Na druhej strane práve tá úprava toho, že by malo dôjsť aj k novému prerozdeľovaniu sudcov v rámci tejto súdnej mapy bez nejakých konkrétnych princípov, predstavy o tom, ako to bude fungovať, tak máme pochybnosť, či tu bude možné prekladať sudcov z vyššieho stupňa súdu na nižší stupeň súdu, respektíve mimo miesta bydliska a tak ďalej. Čiže to je tiež otázka na konci dňa tohoto celého procesu, otázka na právo na zákonného sudcu, práva tých sudcov na to, ako boli zvolení, kde boli zvolení a tak ďalej. Čiže tuná máme pochybnosti, že akým spôsobom toto bude prebiehať, a to by sme chceli počuť od pani ministerky, ako si, ako si toto predstavuje.
Ďalšia vec je zmena textu ústavy, ktorá upravuje, že rozhodovanie, za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku funkcie, zúžením tohto na neprípustnosť stíhania sudcu len za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní, považujeme za zásadný problém celej tejto novely, pretože imunita sudcu je zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti, ktorá zase, opäť súvisí s deľbou štátnej moci, kde by nemala výkonná moc zasahovať do sudcovskej moci a je to v zásade porušenie osobných záruk nezávislosti sudcu a nezávislosti súdu ako takého a v konečnom dôsledku zase aj práva občana na nezávislý súdny proces. A k tomuto máme aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ďalšia otázka, ktorú, ktorú by som chcel zvýrazniť, je otázka voľby sudcov Ústavného súdu. Navrhuje sa tu nejakým spôsobom delená duálna voľba sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich funkčného obdobia, pokiaľ by došlo k voľbe viacerých, myslím, ako šiestich, pani ministerka? Viacerých sudcov Ústavného súdu jednou, jednou vládnou mocou, jedným parlamentom. Po posledných voľbách na Ústavný súd, myslím si, že v najbližších rokoch, a to, myslím, najbližších desať až dvadsať rokov takéto niečo, pokiaľ som správne počítal, nehrozí.
Na druhej strane si myslím, že takýto princíp je diskriminačný vo vzťahu k týmto kandidátom a znemožňuje za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám jednotlivých funkcionárov. Totižto navrhuje sa taká zmena, ktorá by, taký mechanizmus, ktorý by umožňoval pri voľbe sudcov tých, ktorí získali najväčší počet hlasov, voliť na dvanásť rokov, a tých, ktorí získajú menší počet hlasov, voliť na šesť rokov, pričom ak budú mať sudcovia zhodný počet hlasov v tom počte ďalších šesť, tak sa bude žrebovať žrebom. Tak? (Rečník sa obrátil na navrhovateľku.) Správne som to, myslím, pochopil, a toto si myslím, že je naozaj problém ústavný na právo za rovnakých podmienok k prístupu k volenej, k volenej funkcii.
Čiže toľko k úvodu k tomuto návrhu ústavy. S tými ostatnými ustanoveniami, o tých sa dá diskutovať, s tým nejakým spôsobom, to teraz nechcem ďalej, ďalej prezentovať, k tomu sa budeme vyjadrovať potom v druhom čítaní, ale z hľadiska prvého čítania a filozofie zákona zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka od pána poslanca Baránika.
Nech sa páči.