16. schôdza

Ďakujem pekne. Ja možno pôjdem do väčšieho detailu, sa možno prihlásim v rozprave, ale tu by som, pán kolega Susko, zareagoval len, tak by som povedal, principiálne. Neprekvapuje ma vôbec, že poslanec strany SMER bojuje proti týmto zmenám ústavy, bojuje proti tomu, aby sudcovia mali povinnosť rozhodovať v súlade s judikátmi a v súlade so zákonom, že bojuje za tie isté veci, za ktoré bojuje jeden sprofanovaný bývalý sudca, ktorý sa prihlásil k tomu, že je komunista, že miluje komunistickú stranu, ktorého navrhol váš generálny prokurátor Čižnár.
Neprekvapuje ma, že tu vychvaľujete a opierate svoje stanovisko o rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa týkalo ochrany sudcov, a pritom o tom rozhodovali na Ústavnom súde v podstatnej časti vo väčšine samotní sudcovia, čiže sa jedná o rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré vyvolalo obrovské rozpaky, že sa tu zastávate toho, aby sa nič podstatné na našom súdnictve nezmenilo. Rozumieme tomu, vám to takto vyhovuje. Vyhovovalo vám to, stali sa z vás, zo všetkých smerákov, bohatí ľudia na úkor chudákov, ktorí vás volili. Takto to je (reakcie z pléna) a ten váš, ten váš, ten váš šéfinko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechajte...

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
... ten váš šéfinko, to je z vás najbohatší a najväčší gangster zase. (Výkriky z pléna.)

Pán poslanec, poprosím vás. Pán poslanec jeden, druhý, kľud, pokojne! Teraz je možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán po... (Reakcia spravodajcu.) Ešte predtým chce, prepáčte, už som aj ja z vás zostal zamotaný. Samozrejme, pán poslanec Susko má právo reagovať, potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy a budeme pokračovať.
Nech sa páči, pán poslanec, reagujte na faktické poznámky.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No, pán poslanec Baránik, ťažko na toto nejakým spôsobom reagovať, lebo neviem, či teda ste mali pocit, že nejakým spôsobom bojujem. Ja som povedal, že chcem poukázať na niektoré pochybnosti, ktoré máme a ktoré sú, sa stotožňujeme so stanoviskom sudcov Slovenska, a to nielen jedného samosprávneho združenia, ale vo veľa tých veciach, ktoré som povedal, aj s druhým združením sudcov Slovenska, čiže s obidvomi samosprávnymi organizáciami, pokiaľ teda mám správne informácie. A nebol to boj, ale bolo to vyjadrenie pochybností a v prvom čítaní návrh na to, aby sme o týchto veciach mohli v druhom čítaní diskutovať.
Ja som nespochybnil to, že je potrebné tu nejakým spôsobom reformu justície zaviesť, ale spochybnil som niektoré konkrétne návrhy, ktoré v tomto návrhu ústavy sú, ktoré si myslím, že sú na diskusiu a sú také, ktoré si vyžadujú naozaj odbornú diskusiu a posúdenie, že či nie sú v rozpore so základnými princípmi demokratického štátu.
A pokiaľ ide o materiálne jadro ústavy, ak teda ste ma dobre počúvali, ja som sa neodvolával na žiaden konkrétny, konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu, ale odvolával som sa najmä na rozhodnutia či už ústavných súdov iných krajín, a najmä na názory právnych odborníkov z právnej teórie a praxe, ktorí takýmto spôsobom materiálne jadro ústavy uznávajú, najmä pokiaľ sa týka základných ľudských práv a slobôd. A to je, myslím si, nespochybniteľné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Fico, musíte ešte raz, v poriadku. (Reakcia spravodajcu.) Ja viem. Dvaja. Ešte niekto, aby sa nikto necítil ukrivdený? Dobre, kým vám dám slovo, ešte pán poslanec Dostál ako spravodajca požiadal o vystúpenie a potom prihlásení páni vystúpia v rozprave.
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal citátom: "Napriek všetkým zmenám po roku 1989 je slovenské súdnictvo podnes neefektívne. Na verejnosti panuje oprávnený pocit, že nie je nezávislé, že sa občan ťažko alebo vôbec nemôže domôcť spravodlivosti, že často, a to neraz vo verejne známych prípadoch, je právo nevykonateľné alebo sa obchádza rôznymi obštrukciami, že súdy používajú v rozličných prípadoch odlišné kritériá posudzovania a že súdy sú len v malej miere nástrojom na odstránenie korupcie.
Cieľom reformy súdnictva je vytvoriť všetky predpoklady pre to, aby sa súdnictvo v Slovenskej republike dostalo na úroveň najvyspelejších krajín, zaručovalo nastolenie práva a spravodlivosti, aby sa v ňom významnou mierou zvýšila transparentnosť a znížila miera korupcie, a takýmto spôsobom riešiť jeden z kľúčových a najzávažnejších celospoločenských problémov v Slovenskej republike.
Predkladaná reforma súdnictva vytvára predpoklady pre odstránenie jeho kľúčových nedostatkov. Vyžaduje si zmenu súčasných zákonov a v niektorých prípadoch aj zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Jej cieľom je zvýšenie efektívnosti fungovania súdneho systému, vytvorenie personálnych predpokladov pre kvalifikované, nezávislé a nestranné rozhodovanie sudcov, zvýšenie miery informovanosti verejnosti, predvídateľnosti práva a kontroly výkonu súdnictva zo strany verejnosti, zvýšenie miery garancie ochrany základných ľudských práv a slobôd, zrýchlenie občianskeho súdneho konania."
Toto nie je citát z dôvodovej správy alebo z predkladacej správy k návrhu novely ústavy, o ktorej práve rokujeme, ani citát z dôvodovej správy návrhu zákona o reforme súdnictva, o ktorej budeme rokovať o malú chvíľu, toto je úvod z reformy súdnictva, z návrhu reformy súdnictva v Slovenskej republike, s ktorým v roku 2006 prišiel Ernest Valko a vydal ju, vydal ju ako publikáciu v Konzervatívnom inštitúte Milana Rastislava Štefánika, kde som bol v tom čase ja riaditeľom.
Ale keď si vypočujete tie slová, tak tie slová sú aktuálne ešte i dnes. Tie problémy, ktoré sú pomenované v úvode, sedia ešte aj dnes, ešte aj dnes je súdnictvo jeden z kľúčových a najzávažnejších celospoločenských problémov v Slovenskej republike, teda stav súdnictva a problémy, ktoré sa tam, ktoré sa tam nachádzajú. A aj riešenia, s ktorými pred už takmer 15 rokmi prišiel dnes už nebohý Ernest Valko, sú v mnohých smeroch aktuálne.
V tom návrhu reformy nájdete návrh na zmenu zloženia Súdnej rady, aj keď iným spôsobom, ako, ako sa navrhuje teraz. Ale nájdete tam napríklad návrh na zrušenie, založenie alebo vznik Najvyššieho správneho súdu, nájdete tam návrh na možnosť iniciovania a preskúmania súladu právnych predpisov na základe individuálnej sťažnosti a tak ďalej.
Návrh novely ústavy, a teda nadväzujúci zákon o reforme súdnictva patria k tomu najdôležitejšiemu, čím sa budeme v tomto volebnom období zaoberať. Je to, ak nie jedna z najdôležitejších, možno najdôležitejšia úloha, ktorá pred nami, pred nami stojí. Reagovať na tri desaťročia neriešené alebo nedostatočne riešené problémy súdnictva, pokúsiť sa o očistu súdnictva, pokúsiť sa prekonať dedičstvo harabinizmu, ktoré, ako sa ukazuje, nie je spojené iba s osobou Štefana Harabina, do ktorého sa to pekne personalizovalo, ale ten problém je oveľa širší.
Neznamená to, že všetci sudcovia sú skorumpovaní, že všetci sudcovia sú zlí, že všetci rozhodujú nezákonne, nesprávne. Ja to vôbec nechcem, nechcem kvantifikovať. Nepochybujem o tom, že existuje kopu slušných sudcov, ktorí si robia svoju robotu tak, ako majú. Ale systém musí mať nástroje, akým spôsobom postihne tých, ktorí nepracujú v súlade so zákonom, ktorí sú skorumpovaní, ktorí porušujú zákony. To práve robíme týmito návrhmi, resp. vytvárame pre to predpoklady. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme tento návrh ústavného zákona schválili. A môžu k tomu prispieť aj tie majetkové previerky sudcov, môže k tomu prispieť zefektívnenie disciplinárneho konania cez Najvyšší správny súd a ďalšie opatrenia, ktoré sú tu obsiahnuté.
Pokiaľ ide o niektoré, niektoré konkrétnosti, tak ja na rozdiel od pána poslanca Susku, ktorý tu; Suska, ktorý tu vystúpil, vystúpil predo mnou, naopak, považujem za správne, aby sme explicitne v ústave napísali, že právomocou Ústavného súdu nie je preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Diskusia o materiálnom jadre je legitímna, to nikto, nikto nespochybňuje. Len tá diskusia v podmienkach Slovenskej republiky začala veľmi nešťastne. Keby Ústavný súd v súlade s nejakou svojou dlhodobou rozhodovacou činnosťou vyvodil existenciu materiálneho jadra a zrušil nejaký ústavný zákon v situácii, keby boli ohrozené základné práva a slobody, keby sa tu črtala nejaká autoritatívna forma vlády a Ústavný súd by zatiahol ručnú brzdu, asi by celá tá debata prebiehala v inom kontexte, ako keď to urobil takpovediac vo vlastnej veci, vo veci sudcovských previerok, ktoré sa aj osobne dotýkali veľkej časti z tých sudcov, ktorí takéto rozhod... ústavných sudcov, končiacich ústavných sudcov, ktorí takéto rozhodnutie prijali. To bolo nájdenie materiálneho jadra tam, kde ono reálne, reálne neexistuje. A vždycky je potrebné, aby, aby zákony reflektovali aj realitu, nie iba nejaké teoretické úvahy, teoretické úvahy o nezávislosti, nezávislosti súdnictva je potrebné konfrontovať s realitou, keď o niektorých vieme, o niektorých tušíme. Časť sudcov sa správa tak, ako by sa sudcovia správať nemali, a preto musia existovať nástroje, akým spôsobom súdnictvo očistiť.
Rovnako budem teraz teda polemizovať s pánom poslancom Suskom. Tá zmena spôsobu kreácie Ústavného súdu je podľa mňa veľmi pozitívna vec, lebo je zlé, keď na obdobie, veľmi dlhé obdobie niekoľkých rokov, dlhých rokov, presahujúce dve, minimálne dve až tri volebné obdobia Národnej rady, je zvolená, je zvolená väčšina sudcov jednou politickou garnitúrou. To je zlé a to sa stalo. Toto je vec, ktorú mala riešiť predchádzajúca vládna koalícia, keď sme minulý rok volili kandidátov na ústavných sudcov. No ale vládna garnitúra mala vtedy, vtedy iné problémy a toto sa, toto sa vyriešiť nepokúšala. Samozrejme, ak to my teraz schválime, tak sa to nedotkne tohto parlamentu, nedotkne sa to ani toho budúceho parlamentu, ale je správne, aby to takto bolo nastavené aj smerom do budúcnosti.
Snáď posledná vec, ktorú by som, by som rád zdôraznil, je zmena niektorých procesných aspektov konania pred Ústavným súdom. Jednak je to možnosť, zrušenie možnosti procesného zamietnutia návrhu na začatie konania, ale je to aj možnosť preskúmania súladu právnych predpisov na základe individuálnej sťažnosti. Je to vec, ktorá je podľa môjho názoru potrebná, tak ako je nastavená, je nastavená pomerne konzervatívne, že nemôže priamo, priamo účastník konania to navrhnúť, ale môže to navrhnúť senát Ústavného súdu na základe, na základe iniciatívy alebo podnetu účastníka konania, ktorý mu to navrhne. Čiže je tam, je tam systém nejakej brzdy, aby sa tento inštitút nezneužíval. Ale je podľa mňa legitímne, aby takýto inštitút v ústave konečne zakotvený bol. Nielen preto ja tento návrh ústavného zákona určite podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie chce reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Susko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, jako, Dostál, nespochybňujem to, že by bolo možno lepšie, aby Ústavný súd nemal rovnako volených sudcov, respektíve na rovnaký čas, v rovnakom časovom, v časovej osi. S týmto sa, s tým sa dá súhlasiť. Ale nesúhlasím s tým modelom, ktorým sa to má zabezpečiť. Ako vedel by som si predstaviť, ak by v nejakom čase sa volili sudcovia nie na dvanásťročné, ale šesťročné obdobie. Ale pri jednej voľbe, tak ako je nastavený ten mechanizmus, voliť sudcov aj na dvanásť, aj na šesť rokov podľa toho, koľko získajú počtu hlasov, resp. žrebom, tak považujem za rozpor so základným ústavným princípom na rovnaký prístup k volenej funkcie. Takže to sme sa trošku asi nepochopili.
Ďakujem.

Ďakujem.
Reagovať chce pán poslanec Dostál.

Ďakujem, pán poslanec Susko. No, spýtal by som sa, že v čom je ten rozpor k prístupu, rovného prístupu k ústavným volebným funkciám. Ale teda keďže reagujem na faktickú, tak už mi nebudete môcť, nebudete môcť odpovedať. Ale samozrejme, že toto je vec, ktorá mala byť vyriešená ešte v roku 2018, keď, keď sme vedeli, že budeme voliť väčšinu alebo budeme ustanovovať väčšinu ústavných sudcov. Vtedy sa to, vtedy sa to neurobilo.
Toto je jeden konkrétny návrh a, samozrejme, že ak máte nejaký, nejaké riešenie, ktoré je, podľa vášho názoru splní ten istý účel, splní ten istý cieľ, zabezpečí, že jedna garnitúra nebude môcť alebo sa prinajmenšom sťaží, aby jedna garnitúra na dvanásť rokov ovládla Ústavný súd svojimi nominantmi bez toho, aby to malo, aby to malo ten aspekt, že niektorí sú na dvanásť a niektorí na šesť a závisí to od, od počtu hlasov alebo od žrebu, tak treba s takým návrhom prísť a môžme sa, môžme sa o tom návrhu baviť. Ja v tom žiadny, žiadne porušenie rovného prístupu k verejným funkciám nevidím, lebo všetci majú tie podmienky nastavené rovnako.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ako ďalší v rozprave, pán poslanec Fico, nech sa páči.