16. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o archívoch a registratúrach (tlač 259).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť veľmi v krátkosti k tomuto návrhu zmeny ústavy. Sme v prvom čítaní, čiže skúsim sa venovať len takým niektorým kľúčovým otázkam, ktoré, ktoré si myslím, že stoja za to, aby sme o nich potom ďalej diskutovali, či už tu v prvom čítaní, alebo potom v priebehu, v priebehu druhého čítania.
Samozrejme, že táto zmena ústavy zavádza niektoré inštitúty, ktoré sú aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, ako je teda zriadenie Najvyššieho správneho súdu, na čo môžeme mať, samozrejme, odlišný názor, ale nedá sa vo vzťahu k tomu nejakým spôsobom asi právne namietať a argumentovať proti, takže k tomuto sa, k tomuto sa priamo vyjadrovať nebudem.
Čo by som chcel zdôrazniť alebo čo by som chcel vypichnúť k tomuto návrhu, je to, že vo veľa veciach s týmto návrhom – na rozdiel od toho, ako to je prezentované vo verejnosti – nesúhlasia ani samotní sudcovia a samotné sudcovské stavovské organizácie. A s niektorými z týchto, z týchto argumentov, ktoré tieto sudcovské organizácie namietajú, sa my ako klub stotožňujeme a tu by som chcel niektoré z týchto argumentov možno zdôrazniť a odôvodniť.
Máme totiž pochybnosti, že či tieto rozsiahle zmeny vo všetkých svojich bodoch, ja nehovorím, že vo všetkých, ale či vo všetkých svojich bodoch smerujú len k samotnej očiste justície, alebo či smerujú aj k neprípustnému podriaďovaniu súdnictva zákonodarnej a výkonnej moci, lebo podľa nášho názoru je tu obava alebo pochybnosť o tom, že by sa mohol porušovať najmä princíp deľby moci a neodňateľné a nezrušiteľné právo občanov na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom, prípadne princípy nezávislosti súdnictva a sudcov ako takých, resp. právnej istoty a ústavou garantovaného práva na prístup k verejnej funkcii výlučne len za rovnakých podmienok.
Treba povedať, že aj zákonodarná moc má svoje limity pre zákonodarnú činnosť a nie je možné ho z tejto, z týchto limitov ani zákonodarnú moc vylúčiť. To znamená, že nemôžme my ani z hľadiska ústavného, ústavného zákona alebo zmeny ústavy prijať, prijať čokoľvek, čo odporuje nejakým základným a zásadným princípom v demokratickom zriadení.
Čiže, aby som sa dostal k tým konkrétnym veciam, v prvom rade ja sa nestotožňujem s tým, že by sme mali obmedziť právo preskúmavať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou. Sú tu rôzne teoretické alebo teda názory právnych teoretikov, ale aj rozhodnutia ústavných súdov, ktoré, viacerých krajín, ktoré hovoria o tzv. materiálnom jadre ústavy, ktoré je tvorené základnými právami a slobodami občanov, ktoré sú neodňateľné a nezrušiteľné. Nevyhnutnosť ochrany tohto materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu. Máme za to, že by mal byť niekto, kto by mohol preskúmať protiústavný zásah do materiálneho jadra ústavy, napr. ak by išlo do, zásah do základných ľudských práv a slobôd alebo niektorých iných základných princípov demokratického zriadenia. Čiže z tohto pohľadu si myslíme, že tu má byť nejaký takýto kontrolný mechanizmus, a tým kontrolným mechanizmom je práve, práve Ústavný súd, ktorý by mal mať možnosť toto, toto rozhodovať, pretože inak by schválením takejto zmeny sa vytvorilo ústavné oprávnenie pre ktorúkoľvek ústavnú parlamentnú väčšinu absolútne a svojvoľne, resp. neobmedzene obmedzovať až likvidovať neodňateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody občanov. Čo v zásade sa dá povedať, že je ignorovaním zásadnej právnej skutočnosti, že ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať, a súčasne i ústavné princípy materiálneho právneho štátu, a to konštatuje i Združenie sudcov Slovenska.
Ďalšia vec, ktorú, ktorou, alebo o ktorej máme pochybnosť, či je správna, je zrušenie súhlasu vzatia sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby. Totižto ja chápem, že sú tu určité obavy, alebo sú, ako tu už bolo naznačené predtým z hľadiska, vo vystúpení pána podpredsedu, z hľadiska preskúmavania majetkových pomerov sudcov a tých skutočností, ktoré sa tu udiali, že je tu možno dôvod na takéto nejaké obmedzenie, len treba si povedať, že, že čo toto obmedzenie alebo čo sa sledovalo pri zavedení súhlasu vzatím do väzby. Obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušovanie je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. To konštatuje aj Združenie sudcov Slovenska, pričom si treba uvedomiť, že súhlas na vzatie do väzby nič nehovorí o tom, že sudca nemôže byť trestne stíhateľný. Je to len súhlas so vzatím do väzby a je to práve z takého dôvodu, aby nemohlo dôjsť k zasahovaniu výkonnej moci do sudcovskej nezávislosti a v konečnom dôsledku k právu občana na spravodlivý súdny proces.
Čiže z tohto pohľadu máme pochybnosti, že či naozaj je potrebné takéto opatrenie v novele ústavy zakotviť, lebo nevidíme v tom, v tom žiaden relevantný účel, keďže tak či tak je možné sudcu trestne stíhať. Tuná hovoríme len o súhlase vzatia do väzby. To vôbec nesúvisí s tým, že by sudcu nebolo možné, možné trestne stíhať.
Ďalšia oblasť, ktorú, ktorú by som chcel zdôrazniť, je postavenie Súdnej rady ako autonómneho a nie nezávislého ústavného orgánu. Súdna rada doteraz mala plniť justi; teda mala plniť najvyššiu nezávislú autoritu vo vzťahu k súdnej moci. Takýmto, takouto zmenou postavenia Súdnej rady sa vlastne zmení aj jej funkcia a bude plniť justičnú politiku vlády a parlamentu, čo si myslíme, že zasahuje do systému trojdelenia moci. V našom právnom systéme máme trojdelenie, systém deľby moci v tom, že tu máme zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc. Tieto moci by si vzájomne nemali, nemali do svojich funkcií zasahovať, resp. mal by byť nastavený ten mechanizmus kontroly váh a tá brzda protiváh. A z toho princípu si myslím, že takýto zásah do postavenia samotnej Súdnej rady je porušením práve takéhoto princípu delenia štátnej moci a narušenie toho princípu bŕzd a protiváh.
Ďalej, pokiaľ ide o reformu súdnej mapy, samozrejme, dá sa súhlasiť s tým alebo je to, je to legitímna požiadavka na zmenu súdnej mapy a pokiaľ ja viem, tak na súdoch prebieha už projekt dlhodobejšie, ktorý má túto reformu súdnej mapy riešiť. Na druhej strane práve tá úprava toho, že by malo dôjsť aj k novému prerozdeľovaniu sudcov v rámci tejto súdnej mapy bez nejakých konkrétnych princípov, predstavy o tom, ako to bude fungovať, tak máme pochybnosť, či tu bude možné prekladať sudcov z vyššieho stupňa súdu na nižší stupeň súdu, respektíve mimo miesta bydliska a tak ďalej. Čiže to je tiež otázka na konci dňa tohoto celého procesu, otázka na právo na zákonného sudcu, práva tých sudcov na to, ako boli zvolení, kde boli zvolení a tak ďalej. Čiže tuná máme pochybnosti, že akým spôsobom toto bude prebiehať, a to by sme chceli počuť od pani ministerky, ako si, ako si toto predstavuje.
Ďalšia vec je zmena textu ústavy, ktorá upravuje, že rozhodovanie, za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku funkcie, zúžením tohto na neprípustnosť stíhania sudcu len za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní, považujeme za zásadný problém celej tejto novely, pretože imunita sudcu je zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti, ktorá zase, opäť súvisí s deľbou štátnej moci, kde by nemala výkonná moc zasahovať do sudcovskej moci a je to v zásade porušenie osobných záruk nezávislosti sudcu a nezávislosti súdu ako takého a v konečnom dôsledku zase aj práva občana na nezávislý súdny proces. A k tomuto máme aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ďalšia otázka, ktorú, ktorú by som chcel zvýrazniť, je otázka voľby sudcov Ústavného súdu. Navrhuje sa tu nejakým spôsobom delená duálna voľba sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich funkčného obdobia, pokiaľ by došlo k voľbe viacerých, myslím, ako šiestich, pani ministerka? Viacerých sudcov Ústavného súdu jednou, jednou vládnou mocou, jedným parlamentom. Po posledných voľbách na Ústavný súd, myslím si, že v najbližších rokoch, a to, myslím, najbližších desať až dvadsať rokov takéto niečo, pokiaľ som správne počítal, nehrozí.
Na druhej strane si myslím, že takýto princíp je diskriminačný vo vzťahu k týmto kandidátom a znemožňuje za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám jednotlivých funkcionárov. Totižto navrhuje sa taká zmena, ktorá by, taký mechanizmus, ktorý by umožňoval pri voľbe sudcov tých, ktorí získali najväčší počet hlasov, voliť na dvanásť rokov, a tých, ktorí získajú menší počet hlasov, voliť na šesť rokov, pričom ak budú mať sudcovia zhodný počet hlasov v tom počte ďalších šesť, tak sa bude žrebovať žrebom. Tak? (Rečník sa obrátil na navrhovateľku.) Správne som to, myslím, pochopil, a toto si myslím, že je naozaj problém ústavný na právo za rovnakých podmienok k prístupu k volenej, k volenej funkcii.
Čiže toľko k úvodu k tomuto návrhu ústavy. S tými ostatnými ustanoveniami, o tých sa dá diskutovať, s tým nejakým spôsobom, to teraz nechcem ďalej, ďalej prezentovať, k tomu sa budeme vyjadrovať potom v druhom čítaní, ale z hľadiska prvého čítania a filozofie zákona zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja možno pôjdem do väčšieho detailu, sa možno prihlásim v rozprave, ale tu by som, pán kolega Susko, zareagoval len, tak by som povedal, principiálne. Neprekvapuje ma vôbec, že poslanec strany SMER bojuje proti týmto zmenám ústavy, bojuje proti tomu, aby sudcovia mali povinnosť rozhodovať v súlade s judikátmi a v súlade so zákonom, že bojuje za tie isté veci, za ktoré bojuje jeden sprofanovaný bývalý sudca, ktorý sa prihlásil k tomu, že je komunista, že miluje komunistickú stranu, ktorého navrhol váš generálny prokurátor Čižnár.
Neprekvapuje ma, že tu vychvaľujete a opierate svoje stanovisko o rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa týkalo ochrany sudcov, a pritom o tom rozhodovali na Ústavnom súde v podstatnej časti vo väčšine samotní sudcovia, čiže sa jedná o rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré vyvolalo obrovské rozpaky, že sa tu zastávate toho, aby sa nič podstatné na našom súdnictve nezmenilo. Rozumieme tomu, vám to takto vyhovuje. Vyhovovalo vám to, stali sa z vás, zo všetkých smerákov, bohatí ľudia na úkor chudákov, ktorí vás volili. Takto to je (reakcie z pléna) a ten váš, ten váš, ten váš šéfinko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechajte...

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
... ten váš šéfinko, to je z vás najbohatší a najväčší gangster zase. (Výkriky z pléna.)

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No, pán poslanec Baránik, ťažko na toto nejakým spôsobom reagovať, lebo neviem, či teda ste mali pocit, že nejakým spôsobom bojujem. Ja som povedal, že chcem poukázať na niektoré pochybnosti, ktoré máme a ktoré sú, sa stotožňujeme so stanoviskom sudcov Slovenska, a to nielen jedného samosprávneho združenia, ale vo veľa tých veciach, ktoré som povedal, aj s druhým združením sudcov Slovenska, čiže s obidvomi samosprávnymi organizáciami, pokiaľ teda mám správne informácie. A nebol to boj, ale bolo to vyjadrenie pochybností a v prvom čítaní návrh na to, aby sme o týchto veciach mohli v druhom čítaní diskutovať.
Ja som nespochybnil to, že je potrebné tu nejakým spôsobom reformu justície zaviesť, ale spochybnil som niektoré konkrétne návrhy, ktoré v tomto návrhu ústavy sú, ktoré si myslím, že sú na diskusiu a sú také, ktoré si vyžadujú naozaj odbornú diskusiu a posúdenie, že či nie sú v rozpore so základnými princípmi demokratického štátu.
A pokiaľ ide o materiálne jadro ústavy, ak teda ste ma dobre počúvali, ja som sa neodvolával na žiaden konkrétny, konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu, ale odvolával som sa najmä na rozhodnutia či už ústavných súdov iných krajín, a najmä na názory právnych odborníkov z právnej teórie a praxe, ktorí takýmto spôsobom materiálne jadro ústavy uznávajú, najmä pokiaľ sa týka základných ľudských práv a slobôd. A to je, myslím si, nespochybniteľné.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal citátom: "Napriek všetkým zmenám po roku 1989 je slovenské súdnictvo podnes neefektívne. Na verejnosti panuje oprávnený pocit, že nie je nezávislé, že sa občan ťažko alebo vôbec nemôže domôcť spravodlivosti, že často, a to neraz vo verejne známych prípadoch, je právo nevykonateľné alebo sa obchádza rôznymi obštrukciami, že súdy používajú v rozličných prípadoch odlišné kritériá posudzovania a že súdy sú len v malej miere nástrojom na odstránenie korupcie.
Cieľom reformy súdnictva je vytvoriť všetky predpoklady pre to, aby sa súdnictvo v Slovenskej republike dostalo na úroveň najvyspelejších krajín, zaručovalo nastolenie práva a spravodlivosti, aby sa v ňom významnou mierou zvýšila transparentnosť a znížila miera korupcie, a takýmto spôsobom riešiť jeden z kľúčových a najzávažnejších celospoločenských problémov v Slovenskej republike.
Predkladaná reforma súdnictva vytvára predpoklady pre odstránenie jeho kľúčových nedostatkov. Vyžaduje si zmenu súčasných zákonov a v niektorých prípadoch aj zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Jej cieľom je zvýšenie efektívnosti fungovania súdneho systému, vytvorenie personálnych predpokladov pre kvalifikované, nezávislé a nestranné rozhodovanie sudcov, zvýšenie miery informovanosti verejnosti, predvídateľnosti práva a kontroly výkonu súdnictva zo strany verejnosti, zvýšenie miery garancie ochrany základných ľudských práv a slobôd, zrýchlenie občianskeho súdneho konania."
Toto nie je citát z dôvodovej správy alebo z predkladacej správy k návrhu novely ústavy, o ktorej práve rokujeme, ani citát z dôvodovej správy návrhu zákona o reforme súdnictva, o ktorej budeme rokovať o malú chvíľu, toto je úvod z reformy súdnictva, z návrhu reformy súdnictva v Slovenskej republike, s ktorým v roku 2006 prišiel Ernest Valko a vydal ju, vydal ju ako publikáciu v Konzervatívnom inštitúte Milana Rastislava Štefánika, kde som bol v tom čase ja riaditeľom.
Ale keď si vypočujete tie slová, tak tie slová sú aktuálne ešte i dnes. Tie problémy, ktoré sú pomenované v úvode, sedia ešte aj dnes, ešte aj dnes je súdnictvo jeden z kľúčových a najzávažnejších celospoločenských problémov v Slovenskej republike, teda stav súdnictva a problémy, ktoré sa tam, ktoré sa tam nachádzajú. A aj riešenia, s ktorými pred už takmer 15 rokmi prišiel dnes už nebohý Ernest Valko, sú v mnohých smeroch aktuálne.
V tom návrhu reformy nájdete návrh na zmenu zloženia Súdnej rady, aj keď iným spôsobom, ako, ako sa navrhuje teraz. Ale nájdete tam napríklad návrh na zrušenie, založenie alebo vznik Najvyššieho správneho súdu, nájdete tam návrh na možnosť iniciovania a preskúmania súladu právnych predpisov na základe individuálnej sťažnosti a tak ďalej.
Návrh novely ústavy, a teda nadväzujúci zákon o reforme súdnictva patria k tomu najdôležitejšiemu, čím sa budeme v tomto volebnom období zaoberať. Je to, ak nie jedna z najdôležitejších, možno najdôležitejšia úloha, ktorá pred nami, pred nami stojí. Reagovať na tri desaťročia neriešené alebo nedostatočne riešené problémy súdnictva, pokúsiť sa o očistu súdnictva, pokúsiť sa prekonať dedičstvo harabinizmu, ktoré, ako sa ukazuje, nie je spojené iba s osobou Štefana Harabina, do ktorého sa to pekne personalizovalo, ale ten problém je oveľa širší.
Neznamená to, že všetci sudcovia sú skorumpovaní, že všetci sudcovia sú zlí, že všetci rozhodujú nezákonne, nesprávne. Ja to vôbec nechcem, nechcem kvantifikovať. Nepochybujem o tom, že existuje kopu slušných sudcov, ktorí si robia svoju robotu tak, ako majú. Ale systém musí mať nástroje, akým spôsobom postihne tých, ktorí nepracujú v súlade so zákonom, ktorí sú skorumpovaní, ktorí porušujú zákony. To práve robíme týmito návrhmi, resp. vytvárame pre to predpoklady. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme tento návrh ústavného zákona schválili. A môžu k tomu prispieť aj tie majetkové previerky sudcov, môže k tomu prispieť zefektívnenie disciplinárneho konania cez Najvyšší správny súd a ďalšie opatrenia, ktoré sú tu obsiahnuté.
Pokiaľ ide o niektoré, niektoré konkrétnosti, tak ja na rozdiel od pána poslanca Susku, ktorý tu; Suska, ktorý tu vystúpil, vystúpil predo mnou, naopak, považujem za správne, aby sme explicitne v ústave napísali, že právomocou Ústavného súdu nie je preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Diskusia o materiálnom jadre je legitímna, to nikto, nikto nespochybňuje. Len tá diskusia v podmienkach Slovenskej republiky začala veľmi nešťastne. Keby Ústavný súd v súlade s nejakou svojou dlhodobou rozhodovacou činnosťou vyvodil existenciu materiálneho jadra a zrušil nejaký ústavný zákon v situácii, keby boli ohrozené základné práva a slobody, keby sa tu črtala nejaká autoritatívna forma vlády a Ústavný súd by zatiahol ručnú brzdu, asi by celá tá debata prebiehala v inom kontexte, ako keď to urobil takpovediac vo vlastnej veci, vo veci sudcovských previerok, ktoré sa aj osobne dotýkali veľkej časti z tých sudcov, ktorí takéto rozhod... ústavných sudcov, končiacich ústavných sudcov, ktorí takéto rozhodnutie prijali. To bolo nájdenie materiálneho jadra tam, kde ono reálne, reálne neexistuje. A vždycky je potrebné, aby, aby zákony reflektovali aj realitu, nie iba nejaké teoretické úvahy, teoretické úvahy o nezávislosti, nezávislosti súdnictva je potrebné konfrontovať s realitou, keď o niektorých vieme, o niektorých tušíme. Časť sudcov sa správa tak, ako by sa sudcovia správať nemali, a preto musia existovať nástroje, akým spôsobom súdnictvo očistiť.
Rovnako budem teraz teda polemizovať s pánom poslancom Suskom. Tá zmena spôsobu kreácie Ústavného súdu je podľa mňa veľmi pozitívna vec, lebo je zlé, keď na obdobie, veľmi dlhé obdobie niekoľkých rokov, dlhých rokov, presahujúce dve, minimálne dve až tri volebné obdobia Národnej rady, je zvolená, je zvolená väčšina sudcov jednou politickou garnitúrou. To je zlé a to sa stalo. Toto je vec, ktorú mala riešiť predchádzajúca vládna koalícia, keď sme minulý rok volili kandidátov na ústavných sudcov. No ale vládna garnitúra mala vtedy, vtedy iné problémy a toto sa, toto sa vyriešiť nepokúšala. Samozrejme, ak to my teraz schválime, tak sa to nedotkne tohto parlamentu, nedotkne sa to ani toho budúceho parlamentu, ale je správne, aby to takto bolo nastavené aj smerom do budúcnosti.
Snáď posledná vec, ktorú by som, by som rád zdôraznil, je zmena niektorých procesných aspektov konania pred Ústavným súdom. Jednak je to možnosť, zrušenie možnosti procesného zamietnutia návrhu na začatie konania, ale je to aj možnosť preskúmania súladu právnych predpisov na základe individuálnej sťažnosti. Je to vec, ktorá je podľa môjho názoru potrebná, tak ako je nastavená, je nastavená pomerne konzervatívne, že nemôže priamo, priamo účastník konania to navrhnúť, ale môže to navrhnúť senát Ústavného súdu na základe, na základe iniciatívy alebo podnetu účastníka konania, ktorý mu to navrhne. Čiže je tam, je tam systém nejakej brzdy, aby sa tento inštitút nezneužíval. Ale je podľa mňa legitímne, aby takýto inštitút v ústave konečne zakotvený bol. Nielen preto ja tento návrh ústavného zákona určite podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, jako, Dostál, nespochybňujem to, že by bolo možno lepšie, aby Ústavný súd nemal rovnako volených sudcov, respektíve na rovnaký čas, v rovnakom časovom, v časovej osi. S týmto sa, s tým sa dá súhlasiť. Ale nesúhlasím s tým modelom, ktorým sa to má zabezpečiť. Ako vedel by som si predstaviť, ak by v nejakom čase sa volili sudcovia nie na dvanásťročné, ale šesťročné obdobie. Ale pri jednej voľbe, tak ako je nastavený ten mechanizmus, voliť sudcov aj na dvanásť, aj na šesť rokov podľa toho, koľko získajú počtu hlasov, resp. žrebom, tak považujem za rozpor so základným ústavným princípom na rovnaký prístup k volenej funkcie. Takže to sme sa trošku asi nepochopili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Susko. No, spýtal by som sa, že v čom je ten rozpor k prístupu, rovného prístupu k ústavným volebným funkciám. Ale teda keďže reagujem na faktickú, tak už mi nebudete môcť, nebudete môcť odpovedať. Ale samozrejme, že toto je vec, ktorá mala byť vyriešená ešte v roku 2018, keď, keď sme vedeli, že budeme voliť väčšinu alebo budeme ustanovovať väčšinu ústavných sudcov. Vtedy sa to, vtedy sa to neurobilo.
Toto je jeden konkrétny návrh a, samozrejme, že ak máte nejaký, nejaké riešenie, ktoré je, podľa vášho názoru splní ten istý účel, splní ten istý cieľ, zabezpečí, že jedna garnitúra nebude môcť alebo sa prinajmenšom sťaží, aby jedna garnitúra na dvanásť rokov ovládla Ústavný súd svojimi nominantmi bez toho, aby to malo, aby to malo ten aspekt, že niektorí sú na dvanásť a niektorí na šesť a závisí to od, od počtu hlasov alebo od žrebu, tak treba s takým návrhom prísť a môžme sa, môžme sa o tom návrhu baviť. Ja v tom žiadny, žiadne porušenie rovného prístupu k verejným funkciám nevidím, lebo všetci majú tie podmienky nastavené rovnako.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, opäť, poviem to vážne, želám vám zdravie, viem, že máte nejaký zákrok v najbližšom čase, tak nech vám to dobre dopadne, aj preto nikto nenamietal predbehnutie týchto bodov programu, ktoré mali byť neskôr.
Začnem, pán podpredseda, otázkou na vás, ak dovolíte. Je v tejto Národnej rade dovolený iný názor, ako má vládna koalícia? (Reakcia predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Pretože zistili sme, že akonáhle má niekto iný názor, ako má vládna koalícia, je gauner alebo gangster.
Pán kolega, ktorý to povedal, ja vás nepoznám, ani neviem, ako sa voláte, pretože ja si pamätám ľudí v Národnej rade podľa toho, čo hovoria, a vy ste ešte nepovedali nič také, čo by stálo za zapamätanie, preto sa ani nemienim týmto štýlom zaoberať, pretože ak toto má byť vecná diskusia o reforme súdnictva, tak Pán Boh ochraňuj túto krajinu!
Pani ministerka, vy viete najlepšie, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. A všetci dobre vieme, v akom stave je súdnictvo, v akom stave sú aj iné orgány činné v trestnom konaní, ak máme teda oddeliť orgány činné v trestnom konaní od súdov. Dovolím si v tejto prvej časti, pretože rokujeme v komornej atmosfére, nemá žiadny význam ísť do detailov, pretože médiá to nesledujú, nemáme ako posunúť tie naše posolstvá verejnosti, pretože dnes dominuje – z pochopiteľných dôvodov – pandémia. A budeme v druhom a treťom čítaní podávať pozmeňujúce návrhy, ale predsa len niekoľko politických a právnych poznámok k tomu, čo ste predložili, je potrebné.
My môžme dnes rozdeliť, pani ministerka, orgány činné v trestnom konaní a súdy na tri skupiny. Prvá skupina sú prokurátori, vyšetrovatelia a sudcovia, ktorí sú v absolútnej menšine a ktorí rozhodujú odvážne, spravodlivo, zákonne, ale tých je strašne málo. Potom je to skupina prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, ktorí urobia čokoľvek na svete, len aby dosiahli svoju kariéru. Čokoľvek na svete. A vy veľmi dobre viete, keď čítate odôvodnenia niektorých rozsudkov, vyhlásenia sudcov, tak vám musia stáť vlasy na hlave, pretože to sú často prejavy 50. rokov. A potom je tu veľká masa prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov, s ktorými keď priamo hovoríte, tak vám povedia, dajte mi svätý pokoj, ja mám plat a rodinu. Ja budem robiť tak, ako chcú médiá, ja už chcem mať svätý pokoj. Ja nechcem dopadnúť ako Truban alebo niekto iný.
Dámy a páni, to, čo idete urobiť teraz, tým, čo nazývate, že to je reforma, to nie je žiadna reforma, ja sa k tomu vrátim, len prehlbujete tento strach a spôsobíte, že to bude ešte väčšia časť sudcov, prokurátorov a orgánov činných v trestnom konaní, ktorí budú rozhodovať presne tak, ako chcete vy. O ničom inom to nie je.
Čo je reforma? Pani ministerka, keby som teraz zobral niektoré slovníky výkladové, tak pod reformou nenájdete výsledok, ktorý je v podstate návrh zmeny ústavy a nejaký návrh zákona, kde ste popísali to, čo vás tam napadlo na ministerstve spravodlivosti. Viete, čo je reforma? Keby ste napríklad prišli s tým, že budeme úplne inak voliť sudcov všeobecných súdov. Napríklad. Alebo keby ste trebárs povedali, že poďme zaviesť na Slovensku porotný systém, alebo, a môžem pokračovať, pokračovať a pokračovať. Toto, čo ste predstavili v návrhu zmeny ústavy a v príslušnom zákone, je len súhrn rôznych drobných opatrení, ktoré vôbec nevytvárajú reformu a ktorých cieľom je ešte prehĺbiť väčší strach medzi sudcami, to je po prvé. A po druhé, nemá to dohromady ani nič spoločné s tým, že súdy budú po tomto viac nezávislé, ako to tvrdíte v tomto okamihu vy.
Naozaj si vyhradzujeme právo, pani ministerka, ako ľudia, prepáčte, ktorí aj niečo vedia, aj niečo dosiahli, aby sme mali k vašim návrhom aj pozmeňujúce návrhy a vystúpenia, a bol by som rád, keby ste poučili svojich kolegov, poslancov vládnych, že ak sa mienia s nami baviť na úrovni "gangster" a "gauner", tak túto diskusiu nemôžme posunúť nikdy, nikdy ďalej.
Pokiaľ ide o samotný návrh Ústavy Slovenskej republiky, len pár drobností. Povedzte mi napríklad, pani ministerka, čo sa zmení na nezávislosti súdnictva, keď budeme takto komplikovane voliť sudcov Ústavného súdu napríklad alebo že ich ideme voliť verejne. Ja vás vnímam ako človeka, ktorá je výlučne proamerická, ako človeka, ktorá by určite, keby dnes bol november ´89 stála v prvom rade na všetkých námestiach. Tak prečo zrazu máme zavádzať do ústavy inštitúty verejnej voľby v personálnych otázkach, keď sme všetci kričali v tom novembri ´89/´90 "tajná voľba", to je demokratické a to je správne. Čo to zmení na závislosti alebo nezávislosti súdnictva, takáto voľba?
Pani ministerka, povedal som o vás, že ste čisto proamerická, a to je vaša orientácia a za to, samozrejme, vás ani nebudem kritizovať, ale hovoríte, že sudca Ústavného súdu musí skončiť, keď má 72 rokov. A vy nesledujete súťaž dvoch kandidátov na amerického prezidenta? Jeden 74 a druhý 78. A keď vyhrá ten, čo má 78, bude mať 82 alebo 83. Tak teda, ak si berieme vzory z týchto vašich krajín, ktoré tak milujete, tak potom berte tieto vzory poriadne, pretože človek, ktorý má 72 rokov, je v plnej fyzickej kondícii, je určite schopný mentálne poskytnúť pre Ústavný súd veľmi, veľmi veľa a je chyba, že takto týchto ľudí začíname týmto spôsobom deklasovať.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, že môžete radového sudcu kedykoľvek preložiť na iný súd? Čo zmení na nezávislosti súdnictva, pani predsedníčka, že môžte predsedu, podpredsedu a členov Súdnej rady kedykoľvek od-vo-lať? Potom načo sa s tým hráte v tej ústave? Popísali ste tam sto článkov o tom, ako budete tvoriť Súdnu radu, ako tam všetci budú a kto môže, kto nemôže. Naviac, samozrejme, tam budete nominovať nesudcov, čo je veľmi nebezpečné v prípade Súdnej rady, a potom tam napíšete, po tom všetkom komplikovanom, demokratickom, nezávislom, po tom všetkom napíšete, že ich môžete kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov odvolať. Tak to pred tým ani nepíšte, rovno napíšte iba toto ustanovenie, aby to bolo jasné.
Čo zmení na nezávislosti súdnictva, ak poviete sudcovi: No, no, no, neopováž sa mať iný právny názor, ako si sa dočítal v Denníku N alebo v denníku SME, pretože minimálne ťa disciplinárne pokefujeme. A viete, čo znamená disciplinárne pokefovanie. Znamená, že vás môžme zbaviť talára. No tak teda budú všelijako uvažovať tí sudcovia, len nebudú uvažovať tak, že by boli čisto nezávislí.
A mohol by som ísť rad za radom, pretože čo vás napadlo, to ste si tam dali. Prečo vznikol Najvyšší správny súd? No preto, aby ste mali pod kontrolou disciplinárne stíhanie sudcov. Pre nič iné. Inú logiku zriadenia Najvyššieho správneho súdu v tomto okamihu nemám.
Nuž a sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, ktoré budú predmetom, podľa môjho názoru, ústavného posúdenia, ale ak dopredu vylúčite možnosť, aby Ústavný súd sa zaoberal ústavným zákonom, že či rešpektuje, alebo nerešpektuje materiálne jadro, ktoré som nevymyslel ja, ale ktoré je v koncepte Európskeho práva veľmi blízke, tak to už bude definitívne cesta do pekla.
Pani ministerka, potom ste predložili súvisiaci zákon, ktorý ste nazvali, že zákon o reforme súdnictva. Tento zákon by ste mali nazvať zákon o zmene 28 zákonov. Veď tam nič neni! Vy iba v podstate tam detaily, drobnosti tam popisujete, reagujete na ústavu. To je, to je taký mišmaš. V poriadku, na to máte právo, hoci nie je veľmi pekné, ak zákon o reforme súdnictva predstavíte tak, že obsahuje 28 článkov samostatných, ktoré novelizujú 28 konkrétnych zákonov. Sama dobre viete, že nikto to nemá rád, keď sa jedným zákonom novelizuje takýto obrovský počet právnych predpisov, ale touto cestou ste sa teda vybrali.
Pani ministerka, zosumarizujem to, dámy a páni, v tejto komornej atmosfére, kedy tomu médiá nechcú – ani nikto iný – venovať pozornosť, vidíte, že ani záujem nás poslancov Národnej rady o tieto normy nie je veľký, pretože žijeme úplne inou témou. Žijeme tým, či budeme doma v karanténe, alebo že či premiér sa rozhodne zatvoriť túto krajinu. Mám už pocit, že sme v rukách človeka, ktorý môže prakticky všetko na svete, tak už len čakáme netrpezlivo, aký ortieľ bude nad nami vynesený v najbližších hodinách a v najbližších dňoch.
Garantujem vám, pani ministerka, že bez toho, aby som niekoho nazýval gaunerom alebo gangstrom, alebo mafiánom, alebo neviem čím, predložíme v druhom a treťom čítaní, lebo tam to môžeme robiť, tu to nemôžeme robiť, naše pohľady na to, čo by bolo treba alebo nebolo treba urobiť, keď ste už túto tému otvorili. Ale v tomto okamihu, v prvom čítaní, kde sa hodnotí celkový charakter právnej normy, musím konštatovať, toto, čo ste predložili, nemá s reformou súdnictva nič spoločné. Sú to len kozmetické účely; kozmetické ciele, ktorých cieľom je posilniť si pozíciu vládnej koalície a vlády v súdnictve a vyvolať medzi sudcami ešte väčší strach, ako tam je teraz.
Ďakujem pekne, to je náš pohľad.

Pán Fico, neviem, ktorý poslanec na vás reagoval ako na gangstrov, gaunerov, ale určite to nebolo kvôli tomu, že máte iný názor. Predpokladám, že to bolo kvôli tomu, že čo ste s touto krajinou urobili za tých 12 rokov. Vypočuli sme si, ako sa to nedá, od človeka, ktorý je priamo zodpovedný za ten katastrofálny stav súdnictva na Slovensku. Od človeka, ktorý, ktorého nominantkou bola Jankovská a jej machinácie na ministerstve spravodlivosti. Vypočuli sme si informáciu o tom, že predkladaný návrh zákona nie je reformou, od človeka, ktorý pre reformu súdnictva urobil asi len to, že dosadil pána Harabina za ministra spravodlivosti.
Ja som vás teda dlho počúval, nič konštruktívne som tam nenašiel. Našiel som tam však zvyčajné blúznenie o Amerike, Denníku N a novembri ´89, takže veľmi sa teším na tú konštruktívnu debatu, ktorú sľubujete.
Ďakujem.

Pán poslanec Fico, začali ste zdravím pani ministerky. No, tak ja budem pokra; ja začnem vaším zdravím. Teším sa, že sa už tešíte lepšiemu zdraviu, čo vidno nielen zo zvýšenej frekvencie vašich vystúpení na pôde parlamentu, ale aj z toho, že ste sa vrátili k svojej obľúbenej figúre, keď sa snažíte dehonestovať poslanca, ktorý s vami diskutuje, tým, že sa ho spýtate alebo resp. poviete, že ja neviem, kto je tento poslanec. Ja si to veľmi dobre pamätám, ako ste to urobili na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sme vás vypočúvali, lebo ste sa chceli stať predsedom Ústavného súdu. A pán poslanec Marosz, ktorý patril k tým aktívnejším poslancom v tomto parlamente v uplynulom volebnom období, sa vás niečo spýtal a vy ste ho odbili s tým, že ja neviem, kto je tento pán poslanec, tak som vám ho musel predstaviť. Kolegu Baránika vám už predstavil pán podpredseda Šeliga.
Zarazilo ma aj to, že hovoríte o nejakej komornej atmosfére. Možnože keď budete naozaj častejšie chodiť do parlamentu, zistíte, že toto je úplne bežný počet poslancov, aký sa v tejto sále nachádza. Častokrát tu býva oveľa menej poslancov, možno máte nejaký spomienkový optimizmus, a teda chápem, že dva roky v minulom volebnom období, keď ste skončili ako premiér, tak ste sem moc nechodili ako poslanec, tak možno nie celkom viete rozlíšiť, čo je a čo nie je komorná atmosféra.
Určite nikto nehovorí o tom, že by opozícia bola gangsterská alebo gaunerská z dôvodu iných názorov. Na to sú iné dôvody. A teda zaráža ma, že vy niekomu vyčítate, že hovorí o gangstroch a gauneroch kvôli iným názorom, a vy iný názor alebo názor, ktorý je premietnutý do tohto návrhu, dehonestujete, že to nie je žiadna reforma, že proamerický, že Denník N a podobne. Toto je podľa vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)