16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vstup predsedajúceho
21.10.2020 o 15:41 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením zo 16. septembra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 36 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 195a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
15:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:18
Alojz BaránikPán kolega Jarjabek, áno, nenávisť. Je to, uznávam, nenávisť voči nespravodlivosti, nenávisť voči neschopnosti domôcť sa pravdy, spravodlivosti. Uznávam to, nenávidím to. Je mi to jasné, že vy s tým žijete, že nechápete, o čom ja hovorím. Rozumiem tomu.
Pán kolega Susko, verejná voľba,...
Pán kolega Jarjabek, áno, nenávisť. Je to, uznávam, nenávisť voči nespravodlivosti, nenávisť voči neschopnosti domôcť sa pravdy, spravodlivosti. Uznávam to, nenávidím to. Je mi to jasné, že vy s tým žijete, že nechápete, o čom ja hovorím. Rozumiem tomu.
Pán kolega Susko, verejná voľba, tajná voľba. Nemôžem inak, ako povedať, že zavádzate. Veľmi dobre viete, že o čom my hovoríme, veľmi dobre viete o tom, že volení zástupcovia ľudu musia byť schopní skladať účty, že sa nesmú schovávať za tajné voľby. A pokiaľ hovoríte o prednosti tajnej voľby v personálnych veciach, áno, sú výnimky, ale to sú len v rámci vnútrostraníckych personálnych volieb, napríklad v britskom parlamente, samozrejme, VIP voľby VIP funkcionárov v rámci strany, áno, sú tajné, ale to je v rámci vnútrostraníckych volieb, nie v rámci volieb, kde sa tí poslanci zodpovedajú za svoju voľbu svojim voličom.
A, pán kolega Saloň, toto už je patetické. Ak si myslíte, že ja sa teraz tu zbláznim, keď vy my začnete hovoriť o tom, čo Sulík povyvádzal, keď bol s Kočnerom, a že to bola chyba, nezbláznim sa. Ale povedzte: Bol skorumpovaný Sulík? Nebol.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.10.2020 o 15:18 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Pán kolega Petrák, ja neviem, povedzte mi, kto sú naši ľudia. Ale ja vám poviem, kto sú vaši ľudia: Bašternák, Kočner, Jankovská. To sú vaši ľudia.
Pán kolega Jarjabek, áno, nenávisť. Je to, uznávam, nenávisť voči nespravodlivosti, nenávisť voči neschopnosti domôcť sa pravdy, spravodlivosti. Uznávam to, nenávidím to. Je mi to jasné, že vy s tým žijete, že nechápete, o čom ja hovorím. Rozumiem tomu.
Pán kolega Susko, verejná voľba, tajná voľba. Nemôžem inak, ako povedať, že zavádzate. Veľmi dobre viete, že o čom my hovoríme, veľmi dobre viete o tom, že volení zástupcovia ľudu musia byť schopní skladať účty, že sa nesmú schovávať za tajné voľby. A pokiaľ hovoríte o prednosti tajnej voľby v personálnych veciach, áno, sú výnimky, ale to sú len v rámci vnútrostraníckych personálnych volieb, napríklad v britskom parlamente, samozrejme, VIP voľby VIP funkcionárov v rámci strany, áno, sú tajné, ale to je v rámci vnútrostraníckych volieb, nie v rámci volieb, kde sa tí poslanci zodpovedajú za svoju voľbu svojim voličom.
A, pán kolega Saloň, toto už je patetické. Ak si myslíte, že ja sa teraz tu zbláznim, keď vy my začnete hovoriť o tom, čo Sulík povyvádzal, keď bol s Kočnerom, a že to bola chyba, nezbláznim sa. Ale povedzte: Bol skorumpovaný Sulík? Nebol.
Rozpracované
15:20
Uvádzajúci uvádza bod 15:20
Mária KolíkováDozvedela som sa, že zásadou nezávislosti justície je aj to, že v ústavnom zákone je jasne pomenované, že keď sa robí reforma súdnej mapy, čo súvisí, samozrejme, aj s tým, že keď sa budú rušiť potenciálne odvolacie súdy, tak budeme riešiť, čo s tými sudcami, čo nebudú spokojní s novou súdnou mapou, tak, že tam dávame možnosť, že aj bez ich súhlasu dôjde možno k nejakému preloženiu, že aj toto je zásah do nezávislosti súdnej moci. Ďalej to, že zužujeme imunitu, aj to je zásah do nezávislosti súdnej moci. Bez ohľadu na to, že keď si porovnáme tieto zmeny, ktoré prinášame, aj s právnymi úpravami v iných štátoch v rámci Európskej únie, to znamená aj vyspelých demokratických štátov, sú to štandardné zmeny, takže toto je teda tým zásahom. Z odkazu na judikatúru, neviem akú, ja nepoznám žiadnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá by spochybňovala akékoľvek zmeny, ktoré zavádzame.
Naopak, dovolím si spomenúť, napríklad pri reforme súdnej mapy, keďže tu bolo spomínané Združenie sudcov Slovenska, že napríklad aj to poukazuje za takýto zásah, tak práve ono má na svojej webstránke aj odporúčania výboru rady ministrov, kde jedným z odporúčaní je, že práve ak dôjde k zmene súdnej mapy, práve vtedy môže byť takáto právna úprava, že aj bez súhlasu dotknutého sudcu môže dôjsť k zmene. To znamená, že práve naopak. Mňa naozaj pobavuje istým spôsobom, že tu je, tu sú použité argumentácie, ktoré spochybňujú aj tie subjekty, ktoré s tou argumentáciou pracujú, a sú to používané pojmy, ktorým ako keby sme nerozumeli.
Nezávislosť justície, to, čo je dôležité, aby sme mali naozaj zachované, je to, aby sudca, ktorý o danej veci rozhoduje, bol nezávislý a nestranný. My sa nijakým spôsobom nedotkýňame toho, že by sme spochybňovali, že sudca, ktorý je zaujatý, má byť vylúčený z konania. O tom je nezávislosť a nestrannosť. Je dôležité, keď prídete na súd, máte sudcu, ktorý je nezávislý od iných zložiek moci, my nijakým spôsobom nenaburávame deľbu moci. Naopak, ak tu máme nejaké zmeny, tak súvisia s tým, že chceme, aby sme sa nerozprávali len o nezávislosti a nestrannosti, ale aj o zodpovednosti, ktorú musia cítiť predstavitelia súdnej moci, ale nijakým spôsobom nenaštrbávame ten vzájomný pomer medzi, medzi jednotlivými mocami. Takže dôležité je, aby sme chránili účastníka, keď príde na súd a, samozrejme, v tejto súvislosti chránili aj sudcu, aby mohol nezávisle a nestranne rozhodovať. Do toho nijakým spôsobom nevstupujeme.
Ak sa bavíme o imunite; áno, zužujeme imunitu, ale zužujeme ju spôsobom, aby sme sa dostali na štandard, ktorý je primeraný v rámci Európskej únie. Ten spôsob, ktorý sme tu mali, je tak široký, tej imunity, že vlastne neviete nájsť tomu príklad primeranosti, aký sme mali tento široký koncept tu na Slovensku.
Neviem, akým spôsobom ohrozujeme nejakú skupinu sudcov zmenami, ktoré prinášame. Ja som presvedčená o tom, že tí sudcovia, ktorí sú statoční, svedomití, naopak, že vytvárame im priestor k tomu, aby sme vrátili dôstojnosť im. To znamená, vytlačili zo systému tých, ktorí im tam robia, kazia, kazia meno.
My chceme, aby sudcovia boli vážení v našej spoločnosti, chceme im vrátiť kredit, ktorý je dôležitý, aby mali, aby keď prídeme na súd, tak aby človek veril tomu, že v jeho veci rozhoduje spravodlivý súd a že je nestranný a nezávislý. A to je dôležité práve aj tými zmenami, ktoré prinášame. Čiže my prinášame zmeny do Súdnej rady, aby Súdna rada nastavovala zrkadlo sudcom, a preto je dôležité, aby polovica z nich tam bola tých nesudcov.
Je dôležité, že vytvárame Najvyšší správny súd, ktorý bude aj vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť ako inštitúcia, od ktorej očakávame, že bude plne spôsobilá takúto zodpovednosť vyžadovať a to nielen voči nim, ale aj voči iným právnickým profesiám, kde vidíme, napríklad pri prokurátoroch, že ten spôsob vyvodzovania tej zodpovedností nebol dostatočný.
Ja z toho, čo som si tu vypočula, ja sa pozastavím ešte pri dvoch poznámkach. Jedna je, že neprinášame žiadnu reformu. Neviem, že či to, že vytvárame Najvyšší správny súd, zásadne reformne otvárame aj to, akým spôsobom má byť komponovaná Súdna rada, vytvárame priestor na to, aby sme prišli s novou súdnou mapou, že či naozaj ako v tomto nevidíme aj nejaké zásadné zmeny, s ktorými, samozrejme, budeme pokračovať. A jednoznačne nastavené previerky, ktoré súvisia aj s tým, že je dôležité vnímať aj z pozície sudcu aj tú zodpovednosť, ktorú má. To znamená, ak sú to podozrenia napríklad s nadobudnutím majetku, že je tu jasný mechanizmus, ktorému sa musí taký sudca podrobiť.
A nakoniec sa prizastavím iba pri princípe tajná voľba alebo pri hesle tajná voľba. Ja som teda bola na tom námestí, aj keď som vtedy bola ešte na gymnáziu, bola som na námestí, ja si teda nepamätám žiadne heslo tajná voľba, tajná voľba. Ja si naozaj nepamätám, že by sme toto skandovali, úprimne, ja si skôr pamätám, že sme skandovali, že chceme slobodu, ale nepamätám si, že by tam boli takéto heslá. Ja som to už, už som to počula viackrát od pána poslanca Fica, teraz som sa to dozvedela aj od vás, pán poslanec Susko, že teda niečo mi chýba, aby som pochopila tento princíp. Ale skutočne ja si nepamätám takéto skandovanie, asi si musím niečo pripomenúť, ale myslím si, že to, čo, po čom, po čom sme kričali, je, že chceli sme mať demokratický právny štát, v ktorom práve aj pri justícii máme súdy, kde máme sudcov a veríme v to, že keď prídeme na súd, tak je spravodlivý a nestranný, nezávislý.
Myslím si, že zmeny, ktoré prinášame, tak prináša ich práve aj táto zmena ústavy. A ďalšími zákonmi, ktoré budeme ešte prinášať, tak budeme na to nadväzovať. Prosím o podporu k tomuto návrhu. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím krátko zareagovať na tých pár príspevkov, ktoré sme tu mali, a osobitne sa dovolím pristaviť pri pojme nezávislosť, lebo to tu bolo naozaj veľmi často skloňované, že táto zmena ústavy nám má nejakým spôsobom ohroziť nezávislosť v justícii. A veľmi ma mrzí, že spôsob, akým je vysvetľovaná táto nezávislosť v nadväznosti či už na to, akým spôsobom meníme Ústavný súd, alebo vylučujeme z prieskumu ústavných zákonov, ako kompetenciu to berieme Ústavnému súdu a jasne to pomenúvame, že toto by malo byť zásadou nezávislosti justície, som sa tu práve dozvedela. Ďalej to, že o väzbe sudcu nebude rozhodovať aj Ústavný súd, ale teda už len všeobecný súd, voči ktorému je normálne opravný prostriedok na nadriadený súd, následne je možnosť dať ústavnú sťažnosť na ústavný, čiže toto je zásah do nezávislosti justície.
Dozvedela som sa, že zásadou nezávislosti justície je aj to, že v ústavnom zákone je jasne pomenované, že keď sa robí reforma súdnej mapy, čo súvisí, samozrejme, aj s tým, že keď sa budú rušiť potenciálne odvolacie súdy, tak budeme riešiť, čo s tými sudcami, čo nebudú spokojní s novou súdnou mapou, tak, že tam dávame možnosť, že aj bez ich súhlasu dôjde možno k nejakému preloženiu, že aj toto je zásah do nezávislosti súdnej moci. Ďalej to, že zužujeme imunitu, aj to je zásah do nezávislosti súdnej moci. Bez ohľadu na to, že keď si porovnáme tieto zmeny, ktoré prinášame, aj s právnymi úpravami v iných štátoch v rámci Európskej únie, to znamená aj vyspelých demokratických štátov, sú to štandardné zmeny, takže toto je teda tým zásahom. Z odkazu na judikatúru, neviem akú, ja nepoznám žiadnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá by spochybňovala akékoľvek zmeny, ktoré zavádzame.
Naopak, dovolím si spomenúť, napríklad pri reforme súdnej mapy, keďže tu bolo spomínané Združenie sudcov Slovenska, že napríklad aj to poukazuje za takýto zásah, tak práve ono má na svojej webstránke aj odporúčania výboru rady ministrov, kde jedným z odporúčaní je, že práve ak dôjde k zmene súdnej mapy, práve vtedy môže byť takáto právna úprava, že aj bez súhlasu dotknutého sudcu môže dôjsť k zmene. To znamená, že práve naopak. Mňa naozaj pobavuje istým spôsobom, že tu je, tu sú použité argumentácie, ktoré spochybňujú aj tie subjekty, ktoré s tou argumentáciou pracujú, a sú to používané pojmy, ktorým ako keby sme nerozumeli.
Nezávislosť justície, to, čo je dôležité, aby sme mali naozaj zachované, je to, aby sudca, ktorý o danej veci rozhoduje, bol nezávislý a nestranný. My sa nijakým spôsobom nedotkýňame toho, že by sme spochybňovali, že sudca, ktorý je zaujatý, má byť vylúčený z konania. O tom je nezávislosť a nestrannosť. Je dôležité, keď prídete na súd, máte sudcu, ktorý je nezávislý od iných zložiek moci, my nijakým spôsobom nenaburávame deľbu moci. Naopak, ak tu máme nejaké zmeny, tak súvisia s tým, že chceme, aby sme sa nerozprávali len o nezávislosti a nestrannosti, ale aj o zodpovednosti, ktorú musia cítiť predstavitelia súdnej moci, ale nijakým spôsobom nenaštrbávame ten vzájomný pomer medzi, medzi jednotlivými mocami. Takže dôležité je, aby sme chránili účastníka, keď príde na súd a, samozrejme, v tejto súvislosti chránili aj sudcu, aby mohol nezávisle a nestranne rozhodovať. Do toho nijakým spôsobom nevstupujeme.
Ak sa bavíme o imunite; áno, zužujeme imunitu, ale zužujeme ju spôsobom, aby sme sa dostali na štandard, ktorý je primeraný v rámci Európskej únie. Ten spôsob, ktorý sme tu mali, je tak široký, tej imunity, že vlastne neviete nájsť tomu príklad primeranosti, aký sme mali tento široký koncept tu na Slovensku.
Neviem, akým spôsobom ohrozujeme nejakú skupinu sudcov zmenami, ktoré prinášame. Ja som presvedčená o tom, že tí sudcovia, ktorí sú statoční, svedomití, naopak, že vytvárame im priestor k tomu, aby sme vrátili dôstojnosť im. To znamená, vytlačili zo systému tých, ktorí im tam robia, kazia, kazia meno.
My chceme, aby sudcovia boli vážení v našej spoločnosti, chceme im vrátiť kredit, ktorý je dôležitý, aby mali, aby keď prídeme na súd, tak aby človek veril tomu, že v jeho veci rozhoduje spravodlivý súd a že je nestranný a nezávislý. A to je dôležité práve aj tými zmenami, ktoré prinášame. Čiže my prinášame zmeny do Súdnej rady, aby Súdna rada nastavovala zrkadlo sudcom, a preto je dôležité, aby polovica z nich tam bola tých nesudcov.
Je dôležité, že vytvárame Najvyšší správny súd, ktorý bude aj vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť ako inštitúcia, od ktorej očakávame, že bude plne spôsobilá takúto zodpovednosť vyžadovať a to nielen voči nim, ale aj voči iným právnickým profesiám, kde vidíme, napríklad pri prokurátoroch, že ten spôsob vyvodzovania tej zodpovedností nebol dostatočný.
Ja z toho, čo som si tu vypočula, ja sa pozastavím ešte pri dvoch poznámkach. Jedna je, že neprinášame žiadnu reformu. Neviem, že či to, že vytvárame Najvyšší správny súd, zásadne reformne otvárame aj to, akým spôsobom má byť komponovaná Súdna rada, vytvárame priestor na to, aby sme prišli s novou súdnou mapou, že či naozaj ako v tomto nevidíme aj nejaké zásadné zmeny, s ktorými, samozrejme, budeme pokračovať. A jednoznačne nastavené previerky, ktoré súvisia aj s tým, že je dôležité vnímať aj z pozície sudcu aj tú zodpovednosť, ktorú má. To znamená, ak sú to podozrenia napríklad s nadobudnutím majetku, že je tu jasný mechanizmus, ktorému sa musí taký sudca podrobiť.
A nakoniec sa prizastavím iba pri princípe tajná voľba alebo pri hesle tajná voľba. Ja som teda bola na tom námestí, aj keď som vtedy bola ešte na gymnáziu, bola som na námestí, ja si teda nepamätám žiadne heslo tajná voľba, tajná voľba. Ja si naozaj nepamätám, že by sme toto skandovali, úprimne, ja si skôr pamätám, že sme skandovali, že chceme slobodu, ale nepamätám si, že by tam boli takéto heslá. Ja som to už, už som to počula viackrát od pána poslanca Fica, teraz som sa to dozvedela aj od vás, pán poslanec Susko, že teda niečo mi chýba, aby som pochopila tento princíp. Ale skutočne ja si nepamätám takéto skandovanie, asi si musím niečo pripomenúť, ale myslím si, že to, čo, po čom, po čom sme kričali, je, že chceli sme mať demokratický právny štát, v ktorom práve aj pri justícii máme súdy, kde máme sudcov a veríme v to, že keď prídeme na súd, tak je spravodlivý a nestranný, nezávislý.
Myslím si, že zmeny, ktoré prinášame, tak prináša ich práve aj táto zmena ústavy. A ďalšími zákonmi, ktoré budeme ešte prinášať, tak budeme na to nadväzovať. Prosím o podporu k tomuto návrhu. (Potlesk.)
Rozpracované
15:28
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:28
Ondrej DostálA myslím, že budeme pokračovať, pokračovať aj v druhom čítaní, asi sa nezúžime iba na otázku tajnej a verejnej voľby. Táto vec je podľa môjho názoru...
A myslím, že budeme pokračovať, pokračovať aj v druhom čítaní, asi sa nezúžime iba na otázku tajnej a verejnej voľby. Táto vec je podľa môjho názoru pomerne jasná, kde sa prikloní názor väčšiny, ale teda verím, že v tom návrhu je dostatok vecí, o ktorých budeme vedieť možno aj pokojnejšie diskutovať v druhom čítaní.
A to, či je to naozaj reforma, alebo nie je reforma, sa uvidí podľa toho, aké to bude mať reálne dôsledky, nie podľa toho, čo je tam napísané, napísané na papieri. Reforma nemusí byť revolúcia, to sú dva rôzne pojmy. Reforma nemusí znamenať, že sa úplne prevráti systém, ale, naopak, že sa urobia zmeny, po ktorých bude systém lepšie fungovať. Ja verím, že tie zmeny, tak ako ich nastavíme, prispejú k tomu, že ten systém bude fungovať lepšie, ako fungoval doteraz.
Zároveň by som chcel oznámiť, že hlasovať o tomto návrhu budeme dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.10.2020 o 15:28 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem za túto komornú rozpravu. A teda na ospravedlnenie pána poslanca Fica, no on, on nebol na tých novembrových námestiach, pretože si to nevšimol, tak nemá priame zážitky, iba sprostredkované, takže nie sú celkom autentické jeho vyjadrenia v tej, v tejto veci, tak to treba brať.
A myslím, že budeme pokračovať, pokračovať aj v druhom čítaní, asi sa nezúžime iba na otázku tajnej a verejnej voľby. Táto vec je podľa môjho názoru pomerne jasná, kde sa prikloní názor väčšiny, ale teda verím, že v tom návrhu je dostatok vecí, o ktorých budeme vedieť možno aj pokojnejšie diskutovať v druhom čítaní.
A to, či je to naozaj reforma, alebo nie je reforma, sa uvidí podľa toho, aké to bude mať reálne dôsledky, nie podľa toho, čo je tam napísané, napísané na papieri. Reforma nemusí byť revolúcia, to sú dva rôzne pojmy. Reforma nemusí znamenať, že sa úplne prevráti systém, ale, naopak, že sa urobia zmeny, po ktorých bude systém lepšie fungovať. Ja verím, že tie zmeny, tak ako ich nastavíme, prispejú k tomu, že ten systém bude fungovať lepšie, ako fungoval doteraz.
Zároveň by som chcel oznámiť, že hlasovať o tomto návrhu budeme dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.
Rozpracované
15:30
Uvádzajúci uvádza bod 15:30
Mária KolíkováMám za to, že naozaj to, čo prináša ústava, je o reforme a najmä so zriadením, súvisí to najmä so zriadením aj Najvyššieho správneho súdu a s kompetenciami a vyjasnením toho, čo má robiť Súdna rada. Osobitne k tomu smeruje, smerujú právne úpravy, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona. To...
Mám za to, že naozaj to, čo prináša ústava, je o reforme a najmä so zriadením, súvisí to najmä so zriadením aj Najvyššieho správneho súdu a s kompetenciami a vyjasnením toho, čo má robiť Súdna rada. Osobitne k tomu smeruje, smerujú právne úpravy, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona. To znamená, v prvom rade upravujeme zriadenie Najvyššieho správneho súdu a k tomu smeruje aj väčšina ustanovení. A preto je to práve aj také množstvo zákonov, pretože so zriadením Najvyššieho správneho súdu do celej schémy súdov znamená, že všade tam vlastne, kde sa nám vyskytujú sudcovia, musíme pridať aj sudcov, ktorí nám spadajú teraz, nám, ktorí budú aj súčasťou tejto novej súdnej inštitúcie, to znamená všade tam, kde potrebujeme riešiť ich postavenie a ich práva a i statusy, potrebujeme pridať či už predsedu, podpredsedu Najvyššieho správneho súdu a jeho zbor a, samozrejme, aj jeho aparát. Takže preto je to také množstvo zákonov, ktoré predkladáme, aj súčasťou tohto zákona o reforme súdnictva.
Osobitne teda upravujeme zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý aj v nadväznosti na právnu úpravu, ktorá je v ústave, plánujeme zriadiť k 1. januáru budúceho roka s tým, že by bol plne funkčný v druhej polovici budúceho roka, to znamená, že chceme vytvoriť priestor pre Súdnu radu, aby zvolila predsedu Najvyššieho správneho súdu, a následne počas najbližších mesiacov vytvoriť priestor k tomu, aby bol vykreovaný zbor justičný Najvyššieho správneho súdu s tým, že rátame, že tento výber bude uskutočnený Súdnou radou, to znamená, jej dávame túto kompetenciu a Súdna rada teda bude vyberať tých sudcov, ktorí budú súčasťou Najvyššieho správneho súdu.
Ten spôsob výberu sudcov Najvyššieho správneho súdu vytvárame istým spôsobom, dá sa povedať, podľa schémy, ako vyberáme kandidátov na Ústavný súd, ako ich vyberá Národná rada, to znamená, to, čo v zásade predpokladáme, je, že sa nám prihlásia jednotliví kandidáti, ktorí chcú byť sudcami na Najvyššom správnom súde, či už sú to sudcovia dnešného správneho kolégia, môžu to byť sudcovia, ktorí sú zo správneho kolégia na krajskom súde, môžu to byť, samozrejme, aj predstavitelia právnických profesií, ktorí sa venujú správnemu právu, ale nie sú v súčasnosti ani sudcami, môžu to byť advokáti, môžu to byť nakoniec aj prokurátori z tzv. netrestnej oblasti napríklad. Všetci, všetky tieto osoby, ktoré majú záujem byť sudcami Najvyššieho správneho súdu, je dôležité, aby sa prihlásili, uchádzali sa o takúto pozíciu a následne na základe vypočutia, ak prejdú výberovým konaním na Súdnej rade, môžu sa stať sudcami Najvyššieho správneho súdu.
Súčasne, samozrejme, predpokladáme previerku, ktorá bude súvisieť so vstupom do justície a na takýto nový justičný orgán, a to si myslím, že to sú asi tie podstatné informácie, ktoré súvisia s Najvyšším správnym súdom.
Čo sa týka Súdnej rady, tak tú na základe tejto právnej úpravy aj profesionalizujeme, to znamená, okrem toho, že momentálne má plne profesionalizovaného predsedu, tak chceme, aby aj podpredseda bol plne profesionálny aj s ohľadom na to, aké má nové kompetencie Súdna rada. To znamená, chceme po nej do hĺbky, aby preverovala spoľahlivosť sudcov a proces, ktorý doteraz zabezpečoval Národný bezpečnostný úrad, tak vlastne chceme, aby ten proces previerky prebiehal priamo v Súdnej rade. A preto aj dopĺňame aparát pre Súdnu radu, aby toho bola spôsobilá a schopná, a preto chceme aj odmeňovať po novom tých členov Súdnej rady, ktorí sú nesudcami. To znamená, že tí, ktorí sú súčasťou tohto orgánu a nemôže im byť tzv. pozastavený výkon funkcie sudcu, teda, pardon, im pozastavený nápad ako pri sudcovi, to znamená polovičný nápad vecí, ktoré má, tak tí, čo sú nesudcami, tak tým umožňujeme a dávame im priestor na to, aby boli odmeňovaní v zmysle tejto právnej úpravy.
To, čo je dôležité, v rámci tejto právnej úpravy ešte riešime aj úpravu, ktorá súvisí s Ústavným súdom. To znamená, bližšie upravujeme na základe tých zmien, ktoré sú v ústave, ktoré súvisia či už s obsadzovaním Ústavného súdu, ale nakoniec aj s chodom senátov. Napríklad to, čo považujeme za dôležité, tak vnášame na Ústavný súd nové pravidlá, to je to, že keď sa nám skladajú senáty na Ústavnom súde, tak žiadame, aby po určitých pravidelných časových obdobiach boli nanovo vytvárané tieto senáty, a navrhujeme, aby to bolo urobené náhodným spôsobom.
To si myslím, že sú asi podstatné veci, ktoré sú súčasťou tejto právnej úpravy. Ak budú akékoľvek otázky, tak, samozrejme, som pripravená na nich ešte reagovať v pléne.
Je to dôležitá právna úprava, ktorá nám dáva priestor k tým zmenám, s ktorými prichádzame ako zmenou ústavy, že to vieme naozaj realizovať. A myslím si, že je dôležité, aby na základe tejto právnej úpravy sme umožnili aj Súdnej rade vytvárať to tzv. zrkadlo pre sudcov a aby sme dali možnosť životu Najvyššieho správneho súdu. Myslím si, že to potrebujeme.
Ďakujem pekne a prosím o podporu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v nadväznosti na zmenu ústavy predkladám vládny návrh zákona o reforme súdnictva.
Mám za to, že naozaj to, čo prináša ústava, je o reforme a najmä so zriadením, súvisí to najmä so zriadením aj Najvyššieho správneho súdu a s kompetenciami a vyjasnením toho, čo má robiť Súdna rada. Osobitne k tomu smeruje, smerujú právne úpravy, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona. To znamená, v prvom rade upravujeme zriadenie Najvyššieho správneho súdu a k tomu smeruje aj väčšina ustanovení. A preto je to práve aj také množstvo zákonov, pretože so zriadením Najvyššieho správneho súdu do celej schémy súdov znamená, že všade tam vlastne, kde sa nám vyskytujú sudcovia, musíme pridať aj sudcov, ktorí nám spadajú teraz, nám, ktorí budú aj súčasťou tejto novej súdnej inštitúcie, to znamená všade tam, kde potrebujeme riešiť ich postavenie a ich práva a i statusy, potrebujeme pridať či už predsedu, podpredsedu Najvyššieho správneho súdu a jeho zbor a, samozrejme, aj jeho aparát. Takže preto je to také množstvo zákonov, ktoré predkladáme, aj súčasťou tohto zákona o reforme súdnictva.
Osobitne teda upravujeme zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý aj v nadväznosti na právnu úpravu, ktorá je v ústave, plánujeme zriadiť k 1. januáru budúceho roka s tým, že by bol plne funkčný v druhej polovici budúceho roka, to znamená, že chceme vytvoriť priestor pre Súdnu radu, aby zvolila predsedu Najvyššieho správneho súdu, a následne počas najbližších mesiacov vytvoriť priestor k tomu, aby bol vykreovaný zbor justičný Najvyššieho správneho súdu s tým, že rátame, že tento výber bude uskutočnený Súdnou radou, to znamená, jej dávame túto kompetenciu a Súdna rada teda bude vyberať tých sudcov, ktorí budú súčasťou Najvyššieho správneho súdu.
Ten spôsob výberu sudcov Najvyššieho správneho súdu vytvárame istým spôsobom, dá sa povedať, podľa schémy, ako vyberáme kandidátov na Ústavný súd, ako ich vyberá Národná rada, to znamená, to, čo v zásade predpokladáme, je, že sa nám prihlásia jednotliví kandidáti, ktorí chcú byť sudcami na Najvyššom správnom súde, či už sú to sudcovia dnešného správneho kolégia, môžu to byť sudcovia, ktorí sú zo správneho kolégia na krajskom súde, môžu to byť, samozrejme, aj predstavitelia právnických profesií, ktorí sa venujú správnemu právu, ale nie sú v súčasnosti ani sudcami, môžu to byť advokáti, môžu to byť nakoniec aj prokurátori z tzv. netrestnej oblasti napríklad. Všetci, všetky tieto osoby, ktoré majú záujem byť sudcami Najvyššieho správneho súdu, je dôležité, aby sa prihlásili, uchádzali sa o takúto pozíciu a následne na základe vypočutia, ak prejdú výberovým konaním na Súdnej rade, môžu sa stať sudcami Najvyššieho správneho súdu.
Súčasne, samozrejme, predpokladáme previerku, ktorá bude súvisieť so vstupom do justície a na takýto nový justičný orgán, a to si myslím, že to sú asi tie podstatné informácie, ktoré súvisia s Najvyšším správnym súdom.
Čo sa týka Súdnej rady, tak tú na základe tejto právnej úpravy aj profesionalizujeme, to znamená, okrem toho, že momentálne má plne profesionalizovaného predsedu, tak chceme, aby aj podpredseda bol plne profesionálny aj s ohľadom na to, aké má nové kompetencie Súdna rada. To znamená, chceme po nej do hĺbky, aby preverovala spoľahlivosť sudcov a proces, ktorý doteraz zabezpečoval Národný bezpečnostný úrad, tak vlastne chceme, aby ten proces previerky prebiehal priamo v Súdnej rade. A preto aj dopĺňame aparát pre Súdnu radu, aby toho bola spôsobilá a schopná, a preto chceme aj odmeňovať po novom tých členov Súdnej rady, ktorí sú nesudcami. To znamená, že tí, ktorí sú súčasťou tohto orgánu a nemôže im byť tzv. pozastavený výkon funkcie sudcu, teda, pardon, im pozastavený nápad ako pri sudcovi, to znamená polovičný nápad vecí, ktoré má, tak tí, čo sú nesudcami, tak tým umožňujeme a dávame im priestor na to, aby boli odmeňovaní v zmysle tejto právnej úpravy.
To, čo je dôležité, v rámci tejto právnej úpravy ešte riešime aj úpravu, ktorá súvisí s Ústavným súdom. To znamená, bližšie upravujeme na základe tých zmien, ktoré sú v ústave, ktoré súvisia či už s obsadzovaním Ústavného súdu, ale nakoniec aj s chodom senátov. Napríklad to, čo považujeme za dôležité, tak vnášame na Ústavný súd nové pravidlá, to je to, že keď sa nám skladajú senáty na Ústavnom súde, tak žiadame, aby po určitých pravidelných časových obdobiach boli nanovo vytvárané tieto senáty, a navrhujeme, aby to bolo urobené náhodným spôsobom.
To si myslím, že sú asi podstatné veci, ktoré sú súčasťou tejto právnej úpravy. Ak budú akékoľvek otázky, tak, samozrejme, som pripravená na nich ešte reagovať v pléne.
Je to dôležitá právna úprava, ktorá nám dáva priestor k tým zmenám, s ktorými prichádzame ako zmenou ústavy, že to vieme naozaj realizovať. A myslím si, že je dôležité, aby na základe tejto právnej úpravy sme umožnili aj Súdnej rade vytvárať to tzv. zrkadlo pre sudcov a aby sme dali možnosť životu Najvyššieho správneho súdu. Myslím si, že to potrebujeme.
Ďakujem pekne a prosím o podporu.
Rozpracované
15:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:36
Alojz BaránikVládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh...
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.10.2020 o 15:36 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v tomto prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
15:38
Vystúpenie v rozprave 15:38
Mária KolíkováPrináša nám, ja som presvedčená o tom, že skutočne efektívny spôsob pre, pre orgány činné v trestnom konaní aj...
Prináša nám, ja som presvedčená o tom, že skutočne efektívny spôsob pre, pre orgány činné v trestnom konaní aj pre Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý má byť na základe tohto zákona zriadený, ako zaisťovať majetok, samozrejme, v súlade so zákonom a s ohľadom na všetky ústavné princípy, ktoré platia aj s ohľadom na prezumpciu neviny, ale s tým, že je dôležité, aby sme mali účinný nástroj, ak niekto nadobúda majetok z trestnej činnosti, má z toho výnosy, aby tu existoval nástroj, ktorý je naozaj účinný, ktorý bude natoľko odradzujúci, že toto už nebude spôsob lukratívneho spôsobu nadobúdania majetku na Slovensku. Myslím si, že táto právna úprava je skutočne pre to tým dobrým nástrojom.
Myslím si, že je to súčasne právna úprava, ktorá dostatočne vyvažuje všetky potrebné princípy primeranosti zásahu do majetku, ktoré, samozrejme, treba brať do úvahy a treba rešpektovať v každom demokratickom právnom štáte.
To znamená, na základe tejto právnej úpravy zriaďujeme Úrad pre správu zaisteného majetku a vytvárame k tomu presné postupy, v nadväznosti na čo upravujeme aj Trestný poriadok, ale súčasne upravujeme predloženou právnou úpravou aj skutkové podstaty niektorých trestných činov, a to v nadväznosti na potrebu aproximácie európskeho práva.
Je to v oblasti príslušnej, to znamená aj v oblasti zaistenia majetku, aj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, boja proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami, boja proti sexuálnemu zneužívaniu, sexuálnemu vykorisťovaniu, ďalej riešime aj otázku spolupráce na účely zriadenia Európskej prokuratúry a riešime tiež oblasť vzájomného uznávania príkazu na zaistenie a príkazov na konfiškáciu v príslušnom trestnom poriadku, teda v novele, ktorá tu s tým súvisí.
Súčasne v oblasti, teda v tom článku, kde upravujeme, skutkovej podstaty trestných činov, prinášame aj dva nové trestné činy, a to v nadväznosti tiež na programové vyhlásenie vlády. Jedným tým trestným činom je tzv. ohýbanie práva a druhým tým trestným činom je tzv. prikrmovanie. Myslím si, že oba trestné činy sú dôležité, že ním ukazujeme, ktoré činy považujeme za tak nebezpečné v spoločnosti, že chceme nimi dať jasne najavo, že ak ich niekto pácha, tak sa dopúšťa trestnej činnosti.
Právnu úpravu, čo sa týka nového Úradu pre správu zaisteného majetku, navrhujeme od 1. januára, ale s tým, že plná funkčnosť tohto úradu bude k 1. augustu 2021.
Prosím o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám opätovne vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku s tým, že tento návrh zákona tu už je vlastne po tretíkrát a ja verím tomu, že sa nám ho podarí po tretíkrát naozaj úspešne schváliť.
Prináša nám, ja som presvedčená o tom, že skutočne efektívny spôsob pre, pre orgány činné v trestnom konaní aj pre Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý má byť na základe tohto zákona zriadený, ako zaisťovať majetok, samozrejme, v súlade so zákonom a s ohľadom na všetky ústavné princípy, ktoré platia aj s ohľadom na prezumpciu neviny, ale s tým, že je dôležité, aby sme mali účinný nástroj, ak niekto nadobúda majetok z trestnej činnosti, má z toho výnosy, aby tu existoval nástroj, ktorý je naozaj účinný, ktorý bude natoľko odradzujúci, že toto už nebude spôsob lukratívneho spôsobu nadobúdania majetku na Slovensku. Myslím si, že táto právna úprava je skutočne pre to tým dobrým nástrojom.
Myslím si, že je to súčasne právna úprava, ktorá dostatočne vyvažuje všetky potrebné princípy primeranosti zásahu do majetku, ktoré, samozrejme, treba brať do úvahy a treba rešpektovať v každom demokratickom právnom štáte.
To znamená, na základe tejto právnej úpravy zriaďujeme Úrad pre správu zaisteného majetku a vytvárame k tomu presné postupy, v nadväznosti na čo upravujeme aj Trestný poriadok, ale súčasne upravujeme predloženou právnou úpravou aj skutkové podstaty niektorých trestných činov, a to v nadväznosti na potrebu aproximácie európskeho práva.
Je to v oblasti príslušnej, to znamená aj v oblasti zaistenia majetku, aj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, boja proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami, boja proti sexuálnemu zneužívaniu, sexuálnemu vykorisťovaniu, ďalej riešime aj otázku spolupráce na účely zriadenia Európskej prokuratúry a riešime tiež oblasť vzájomného uznávania príkazu na zaistenie a príkazov na konfiškáciu v príslušnom trestnom poriadku, teda v novele, ktorá tu s tým súvisí.
Súčasne v oblasti, teda v tom článku, kde upravujeme, skutkovej podstaty trestných činov, prinášame aj dva nové trestné činy, a to v nadväznosti tiež na programové vyhlásenie vlády. Jedným tým trestným činom je tzv. ohýbanie práva a druhým tým trestným činom je tzv. prikrmovanie. Myslím si, že oba trestné činy sú dôležité, že ním ukazujeme, ktoré činy považujeme za tak nebezpečné v spoločnosti, že chceme nimi dať jasne najavo, že ak ich niekto pácha, tak sa dopúšťa trestnej činnosti.
Právnu úpravu, čo sa týka nového Úradu pre správu zaisteného majetku, navrhujeme od 1. januára, ale s tým, že plná funkčnosť tohto úradu bude k 1. augustu 2021.
Prosím o podporu predloženého návrhu.
Rozpracované
15:41
Vstup predsedajúceho 15:41
Alojz BaránikNárodná rada uznesením zo 16. septembra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona...
Národná rada uznesením zo 16. septembra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 36 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 195a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vstup predsedajúceho
21.10.2020 o 15:41 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením zo 16. septembra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 36 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 195a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:44
Vystúpenie v rozprave 15:44
Tomáš LehotskýBödör, Kočner, Bašternák, mafiáni, zločinci, podvodníci, ktorým sa za vlád SMER-u či HLAS-u kráľovsky darilo. Okrem spoločných kšeftov ich spája aj to, že dnes sedia v base. Keď sa tam dostali, začali sa narýchlo zbavovať svojho majetku, aby...
Bödör, Kočner, Bašternák, mafiáni, zločinci, podvodníci, ktorým sa za vlád SMER-u či HLAS-u kráľovsky darilo. Okrem spoločných kšeftov ich spája aj to, že dnes sedia v base. Keď sa tam dostali, začali sa narýchlo zbavovať svojho majetku, aby oň neprišli, aby, keď sa raz dostanú vonku, mali na čo staré, mali čo na staré kolena užívať. Majiteľov zmenili byty, domy, firmy. Vlády SMER-u mali dvanásť rokov na to, aby sfunkčnili zákon, ktorý zabráni účelovému prepisovaniu majetku spoza mreží. SMER a SNS v minulej vláde takýto zákon zablokovali. Kočner, Bašternák, Bödör a im podobní mali očividne svojich ľudí vo vysokej politike a SMER-u a HLAS-u takýto stav vyhovoval. Nesmieme zabúdať, kto sú títo ľudia a koho kryli.
Prevedené milióny, to nie je len právna či banková operácia, to je aj pocit nespravodlivosti, ktorý v spoločnosti pretrváva. Nebezpečný pocit, ktorý kúsok po kúsku nahlodáva krehkú celospoločenskú dohodu, my štátu platíme dane, dodržiavame zákony a na oplátku očakávame, že nás štát pred mafiánmi, ktorí nám kradnú peniaze, ochráni. No neochránil. Výsledkom je znechutenie a sklamanie, výsledkom je nedôvera v štát a demokraciu a výsledkom je aj úspech fašistov. Toto, a nie sociálny štát, je dedičstvo SMER-u a HLAS-u.
Táto vláda získala silný mandát práve pre boj s korupciou a cez viaceré ministerstvá sa tento mandát pretavuje do konkrétnych zákonov. Dnes tu máme v parlamente rozsiahly vládny návrh zákona o výkone a rozhodnutí, o výkone rozhodnutí a zaistení majetku. Ide teda o silný protikorupčný zákon, ktorý prináša pre mňa tri zásadné zmeny.
Po prvé, zavádza tzv. zaisťovanie majetku, teda elementárnu spravodlivosť. Ak niekto svoje majetky nadobudol z trestnej činnosti, teda nakradol, nebude ich môcť narýchlo prepísať na svoju manželku, deti alebo akúkoľvek inú osobu. Pod zaistením majetku treba rozumieť dočasné obmedzenie práva nakladať s týmto majetkom. Napríklad v trestnom konaní ide o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti. Kedy sa bude zaisťovať? Zaisťovacie inštitúty v trestnom konaní bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, respektíve v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. Zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napríklad záložné právo, exekúcie alebo konkurz. Nebude tak možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. A toto je kľúčové presne kvôli tomu, aby sme sa vyhli, že nám majetok bude narýchlo meniť majiteľa ešte pred vynesením rozsudku.
Zákon zavádza pojem dotknutá osoba. Treba ňou rozumieť tú osobu, ktorá je bezprostredne dotknutá rozhodnutím o zaistení majetku, napríklad obvinený v trestnom konaní, nevyhnutne to však nemusí byť len vlastník veci, ale môže ísť aj o osobu, ktorá má konkrétnu vec v držbe.
Spravovanie zaisťovaného majetku, kto bude teda spravovať. Návrh zákona prichádza s tým, aby správu zaisteného majetku vykonával nový Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude rozpočtovou organizáciou ministerstva spravodlivosti. Pri špecifickom type majetku, napríklad zbraň alebo strelivo, môže vykonať správu tohto majetku aj osobitný štátny orgán, respektíve ak úrad nebude mať kapacity alebo odbornosť pri správe majetku, môže si tieto služby outsourcovať, dokonca aj u komerčných subjektov. A to je dôležité, pretože dôvod, prečo je potrebný takýto samostatný úrad, je fakt, že štát musí správu vykonávať tak, aby nedošlo k bezdôvodnému zníženiu hodnoty zaisteného majetku. Majetok totiž môže skončiť, môže po skončení súdneho konania buď prepadnúť štátu, alebo môže byť vrátený, ak sa trestný čin nepreukáže. Štát inštitútom zaisťovania majetku získava istotu po celú dĺžku trvania vyšetrovania a súdneho konania, že majetok narýchlo nezmení majiteľa a v prípade potvrdenia obvinení bude z čoho odškodňovať.
Druhá dôležitá zmena, ktorú zákon prináša, je zavedenie trestného činu poskytnutia nenáležitej výhody, tzv. prikrmovanie. Ide o veľmi dôležitý preventívny nástroj zabraňovania korupcii. Lobisti, bohaté firmy alebo ktokoľvek, kto má záujem ovplyvňovať úradníkov alebo politikov, teda verejných činiteľov, ich dnes môže pomaly prikrmovať. Nie uplácať, ale prikrmovať. Ponúknem lístky na kultúrne alebo športové akcie, wellness pobyty, sponzorovanie oslavy a podobne bez toho, aby vznikol jasný a okamžitý súvis medzi poskytovanou výhodou a konaním v prospech takéhoto lobistu. Do budúcna však vzniká akýsi druh vzťahu, v ktorom sa úradník alebo politik môže cítiť zaviazaný a v budúcnosti môže zvýhodniť lobistu.
Súčasný Trestný zákon umožňuje trestať len prípady, v ktorých je zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatým poskytnutím neoprávnenej výhody, teda hovoríme o úplatku. Tento zákon je ďalej a bojuje voči naoko nevinnému postupnému spracovávaniu si úradníka alebo politika. Nenáležitou výhodou sa pritom rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, pričom musí ísť o plnenie, ktorého hodnota presahuje 200 eur.
Boj proti prikrmovaniu má veľmi silný preventívny charakter. Zavedením jasných a presných definícií vytvára priestor pre to, aby verejní činitelia svoje správanie korigovali, a najmä vytvára priestor pre znižovanie korupcie na Slovensku.
Tretia významná zmena je zavádzanie právnej ochrany pred svojvôľou súdov. Teda zákon prichádza s trestným činom ohýbania práva. Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci sudca či rozhodca rozhodcovského súdu svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. Podstatné slovné spojenia sú "svojvoľný" a "v zjavnom rozpore". Tento zákon teda nepostihuje konanie sudcu, ktorý má oporu v zákone, hoci s ním napríklad odvolací súd nesúhlasí. O svojvoľné uplatnenie práva pôjde len vtedy, keď nie je možné, aby sudca dospel k svojim záverom za použitia štandardných techník výkladu práva. Keďže pôjde často o sofistikovanú trestnú činnosť, ktorú budú, ktorú bude veľmi problematické dokázať, o týchto trestných činoch bude rozhodovať Špecializovaný trestný súd.
S pôsobnosťou Špecializovaného trestného súdu ide ruka v ruke Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bude tieto trestné činy vyšetrovať. Nový trestný čin ohýbanie práva je teda poistkou pre občanov tejto krajiny, aby sudcovia nerozhodovali svojvoľne a úplne v rozpore so súdnou praxou alebo nerešpektovaním zákonov.
Na záver. Bödör, Kočner, Bašternák, netreba si robiť ilúzie, v tejto krajine je stále dosť takých ľudí, ako sú oni. Zlo a klamstvo bude naďalej súčasťou našej spoločnosti. Po rokoch stagnácie a vytvárania špinavého podhubia pre grázlov a mafiánov za éry babrákov zo SMER-u je tu však možnosť posunúť túto krajinu dopredu. Po čase, keď si našu krajinu ukradla mafia okolo Jankovskej, Kočnera a im podobných, máme možnosť ukázať ľuďom, že nie je normálne užívať si nakradnuté milióny a beztrestne korumpovať. Preto vás chcem požiadať o podporu tohto zákona, ktorý bojuje proti beztrestnosti, ktorý bojuje proti korupcii a ktorý bojuje za návrat pocitu spravodlivosti a dôvery do našej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
21.10.2020 o 15:44 hod.
Ing.
Tomáš Lehotský
Videokanál poslanca
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo, rovnako ďakujem pani ministerke za predstavenie tohto návrhu. Dámy a páni, dovoľte teda pár slov k návrhu zákona z dielne ministerstva spravodlivosti.
Bödör, Kočner, Bašternák, mafiáni, zločinci, podvodníci, ktorým sa za vlád SMER-u či HLAS-u kráľovsky darilo. Okrem spoločných kšeftov ich spája aj to, že dnes sedia v base. Keď sa tam dostali, začali sa narýchlo zbavovať svojho majetku, aby oň neprišli, aby, keď sa raz dostanú vonku, mali na čo staré, mali čo na staré kolena užívať. Majiteľov zmenili byty, domy, firmy. Vlády SMER-u mali dvanásť rokov na to, aby sfunkčnili zákon, ktorý zabráni účelovému prepisovaniu majetku spoza mreží. SMER a SNS v minulej vláde takýto zákon zablokovali. Kočner, Bašternák, Bödör a im podobní mali očividne svojich ľudí vo vysokej politike a SMER-u a HLAS-u takýto stav vyhovoval. Nesmieme zabúdať, kto sú títo ľudia a koho kryli.
Prevedené milióny, to nie je len právna či banková operácia, to je aj pocit nespravodlivosti, ktorý v spoločnosti pretrváva. Nebezpečný pocit, ktorý kúsok po kúsku nahlodáva krehkú celospoločenskú dohodu, my štátu platíme dane, dodržiavame zákony a na oplátku očakávame, že nás štát pred mafiánmi, ktorí nám kradnú peniaze, ochráni. No neochránil. Výsledkom je znechutenie a sklamanie, výsledkom je nedôvera v štát a demokraciu a výsledkom je aj úspech fašistov. Toto, a nie sociálny štát, je dedičstvo SMER-u a HLAS-u.
Táto vláda získala silný mandát práve pre boj s korupciou a cez viaceré ministerstvá sa tento mandát pretavuje do konkrétnych zákonov. Dnes tu máme v parlamente rozsiahly vládny návrh zákona o výkone a rozhodnutí, o výkone rozhodnutí a zaistení majetku. Ide teda o silný protikorupčný zákon, ktorý prináša pre mňa tri zásadné zmeny.
Po prvé, zavádza tzv. zaisťovanie majetku, teda elementárnu spravodlivosť. Ak niekto svoje majetky nadobudol z trestnej činnosti, teda nakradol, nebude ich môcť narýchlo prepísať na svoju manželku, deti alebo akúkoľvek inú osobu. Pod zaistením majetku treba rozumieť dočasné obmedzenie práva nakladať s týmto majetkom. Napríklad v trestnom konaní ide o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti. Kedy sa bude zaisťovať? Zaisťovacie inštitúty v trestnom konaní bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, respektíve v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. Zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napríklad záložné právo, exekúcie alebo konkurz. Nebude tak možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. A toto je kľúčové presne kvôli tomu, aby sme sa vyhli, že nám majetok bude narýchlo meniť majiteľa ešte pred vynesením rozsudku.
Zákon zavádza pojem dotknutá osoba. Treba ňou rozumieť tú osobu, ktorá je bezprostredne dotknutá rozhodnutím o zaistení majetku, napríklad obvinený v trestnom konaní, nevyhnutne to však nemusí byť len vlastník veci, ale môže ísť aj o osobu, ktorá má konkrétnu vec v držbe.
Spravovanie zaisťovaného majetku, kto bude teda spravovať. Návrh zákona prichádza s tým, aby správu zaisteného majetku vykonával nový Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude rozpočtovou organizáciou ministerstva spravodlivosti. Pri špecifickom type majetku, napríklad zbraň alebo strelivo, môže vykonať správu tohto majetku aj osobitný štátny orgán, respektíve ak úrad nebude mať kapacity alebo odbornosť pri správe majetku, môže si tieto služby outsourcovať, dokonca aj u komerčných subjektov. A to je dôležité, pretože dôvod, prečo je potrebný takýto samostatný úrad, je fakt, že štát musí správu vykonávať tak, aby nedošlo k bezdôvodnému zníženiu hodnoty zaisteného majetku. Majetok totiž môže skončiť, môže po skončení súdneho konania buď prepadnúť štátu, alebo môže byť vrátený, ak sa trestný čin nepreukáže. Štát inštitútom zaisťovania majetku získava istotu po celú dĺžku trvania vyšetrovania a súdneho konania, že majetok narýchlo nezmení majiteľa a v prípade potvrdenia obvinení bude z čoho odškodňovať.
Druhá dôležitá zmena, ktorú zákon prináša, je zavedenie trestného činu poskytnutia nenáležitej výhody, tzv. prikrmovanie. Ide o veľmi dôležitý preventívny nástroj zabraňovania korupcii. Lobisti, bohaté firmy alebo ktokoľvek, kto má záujem ovplyvňovať úradníkov alebo politikov, teda verejných činiteľov, ich dnes môže pomaly prikrmovať. Nie uplácať, ale prikrmovať. Ponúknem lístky na kultúrne alebo športové akcie, wellness pobyty, sponzorovanie oslavy a podobne bez toho, aby vznikol jasný a okamžitý súvis medzi poskytovanou výhodou a konaním v prospech takéhoto lobistu. Do budúcna však vzniká akýsi druh vzťahu, v ktorom sa úradník alebo politik môže cítiť zaviazaný a v budúcnosti môže zvýhodniť lobistu.
Súčasný Trestný zákon umožňuje trestať len prípady, v ktorých je zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatým poskytnutím neoprávnenej výhody, teda hovoríme o úplatku. Tento zákon je ďalej a bojuje voči naoko nevinnému postupnému spracovávaniu si úradníka alebo politika. Nenáležitou výhodou sa pritom rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, pričom musí ísť o plnenie, ktorého hodnota presahuje 200 eur.
Boj proti prikrmovaniu má veľmi silný preventívny charakter. Zavedením jasných a presných definícií vytvára priestor pre to, aby verejní činitelia svoje správanie korigovali, a najmä vytvára priestor pre znižovanie korupcie na Slovensku.
Tretia významná zmena je zavádzanie právnej ochrany pred svojvôľou súdov. Teda zákon prichádza s trestným činom ohýbania práva. Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci sudca či rozhodca rozhodcovského súdu svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. Podstatné slovné spojenia sú "svojvoľný" a "v zjavnom rozpore". Tento zákon teda nepostihuje konanie sudcu, ktorý má oporu v zákone, hoci s ním napríklad odvolací súd nesúhlasí. O svojvoľné uplatnenie práva pôjde len vtedy, keď nie je možné, aby sudca dospel k svojim záverom za použitia štandardných techník výkladu práva. Keďže pôjde často o sofistikovanú trestnú činnosť, ktorú budú, ktorú bude veľmi problematické dokázať, o týchto trestných činoch bude rozhodovať Špecializovaný trestný súd.
S pôsobnosťou Špecializovaného trestného súdu ide ruka v ruke Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bude tieto trestné činy vyšetrovať. Nový trestný čin ohýbanie práva je teda poistkou pre občanov tejto krajiny, aby sudcovia nerozhodovali svojvoľne a úplne v rozpore so súdnou praxou alebo nerešpektovaním zákonov.
Na záver. Bödör, Kočner, Bašternák, netreba si robiť ilúzie, v tejto krajine je stále dosť takých ľudí, ako sú oni. Zlo a klamstvo bude naďalej súčasťou našej spoločnosti. Po rokoch stagnácie a vytvárania špinavého podhubia pre grázlov a mafiánov za éry babrákov zo SMER-u je tu však možnosť posunúť túto krajinu dopredu. Po čase, keď si našu krajinu ukradla mafia okolo Jankovskej, Kočnera a im podobných, máme možnosť ukázať ľuďom, že nie je normálne užívať si nakradnuté milióny a beztrestne korumpovať. Preto vás chcem požiadať o podporu tohto zákona, ktorý bojuje proti beztrestnosti, ktorý bojuje proti korupcii a ktorý bojuje za návrat pocitu spravodlivosti a dôvery do našej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
15:51
Vystúpenie v rozprave 15:51
Lukáš KyselicaPri zákonoch je vždycky čo vylepšovať, aby...
Pri zákonoch je vždycky čo vylepšovať, aby tu bola nejaká lepšia právna istota, z toho dôvodu tam podávame ešte nejaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady, mňa a pána Vetráka, k vládnemu návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto.
V čl. III sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 58 ods. 4 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti (čl. XVIII).
Odôvodnenie: Upravujú sa prípady, keď vyslúchajúci počas výsluchu inak normálne pôsobiaceho svedka nadobudne napríklad čuchovými vnemmi alebo zvláštnymi fyziologickými reakciami svedka dojem, že osoba je alebo môže byť pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok. Od znenia bodu č. 14 spoločnej správy výborov sa znenie tohto bodu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu odlišuje len v tom, že okrem alkoholu a omamných látok sa dopĺňajú do normatívneho textu znenia aj psychotropné látky.
2. V čl. III bod 17 § 96f znie:
§ 96f
"Zaistenie hnuteľnej veci
Ak zaistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa použije § 96e."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické spresnenie návrhu zákona, ktorým sa upravuje nadpis ustanovenia do podoby, ktorá zodpovedá nadpisom predchádzajúcich paragrafov upravujúcich zaistenie majetku.
Aby tu nevznikali nejaké právne vákuá alebo rôzne výklady advokátov, čo sa týka § 89 o vydaní veci.
Zároveň navrhujem vyňať body 14 a 20 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s návrhom ich neschváliť a namiesto nich navrhujem schváliť predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.10.2020 o 15:51 hod.
Mgr.
Lukáš Kyselica
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážená ministerka, nesmierne ma teší, že takýto zákon sa predkladá do Národnej rady. Môžem zodpovedne povedať, že bola to aj vízia programového vyhlásenia vlády. Taktiež môžem zodpovedne povedať, že ste pri tvorbe tohto zákona spolupracovali so všetkými právnickými obcami, s prokuratúrou, súdmi, políciou, Finančnou správou, takže tento zákon prešiel širokou diskusiou.
Pri zákonoch je vždycky čo vylepšovať, aby tu bola nejaká lepšia právna istota, z toho dôvodu tam podávame ešte nejaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady, mňa a pána Vetráka, k vládnemu návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto.
V čl. III sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 58 ods. 4 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti (čl. XVIII).
Odôvodnenie: Upravujú sa prípady, keď vyslúchajúci počas výsluchu inak normálne pôsobiaceho svedka nadobudne napríklad čuchovými vnemmi alebo zvláštnymi fyziologickými reakciami svedka dojem, že osoba je alebo môže byť pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok alebo psychotropných látok. Od znenia bodu č. 14 spoločnej správy výborov sa znenie tohto bodu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu odlišuje len v tom, že okrem alkoholu a omamných látok sa dopĺňajú do normatívneho textu znenia aj psychotropné látky.
2. V čl. III bod 17 § 96f znie:
§ 96f
"Zaistenie hnuteľnej veci
Ak zaistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa použije § 96e."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické spresnenie návrhu zákona, ktorým sa upravuje nadpis ustanovenia do podoby, ktorá zodpovedá nadpisom predchádzajúcich paragrafov upravujúcich zaistenie majetku.
Aby tu nevznikali nejaké právne vákuá alebo rôzne výklady advokátov, čo sa týka § 89 o vydaní veci.
Zároveň navrhujem vyňať body 14 a 20 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s návrhom ich neschváliť a namiesto nich navrhujem schváliť predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Rozpracované
15:55
Vystúpenie v rozprave 15:55
Boris SuskoTotižto, ako to už bolo povedané, zriaďuje sa úrad, ktorý bude vykonávať správu zaisteného majetku. Ten úrad bude mať aj určité personálne zabezpečenie, ktoré však z hľadiska toho, ako je to v dôvodovej správe, ako som to spomínal už v prvom čítaní, nebude disponovať dostatočnými kapacitami na to, aby mohol sám spravovať zaistený majetok. Preto zákon predpokladá, že správu zaisteného majetku zverí do rúk komerčných subjektov, čiže zásadne ide o biznis pre komerčné subjekty, pre správcov alebo iné právnické osoby, ktoré budú spravovať takýto cudzí majetok.
No a tu podľa mňa je kritický moment, ktorý hovorí o tom, že podľa § 17 ods. 2, kedy je možné takýto zaistený majetok predať bez súhlasu dotknutej osoby okrem nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov. A sú tu vymenované, vymenované v zásade tri možnosti, kedy tak môže urobiť.
Tá prvá možnosť je, pokiaľ zaistený majetok podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode. Čo je pochopiteľné a s týmto nemám ja až taký problém.
Ale tie ďalšie dve podmienky, a to je, ak zaistený majetok bude rýchlo strácať na hodnote alebo so správou zaisteného majetku budú dlhodobo spojené neprimerané náklady v pomere k hodnote zaisteného majetku, je v zásade podľa nášho názoru neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pred, samozrejme, bavíme sa o tom, že to ide o konanie pred rozhodnutím o veci samej. To znamená pred tým, ako bude rozhodnutie či už v trestnom konaní, alebo v inom konaní. A vyplýva tu z toho veľké riziko spôsobenia škody a náhradnej a náhrady škody štátom, kde teda štát bude, bude zodpovedný za takúto náhradu škody, čo však v inom ustanovení zákona sa limituje tým, že ak takýto, takýto správca majetku neurobil všetky úkony, ktoré boli nevyhnutné na to, aby zabezpečil ten majetok, že v zásade sa z toho vie vyviniť.
No a tu naozaj máme za to, že dané ustanovenie výrazne zasahuje do vlastníckeho práva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a môže viesť naozaj k neprimeraným opatreniam. To, že majetok rýchlo stráca na hodnote, je veľmi ťažko definovateľné a posúdenie bude predmetom subjektívneho názoru, a to subjektívneho názoru komerčného subjektu, v tomto prípade už ani nie štátu alebo úradu, pretože ak úrad zverí správu tohto zaisteného majetku do rúk súkromnej osoby, tak, podnikateľa, tak to bude na jeho, na jeho zvážení. Čiže máme za to, že je tu pochybnosť o tom, či je toto ústavne komfortné, aby sa mohol takto predať majetok na základe len subjektívneho posúdenia, že majetok rýchlo stráca na hodnote.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré by som chcel upozorniť, tak je to, je to novelizácia ďalších článkov, článkov tohto návrhu zákona, ktoré podľa môjho názoru a podľa nášho názoru kolegov v strane považujeme za nie súvisiace s predmetným návrhom zákona.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v rámci novelizácie zákona môžu byť novelizované iné zákony, to znamená rôznymi článkami ďalšími v tomto návrhu zákona, iné zákony vtedy, ak súvisia s prejednávanou vecou. To znamená, ak súvisia s prejednávaným návrhom zákona. No máme tu Trestný zákon, kde sa dopĺňajú nové skutkové podstaty trestných činov, ktoré sa ja pýtam, že akým spôsobom súvisia s prejednávaným, vecne, s prejednávaným zákonom o zaistení majetku. Mám za to, že s ním vôbec nesúvisia.
Ja viem, bol tu použitý ten argument, no veď ale máme otvorený Trestný zákon. Áno, máme otvorený Trestný zákon, ale máme ho otvorený v súvislosti so zákonom o zaisťovaní majetku. Ale to neznamená, že je v súlade s rokovacím poriadkom, ak sa v tomto zákone, Trestnom, ktorý ako článok neviem ktorý v tomto zákone, ak sa v ňom dopĺňajú veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým základným zákonom, o ktorom rokujeme, a to je zákon o zaisťovaní majetku. No a mám za to, že práve spomínané už aj mojimi predrečníkmi trestné činy, či už prikrmovania, alebo ohýbania práva nesúvisia so zákonom o zaisťovaní majetku, a teda že sú doplnené z tohto pohľadu takýmto spôsobom ako prílepok tohto zákona v rozpore s rokovacím poriadkom.
A preto podávam procedurálny návrh, respektíve návrh na to, aby sme vrátili návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, aby vypustil tieto ustanovenia z tohto. A ak chce navrhovateľka, tak, samozrejme, je tu štandardný legislatívny proces, ktorým to môže, môže dať samostatne so zmenou Trestného zákona.
Pokiaľ ide o samotné tieto dve skutkové podstaty trestných činov, tak takisto tu máme určité pochybnosti. Pokiaľ ide o trestný čin prikrmovania, tak keď si pozriete nie samotné, tú skutkovú podstatu, ale definíciu toho, čo to je, čo sa považuje za nenáležitú výhodu na účely tohto zákona, tak keď si to naozaj podrobne prečítate a podrobne si to zanalyzujete, toto ustanovenie, tak prídete k záveru, že to je veľmi neurčitá formulácia. Totižto ak je niečo spôsobilé ovplyvniť, neznamená to automaticky, že verejný činiteľ bol aj takýmto konaním ovplyvnený. A pokiaľ sa teda bavíme, máme tu o tomto trestnom čine, tak je to v zásade len subskupina trestného činu úplatku, čiže my ho vôbec nepotrebujeme, pokiaľ by naša aplikačná prax naozaj začala dôsledne uplatňovať existujúce skutkové podstaty trestných činov, tak pokojne môže na tento, na tieto skutky aplikovať aj súčasné znenie trestného činu úplatku, a pričom pri takomto trestnom čine ani nie je toto obmedzené žiadnou, žiadnou hranicou nejakej oceniteľnej sumy v peniazoch.
Pokiaľ ide o ohýbanie práva, tento inštitút sa navrhuje a je prevzatý z nemeckého právneho poriadku. Treba povedať jedným dychom, že v nemeckom právnom poriadku neexistuje trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V zásade každý štát má nejakým spôsobom upravené takéto konanie, kde by bolo možné postihovať nejakým spôsobom svojvôľu pri rozhodovaní. Niektorí to majú tak, ako sa to tu navrhuje, v rámci ohýbania práva, niektorí to majú tak, ako sme to mali my doteraz zavedené v Trestnom zákone, vo forme zneužitia právomoci verejného činiteľa. Neviem o tom, že by niektorá krajiny mala súbežne takto upravené obidva, obidve skutkové podstaty, pretože tieto sa prelínajú a nie je úplne zjavné a jasné, ktorý sa kedy má použiť.
Pokiaľ si zoberieme ústavnú judikatúru nemeckého spolkového súdu a nemeckého ústavného súdu, tak táto vykladá v nemeckom právnom poriadku ohýbanie práva veľmi reštriktívne a v zásade sudca je zodpovedný za zneužitie práva, iba ak sa úmyselne a závažne odchyľuje od zákona a práva. Pri našom, pri našej formulácii, ktorá je navrhovaná, svojvoľné uplatňovanie práva v praxi môže zahŕňať aj rozhodovanie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom a s právom; nevylučujem; ale táto formulácia môže byť interpretovaná aj veľmi, oveľa širšie. A to oveľa širšie je až bezhranične široko, pretože nie je jasné úplne, čo je definované ako svojvôľa. Čiže z tohto pohľadu by si táto právna úprava zaslúžila naozaj precíznejšie formulovanie, tak, aby sme sa vyhli aplikačným problémom pri uplatňovaní a možnosti zneužitia uplatňovania tohto inštitútu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
21.10.2020 o 15:55 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu o návrhu zákona o zaistení majetku, ktorý rieši, tak ako povedali moji predrečníci, zásadným spôsobom, nejakým spôsobom nakladanie s majetkom na zabránenie prípadného prevodu alebo ďalšieho nakladania s majetkom, ak je podozrenie z toho, že mohol byť nejak spáchaný trestný čin, respektíve iné takéto konanie. Ja by som v tejto súvislosti chcel len upozorniť na § 17, ktorý hovorí o nakladaní s takto, s takto zaisteným majetkom.
Totižto, ako to už bolo povedané, zriaďuje sa úrad, ktorý bude vykonávať správu zaisteného majetku. Ten úrad bude mať aj určité personálne zabezpečenie, ktoré však z hľadiska toho, ako je to v dôvodovej správe, ako som to spomínal už v prvom čítaní, nebude disponovať dostatočnými kapacitami na to, aby mohol sám spravovať zaistený majetok. Preto zákon predpokladá, že správu zaisteného majetku zverí do rúk komerčných subjektov, čiže zásadne ide o biznis pre komerčné subjekty, pre správcov alebo iné právnické osoby, ktoré budú spravovať takýto cudzí majetok.
No a tu podľa mňa je kritický moment, ktorý hovorí o tom, že podľa § 17 ods. 2, kedy je možné takýto zaistený majetok predať bez súhlasu dotknutej osoby okrem nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov. A sú tu vymenované, vymenované v zásade tri možnosti, kedy tak môže urobiť.
Tá prvá možnosť je, pokiaľ zaistený majetok podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode. Čo je pochopiteľné a s týmto nemám ja až taký problém.
Ale tie ďalšie dve podmienky, a to je, ak zaistený majetok bude rýchlo strácať na hodnote alebo so správou zaisteného majetku budú dlhodobo spojené neprimerané náklady v pomere k hodnote zaisteného majetku, je v zásade podľa nášho názoru neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pred, samozrejme, bavíme sa o tom, že to ide o konanie pred rozhodnutím o veci samej. To znamená pred tým, ako bude rozhodnutie či už v trestnom konaní, alebo v inom konaní. A vyplýva tu z toho veľké riziko spôsobenia škody a náhradnej a náhrady škody štátom, kde teda štát bude, bude zodpovedný za takúto náhradu škody, čo však v inom ustanovení zákona sa limituje tým, že ak takýto, takýto správca majetku neurobil všetky úkony, ktoré boli nevyhnutné na to, aby zabezpečil ten majetok, že v zásade sa z toho vie vyviniť.
No a tu naozaj máme za to, že dané ustanovenie výrazne zasahuje do vlastníckeho práva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a môže viesť naozaj k neprimeraným opatreniam. To, že majetok rýchlo stráca na hodnote, je veľmi ťažko definovateľné a posúdenie bude predmetom subjektívneho názoru, a to subjektívneho názoru komerčného subjektu, v tomto prípade už ani nie štátu alebo úradu, pretože ak úrad zverí správu tohto zaisteného majetku do rúk súkromnej osoby, tak, podnikateľa, tak to bude na jeho, na jeho zvážení. Čiže máme za to, že je tu pochybnosť o tom, či je toto ústavne komfortné, aby sa mohol takto predať majetok na základe len subjektívneho posúdenia, že majetok rýchlo stráca na hodnote.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré by som chcel upozorniť, tak je to, je to novelizácia ďalších článkov, článkov tohto návrhu zákona, ktoré podľa môjho názoru a podľa nášho názoru kolegov v strane považujeme za nie súvisiace s predmetným návrhom zákona.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v rámci novelizácie zákona môžu byť novelizované iné zákony, to znamená rôznymi článkami ďalšími v tomto návrhu zákona, iné zákony vtedy, ak súvisia s prejednávanou vecou. To znamená, ak súvisia s prejednávaným návrhom zákona. No máme tu Trestný zákon, kde sa dopĺňajú nové skutkové podstaty trestných činov, ktoré sa ja pýtam, že akým spôsobom súvisia s prejednávaným, vecne, s prejednávaným zákonom o zaistení majetku. Mám za to, že s ním vôbec nesúvisia.
Ja viem, bol tu použitý ten argument, no veď ale máme otvorený Trestný zákon. Áno, máme otvorený Trestný zákon, ale máme ho otvorený v súvislosti so zákonom o zaisťovaní majetku. Ale to neznamená, že je v súlade s rokovacím poriadkom, ak sa v tomto zákone, Trestnom, ktorý ako článok neviem ktorý v tomto zákone, ak sa v ňom dopĺňajú veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým základným zákonom, o ktorom rokujeme, a to je zákon o zaisťovaní majetku. No a mám za to, že práve spomínané už aj mojimi predrečníkmi trestné činy, či už prikrmovania, alebo ohýbania práva nesúvisia so zákonom o zaisťovaní majetku, a teda že sú doplnené z tohto pohľadu takýmto spôsobom ako prílepok tohto zákona v rozpore s rokovacím poriadkom.
A preto podávam procedurálny návrh, respektíve návrh na to, aby sme vrátili návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, aby vypustil tieto ustanovenia z tohto. A ak chce navrhovateľka, tak, samozrejme, je tu štandardný legislatívny proces, ktorým to môže, môže dať samostatne so zmenou Trestného zákona.
Pokiaľ ide o samotné tieto dve skutkové podstaty trestných činov, tak takisto tu máme určité pochybnosti. Pokiaľ ide o trestný čin prikrmovania, tak keď si pozriete nie samotné, tú skutkovú podstatu, ale definíciu toho, čo to je, čo sa považuje za nenáležitú výhodu na účely tohto zákona, tak keď si to naozaj podrobne prečítate a podrobne si to zanalyzujete, toto ustanovenie, tak prídete k záveru, že to je veľmi neurčitá formulácia. Totižto ak je niečo spôsobilé ovplyvniť, neznamená to automaticky, že verejný činiteľ bol aj takýmto konaním ovplyvnený. A pokiaľ sa teda bavíme, máme tu o tomto trestnom čine, tak je to v zásade len subskupina trestného činu úplatku, čiže my ho vôbec nepotrebujeme, pokiaľ by naša aplikačná prax naozaj začala dôsledne uplatňovať existujúce skutkové podstaty trestných činov, tak pokojne môže na tento, na tieto skutky aplikovať aj súčasné znenie trestného činu úplatku, a pričom pri takomto trestnom čine ani nie je toto obmedzené žiadnou, žiadnou hranicou nejakej oceniteľnej sumy v peniazoch.
Pokiaľ ide o ohýbanie práva, tento inštitút sa navrhuje a je prevzatý z nemeckého právneho poriadku. Treba povedať jedným dychom, že v nemeckom právnom poriadku neexistuje trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V zásade každý štát má nejakým spôsobom upravené takéto konanie, kde by bolo možné postihovať nejakým spôsobom svojvôľu pri rozhodovaní. Niektorí to majú tak, ako sa to tu navrhuje, v rámci ohýbania práva, niektorí to majú tak, ako sme to mali my doteraz zavedené v Trestnom zákone, vo forme zneužitia právomoci verejného činiteľa. Neviem o tom, že by niektorá krajiny mala súbežne takto upravené obidva, obidve skutkové podstaty, pretože tieto sa prelínajú a nie je úplne zjavné a jasné, ktorý sa kedy má použiť.
Pokiaľ si zoberieme ústavnú judikatúru nemeckého spolkového súdu a nemeckého ústavného súdu, tak táto vykladá v nemeckom právnom poriadku ohýbanie práva veľmi reštriktívne a v zásade sudca je zodpovedný za zneužitie práva, iba ak sa úmyselne a závažne odchyľuje od zákona a práva. Pri našom, pri našej formulácii, ktorá je navrhovaná, svojvoľné uplatňovanie práva v praxi môže zahŕňať aj rozhodovanie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom a s právom; nevylučujem; ale táto formulácia môže byť interpretovaná aj veľmi, oveľa širšie. A to oveľa širšie je až bezhranične široko, pretože nie je jasné úplne, čo je definované ako svojvôľa. Čiže z tohto pohľadu by si táto právna úprava zaslúžila naozaj precíznejšie formulovanie, tak, aby sme sa vyhli aplikačným problémom pri uplatňovaní a možnosti zneužitia uplatňovania tohto inštitútu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované