16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Rozpracované
Vystúpenia
18:41
Vystúpenie v rozprave 18:41
Magdaléna SulanováVšeobecne vieme, že platí fakt, že Československo vzniklo alebo Československá republika vznikla 28. októbra 1918 zákonom, ktorý vydala skupinka českých politikov združená okolo takzvaného Národného výboru československého zákonom č. 11/1918 Sb. Opakujem, o...
Všeobecne vieme, že platí fakt, že Československo vzniklo alebo Československá republika vznikla 28. októbra 1918 zákonom, ktorý vydala skupinka českých politikov združená okolo takzvaného Národného výboru československého zákonom č. 11/1918 Sb. Opakujem, o tomto akte, že bola vyhlásená Československá republika, slovenskí politici, slovenská strana nebola informovaná, nevedela o tom, politici z Martina, z Bratislavy, ani z Budapešti. Takže nebolo to ani so súhlasom ani s účasťou slovenskej strany. A dôkazom toho je aj to, že Slováci sa zišli 30. októbra v Martine, pričom hrozilo, že bolo pripravené maďarské vojsko, ktoré chcelo rozprášiť toto stretnutie a hrozilo aj zatýkanie, dokonca, že až popravy, až tak ďaleko. Takže ďalej fungovalo Uhorsko a Slováci teda nevedeli o tomto akte. A to je veľmi dôležité.
Samozrejme, že Slováci od začiatku roku 1918 nepochybne do Česko-slovenského, teda nie Československého bez pomlčky, štátu ako štátotvorný subjekt chceli vstúpiť. To je jasné. Pracovalo sa na tom cez vojnové roky. Svedčia o tom aj aktivity Štefánika, ďalej uzavretá Clevelandská zmluva, Pittsburská dohoda, ale aj telegram Matúša Dulu, predsedu Slovenskej národnej strany, ktorý poslal 30. 10. 1918, adresovaný pražským politikom, v ktorom píše, citujem: "Slovenská národná strana stojí na stanovisku bezpodmienečného a bezvýhradného samourčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe vyindikuje pre slovenský národ účasť na otvorení, na utvorení samostatného štátu pozostávajúceho zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska." Upozorňujem na to, že Slovensko bolo na prvom mieste. Toto je presný citát telegramu.
Matúša Dulu 30. 10. 1918 zároveň zvolili aj za predsedu Slovenskej národnej rady a preto je nemysliteľné, že by účastníkov Martinského stretnutia o svojom telegrame neinformoval a že by sa obsah tohto telegramu nejakým spôsobom nepretavil alebo neobjavil aj v texte Deklarácie slovenského národa, ktorý poznáme pod takzvanou Martinskou deklaráciou. Po schválení deklarácie účastníkmi na súkromnej porade niekoľkých osôb a na nátlak Milana Hodžu bol text deklarácie svojvoľne zmenený. Vypustili požiadavku sebaurčovacieho práva Slovákov a účasť ich reprezentantov na Mierovej konferencii. Karol Medvecký, ktorý bol tajomníkom Slovenskej národnej rady, ktorý je na uverejnenom texte deklarácie uvedený ako signatár, vyhlásil uverejnený text za falzifikát a poprel, že by bol deklaráciu v takejto forme podpísal. Andrej Hlinka vyslovil obavu, že niekto neoprávnene vyhlási deklaráciu za falzifikát. Hlinka sa v súlade s platným textom deklarácie dostavil na Mierovú konferenciu do Paríža, ale pražská vláda ho zablokovala a nechala zavrieť. Tak najprv Maďari a potom Česi.
Informácie o dodatočných zmenách v texte deklarácie vykonali na nátlak Milana Hodžu, ktorý deklaráciu nepodpísal, prenikli na verejnosť v týždenníku Slovák až 5. februára 1922. Na škodlivom účinku falzifikátu, ktorý poznáme ako Martinskú deklaráciu, to už nič nezmenilo. Tento sfalšovaný dokument je z právneho hľadiska nulitným aktom, ktorý síce nemožno nijako konvalidovať, avšak ktorý dobre poslúžil českému vojsku, keď začalo obsadzovať Slovensko ako akýsi pozývací list. Neviem, či vtedy začala tradícia pozývacích listov.
Chcela by som podotknúť, že originál Martinskej deklarácie sa doteraz nenašiel. Takže my poznáme len falzifikát, ktorý je nulitný, ktorého jeho právne účinky sú nulitné. Chcela by som na podporu toho, že 28. október nemôže byť štátnym sviatkom, uviesť fakty, konkrétne fakty publikované v rôznych prameňoch, žiadne dojmy, žiadne názory, ale fakty publikované.
Tak poďme teraz na české pramene. Česká historička Lenka Bobková v Práci zo 7. 4. 1948, ktoré sa volá Ustavení koruny království českého, český sad Karla IV. vydané v Prahe vydavateľstvo Havran 2006. Dny, které tvořili české dejiny, to je asi kapitola, píše: "Ve smyslu historického a státoprávního termínu (jako sjednocujíci pojmy vyjádřujíciho příslušnost té které koruny země k teritoriu ovládaného českým králem, zanikla Korona regny Bohémie teprve se vznikem Československé republiky roku 1918.".
Čiže Česi vždy chápali vznik štátu zriadeného 28. 10. 1918 zákonom Národného výboru Československého číslo 11/1918 Sb. ako obnovenie českej štátnosti, a nie ako vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ešte by som chcela podotknúť, že zvykne sa tu konštatovať o prvej Slovenskej republike, ktorá vznikla 14. marca 1939, ktorá je stále označovaná ako, teda často označovaná ako vojnový štát, by som chcela podotknúť, že táto vznikla 14. marca, teda pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny, čiže nemožno hovoriť o vojnovom štáte. Zato Československo alebo Československá republika vznikla ešte v čase prvej svetovej vojny, pretože prímerie medzi bojujúcimi stranami bolo to podpísané až 11. novembra 1918 a súčasne vznikla ako dôsledok svetovej vojny porážky Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Čiže presne vyhovuje termínu ´vojnový štát´.
Z ďalších prameňov, napríklad českým sľubom a zmluvným záväzkom boli Slováci pripojení ako objekt asimilácie a anexie. V žiadnom prípade nevstúpili do obnového Českého štátu ako rovnocenný štátotvorný subjekt. Krátky čas po podpise Pittsburskej dohody sa jej spoluautor a signatár Tomáš Garrigue Masaryk vyjadril:
"Než hlavní věcí je, že dokument úmluvy je podvržený, je falzum.". To hovorí o Pittsburskej dohode. "Proto politik, vážny státnik s takovým papírem nemůže a nesmí operovat. Falzifikát se nemůže stát státním aktem.". Je to publikované v knihe Milan Ďurica - Tomáš Garrigue Masaryk a jeho vzťah k Slovákom, Lúč Bratislava 2007.
Podľa mňa tu išlo o jasný prejav vierolomnosti a konania v zlej viere, tzv. mala fides. Masaryk svojim výrokom usvedčil z vierolomnosti sám seba. Z Masarykovho výroku je totiž zrejmé, že nepočítal so Slovákmi ako s rovnocennými partnermi Čechov. Masaryk vo svojej knihe Světová revoluce za války a ve válce 1914 až 1918 vydané v Prahe v roku 1925 hovorí, že Pittsburskú dohodu podpísal, citujem: "k uspokojení malé slovenské frakce, ktorá snívala o bůhví jaké samostatnosti Slovenska" a že to urobil "bez váhání". Masaryk takto priznal, že vierolomne využil Slovákov, ktorí v zahraničí pracovali pre vznik Československého štátu a nikdy im nemienil splniť to, čo hoc aj písomne sľúbil.
V zásadách programu, ktorý schválilo vedenie českej národnej demokracie, sa písalo: "Jako strana národní chceme, aby náš stát byl státem národním, českým. Náš národ je před stáletími založen, náš národ si ho vydobyl po třistoleté porobě. Československá republika byla českým národem a pro český národ vytvořena.". Opäť Milan Ďurica, Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti dvoch tisícročí, Lúč Bratislava 2003. Aj toto svedčí o tom, že Česi si, Česi mali na mysli Český štát a Slovákov za rovnocenných partnerov nepovažovali.
Alojz Rašín, český militantný nacionalista v roku 1920 vyhlásil: "Vybojovali sme si Československý stát a ten musí zůstat českým státem. Podle podmínek míru máme právo zaříditi si naše záležitosti tak, jako by ostatní národnosti vůbec neexistovali."
Autor Klimek Anton, 30. 1. 1933 Nástup Hitlera k moci - začátek konce Československa, vydavateľstvo Havran Praha, 2003. Českým nacionalistom nešlo o spoločný štát Čechov a Slovákov, ale o Český štát s pripojením, čiže anektovaným Slovenskom.
Podľa Ottůvho Obchodného náučného slovníka, citujem: "Ani v době největší perzekuce převážná většina našeho národa neslevila ničeho z maximálního českého programu, jehož jádrem byl suverénny Český stát z Čech, Moravy, Slezska a Slovenska, neboť připojení Slovenska", to Česi tvrdili, "připojení Slovenska má důvody v právu hospodářskem, národnostním a přirozeném.". Vydané v druhom zväzku Ottůvho obchodního náučného slovníka z roku 1921. Opäť išlo o Český štát s pripojením, s pripojeným Slovenskom.
Ďalej tento Ottov obchodný náučný slovník uvádza, citujem: "Slovensko bude naší koloniální zemí", II. zväzok Ottovho obchodného náučného slovníka z roku 1921. Nešlo len tak nejaký slovník, o nejaký slovník. Táto publikácia totižto bola jednoznačne mienkotvornou. Česi boli na ňu mimoriadne hrdí. Bola pre nich niečím ako encyklopédia Britanica pre Britov.
Z dokumentov vypracovaných v Prahe pre Úrad pre prípravu mierovej konferencie v Paríži sa dozvedáme, citujem: "Pro Český stát jest mimořádně výhodné, když se může rozšiřovať směrem, kde je půdy dostatek a kde je poměrně řídke osídlení. To je právě na Slovensku, které na jeden kilometr čtvereční nemá ani polovinu lidí, kolik ich mají České země, 59 na jeden kilometr čtvereční, zatím co české země 128 lidí na jeden kilometr čtvereční. Slovensko se může stát kolonizační zemí českou." Autor Jozef Klimko, Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc, Bratislava 1980.
V októbri 1907 vyšlo prvé číslo mesačníka Naše Slovensko. V podnadpise sa uvádza, že je to časopis, citujem: "hájící zájmy uherských Slováků". Už v úvodnom článku Podporování Slováků a český národ sa hovorí: "v posledních letech česká inteligence početne tak vzrostla a malý český prostor jí už nemůže stačiť. Jestli se však podaří Slovensko zachránit od pomaďarčení, naskytne sa tu Čechům široké pole působnosti a tí, kterí, pro které nebude doma místa, přijdou na Slovensko a nájdu tu jiste bohatý pramen výživy". To bol pohľad budúcich kolonizátorov s vyjadrením túžby po českom lebensraume dragged na Hostýn. A ešte inými slovami, to najlepšie si ponecháme doma v Česku a to horšie pošleme vyžierať Slovensko.
V roku 1926, teda v čase, keď bola v Taliansku oficiálne vyhlásená diktatúra a bola zrušená sloboda tlače, udelil Tomáš Garrigue Masaryk najvyššie československé vyznamenanie Rád bieleho leva Benitovi Mussolinimu. Chcem toto dať do pozornosti všetkým kritikom a krikľúňom o fašistoch. Čiže vyznamenali zakladateľa fašizmu. V Nemecku bol nacizmus, ale toto bol fašista a fašizmus. Toto bolo uverejnené, aby to bolo jasné, Lidovky.cz 28. októbra 2010 aj Tyden.cz 1. októbra 2020. Táto informácia bola uverejnená. Masaryk sa tu prejavil ako super demokrat svetového formátu. Čiže môžme aj povedať, že v podstate išlo o štát, ktorý podporoval fašizmus. Teraz by som chcela uviesť britské pramene a čerpalo sa predovšetkým z archívov britských diplomatov, ktorí pôsobili v Československu a posielali depeše domov. Takže to je vyjadrenie, by sa dalo povedať, objektívne, nezávislé, nezaťažené, či boli Česi alebo Slováci, alebo kto, proste úplne nezaujato. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, viem, že ste sa trošku rozohnili, len prosím vás, aby ste si napravili rúško.
Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Stále si ho napravujem, ďakujem.
Britský chargé d´affaires v Prahe Cecil Gosling v depeši č. 157 z 6. novembra 1919 do Londýna hlásil: "česká administratíva nad Slovákmi bola a zostáva krutou a v niektorých prípadoch brutálnou dominanciou".
Úradník Foreign Office z 15. novembra 1919 vo svojom zázname napísal: "Čechom nemožno dôverovať, že budú postupovať spravodlivo voči Slovákom, nech si doktor Beneš vraví, čo chce".
Ďalej kňaz írskeho pôvodu doktor Vans v správe z 29. novembra 1920 britskému vyslancovi v Prahe Georgovi Clarkovi píše: "Slováci neznášali tyraniu starých Maďarov, ale poznali, čo tyrania znamená, až keď sa dostali pod Čechov." Toto hovoria britskí diplomati.
Ďalej. Britský konzul v Bratislave Robert Smallbones v depeši č. 19 z 19. októbra 1923 uvádza, citujem: "Je mnoho Čecho-Slovákov, to jest Slovákov, ktorí chcú byť v republike, ale bez spojovníkových Čecho-Slovákov v tom zmysle, aký sa tu vnucuje, som zriedka stretol, pomimo vládnych úradov a kruhov revolučných prospechárov." Smallbones ďalej v depeši z 24. marca 1924, to je príloha k depeši č. 96, tiež uvádza, citujem: "Hospodárske záujmy Čiech, Moravy a Sliezska na jednej strane a Slovenska a rusínskeho územia na strane druhej nie sú totožné a tieto dve ostatné entity, t. j. Slovensko a Rusínsko boli v skutočnosti zahrnutím do Československej republiky poškodené.". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa vás spýtať, či máte toho...
Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Áno, ja som na 30 minút.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ja to nespochybňujem, len je sedem hodín, práve...
Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ja vám len oznamujem, že tak sa rozhodnite, áno, ja to mám dlhšie...
Vystúpenie v rozprave
22.10.2020 o 18:41 hod.
Ing.
Magdaléna Sulanová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako vieme, ja sa teda chcem vyjadriť k návrhu štátneho sviatku 28. októbra, keďže ide o zlúčenú rozpravu, aby to bolo jasné.
Všeobecne vieme, že platí fakt, že Československo vzniklo alebo Československá republika vznikla 28. októbra 1918 zákonom, ktorý vydala skupinka českých politikov združená okolo takzvaného Národného výboru československého zákonom č. 11/1918 Sb. Opakujem, o tomto akte, že bola vyhlásená Československá republika, slovenskí politici, slovenská strana nebola informovaná, nevedela o tom, politici z Martina, z Bratislavy, ani z Budapešti. Takže nebolo to ani so súhlasom ani s účasťou slovenskej strany. A dôkazom toho je aj to, že Slováci sa zišli 30. októbra v Martine, pričom hrozilo, že bolo pripravené maďarské vojsko, ktoré chcelo rozprášiť toto stretnutie a hrozilo aj zatýkanie, dokonca, že až popravy, až tak ďaleko. Takže ďalej fungovalo Uhorsko a Slováci teda nevedeli o tomto akte. A to je veľmi dôležité.
Samozrejme, že Slováci od začiatku roku 1918 nepochybne do Česko-slovenského, teda nie Československého bez pomlčky, štátu ako štátotvorný subjekt chceli vstúpiť. To je jasné. Pracovalo sa na tom cez vojnové roky. Svedčia o tom aj aktivity Štefánika, ďalej uzavretá Clevelandská zmluva, Pittsburská dohoda, ale aj telegram Matúša Dulu, predsedu Slovenskej národnej strany, ktorý poslal 30. 10. 1918, adresovaný pražským politikom, v ktorom píše, citujem: "Slovenská národná strana stojí na stanovisku bezpodmienečného a bezvýhradného samourčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe vyindikuje pre slovenský národ účasť na otvorení, na utvorení samostatného štátu pozostávajúceho zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska." Upozorňujem na to, že Slovensko bolo na prvom mieste. Toto je presný citát telegramu.
Matúša Dulu 30. 10. 1918 zároveň zvolili aj za predsedu Slovenskej národnej rady a preto je nemysliteľné, že by účastníkov Martinského stretnutia o svojom telegrame neinformoval a že by sa obsah tohto telegramu nejakým spôsobom nepretavil alebo neobjavil aj v texte Deklarácie slovenského národa, ktorý poznáme pod takzvanou Martinskou deklaráciou. Po schválení deklarácie účastníkmi na súkromnej porade niekoľkých osôb a na nátlak Milana Hodžu bol text deklarácie svojvoľne zmenený. Vypustili požiadavku sebaurčovacieho práva Slovákov a účasť ich reprezentantov na Mierovej konferencii. Karol Medvecký, ktorý bol tajomníkom Slovenskej národnej rady, ktorý je na uverejnenom texte deklarácie uvedený ako signatár, vyhlásil uverejnený text za falzifikát a poprel, že by bol deklaráciu v takejto forme podpísal. Andrej Hlinka vyslovil obavu, že niekto neoprávnene vyhlási deklaráciu za falzifikát. Hlinka sa v súlade s platným textom deklarácie dostavil na Mierovú konferenciu do Paríža, ale pražská vláda ho zablokovala a nechala zavrieť. Tak najprv Maďari a potom Česi.
Informácie o dodatočných zmenách v texte deklarácie vykonali na nátlak Milana Hodžu, ktorý deklaráciu nepodpísal, prenikli na verejnosť v týždenníku Slovák až 5. februára 1922. Na škodlivom účinku falzifikátu, ktorý poznáme ako Martinskú deklaráciu, to už nič nezmenilo. Tento sfalšovaný dokument je z právneho hľadiska nulitným aktom, ktorý síce nemožno nijako konvalidovať, avšak ktorý dobre poslúžil českému vojsku, keď začalo obsadzovať Slovensko ako akýsi pozývací list. Neviem, či vtedy začala tradícia pozývacích listov.
Chcela by som podotknúť, že originál Martinskej deklarácie sa doteraz nenašiel. Takže my poznáme len falzifikát, ktorý je nulitný, ktorého jeho právne účinky sú nulitné. Chcela by som na podporu toho, že 28. október nemôže byť štátnym sviatkom, uviesť fakty, konkrétne fakty publikované v rôznych prameňoch, žiadne dojmy, žiadne názory, ale fakty publikované.
Tak poďme teraz na české pramene. Česká historička Lenka Bobková v Práci zo 7. 4. 1948, ktoré sa volá Ustavení koruny království českého, český sad Karla IV. vydané v Prahe vydavateľstvo Havran 2006. Dny, které tvořili české dejiny, to je asi kapitola, píše: "Ve smyslu historického a státoprávního termínu (jako sjednocujíci pojmy vyjádřujíciho příslušnost té které koruny země k teritoriu ovládaného českým králem, zanikla Korona regny Bohémie teprve se vznikem Československé republiky roku 1918.".
Čiže Česi vždy chápali vznik štátu zriadeného 28. 10. 1918 zákonom Národného výboru Československého číslo 11/1918 Sb. ako obnovenie českej štátnosti, a nie ako vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ešte by som chcela podotknúť, že zvykne sa tu konštatovať o prvej Slovenskej republike, ktorá vznikla 14. marca 1939, ktorá je stále označovaná ako, teda často označovaná ako vojnový štát, by som chcela podotknúť, že táto vznikla 14. marca, teda pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny, čiže nemožno hovoriť o vojnovom štáte. Zato Československo alebo Československá republika vznikla ešte v čase prvej svetovej vojny, pretože prímerie medzi bojujúcimi stranami bolo to podpísané až 11. novembra 1918 a súčasne vznikla ako dôsledok svetovej vojny porážky Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Čiže presne vyhovuje termínu ´vojnový štát´.
Z ďalších prameňov, napríklad českým sľubom a zmluvným záväzkom boli Slováci pripojení ako objekt asimilácie a anexie. V žiadnom prípade nevstúpili do obnového Českého štátu ako rovnocenný štátotvorný subjekt. Krátky čas po podpise Pittsburskej dohody sa jej spoluautor a signatár Tomáš Garrigue Masaryk vyjadril:
"Než hlavní věcí je, že dokument úmluvy je podvržený, je falzum.". To hovorí o Pittsburskej dohode. "Proto politik, vážny státnik s takovým papírem nemůže a nesmí operovat. Falzifikát se nemůže stát státním aktem.". Je to publikované v knihe Milan Ďurica - Tomáš Garrigue Masaryk a jeho vzťah k Slovákom, Lúč Bratislava 2007.
Podľa mňa tu išlo o jasný prejav vierolomnosti a konania v zlej viere, tzv. mala fides. Masaryk svojim výrokom usvedčil z vierolomnosti sám seba. Z Masarykovho výroku je totiž zrejmé, že nepočítal so Slovákmi ako s rovnocennými partnermi Čechov. Masaryk vo svojej knihe Světová revoluce za války a ve válce 1914 až 1918 vydané v Prahe v roku 1925 hovorí, že Pittsburskú dohodu podpísal, citujem: "k uspokojení malé slovenské frakce, ktorá snívala o bůhví jaké samostatnosti Slovenska" a že to urobil "bez váhání". Masaryk takto priznal, že vierolomne využil Slovákov, ktorí v zahraničí pracovali pre vznik Československého štátu a nikdy im nemienil splniť to, čo hoc aj písomne sľúbil.
V zásadách programu, ktorý schválilo vedenie českej národnej demokracie, sa písalo: "Jako strana národní chceme, aby náš stát byl státem národním, českým. Náš národ je před stáletími založen, náš národ si ho vydobyl po třistoleté porobě. Československá republika byla českým národem a pro český národ vytvořena.". Opäť Milan Ďurica, Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti dvoch tisícročí, Lúč Bratislava 2003. Aj toto svedčí o tom, že Česi si, Česi mali na mysli Český štát a Slovákov za rovnocenných partnerov nepovažovali.
Alojz Rašín, český militantný nacionalista v roku 1920 vyhlásil: "Vybojovali sme si Československý stát a ten musí zůstat českým státem. Podle podmínek míru máme právo zaříditi si naše záležitosti tak, jako by ostatní národnosti vůbec neexistovali."
Autor Klimek Anton, 30. 1. 1933 Nástup Hitlera k moci - začátek konce Československa, vydavateľstvo Havran Praha, 2003. Českým nacionalistom nešlo o spoločný štát Čechov a Slovákov, ale o Český štát s pripojením, čiže anektovaným Slovenskom.
Podľa Ottůvho Obchodného náučného slovníka, citujem: "Ani v době největší perzekuce převážná většina našeho národa neslevila ničeho z maximálního českého programu, jehož jádrem byl suverénny Český stát z Čech, Moravy, Slezska a Slovenska, neboť připojení Slovenska", to Česi tvrdili, "připojení Slovenska má důvody v právu hospodářskem, národnostním a přirozeném.". Vydané v druhom zväzku Ottůvho obchodního náučného slovníka z roku 1921. Opäť išlo o Český štát s pripojením, s pripojeným Slovenskom.
Ďalej tento Ottov obchodný náučný slovník uvádza, citujem: "Slovensko bude naší koloniální zemí", II. zväzok Ottovho obchodného náučného slovníka z roku 1921. Nešlo len tak nejaký slovník, o nejaký slovník. Táto publikácia totižto bola jednoznačne mienkotvornou. Česi boli na ňu mimoriadne hrdí. Bola pre nich niečím ako encyklopédia Britanica pre Britov.
Z dokumentov vypracovaných v Prahe pre Úrad pre prípravu mierovej konferencie v Paríži sa dozvedáme, citujem: "Pro Český stát jest mimořádně výhodné, když se může rozšiřovať směrem, kde je půdy dostatek a kde je poměrně řídke osídlení. To je právě na Slovensku, které na jeden kilometr čtvereční nemá ani polovinu lidí, kolik ich mají České země, 59 na jeden kilometr čtvereční, zatím co české země 128 lidí na jeden kilometr čtvereční. Slovensko se může stát kolonizační zemí českou." Autor Jozef Klimko, Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc, Bratislava 1980.
V októbri 1907 vyšlo prvé číslo mesačníka Naše Slovensko. V podnadpise sa uvádza, že je to časopis, citujem: "hájící zájmy uherských Slováků". Už v úvodnom článku Podporování Slováků a český národ sa hovorí: "v posledních letech česká inteligence početne tak vzrostla a malý český prostor jí už nemůže stačiť. Jestli se však podaří Slovensko zachránit od pomaďarčení, naskytne sa tu Čechům široké pole působnosti a tí, kterí, pro které nebude doma místa, přijdou na Slovensko a nájdu tu jiste bohatý pramen výživy". To bol pohľad budúcich kolonizátorov s vyjadrením túžby po českom lebensraume dragged na Hostýn. A ešte inými slovami, to najlepšie si ponecháme doma v Česku a to horšie pošleme vyžierať Slovensko.
V roku 1926, teda v čase, keď bola v Taliansku oficiálne vyhlásená diktatúra a bola zrušená sloboda tlače, udelil Tomáš Garrigue Masaryk najvyššie československé vyznamenanie Rád bieleho leva Benitovi Mussolinimu. Chcem toto dať do pozornosti všetkým kritikom a krikľúňom o fašistoch. Čiže vyznamenali zakladateľa fašizmu. V Nemecku bol nacizmus, ale toto bol fašista a fašizmus. Toto bolo uverejnené, aby to bolo jasné, Lidovky.cz 28. októbra 2010 aj Tyden.cz 1. októbra 2020. Táto informácia bola uverejnená. Masaryk sa tu prejavil ako super demokrat svetového formátu. Čiže môžme aj povedať, že v podstate išlo o štát, ktorý podporoval fašizmus. Teraz by som chcela uviesť britské pramene a čerpalo sa predovšetkým z archívov britských diplomatov, ktorí pôsobili v Československu a posielali depeše domov. Takže to je vyjadrenie, by sa dalo povedať, objektívne, nezávislé, nezaťažené, či boli Česi alebo Slováci, alebo kto, proste úplne nezaujato. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, viem, že ste sa trošku rozohnili, len prosím vás, aby ste si napravili rúško.
Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Stále si ho napravujem, ďakujem.
Britský chargé d´affaires v Prahe Cecil Gosling v depeši č. 157 z 6. novembra 1919 do Londýna hlásil: "česká administratíva nad Slovákmi bola a zostáva krutou a v niektorých prípadoch brutálnou dominanciou".
Úradník Foreign Office z 15. novembra 1919 vo svojom zázname napísal: "Čechom nemožno dôverovať, že budú postupovať spravodlivo voči Slovákom, nech si doktor Beneš vraví, čo chce".
Ďalej kňaz írskeho pôvodu doktor Vans v správe z 29. novembra 1920 britskému vyslancovi v Prahe Georgovi Clarkovi píše: "Slováci neznášali tyraniu starých Maďarov, ale poznali, čo tyrania znamená, až keď sa dostali pod Čechov." Toto hovoria britskí diplomati.
Ďalej. Britský konzul v Bratislave Robert Smallbones v depeši č. 19 z 19. októbra 1923 uvádza, citujem: "Je mnoho Čecho-Slovákov, to jest Slovákov, ktorí chcú byť v republike, ale bez spojovníkových Čecho-Slovákov v tom zmysle, aký sa tu vnucuje, som zriedka stretol, pomimo vládnych úradov a kruhov revolučných prospechárov." Smallbones ďalej v depeši z 24. marca 1924, to je príloha k depeši č. 96, tiež uvádza, citujem: "Hospodárske záujmy Čiech, Moravy a Sliezska na jednej strane a Slovenska a rusínskeho územia na strane druhej nie sú totožné a tieto dve ostatné entity, t. j. Slovensko a Rusínsko boli v skutočnosti zahrnutím do Československej republiky poškodené.". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa vás spýtať, či máte toho...
Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Áno, ja som na 30 minút.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ja to nespochybňujem, len je sedem hodín, práve...
Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ja vám len oznamujem, že tak sa rozhodnite, áno, ja to mám dlhšie...
Rozpracované
18:55
Vstup predsedajúceho 18:55
Juraj ŠeligaTak potom prerušujem a zajtra, samozrejme, budeme pokračovať vaším vystúpením v rozprave.
Ďakujem pekne. (Reakcia rečníčky: "Aj ja...
Tak potom prerušujem a zajtra, samozrejme, budeme pokračovať vaším vystúpením v rozprave.
Ďakujem pekne. (Reakcia rečníčky: "Aj ja ďakujem.") Pekný večer všetkým.
(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)
Aha, rozumiem. To znamená, že ak súhlasíte, kolegovia, tak by som prerušil schôdzu do zajtra s tým, že, samozrejme, vám ešte zostáva 12 alebo teda 11 minút času. To technici majú a zajtra vystúpite. Alebo to chcete dokončiť dnes, kolegovia? (Reakcia z pléna: "Zajtra.") Dobre.
Tak potom prerušujem a zajtra, samozrejme, budeme pokračovať vaším vystúpením v rozprave.
Ďakujem pekne. (Reakcia rečníčky: "Aj ja ďakujem.") Pekný večer všetkým.
(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)
Rozpracované
8:55
Vstup predsedajúceho 8:55
Juraj Blanár
Rozpracované
9:10
Vstup predsedajúceho 9:10
Boris KollárNa dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Vladimír Baláž, Jozef Buban, pardon, Jozef Bubán, pardon, Bubnár, Dominik Drdul, Ondrej Ďurica, Dušan Galis, Marian Kotleba, Peter Krupa, Peter Liba, Vladimíra Marcinková, Alexandra Pivková, Róbert Puci, Rastislav Schlosár, Vojtech Tóth, Miriam...
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Vladimír Baláž, Jozef Buban, pardon, Jozef Bubán, pardon, Bubnár, Dominik Drdul, Ondrej Ďurica, Dušan Galis, Marian Kotleba, Peter Krupa, Peter Liba, Vladimíra Marcinková, Alexandra Pivková, Róbert Puci, Rastislav Schlosár, Vojtech Tóth, Miriam Šuteková. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali poslanci Ján Kerekréti a Anna Záborská.
Dovoľte mi, aby som teraz podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku dal slovo predsedovi vlády Igorovi Matovičovi.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Vladimír Baláž, Jozef Buban, pardon, Jozef Bubán, pardon, Bubnár, Dominik Drdul, Ondrej Ďurica, Dušan Galis, Marian Kotleba, Peter Krupa, Peter Liba, Vladimíra Marcinková, Alexandra Pivková, Róbert Puci, Rastislav Schlosár, Vojtech Tóth, Miriam Šuteková. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali poslanci Ján Kerekréti a Anna Záborská.
Dovoľte mi, aby som teraz podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku dal slovo predsedovi vlády Igorovi Matovičovi.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Rozpracované
9:10
Za včerajší deň... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, nevyrušujte, buďte takí láskaví, lebo vás dám vykázať.
Matovič, Igor, predseda vlády SR
... o desiatej zvyčajne sa zverejňujú výsledky, ale ako predseda vlády ich dostávam skôr, za včerajší deň máme opäť ďalší rekord 2 581 pozitívne testovaných ľudí a tie čísla nám stále rastú. Za tejto situácie aj konzílium odborníkov, naozaj slovenské špičky infektológov, epidemiológov, verejných zdravotníkov, odporučilo pandemickej komisii úplne zatvoriť krajinu. Odporučilo úplný alebo tvrdý lockdown, ktorý v porovnaní s tým, čo sme tu mali počas prvej vlny, ktorý, to rozhodnutie prijala ešte predošlá vláda, podotýkam, vtedy, keď sme mali, myslím, že 10 pozitívnych denne, kedy zatvorili všetky obchody a podobne, a vieme si to teda porovnať s 2 581 pozitívnymi denne, tak za tejto situácie odporučili, aby sme v podstate všetkých zamestnancov nechali na tri týždne doma okrem zamestnancov tzv. kritickej infraštruktúry, to znamená zamestnancov elektrární, distribučných spoločností, vodární, policajtov, vojakov, hasičov, zdravotné sestry, lekárov... (Poslanec Mazurek pristúpil pred rečnícky pult z pravej strany rečníka, držiac v ľavej ruke papier A4 s nápisom Psychopat.) Tento... (Rečník sa zasmial. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán Mazurek, tieto prejavy nie sú dovolené, upozorňujem vás, aby ste... (Reakcie z pléna.)
Matovič, Igor, predseda vlády SR
Pán, pán predseda, pán predseda Národnej rady, naozaj mi to nevadí, myslím si, že takýmto spôsobom konkrétni ľudia v podstate oznamujú celému svetu, čo sú. Neviem, čo tam je napísané, ale predpokladám, že tam napísal niečo o sebe. (Poslanec Mazurek odovzdal rečníkovi uvedený papier a odišiel preč.) Aha. No vidíte. Takže odovzdal mi vizitku, ďakujem veľmi pekne.
Viete, ono v tejto sále je mnoho ľudí, ktorých, ktorí ma z hĺbky duší nemajú radi, a buďme k sebe úprimní v tejto chvíli, ani ja vás nemá rád. Ale ak si aj v takto vážnej chvíli nedokážeme uvedomiť, že teraz tu nejde o nás, ale že teraz ide o zdravie a životy ľudí, a napriek tomu sa nedokážeme správať zodpovedne, tak svedčí to skorej o našej malosti ako veľkosti, svedčí to skôr o našej nezodpovednosti ako uvedomení si, že naozaj ľudia nás nevolili kvôli tomu, aby sme sa v takýchto kritických situáciách správali sebecky a nedokázali brať do úvahy v prvom rade ich osudy, ich zdravie a životy.
Podľa mňa každý má nárok na to, aby pochybil aj, aj pri takejto situácii a po tom obrovskom pretlaku takých rôznych psychopatických názorov, ktoré po tom Facebooku a sociálnych sieťach kolovali o tom, že to je teda chrípôčka, je to soplík, neexistuje, židojašteri to vymysleli, pri čipovaní alebo možno teraz pri tom testovaní budeme ľuďom nasadzovať nejaké nanočipy alebo nejaké americké neviem aké čipy, tak, áno, v podstate je aj pochopiteľné, že keď ľuďom neponúkneme z druhej strany dostatočné množstvo, a hodnoverných, informácií, že mnohí ľudia sú ochotní uveriť aj takýmto bludom.
Ale hovorím ešte raz. Včera večer pán predseda ĽSNS Kotleba oznámil, že je pozitívny. (Reakcie z pléna.) Ak by bol pozitívny na alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, ukľudnite sa v sále, nie sme na stanici.
Matovič, Igor, predseda vlády SR
... ak by, ak by zrazu neuveril ochoreniu COVID-19, že existuje, ako sa tváril toho pol roka, že je to vlastne choroba, ktorá neexistuje, nemôže predsa oznámiť, že je pozitívny na niečo, čo neexistuje. Čiže sám si uvedomil, že klamal ľudí, a teraz je na nás všetkých ostatných, verím, že v tejto sále, aby sme sa zomkli, aby sme dokázali sa pozrieť pravde do očí a, áno, páni, ktorí teda potrebujete aj v tejto chvíli držať chrbát svojmu predsedovi, aby ste aj vy sa pozreli zoči-voči vašim voličom do očí a povedali im, že stoja voči nepriateľovi, ktorý im môže zobrať zdravie a, bohužiaľ, aj život.
Viem, že medzi vami je lekár, ja som to iba počul, ten príbeh, nevidel som ho, vraj to aj kolovalo niekde po facebookoch a vraj to je primár niekde z ružomberskej nemocnice a že sám vám povedal, že už tie bludy vaše nemôže počúvať, lebo že mu v rukách alebo pod rukami zomieral pacient. Ja neviem, ktorý to z vás je, alebo neviem, či teraz tu sedí. A možno práve je teraz pri tom zomierajúcom človeku niekde v ružomberskej nemocnici, a napriek tomu, že je v zoskupení, ktoré tu šírilo dlhé mesiace bludy o tomto ochorení, napriek tomu si uvedomuje, že čo sľuboval. Že prisahal na Hippokratovu prísahu, že bude stáť pri tých pacientoch a v tejto chvíli odloží politiku.
Ak ste to vy, pán doktor, tak gratulujem, ak ste také vystúpenie mali, iba ho mám sprostredkované. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Mizík, pozrite sa, buďte radi, že ako človek, ktorý neovládate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím o kľud v sále.
Matovič, Igor, predseda vlády SR
... tu sedíte a beriete štyri a pol tisíca v čistom. Dobre? (Reakcia z pléna. ) Ten súzvuk, teraz sa mi zdalo tam, že aj zo strany SMER-u to už tam išli nejaké hlasy. Či to bolo iba z ĽSNS?
Takže by som poprosil, ak niekto nechce počúvať, tak nech odíde do svojho bufetu alebo niekam sa sková do kancelárie, ja by som sa v tejto chvíli chcel prihovoriť tým ľuďom, ktorým na životoch a zdraví občanov Slovenskej republiky záleží. Tí, čo nechcú počúvať a čo im nezáleží, nech sa páči, máte dvere otvorené, máte výkon slobodného mandátu.
Vás, ktorým na životoch a zdraví záleží bez ohľadu na to, ako politicky alebo kde politicky stojíme, chcem poprosiť, poprosiť, aby ste nehejtovali teraz projekt, ktorý nám môže zásadným spôsobom zmeniť život. Práve včera bolo nejaké vystúpenie v televízii, kde jeden z predsedov opozičnej politickej strany silou-mocou ľudí odrádzal a strašil. Silou-mocou im chcel, nabudiť v nich presvedčenie, ktoré tu niektorí ľudia, ktorí nemajú dobrý úmysel s ľuďmi, podsúvajú už viaceré dni. Silou-mocou ich strašil s tým, že ktovie, či sa tam nenakazia a nemôže im odporučiť, aby na takéto, takýto test išli, lebo teda mohlo by im to ublížiť.
Páni a dámy, skúsme dnešným dňom tieto hlúpe reči odložiť bokom. Máme šancu, aby sme túto situáciu spoločne, podotýkam, zvládli, a môžem povedať, že, áno, ste veľmi podstatní vy, poslanci z opozície, ako pristúpite k vašim voličom a či sa im prihovoríte, že pôjdeme spolu zabojovať a zvládneme to, alebo budete sa aj v tejto ťažkej chvíli snažiť cynicky získavať politické body na tých ľuďoch, ktorí chcú silou-mocou od vás teraz počuť politiku a silou-mocou od vás chcú počuť, že čokoľvek, s čím príde koalícia, tak je jednoducho zlé a nie je v ich úmysle.
Chcem vás z tohto miesta poprosiť, skúste na dva-tri týždne odložiť konšpirácie, odložiť politiku a skúsme všetci spoločne potiahnuť za jeden povraz. Ak to urobíme, ochránime tisícky ľudí pred zdravotnými komplikáciami a verím, že stovky ľudí ochránime pred tým, aby z tohto sveta sa predčasne pobrali. Máte v rukách doslova životy a zdravie vašich voličov, ktorí, áno, prikladajú dôraz alebo význam tomu, čomu vy ako politici poviete. Zároveň vzhľadom na to, že množstvo ľudí nechodí voliť a je to skoro až polovička ľudí, máte v rukách životy a zdravie aj ľudí, ktorí nechodia voliť, kde asi zrejme si tie politické body neviete získať. (Reakcia z pléna.) Ale teraz by sme mali všetci hovoriť unisono jedným dychom o tom, že máme to v rukách, máme šancu zvrátiť situáciu a máme šancu tým spoločným postupom ochrániť tisícky životov a takýmto spôsobom zvládnuť situáciu, v ktorej sa nachádzame, tak, aby sme minimalizovali straty na zdraví a životoch.
Samozrejme, vyžaduje to veľkosť z vašej strany. Vyžaduje to schopnosť povedať, že, áno, aj tá vláda môže robiť niečo dobré. Áno, že aj tá vláda dokáže navrhnúť riešenia a, áno, že aj projekt, na začiatku ktorého stojíme a z ktorého možno tak hodinku a pol uplynulo, myslím to testovanie na Orave a v Bardejove, že je jedna z ciest, ktorá nám zásadným spôsobom môže pomôcť. Keď chcete pozerať iba čisto na hlasy a pozerať sa možno na to, ako ľudia k tomu pristupujú, tak môžem vám povedať, že stovky ľudí pred otvorením tých odberných miest čakali vonku, si uvedomujú dôležitosť aj takéhoto kroku a si uvedomujú, že to môže byť jedna z ciest, ktorá nám môže pomôcť.
A ešte raz hovorím, chcem vás z tohto miesta poprosiť o spoluprácu, ale nie v môj prospech, ale v prospech vašich voličov, v prospech nevoličov aj voličov koaličných strán, lebo, áno, aj medzi voličmi koaličných strán je kopa ľudí, ktorí uverili bludom, ktorí tu šírili, tí páni, z ktorých predseda už ochorel. Aj tí potrebujú počuť názor možno o to dôveryhodnejší, keď príde z druhej strany politického spektra, ktorý prizná, že, áno, toto môže byť cesta, ktorý dokáže povedať ľuďom, že, áno, teraz tých, tie tri týždne zákazu vychádzania nám môžu pomôcť k tomu, aby sme na konci z toho vyšli silnejší a jednoducho toto opatrenie potrebujeme.
Prísť pri každom jednom návrhu, ktorý ako koalícia alebo ako ľudia, ktorí dnes majú boj s COVID-om-19 na starosti, pri každom jednom návrhu len kritizovať a kritizovať a nenavrhnúť nič konštruktívne, naozaj dnes nie je rozumné. Nikomu to nepomáha, ubližuje to ľuďom a priamo sa aj to dotýka ich životov a zdravia.
Čiže chcem vás všetkých, či sa radi máme, alebo nemáme, v tejto miestnosti a všetky politické strany pozvať k spolupráci v najťažšej situácii, v akej sa Slovensko nachádza, sme vo vojne s neviditeľným nepriateľom, ktorý je mimoriadne silný.
Áno, zvládli sme na absolútnu európsku jednotku boj počas prvej vlny. Avšak počas leta, priznajme si a dajme si ruku na srdce, asi všetci sme si mysleli, že máme to za sebou a môžme si užívať slobodu. Mnohí sme neboli príkladom. Mnohí. Nielen tí, ktorí boli na nejakých fotografiách z nejakých svadieb. Ja za seba priznávam, áno, podľahol som pokušeniu, že už je bezpečno. A, bohužiaľ, podľahli milióny ľudí na Slovensku pokušeniu, že už je bezpečno a nejakým spôsobom sa nám to vyhne. Dnes vidíme dôsledky a vidíme tie dôsledky v celej Európe.
Pozeral som pred chvíľkou správy z Belgicka, krajina plus-mínus rovnako veľká ako Česká republika, 16-tisíc pozitívnych prípadov. Rovnako zúfalá situácia ako v Českej republike, druhá krajina ďalšia, ako raketovo rastú.
My máme v rukách, aby sme dokázali pribrzdiť, aby sme dokázali zvrátiť túto situáciu. A, áno, ideme svojou opäť unikátnou cestou, tak ako sme išli počas prvej vlny, išli sme si svoju cestu a na konci sme boli víťazi. A dnes Európa a svet potrebuje odpoveď na to, či existuje aj niečo iné okrem lockdownu, okrem úplného uzavretia ekonomiky, to, ako to navrhovali epidemiológovia. My tvrdíme, že kombinácia, ktorú aj včera prijal ústredný krízový štáb, je cesta, ktorou sa dokážeme vyhnúť úplnému lockdownu, ale podotýkam, mimoriadne k tomu potrebujeme aj vašu podporu, áno, vašu podporu, politici strany SMER, HLAS alebo aj ĽSNS, aj keď sa vám to nezdá, že ste k tomu dôležití.
Ak všetci dokážeme spoločne vyzvať voličov, že skúsme prežiť tie tri týždne strádania, zákazu vychádzania a zároveň popritom zvládnuť dvakrát celoplošné pretestovanie, môžeme opäť vyjsť ako víťazi v takejto situácii, zo situácie, ktorá evokuje len to jediné riešenie, úplne uzavretie ekonomiky a nechať milióny ľudí doma bez práce.
Úplný lockdown používali štáty, keď nemali iné riešenie počas španielskej chrípky aj počas rôznych epidémií, ktoré vo svete či teda lokálne, alebo kontinentálne prebehli. Dnes v Európe opäť ideme tým istým smerom. Viaceré krajiny lockdown majú, mnohé a omnoho viac ich bude mať za dva týždne a možno v horizonte dvoch mesiacov celá Európa bude v lockdowne. My však ešte dnes máme nástroj, ktorým sa mu môžme vyhnúť, a ľuďom môžme zabezpečiť omnoho viac slobody a ekonomike omnoho viac kyslíka. Ešte raz hovorím, potrebujeme vás k tomu, aby sme všetci potiahli za jeden povraz.
Dovoľte, nebudem hovoriť viac, keďže možno niektorí aj objektívne sa obávate toho, že ste tu boli s pánom, ktorý chodil bez rúška, možno tu kašlal na vás, takže zdržovať vás určite nechcem, ale neviem, jaký je vlastne proces, ale ja by som chcel poprosiť pána predsedu Národnej rady, či vie, alebo možno či poslanecké kluby, či by ste nemohli zvolať grémium, kde by som chcel byť prítomný a chcel by som vás vyzvať aj osobne, predsedov politických strán alebo predsedov poslaneckých klubov, a vás poprosiť k tomu, aby sme potiahli v tejto mimoriadne ťažkej chvíli pre Slovensko za jeden povraz.
Verím, že to dokážeme, verím, že to dokážete, ja vám ruku na ten spoločný postup podávam. Ak vaším cieľom nie je čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre vás, ale ak vaším cieľom je v takejto situácii alebo v takejto chvíli pomôcť vašim voličom alebo celkovo občanom Slovenskej republiky bez ohľadu na to, akého sú politického presvedčenia, tak verím, že takýto krok dokážete a dnes budeme stáť na jednej tlačovej konferencii, kde spoločne vyzveme ľudí, že poďme spolu zabrať, poďme zvládnuť najťažšiu logistickú operáciu a poďme spolu urobiť všetko pre to, aby v horizonte pár týždňov sme opäť mohli úplne slobodne dýchať a aby sme boli vzorom pre ostatné krajiny v Európe a vo svete. Tak ako sme boli vzorom počas prvej vlny. Verím, že to spoločne dokážeme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Kolegovia, kolegyne, ďakujem veľmi pekne, že ste prišli, hoci viem, že dnes sa idete alebo po tomto mojom vystúpení by ste mali podstúpiť testy, lebo ste tu mali medzi sebou ľudí, ktorí hovorili, že to, čo zažívame, je chrípôčka, je to výmysel a nikoho z nás to vlastne ohroziť nemôže. Dnes vidíme, že symbol tohto boja proti normálnosti a symbol boja proti zdravému rozumu v prípade COVID-19 je sám pozitívny. Čiže možno je to aj tak symbolické, že v predvečer najväčšej operácie, ako Slovensko organizuje vo vlastných silách od svojho vzniku, a teda, to myslím, v predvečer začiatku celoplošných testovaní, zrazu ten, ktorý najviac spochybňoval a snažil sa získavať politické body na boji proti, boju proti, s COVID-om 19, je sám pozitívny a sám v strachu, že či nakoniec neskončí v rukách lekárov a zdravotných sestier.
Za včerajší deň... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, nevyrušujte, buďte takí láskaví, lebo vás dám vykázať.
Matovič, Igor, predseda vlády SR
... o desiatej zvyčajne sa zverejňujú výsledky, ale ako predseda vlády ich dostávam skôr, za včerajší deň máme opäť ďalší rekord 2 581 pozitívne testovaných ľudí a tie čísla nám stále rastú. Za tejto situácie aj konzílium odborníkov, naozaj slovenské špičky infektológov, epidemiológov, verejných zdravotníkov, odporučilo pandemickej komisii úplne zatvoriť krajinu. Odporučilo úplný alebo tvrdý lockdown, ktorý v porovnaní s tým, čo sme tu mali počas prvej vlny, ktorý, to rozhodnutie prijala ešte predošlá vláda, podotýkam, vtedy, keď sme mali, myslím, že 10 pozitívnych denne, kedy zatvorili všetky obchody a podobne, a vieme si to teda porovnať s 2 581 pozitívnymi denne, tak za tejto situácie odporučili, aby sme v podstate všetkých zamestnancov nechali na tri týždne doma okrem zamestnancov tzv. kritickej infraštruktúry, to znamená zamestnancov elektrární, distribučných spoločností, vodární, policajtov, vojakov, hasičov, zdravotné sestry, lekárov... (Poslanec Mazurek pristúpil pred rečnícky pult z pravej strany rečníka, držiac v ľavej ruke papier A4 s nápisom Psychopat.) Tento... (Rečník sa zasmial. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán Mazurek, tieto prejavy nie sú dovolené, upozorňujem vás, aby ste... (Reakcie z pléna.)
Matovič, Igor, predseda vlády SR
Pán, pán predseda, pán predseda Národnej rady, naozaj mi to nevadí, myslím si, že takýmto spôsobom konkrétni ľudia v podstate oznamujú celému svetu, čo sú. Neviem, čo tam je napísané, ale predpokladám, že tam napísal niečo o sebe. (Poslanec Mazurek odovzdal rečníkovi uvedený papier a odišiel preč.) Aha. No vidíte. Takže odovzdal mi vizitku, ďakujem veľmi pekne.
Viete, ono v tejto sále je mnoho ľudí, ktorých, ktorí ma z hĺbky duší nemajú radi, a buďme k sebe úprimní v tejto chvíli, ani ja vás nemá rád. Ale ak si aj v takto vážnej chvíli nedokážeme uvedomiť, že teraz tu nejde o nás, ale že teraz ide o zdravie a životy ľudí, a napriek tomu sa nedokážeme správať zodpovedne, tak svedčí to skorej o našej malosti ako veľkosti, svedčí to skôr o našej nezodpovednosti ako uvedomení si, že naozaj ľudia nás nevolili kvôli tomu, aby sme sa v takýchto kritických situáciách správali sebecky a nedokázali brať do úvahy v prvom rade ich osudy, ich zdravie a životy.
Podľa mňa každý má nárok na to, aby pochybil aj, aj pri takejto situácii a po tom obrovskom pretlaku takých rôznych psychopatických názorov, ktoré po tom Facebooku a sociálnych sieťach kolovali o tom, že to je teda chrípôčka, je to soplík, neexistuje, židojašteri to vymysleli, pri čipovaní alebo možno teraz pri tom testovaní budeme ľuďom nasadzovať nejaké nanočipy alebo nejaké americké neviem aké čipy, tak, áno, v podstate je aj pochopiteľné, že keď ľuďom neponúkneme z druhej strany dostatočné množstvo, a hodnoverných, informácií, že mnohí ľudia sú ochotní uveriť aj takýmto bludom.
Ale hovorím ešte raz. Včera večer pán predseda ĽSNS Kotleba oznámil, že je pozitívny. (Reakcie z pléna.) Ak by bol pozitívny na alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, ukľudnite sa v sále, nie sme na stanici.
Matovič, Igor, predseda vlády SR
... ak by, ak by zrazu neuveril ochoreniu COVID-19, že existuje, ako sa tváril toho pol roka, že je to vlastne choroba, ktorá neexistuje, nemôže predsa oznámiť, že je pozitívny na niečo, čo neexistuje. Čiže sám si uvedomil, že klamal ľudí, a teraz je na nás všetkých ostatných, verím, že v tejto sále, aby sme sa zomkli, aby sme dokázali sa pozrieť pravde do očí a, áno, páni, ktorí teda potrebujete aj v tejto chvíli držať chrbát svojmu predsedovi, aby ste aj vy sa pozreli zoči-voči vašim voličom do očí a povedali im, že stoja voči nepriateľovi, ktorý im môže zobrať zdravie a, bohužiaľ, aj život.
Viem, že medzi vami je lekár, ja som to iba počul, ten príbeh, nevidel som ho, vraj to aj kolovalo niekde po facebookoch a vraj to je primár niekde z ružomberskej nemocnice a že sám vám povedal, že už tie bludy vaše nemôže počúvať, lebo že mu v rukách alebo pod rukami zomieral pacient. Ja neviem, ktorý to z vás je, alebo neviem, či teraz tu sedí. A možno práve je teraz pri tom zomierajúcom človeku niekde v ružomberskej nemocnici, a napriek tomu, že je v zoskupení, ktoré tu šírilo dlhé mesiace bludy o tomto ochorení, napriek tomu si uvedomuje, že čo sľuboval. Že prisahal na Hippokratovu prísahu, že bude stáť pri tých pacientoch a v tejto chvíli odloží politiku.
Ak ste to vy, pán doktor, tak gratulujem, ak ste také vystúpenie mali, iba ho mám sprostredkované. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Mizík, pozrite sa, buďte radi, že ako človek, ktorý neovládate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím o kľud v sále.
Matovič, Igor, predseda vlády SR
... tu sedíte a beriete štyri a pol tisíca v čistom. Dobre? (Reakcia z pléna. ) Ten súzvuk, teraz sa mi zdalo tam, že aj zo strany SMER-u to už tam išli nejaké hlasy. Či to bolo iba z ĽSNS?
Takže by som poprosil, ak niekto nechce počúvať, tak nech odíde do svojho bufetu alebo niekam sa sková do kancelárie, ja by som sa v tejto chvíli chcel prihovoriť tým ľuďom, ktorým na životoch a zdraví občanov Slovenskej republiky záleží. Tí, čo nechcú počúvať a čo im nezáleží, nech sa páči, máte dvere otvorené, máte výkon slobodného mandátu.
Vás, ktorým na životoch a zdraví záleží bez ohľadu na to, ako politicky alebo kde politicky stojíme, chcem poprosiť, poprosiť, aby ste nehejtovali teraz projekt, ktorý nám môže zásadným spôsobom zmeniť život. Práve včera bolo nejaké vystúpenie v televízii, kde jeden z predsedov opozičnej politickej strany silou-mocou ľudí odrádzal a strašil. Silou-mocou im chcel, nabudiť v nich presvedčenie, ktoré tu niektorí ľudia, ktorí nemajú dobrý úmysel s ľuďmi, podsúvajú už viaceré dni. Silou-mocou ich strašil s tým, že ktovie, či sa tam nenakazia a nemôže im odporučiť, aby na takéto, takýto test išli, lebo teda mohlo by im to ublížiť.
Páni a dámy, skúsme dnešným dňom tieto hlúpe reči odložiť bokom. Máme šancu, aby sme túto situáciu spoločne, podotýkam, zvládli, a môžem povedať, že, áno, ste veľmi podstatní vy, poslanci z opozície, ako pristúpite k vašim voličom a či sa im prihovoríte, že pôjdeme spolu zabojovať a zvládneme to, alebo budete sa aj v tejto ťažkej chvíli snažiť cynicky získavať politické body na tých ľuďoch, ktorí chcú silou-mocou od vás teraz počuť politiku a silou-mocou od vás chcú počuť, že čokoľvek, s čím príde koalícia, tak je jednoducho zlé a nie je v ich úmysle.
Chcem vás z tohto miesta poprosiť, skúste na dva-tri týždne odložiť konšpirácie, odložiť politiku a skúsme všetci spoločne potiahnuť za jeden povraz. Ak to urobíme, ochránime tisícky ľudí pred zdravotnými komplikáciami a verím, že stovky ľudí ochránime pred tým, aby z tohto sveta sa predčasne pobrali. Máte v rukách doslova životy a zdravie vašich voličov, ktorí, áno, prikladajú dôraz alebo význam tomu, čomu vy ako politici poviete. Zároveň vzhľadom na to, že množstvo ľudí nechodí voliť a je to skoro až polovička ľudí, máte v rukách životy a zdravie aj ľudí, ktorí nechodia voliť, kde asi zrejme si tie politické body neviete získať. (Reakcia z pléna.) Ale teraz by sme mali všetci hovoriť unisono jedným dychom o tom, že máme to v rukách, máme šancu zvrátiť situáciu a máme šancu tým spoločným postupom ochrániť tisícky životov a takýmto spôsobom zvládnuť situáciu, v ktorej sa nachádzame, tak, aby sme minimalizovali straty na zdraví a životoch.
Samozrejme, vyžaduje to veľkosť z vašej strany. Vyžaduje to schopnosť povedať, že, áno, aj tá vláda môže robiť niečo dobré. Áno, že aj tá vláda dokáže navrhnúť riešenia a, áno, že aj projekt, na začiatku ktorého stojíme a z ktorého možno tak hodinku a pol uplynulo, myslím to testovanie na Orave a v Bardejove, že je jedna z ciest, ktorá nám zásadným spôsobom môže pomôcť. Keď chcete pozerať iba čisto na hlasy a pozerať sa možno na to, ako ľudia k tomu pristupujú, tak môžem vám povedať, že stovky ľudí pred otvorením tých odberných miest čakali vonku, si uvedomujú dôležitosť aj takéhoto kroku a si uvedomujú, že to môže byť jedna z ciest, ktorá nám môže pomôcť.
A ešte raz hovorím, chcem vás z tohto miesta poprosiť o spoluprácu, ale nie v môj prospech, ale v prospech vašich voličov, v prospech nevoličov aj voličov koaličných strán, lebo, áno, aj medzi voličmi koaličných strán je kopa ľudí, ktorí uverili bludom, ktorí tu šírili, tí páni, z ktorých predseda už ochorel. Aj tí potrebujú počuť názor možno o to dôveryhodnejší, keď príde z druhej strany politického spektra, ktorý prizná, že, áno, toto môže byť cesta, ktorý dokáže povedať ľuďom, že, áno, teraz tých, tie tri týždne zákazu vychádzania nám môžu pomôcť k tomu, aby sme na konci z toho vyšli silnejší a jednoducho toto opatrenie potrebujeme.
Prísť pri každom jednom návrhu, ktorý ako koalícia alebo ako ľudia, ktorí dnes majú boj s COVID-om-19 na starosti, pri každom jednom návrhu len kritizovať a kritizovať a nenavrhnúť nič konštruktívne, naozaj dnes nie je rozumné. Nikomu to nepomáha, ubližuje to ľuďom a priamo sa aj to dotýka ich životov a zdravia.
Čiže chcem vás všetkých, či sa radi máme, alebo nemáme, v tejto miestnosti a všetky politické strany pozvať k spolupráci v najťažšej situácii, v akej sa Slovensko nachádza, sme vo vojne s neviditeľným nepriateľom, ktorý je mimoriadne silný.
Áno, zvládli sme na absolútnu európsku jednotku boj počas prvej vlny. Avšak počas leta, priznajme si a dajme si ruku na srdce, asi všetci sme si mysleli, že máme to za sebou a môžme si užívať slobodu. Mnohí sme neboli príkladom. Mnohí. Nielen tí, ktorí boli na nejakých fotografiách z nejakých svadieb. Ja za seba priznávam, áno, podľahol som pokušeniu, že už je bezpečno. A, bohužiaľ, podľahli milióny ľudí na Slovensku pokušeniu, že už je bezpečno a nejakým spôsobom sa nám to vyhne. Dnes vidíme dôsledky a vidíme tie dôsledky v celej Európe.
Pozeral som pred chvíľkou správy z Belgicka, krajina plus-mínus rovnako veľká ako Česká republika, 16-tisíc pozitívnych prípadov. Rovnako zúfalá situácia ako v Českej republike, druhá krajina ďalšia, ako raketovo rastú.
My máme v rukách, aby sme dokázali pribrzdiť, aby sme dokázali zvrátiť túto situáciu. A, áno, ideme svojou opäť unikátnou cestou, tak ako sme išli počas prvej vlny, išli sme si svoju cestu a na konci sme boli víťazi. A dnes Európa a svet potrebuje odpoveď na to, či existuje aj niečo iné okrem lockdownu, okrem úplného uzavretia ekonomiky, to, ako to navrhovali epidemiológovia. My tvrdíme, že kombinácia, ktorú aj včera prijal ústredný krízový štáb, je cesta, ktorou sa dokážeme vyhnúť úplnému lockdownu, ale podotýkam, mimoriadne k tomu potrebujeme aj vašu podporu, áno, vašu podporu, politici strany SMER, HLAS alebo aj ĽSNS, aj keď sa vám to nezdá, že ste k tomu dôležití.
Ak všetci dokážeme spoločne vyzvať voličov, že skúsme prežiť tie tri týždne strádania, zákazu vychádzania a zároveň popritom zvládnuť dvakrát celoplošné pretestovanie, môžeme opäť vyjsť ako víťazi v takejto situácii, zo situácie, ktorá evokuje len to jediné riešenie, úplne uzavretie ekonomiky a nechať milióny ľudí doma bez práce.
Úplný lockdown používali štáty, keď nemali iné riešenie počas španielskej chrípky aj počas rôznych epidémií, ktoré vo svete či teda lokálne, alebo kontinentálne prebehli. Dnes v Európe opäť ideme tým istým smerom. Viaceré krajiny lockdown majú, mnohé a omnoho viac ich bude mať za dva týždne a možno v horizonte dvoch mesiacov celá Európa bude v lockdowne. My však ešte dnes máme nástroj, ktorým sa mu môžme vyhnúť, a ľuďom môžme zabezpečiť omnoho viac slobody a ekonomike omnoho viac kyslíka. Ešte raz hovorím, potrebujeme vás k tomu, aby sme všetci potiahli za jeden povraz.
Dovoľte, nebudem hovoriť viac, keďže možno niektorí aj objektívne sa obávate toho, že ste tu boli s pánom, ktorý chodil bez rúška, možno tu kašlal na vás, takže zdržovať vás určite nechcem, ale neviem, jaký je vlastne proces, ale ja by som chcel poprosiť pána predsedu Národnej rady, či vie, alebo možno či poslanecké kluby, či by ste nemohli zvolať grémium, kde by som chcel byť prítomný a chcel by som vás vyzvať aj osobne, predsedov politických strán alebo predsedov poslaneckých klubov, a vás poprosiť k tomu, aby sme potiahli v tejto mimoriadne ťažkej chvíli pre Slovensko za jeden povraz.
Verím, že to dokážeme, verím, že to dokážete, ja vám ruku na ten spoločný postup podávam. Ak vaším cieľom nie je čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre vás, ale ak vaším cieľom je v takejto situácii alebo v takejto chvíli pomôcť vašim voličom alebo celkovo občanom Slovenskej republiky bez ohľadu na to, akého sú politického presvedčenia, tak verím, že takýto krok dokážete a dnes budeme stáť na jednej tlačovej konferencii, kde spoločne vyzveme ľudí, že poďme spolu zabrať, poďme zvládnuť najťažšiu logistickú operáciu a poďme spolu urobiť všetko pre to, aby v horizonte pár týždňov sme opäť mohli úplne slobodne dýchať a aby sme boli vzorom pre ostatné krajiny v Európe a vo svete. Tak ako sme boli vzorom počas prvej vlny. Verím, že to spoločne dokážeme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:32
Vstup predsedajúceho 9:32
Boris KollárZvolávam v mene štyroch politických klubov poslanecké grémiu. Mám tu ešte faktické poznámky, nemôžu byť, na premiéra sa nedá reagovať, lebo... (Reakcie z pléna.) Moment! Moment, nechajte ma dohovoriť. Faktické poznámky nemôžu byť. Prosím, pani poslankyňa, skúste byť slušná. Faktické poznámky nemôžu byť preto, lebo premiér nie je v rozprave.
Prosím, s prvou, s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Benčík.
Zvolávam v mene štyroch politických klubov poslanecké grémiu. Mám tu ešte faktické poznámky, nemôžu byť, na premiéra sa nedá reagovať, lebo... (Reakcie z pléna.) Moment! Moment, nechajte ma dohovoriť. Faktické poznámky nemôžu byť. Prosím, pani poslankyňa, skúste byť slušná. Faktické poznámky nemôžu byť preto, lebo premiér nie je v rozprave.
Prosím, s prvou, s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Benčík.
Ďakujem pekne.
Zvolávam v mene štyroch politických klubov poslanecké grémiu. Mám tu ešte faktické poznámky, nemôžu byť, na premiéra sa nedá reagovať, lebo... (Reakcie z pléna.) Moment! Moment, nechajte ma dohovoriť. Faktické poznámky nemôžu byť. Prosím, pani poslankyňa, skúste byť slušná. Faktické poznámky nemôžu byť preto, lebo premiér nie je v rozprave.
Prosím, s prvou, s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Benčík.
Rozpracované
9:32
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:32
Ján BenčíkVystúpenie s procedurálnym návrhom
23.10.2020 o 9:32 hod.
Ján Benčík
Videokanál poslanca
Marian Kotleba včera oznámil, že mal pozitívny test na ochorenie COVID-19, rovnako ako aj dvaja jeho kolegovia, preto navrhujem, aby Národná rady Slovenskej republiky odsúdila dlhodobo nezodpovedné správanie Mariana Kotlebu a členov klubu Kotlebovci - Ľudová strana naše Slovensko, ktorí sústavne spochybňujú akékoľvek opatrenia prijímané v súvislosti s pandémiou COVID-19, ochranné rúška v rokovacej sále buď nenosia, alebo ich majú nasadené nesprávnym spôsobom a tým ohrozujú nielen zdravie svojich poslaneckých kolegov, ale aj funkčnosť najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Rozpracované
9:32
Vstup predsedajúceho 9:32
Boris KollárA ďalším procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Kuffa.
A ďalším procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Kuffa.
Ďakujem. Prosím, písomné vyhotovenie. (Poslanec Benčík odovzdal predsedajúcemu znenie procedurálneho návrhu.) Ďakujem velice pekne.
A ďalším procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Kuffa.
Rozpracované
9:33
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:33
Štefan KuffaJa som sa, pán premiér, oslovím ťa, Igor, tak familiárne,...
Ja som sa, pán premiér, oslovím ťa, Igor, tak familiárne, Igor, zamyslel som sa nad tým, že urobí sa celoplošné testovanie a budeme vedieť výsledok, ja neviem, v pondelok alebo v nedeľu, aké opatrenia prijmeme ako ďalej. Jedna vec je dosiahnuť ako ten výsledok, kto je pozitívny, kto negatívny, ale aké konkrétne opatrenia sa potom prijmú, aby sa ďalej ten COVID nešíril, je to vážna téma.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
23.10.2020 o 9:33 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja som chcel tak poprosiť a možno aj vyzvať vzhľadom k tomu, k čomu vyzýval tuná pán premiér, on navrhol, aby sa zvolalo poslanecké grémium. Dovoľte mi, aby ja som navrhoval, aby sa otvorila diskusia tuná, a myslím si, že množstvo podnetov, ktoré by tuná zazneli aj v priamo v pléne Národnej rady od nás od poslancov, mohlo by pomôcť celej tejto našej krajine.
Ja som sa, pán premiér, oslovím ťa, Igor, tak familiárne, Igor, zamyslel som sa nad tým, že urobí sa celoplošné testovanie a budeme vedieť výsledok, ja neviem, v pondelok alebo v nedeľu, aké opatrenia prijmeme ako ďalej. Jedna vec je dosiahnuť ako ten výsledok, kto je pozitívny, kto negatívny, ale aké konkrétne opatrenia sa potom prijmú, aby sa ďalej ten COVID nešíril, je to vážna téma.
Rozpracované
9:33
Ďakujem. S ďalším procedurálny návrhom vystúpi pán poslanec Fico.
Rozpracované
