16. schôdza

Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu, pán poslanec.
Otváram rozpravu, do ktorej som dostal tri písomné prihlášky, od pána poslanca Vašečku, Valáška a Blahu, ale ešte predtým požiadal o slovo pán podpredseda Národnej rady Milan Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, krátko chcem vystúpiť k tejto rezolúcii, ktorú, samozrejme, podporujem a podporujem aj to znenie, ktoré vzíde vlastne z rozpravy, ktoré je pripravované. Verím, že sa k tejto rezolúcii pripojí maximálny počet poslancov.
Ale chcel som vystúpiť pred rozpravou aj preto, lebo som navrhnutý ako predseda Skupiny priateľstva s Arménskou republikou a Gruzínskom, ktorá by mala byť vytvorená tu v našom parlamente. Žiaľbohu, zo známych príčin ešte takto nebolo učinené, ale verím, teda ak ma schválite, že táto skupina vznikne. Zatiaľ v tejto skupine evidujeme nejakých desať poslancov a chcel by som aj tých ostatných, ktorí za mnou vystúpia v rozprave aj ktorí sa chystajú reagovať na túto rezolúciu, či by nezvážili a nenahlásili sa do tejto skupiny, a možno by to bolo takého gesto nášho parlamentu, že máme súcit s arménskym ľuďom a že teda budeme podporovať vlastne aj tým, že vytvoríme veľkú skupinu priateľstva, kde si môžeme potom vymieňať rôzne skúsenosti, a aj takouto formou vlastne ich podporovať v nejak v úspešnom, úspešnom boji.
Takže toľkoto z mojej strany. Podpisujem to, čo hovoril pán navrhovateľ, a, samozrejme, vyzývam všetkých, aby ste túto rezolúciu podporili a zvážili túto moju ponuku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a pán podpredseda Laurenčík, za tvoje vystúpenie.
Ráno sme sa o tom rozprávali. Ja som sa ako prvý hlásil, že chcem sa pridať do tej skupiny priateľstva s Arménskom, lebo som zistil, že tam nie som, keďže na začiatku volebného obdobia, keď sme sa ako poslanci nahlasovali, tak logicky sme si snažili dať nejaký obmedzený počet tých skupín, aby zas to nebolo len tak pro forma, ale jednak, že ako aj vystúpim v rozprave, naozaj cítim priateľstvo voči Arménsku, a preto v tejto situácii, ktorá teraz takto vznikla tak bolestne a v podstate opätovne po tých bojoch v 90. rokoch, tak chcem vyjadriť to priateľstvo a tú solidaritu s Arménskom, samozrejme, pri zachovaní medzinárodného práva a tej spravodlivosti, o ktorej sme hovorili, o ktorej hovoril aj v úvode pán predseda Krúpa.
Spravodlivosť má byť pre všetkých, ale priateľstvo si môžme vyberať. Takže ja si vyberám priateľstvo s Arménskom, teda resp. hlásim sa aj formálne k tomu priateľstvu, a tiež povzbudzujem kolegov a pridávam sa k tej výzve pána dizajnovaného predsedu tej skupiny priateľstva, ktoré by sme mali tiež schvaľovať, aby sme sa naozaj takto symbolicky, kto chce, v úplnej slobode k tejto skupine priateľstva s Arménskom, je to spoločná Skupina priateľstva s Arménskom a s Gruzínskou republikou, pridali.
Ďakujem.

S reakciou na faktickú poznámku, pán podpredseda Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, áno, máš pravdu. Moje vystúpenie bolo vlastne inšpirované tým naším dnešným ranným rozhovorom.
Ja som to zobral ako dobrý nápad z tvojej strany, a preto som chcel vyzvať aj kolegov, aby takto učinili. Ozaj, ozaj to môže byť symbolom a dneska symboly sa nosia, takže keď takýto symbol Národná rada vyšle, tak určite to bude mať nejakú hodnotu.
Ďakujem veľmi pekne.

Procedurálny návrh, pán poslanec Gyimesi.

Pán podpredseda, ja nemám procedurálny návrh, ale ja by som sa chcel ospravedlniť pani kolegyni Brisudovej, ak som sa jej včera dotkol vo svojej, vo svojom vystúpení v rozprave, totižto ja som v žiadnom prípade nemal záujem nikdy sa dotknúť jej osoby ani som žiaden útok nemal v úmysle smerovať na jej osobu. Jediné, čo som kritizoval, bol jej pozmeňujúci návrh, s ktorým nesúhlasím. Ale uznávam, že to mohlo vyznieť aj tak, že kritizujem jej osobu. Takže nie je tomu tak a ešte raz sa ospravedlňujem.

Ďakujeme pekne. Takže podľa písomne prihlásených by mal teraz vystúpiť pán poslanec Vašečka, ale v zmysle § 27 ods. 4 rokovacieho poriadku prihlásený rečník sa môže vzdať svojho poradia v prospech iného rečníka a pán poslanec Vašečka ma informoval, že sa vzdáva poradia v prospech pána poslanca Valáška.
Takže najprv vystúpi pán poslanec Valášek, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dôvod na tú výmenu bude jasný hneď z prvého odstavca môjho príhovoru. Odkedy sme totiž s kolegom Jurajom Krúpom predstavili v tomto pléne v ten nešťastný minulý covidový týždeň pôvodný text rezolúcie, jednak sa situácia v regióne vyvinula, a jednak sa ozvalo viacero z vás s prosbou o text, a v snahe skutočne, ako spomenul kolega Krúpa, aby táto, toto uznesenie získalo čo najväčšiu podporu, pripravili sme nový text a dovoľte mi teda touto cestou predložiť mierne pozmenený text uznesenia ako pozmeňovací návrh a požiadať vás (ruch v sále a zaznievanie gongu) o podporu tohoto nového znenia. Prečítam ho. Je veľmi krátke a zároveň upozorním na tú oblasť, je to v podstate iba jedna, kde nastala zmena.
Čiže návrh nového znenia rezolúcie k tlači 322:
Národná rada Slovenskej republiky, rešpektujúc princípy medzinárodného práva, nevyhnutnosť zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a dodržiavanie univerzálneho záväzku uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie medzinárodných sporov, vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o bombardovaní oblastí obývaných civilným obyvateľstvom a týmto tiež vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám, ktoré v tomto konflikte stratili blízkych;
odsudzuje ozbrojené akcie a násilie v oblasti Náhorného Karabachu a okolitých častiach regiónu;
žiada všetky strany zainteresované v tomto konflikte, aby ukončili paľbu a iné aktivity podporujúce pokračovanie tohto konfliktu;
podporuje snahu spolupredsedov Minskej skupiny OBSE o dosiahnutie politického riešenia konfliktu prostredníctvom rokovaní a vyzýva Arménsko a Azerbajdžan k zapojeniu sa do substantívnych rokovaní pod záštitou OBSE.
Na záver vyzýva na potrebu dodržiavať základné princípy Minskej skupiny, medzi ktoré patria územná celistvosť, právo národov na sebaurčenie a povinnosť vyhnúť sa použitiu sily.
Tá hlavná zmena je práve v tom poslednom odstavci, kde sme naše vlastné slová s predsedom Krúpom o potrebe dodržiavať medzinárodné právo z pôvodnej rezolúcie nahradili doslovným prepisom textu, ktorý používa tzv. Minská skupina, Francúzsko, Rusko a USA, ktorá sa už dlhšie usiluje o mier v tomto regióne. A ten dôvod na zmenu popri tom, že sme sa snažili skutočne získať čo najširšiu podporu z tejto, z tohto pléna, bol ten, že nechceme ani len náznakom podrývať mierové úsilie týchto krajín, ktoré, samozrejme, má podporu Slovenska a Európy.
Dovoľte mi tiež využiť túto príležitosť na tri krátke postrehy nie k textu ako takému, ale k samotnému významu tohto uznesenia, prečo ho navrhujeme a prečo ho navrhujeme tak, ako ho navrhujeme. Nie je totiž pravidlom, že sa Národná rada vyjadruje k medzinárodným sporom či konfliktom. Deje sa toho veľa v tomto momente, o čom mlčíme: sfalšované voľby v Tanzánii, puč v Thajsku, mohol by som pokračovať, preto je namieste otázka, že prečo Náhorný Karabachu. Odpoveď je, že táto vojna neprebieha niekde na opačnom konci zemegule. Arménsko aj Azerbajdžan sú priamo na hraniciach Európy a sú súčasťou nášho politického sveta. Ako už upozornil kolega Krúpa, obe krajiny sú členmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, OBSE, sú zároveň členmi Východného partnerstva Európskej únie a Partnerstva za mier Severoatlantickej aliancie. Politicky sú nám zhruba rovnako blízke ako napríklad štáty západného Balkánu. Asi sa zhodneme, že ak by tam vypukla vojna, ako v 90. rokoch, asi by sa k nej Národná rada vyjadrovala a to, že do Arménska či Azerbajdžanu nechodíme na dovolenky, neznamená, že v mnohom nie sú Európe blízke.
Ten druhý dôvod pre našu pozornosť vyplýva z povahy udalostí v Náhornom Karabachu. To, čo sa tam deje, nejaké, nie je nejaké malé nedorozumenie, nejaká malá prestrelka, ale vojna. Poctivá, nechutná, krvavá. Na najväčšie mesto v Národnom Karabachu Stepanakert už niekoľko týždňov dopadá denne, dopadajú denne delostrelecké granáty a utieklo odtiaľ vyše 50 % obyvateľov, to je porovnateľné s dianím v Sarajeve počas vojen na Balkáne v 90. rokov. Straty na životoch vojakov sú rovnako šokujúce. V prepočte na obyvateľa už prišli Arménsko a Azerbajdžan o viac vojakov ako Spojené štáty počas celej vojny vo Vietname. To, že vojnu v Zakaukazsku nevidíme každý večer na našich obrazovkách, neznamená, že sa nedeje, zabíjanie pokračuje aj v tomto momente a v takom rozsahu, ktorý si, myslím, zaslúži našu pozornosť aj počas koronakrízy.
A do tretice. Bolo nám v konzultáciách s niektorými z vás vytknuté, že prečo používame taký diplomatický jazyk, taký formálny, prečo nepovieme priamo, že kto je vinný, prečo nepovieme priamo, že koho treba trestať. To nie je náhoda, že tak nerobíme.
Naopak, jedných z kľúčových pravidiel diplomacie je, že keď už nevieš priamo pomôcť, aspoň neprilievaj olej do ohňa. Za situácie, kedy vraždenie pokračuje, by sme ukazovaním prstov len dali dôvod jednej či druhej strane pokračovať v násilí a rozhodnúť veci nie cestou diplomacie, ale mocou. To nie je zodpovednosť, ktorú si ja chcem zobrať na svedomie, a dúfam, že sa v tomto vieme zhodnúť.
Vďaka za vašu podporu a teším sa na diskusiu.
Týmto zároveň odovzdávam nové znenie rezolúcie nášmu spravodajcovi. Vďaka.