16. schôdza

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Kolega Blaha, len dve technické pripomienky a viac poviem vo vystúpení.
Keď opakovane hovoríte o tom príklade Hitlera, ktorý napadol Poľsko, očakával by som, že jedným dychom spomeniete Stalina, ktorý ho napadol z druhej strany, tak to len tak kvôli historickej vyváženosti a pravde.
A k tomu ešte jeden iný dôvetok vo vzťahu k ruskej podpore. Opakovane sme počuli vyjadrenia Lavrova a ruského vedenia, že podporia Arménsko v prípade, že pôjde o útok na arménske územie. Čo to implicitne hovorí? Že útoky, ktoré sa tam dejú teraz, nepovažuje Ruská federácia za útoky na arménske územie.
Ja z toho nevyvodzujem nijaké závery. Ja to len kvôli pravde konštatujem, aby sme sa držali v prízemí, pokiaľ ide o jedinú oporu Arménov v zápase o prežitie Náhorného Karabachu, takáto je pravda.

Pán poslanec Šefčík.

Ďakujem za slovo. Pán Blaha, tento parlament určite odsudzuje tento vojenský konflikt ako taký. Čiže sme proti tomu a sme tak nastavení, ale ja by som chcel k tým vašim argumentom.
Včera ste sa stavali na stranu komunistického režimu, ktorý systematicky bojoval proti veriacim kresťanom. Prenasledoval ich, väznil, mučil, zabíjal, ale stačilo sa vyspať a dnes sa staviate na stranu bratského kresťanského národa. Bijete sa do pŕs za kresťanstvo, za kresťanský národ, takže aj toto dokazuje falošnosť vašich argumentov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Kuffa.

Ja na rozdiel od kolegu myslím si, že pán Blaha vyjadril sa naozaj veľmi solidárne a úprimne. Beriem tie jeho slová veľmi úprimne, úprimné že boli, pretože aj ako ateista môžem mať pohľad aj na to kresťanstvo a na tieto hodnoty, tak ako ich vyjadril, a nechcem mu to ani upierať a verím, že tie jeho slová boli, zazneli tu úprimne.
Čo chcem ako povedať k tomuto problému. Kde padajú delostrelecké granáty, rinčia zbrane a vraždia sa ľudia, ťažko sa tam hľadá tá mierová cesta. Ani jedna, ani druhá strana nechce ustúpiť a faktom je to a v každej vojne, ktorá začne a ktorá aj pokračuje a ktorá existuje, tak zomierajú nevinní ľudia a v prevažnej miere je to aj civilné obyvateľstvo. Tu sme boli svedkami toho, ako v Náhornom Karabachu boli ostreľované systematicky tie mestá tie obce, tie dediny. S tým sa nedá súhlasiť. To nie je možné.
A to, ako bolo to kresťanstvo tam vyzdvihnuté, nikto tu nespochybňuje, že Arméni patria k národu, ktorí prijali medzi prvými národmi kresťanstvo. Nie je to náhodou, lebo na tom, z toho Blízkeho východu, však je to blízka krajina, ktorá bola susediaca s Palestínou, takže to kresťanstvo veľmi ochotne prijali.
Ale chcem tu podotknúť aj takúto vec a mám takú poznámku napísanú, že v tej vojne tie delostrelecké granáty si nevyberajú medzi kresťanmi a moslimami, a žijú tam aj takí, aj takí ľudia. Ja osobne odsudzujem ten konflikt a vyzývam teda k tomu mieru a nastoleniu toho mieru, aby tam bol pokoj, pretože či si moslim, či si kresťan, ak si úprimne veriaci moslim, alebo kresťan, vážim si aj jedného aj druhého, ale jednoducho nedá sa tu súhlasiť s tým násilím, ktoré sa tu napácha na nevinných ľuďoch.

Pán poslanec Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci. Moja mama ma učila nikdy sa nehádať s ľuďmi, ktorí vám skladajú kompliment. Takže začnem poďakovaním pánu poslancovi Blahovi za tie jeho vrelé slová k mojej diplomatickej skúsenosti a odpoviem rovnako diplomaticky, bez nejakých osobných invektív, upozornením na logické následky toho kurzu a toho smeru, ktorý nám práve predložil.
Toto sa totiž stane, ak sa pustíme cestou hľadania vinníka a ukazovania prstami. Arménsko povie, že Azerbajdžan za všetko môže, pretože začal vojnu, Azerbajdžanci vám odpovedia, že Arménsko nelegálne okupuje nielen Náhorný Karabach, ale aj šesť provincií naokolo a takisto bombarduje civilné mestá v Azerbajdžane. Arménsko vám povie, že bombardovanie Azerbajdžanu..., a bombardovaním Azerbajdžan vyhnal 25 %, možno až 50 % obyvateľov zo Stepanakertu, na to Azerbajdžan odpovie, dobre, ale v Náhornom Karabachu žilo 25 % Azerov pred vojnou, tých ste vyhnali koncom vojny v roku 1994, čo s nimi. Arménsko vám povie, násilie nikdy nie je cesta, Azerbajdžan vám povie, fajn, ale mali ste 26 rokov na diplomaciu, 26 rokov rokovania v rámci Minského procesu, kedy Arménsko neustúpilo ani o krok, čo ste čakali.
Viete, kam smerujem. Vážení, toto je cesta do pekla, toto garantuje, že takto sa budeme hádať a budú sa obe strany hádať ešte o rok, zatiaľ čo budú nevinní ľudia naďalej umierať. Čas na hľadanie vinníkov ešte príde, to, že sa pridávam a že sme zvolili aj s pánom poslancom Krúpom takú opatrnú, diplomatickú formuláciu, nie je profesionálna deformácia bývalého diplomata, je to o pocite zodpovednosti, zodpovednosti za naše slová. A myslím, som presvedčený, že keď sa pridáme k jednej strane, tak výsledkom bude to, že sa Azerbajdžan zatne a že krviprelievanie bude pokračovať.
Preto pevne verím, že si zvolíme tú, síce opatrnú, možno trošku frustrujúcu, ale zodpovednú cestu citlivého, pomalého, trpezlivého hľadania východiska z tohto konfliktu.
Vďaka. (Potlesk.)