16. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem ešte dodať, že udržateľnosť verejných financií je jednou z priorít tejto vlády. Nie je to jednoduchá úloha, hlavne v období, v ktorom sa momentálne nachádzame. V tomto kontexte vnímam aj návrh novely zákona z dielne ministerstva financií ako racionálny návrh v týchto ťažkých covidových časoch.
Daňový kalendár, tak ako je navrhnutý v novele zákona, je vhodne nastavený a je signálom aj stability pre podnikateľské prostredie. A pokiaľ ide o nastavenú rozdielnu mieru zdaňovania alebo zdanenia pre cigarety a tzv. bezdymové tabakové výrobky, vnímam ho ako logické. Lebo ak sú nejaké produkty rozdielne, ak majú rozdielny dopad na konzumenta alebo spoločnosť ako celok, malo by sa to odraziť aj v miere ich zdanenia.
Tento koncept zdaňovania, ako aj regulácie ako takej na základe rizikovosti, resp. škodlivosti by sa mal uplatňovať široko, nielen teraz, keď hovoríme o cigaretách a fajčení, ale napríklad aj v iných oblastiach života, kde štát môže rozumnou reguláciou motivovať svojich občanov k pozitívnej zmene ich správania a prispieť tak k ich kvalitnejšiemu životu.
Pri príprave takýchto zákonov by sme však mali určite dávať aj gro svojej iniciatívy alebo mali by sme sa riadiť výhradne dôkazmi, faktami a dátami. Myslím si, že najlepšie to popisuje pojem evidence-based policy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolegynka, no, v tom zdravotnom okienku to bolo že fajn. Ale tak som inak čakal, že by bolo dobré skončiť, že najzdravšie je prestať fajčiť úplne. Toľko ku zdraviu.
Ale teda tak vážnejšie. Áno, ďalej už išlo aj o štátny rozpočet a skutočne treba, treba fakt pozrieť a čo najlepšie nastaviť vlastne pomer zdanenia a týchto vecí vlastne pre teda tú zdravšiu alternatívu, tak aby to teda bolo celé spravodlivé a aby skutočne aj ten zdravotný aspekt bol vnímaný.
Len toľko. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež veľmi pekne ďakujem za faktické poznámky a tiež sa ospravedlňujem za prerušované vystupovanie. Ťažko sa dýchalo. Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Keďže som nebol v Národnej rade od času, kedy ste boli zvolený do funkcie, tak mi dovoľte vám pogratulovať k vášmu zvoleniu.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ďakujem.

Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona je známy ako dlhová brzda. A jedna z vecí, ktorý vlastne, keď sa vymyslel koncept dlhovej brzdy, tak mal také dve hlavné nohy a jedno bolo práve tie pásma dlhovej brzdy a druhé boli výdavkové limity.
Ako dobre vieme, výdavkové limity sa vlastne nepodarilo od vzniku tejto myšlienky v Národnej rade presadiť, a myslím si, že ani nebola vlastne, ani neboli prinesené do parlamentu, ak sa nemýlim. Čiže vlastne sa nevypracoval ten variant. Počítali sa rôzne scenáre na ministerstve financií. A my by sme chceli, samozrejme, tento návrh zákona teda potiahnuť do toho momentu, aby začal mať práve aj túto časť výdavkových limitov, pretože práve tieto výdavkové limity sú ten nástroj na takú tú operatívnu, operatívnu pomoc a podporu v tom, aby dlh mohol klesať práve v tých úrodných rokoch.
Ako dobre viete, za posledných desať rokov Slovensko si prešlo úrodnými rokmi a, žiaľ, nevyťažilo z týchto rokov to, čo by mohlo. Len pre takú ilustráciu, ak by predchádzajúce vlády plnili svoje ciele, tak by dlh Slovenska bol na úrovni, minulý rok na úrovni 38 % HDP, čo by znamenalo, že by bol o 9 mld. nižší. Čo je dosť výrazný vankúš, keďže práve v tých zlých časoch potrebujete mať dostatok priestoru na to, aby ste mohli fiškálne podporiť ekonomiku. To je aj to, čo sme dnes práve, ako som spomínal, na stretnutí ministrov financií Európskej únie konštatovali, že krajiny, ktoré boli pripravené na tie horšie časy, v ktorých sme sa práve ocitli, aj tým, že tie dobré časy zužitkovali na znižovanie dlhu, tak vlastne mali oveľa väčší fiškálny priestor na podporu svojich ekonomík. Preto vlastne je pre nás dôležité, aby sme, aby sme zaviedli tento nástroj výdavkových limitov.
Samozrejme, tento zákon, keďže sme otvorili túto diskusiu naširoko, tak sme chceli diskutovať aj o samotnom prechode z hrubého na čistý dlh, ktorý tu bol diskutovaný už aj predchádzajúcou vládou, ale taktiež nakoniec nebol, nebol predložený. Ale teraz, myslím si, že môžme sa o tom baviť, pretože vieme, hoci v tomto volebnom období to nebude a myslím si, že najbližšie ani ďalšie volebné obdobie to nebude nejakou nutnosťou.
Ten prechod z hrubého na čistý dlh je dôležitý, asi bol dôležitý skôr práve v tom predchádzajúcom období, a to preto, lebo vlády, ktoré boli pod touto ťarchou, keď tak poviem, týchto sankčných pásiem, tak práve preto, aby na konci roka mali lepšie číslo hrubého dlhu, tak znížili hotovostnú rezervu štátu, pretože aj tá sa započítava do hrubého dlhu, do čistého dlhu sa nezapočítava. A teda kvôli tomu, aby mali lepšie číslo, tak si znížili hotovostnú rezervu, čo však vyvolávalo potom problém začiatkom roka, kedy štát nemá dostatočné daňové príjmy. Tie začínajú výraznejšie prichádzať až v marci, tak sa dostával do takých rizikových situácií, kedy sa ťažko financoval. A svojím spôsobom to bol aj problém v začiatku koronakrízy na Slovensku, kde keď sme nastúpili do vlády, tak sme mali nedostatok hotovosti a bolo komplikované tu hotovosť na trhu získať aj kvôli zlým, zlým, zlej situácii vlastne na finančných trhoch, neistote, ktorá sa s vypuknutou koronakrízou vôbec v celej Európe diala. Takže z toho dôvodu je dobré prejsť na čistý dlh, aby to bolo aj prehľadné, čisté. A to je tiež jedna z koncepcií, ktorú chceme v tomto zákone predstaviť.
Na druhej strane chcem povedať, že tento, tá finálna koncepcia tohto zákona ešte nie je uzatvorená, ešte prebiehajú rokovania na úrovni aj expertnej, ale aj politickej a tento mesiac by sme chceli využiť na to, aby sme tú diskusiu uzavreli aj v rámci pracovnej skupiny, čo bola zriadená na ministerstve financií z expertnej roviny, ale aj na, po diskusii s politickými stranami, vás práve tu v parlamente, či už koaličných, aj opozičných.
Takže, samozrejme, chceli by sme nájsť konsenzus k tomuto zákonu, pretože je to zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Preto je dôležité, aby každý, kto si ctí rozpočtovú zodpovednosť, aby sa k tomuto zákonu prihlásil, aby bol ten zákon nastavený tak, aby bol priechodný čo najširšie a zároveň aby smeroval k rozpočtovej zodpovednosti. Preto ten finálny návrh, ktorý v tomto zákone vidíte, pardon, preto ten návrh, ktorý vidíte v tomto zákone, nie je ešte finálny. A tú finálnu podobu, samozrejme, diskutujeme s vami, expertami vo vašich stranách na verejné financie. Takže vy dobre poznáte vlastne tú diskusiu, ktorá tu prebieha.
Samozrejme, môžte sa vyjadriť aj k tomuto návrhu, ktorý tu je, ale ako som povedal, nie je to finálny návrh. Ten finálny návrh, verím, že predstavíme spoločne, ak dôjdeme k nejakému konsenzu, a potom by sme ho mohli schváliť. Takže to je len také stručné predstavenie tohto, tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu v prvom čítaní s tým, že teda spoločne by sme potom priniesli zmeny do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegynky, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Tridsať minút, ďakujem pekne, budem ich možno potrebovať.
Chcem povedať, že tento nenápadný zákon, ktorý tu dnes máme, momentálne to tu beží ako na bežiacom páse a musím povedať, že možno si ani nikto z nás alebo tí, ktorí sa nezaoberajú verejnými financiami, neuvedomujú, aký veľmi dôležitý zákon teraz ideme schvaľovať.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vznikol ešte v roku 2011, keď v podstate sme sa dostali do prekérnej situácie a po v podstate tej ekonomickej kríze, ktorú sme tu mali, tak Slovenská republika mala reálne problémy vzhľadom na atraktivitu iných produktov na finančných trhoch sa financovať. A preto vznikla diskusia o tom, že by sme si nastavili kritériá, ktorými sa budeme teda nejakým spôsobom limitovať na to, aby sme zvyšovali verejný dlh. A myslím si, že vtedy bolo veľmi dôležité, že sme dosiahli konsenzus medzi všetkými politickými stranami na tom, že treba tieto kritériá sprísniť.
Slovenský zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. zákon o dlhovej brzde, v podstate umožnil to, aby tu existovala a vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Čiže opäť, je veľmi dôležitý krok na to, aby sme ukázali finančným trhom, že to myslíme so zadlžovaním Slovenska, teda znižovaním dlhu vážne.
Keď si dnes pozrieme, sa pozrieme na čísla, ktoré máme, musím povedať; a ja mám rád skutočne fakty a, pán minister, ja nepovažujem veľmi za fér, hovorili ste to, že my sme vám tu odovzdali, sme hovorili o tom, že sme sa dostali mimo sankčných pásem dlhovej brzdy a že metodickými zmenami sa to zmenilo o pol, o pol percenta. Taká škodoradosť, že fajn. Chcem povedať, my sme sa týmto zákonom, týmto zákonom riadili. To znamená, že dlh sme znižovali pravidelne a dostali sme sa mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy.
Čo sa deje dnes? Pozrite si vaše programové vyhlásenie vlády, kde logicky z toho dôvodu, že je tu COVID, tak stúpne dlh Slovenskej republiky, môžme sa baviť o tom, či to je veľa, či to je málo, ale tá krivka, ktorú ste si nakreslili, bola taká, že prvý rok to stúpne a potom to pôjde pomaličky, až sa to bude vracať dole a že sa bude opäť, opäť znižovať dlh.
Čo sa deje dnes? Skúste si nakresliť graf verejného dlhu na základe toho, čo ste si napísali do rozpočtu na budúci rok; budeme sa o rozpočte ešte baviť; tak ten graf vyzerá tak, že proste vám to, za našich vlád to išlo dole, dole na tých 48, ktoré boli, áno, zmenené na 48,5, berem; to sa robí pravidelne, pán minister, aj vás to bude čakať; a dnes to ide na 62,2, ide to na 65 budúci rok, percent, a ide to v roku 2023 na 69,4 percenta. Ten graf vyzerá takto (rečník rukou naznačil krivku smerom dole a potom prudko nahor). To je zadlžovanie Slovenska, ktoré ste si nakreslili do rozpočtu. Pevne verím, že to tak nebude.
A to, čo sme tu už spomínali, že tá pomoc na jednej strane, čo sa týka tých dát, o ktorých, ktoré tu kritizoval pán minister, nemal som možnosť reagovať, takže musím povedať, že sme na chvoste Európskej únie. To som si nevymyslel ja, to nepovedal Kamenický, to povedal Medzinárodný menový fond, ktorý robil analýzu, a bola tam tá pomoc, áno, na základe sľubov, tá, ten sľub bol aj u Slovenska, pán minister. Bolo tam nejakých 2,5 % HDP a tá realita je nižšia, vy to viete. (Reakcia ministra.) Je, je.
Čo sa týka, poďme sa baviť o samotnom zákone. Prečo bol dôležitý konsenzus? Konsenzus pri tomto zákone je dôležitý preto, lebo sa týka aj ďalších volebných období. To znamená, presahuje vašu vládu. A toto ja považujem za najväčší výdobytok toho, že sa našiel ten konsenzus. To sa robí dnes alebo teda ešte sa stále budem držať minulosti, my sme už v minulosti navrhovali, aby sa hrubý dlh menil na čistý dlh. My sme nechceli nič viac, nič menej, lebo sme vedeli, že nič nám neprejde, nakoľko potrebujete ústavnú väčšinu, to je ústavný zákon, ústavnú väčšinu na zmenu akýchkoľvek paragrafov v tomto zákone. My sme navrhovali, aby sa zmenil hrubý dlh na čistý dlh, a má to logiku a s tým by sme bez problémov súhlasili.
Lenže problém tohto návrhu, ktorý predkladáte, pán minister, je to, že v podstate ja tu mám vytlačený ten zákon na nejakých piatich stranách, a to, čo idete urobiť s tým zákonom, sú zmeny v siedmich stranách, na siedmich stranách. Veľmi zásadné zmeny tohto zákona. Úplné prerobenie niektorých, niektorých základných princípov. A poviem otvorene, namiesto toho, aby sme dodržiavali tie pravidlá, snažili sa ich dodržať, ja nevravím, že dnes je na to doba, ale mohli by sme tu, sa tu baviť o nejakých zmenách podmienok, ale vy si tú dlhovú brzdu uvoľňujete. Keď sme ju zavádzali, náš zákon bol, sprísňoval podmienky tzv. maastrichtskej dohody, ktorá hovorila, že náš hrubý dlh by nemal presiahnuť 60 percent. Dnes keď sa pozrete na tento návrh, tak tuším že budúci rok, nemám tu presne tie čísla, ale v podstate sa bavíme o hornom limite na úrovni 58 % čistého dlhu a rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom, dá sa povedať, je cirka 5 %, možno je to trochu menej, trochu viac, tak sa dostávate nad úroveň maastrichtských kritérií.
Čiže to, čo idete robiť dnes, idete uvoľňovať tie podmienky, nie ich sprísňovať. Ja nehovorím, že je doba na to, aby sa sprísňovali, ale ja by som; viete, keď sú problémy, tak zakaždým si zmeňme podmienky a budeme všetko plniť. A to je to, čo vy chcete urobiť v tomto zákone. Ja s tým proste nesúhlasím. Ja by som súhlasil so zmenou hrubého dlhu na čistý dlh z dôvodu toho, že rozdiel medzi hrubým a čistým dlhom sú finančné aktíva, ktoré viete, viete, sú rýchlo likvidné a v podstate ich viete zmeniť kedykoľvek za peniaze alebo sú to samotné peniaze. A to nám umožní to, aby sme sa vedeli financovať, aby ARDAL mal uvoľnenejšie ruky, lebo mnohé krajiny, áno, mali možnosť tie, si, v podstate sa predzásobiť hotovosťou a kým tú hotovosť neminiete, čiže sú, stále sú to, je vo forme peňazí, tak vás to toľko nebolí a tým vy viete stále tie peniaze v podstate použiť na splatenie svojich dlhov.
Čo sa týka našich výhrad, ja poviem otvorene na prvú, nesúhlasím s tým, aby sa uvoľňovali sankčné pásma, ony sa v podstate aj menia, tie sankčné pásma, tak, ako to je nastavené.
Druhá vec je, že v pôvodnom zákone platilo, že keď vy ste došli k vláde, pán minister, čiže od momentu programového vyhlásenia, schválenia programového vyhlásenia vlády, to bolo, tuším, 19. apríla 2020, na dva roky je táto dlhová brzda vypnutá. Čiže keď vy mi tu niečo vyčítate ohľadne plnenia nejakých podmienok, čo sa týka rozpočtu, tak vy nemusíte plniť absolútne nič. Absolútne nič. Lebo je dlhová brzda vypnutá. To sa stalo. To vám umožnilo, aby ste si v podstate navýšili výdavky o osem miliárd, toto vám umožnilo, lebo v tom zákone sa hovorilo, že príde nová vláda, má možnosť, má možnosť mať vypnutú dlhovú brzdu dva roky.
A čo bolo v tom pôvodnom zákone, bolo, že po dvoch rokoch by museli nastať špecifické podmienky na to, to znamená, myslím, že za dva roky pokles HDP o 12 % a výdavky na sanáciu niektorých teda problémov, čo sa týka kríz, by sa museli zvýšiť o 3 %, tak vtedy by ste mali nárok na vypnutie tej dlhovej brzdy na ďalšie tri roky. Ale tieto podmienky, môže byť, že pravdepodobne nenastanú a znamenalo by to, že pri tom, ako vy zadlžujete alebo idete zvyšovať verejný dlh verejných financií v budúcich rokoch, by ste sa v roku 2023 dostali do situácie, že vy tu všetci, jak sedíte, budete hlasovať o dôvere vlastnej vláde. A taký veľký vplyv má tento zákon na to, čo tu robíme. Tento zákon má vplyv na to, či niektorá vláda bude, alebo nebude. A preto je veľmi dôležité sa na to skutočne pozrieť a neprejsť to len tak, že proste zase ďalší zákon, odmávame, zahlasujem a neni problém.
Problém je, že vy nás na to nepotrebujete, aby ste ho zmenili, máte ústavnú väčšinu. My sme vás potrebovali a my sme vždycky museli s vami komunikovať a v podstate aj vy ste s nami komunikovali a bez toho, aby sme sa dohodli, tak nemohol tento zákon prejsť. Čo je obrovská nevýhoda, že vy bez toho, aby ste sa s nami o tom bavili, si to môžte zmeniť, ako sa vám zachce. A to je veľmi nebezpečné.
Poviem otvorene, debaty prebiehajú, ale ja mám pocit, boli, boli, boli naplánované tri stretnutia v Národnej banke Slovenska, kde som sa ja dvoch zúčastnil a veľmi nemilo ma prekvapilo, a ja som zniesol moje výhrady voči tomuto zákonu, a veľmi nemilo ma prekvapilo, že po druhom rokovaní, a to prekvapilo nielen mňa, ale aj ostatných účastníkov, ste proste ten zákon hodili do vlády, schválili ste si ho a máme ho teraz v Národnej rade. Toto nie je zákon, pri ktorom by sme mali len tak mávnuť rukou. Ja sa pýtam, z vás, čo, všetkých z vás, kto tomu zákonu rozumie. Dovolím si povedať, že ani jeden z vás, aj ja mám s niektorými vecami problém, aby som si uzrejmil, že o čo presne ide. Nikto z vás nebude vedieť interpretovať, čo sa v tomto zákone píše.
Ja som žiadal, aby sme aj na finančnom výbore, a tu mám pána predsedu, aby sme o tom hlbšie diskutovali, aby sme sa stretli, aby sme zavolali ľudí z ministerstva financií, aj keď teda ja mám veľkú výhradu v to, že hlavným človekom, ktorý pripravoval tento zákon, bol pán Tóth, ktorého ste si navolili za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Toto je zákon, ktorý má pripraviť ministerstvo financií primárne, ja viem, že tam bol aj pán Hagara, aj pán Ódor, ale tento zákon primárne pripravoval pán Tóth. A tak to aj vyzerá. On je predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a nadelil si tu také právomoci, že bez jeho súhlasu alebo súhlasu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tam má také práva, že dokonca môže rozhodovať o tom, či vy budete hlasovať o dôvere vo vlastnú vládu. Lebo ak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uzná, že sú mimoriadne nejaké okolnosti, tak vie nám tú dlhovú brzdu vypnúť na ďalšie dva-tri roky. Najprv o dva roky a potom, myslím, že o tri je to tam. Neviem teraz presne, budeme sa ešte o tom baviť. Čiže to sú obrovské právomoci. A nesúhlasím s takýmito právomocami pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vznikla na základe tohoto zákona. Nesúhlasím. Tam by mali byť priamo napísané podmienky, presne definované, za akých podmienok je takéto sankčné pásmo, za akých takéto, takéto, a to najvyššie je hlasovanie o dôvere vo vládu.
Čo sa stane? Týmto návrhom, ktorý tu máme, vy sa vyhnete tomu – a mám veľké podozrenie, že ten zákon sa otvára aj kvôli tomu, aby ste si v roku 2023 nemuseli hlasovať o dôvere vlastnej vláde. A je to zase, máte ústavnú väčšinu a môžte si tu zmeniť, čo chcete a ako chcete. Čiže nepotrebujete žiadny konsenz, nebavme sa tu o konsenze medzi opozíciou a koalíciou na tomto zákone.
Čiže, a, samozrejme, a v budúcnosti je to nastavené tak, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť určí, či môže byť, či sú to mimoriadne okolnosti, alebo nie sú. Opäť, veľké právomoci. Mali by byť presne definované.
Bavíme sa tu o dlhodobej udržateľnosti. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o dlhodobej udržateľnosti. Zopár poznámok. Tá dlhodobá udržateľnosť sa určuje na ďalších 50 rokov, teda to sú tie toľko kritizované limity na dôchodky a podobne, a teraz si to v tomto zákone idete predĺžiť na 80 rokov. Ja som sa na to pýtal pána Tótha, ten hovorí, že to by mohlo byť aj donekonečna. Berem, možno ma o tom presvedčí, ale, ale sa tá udržateľnosť dlhodobá predlžuje.
Sankčné pásma sa menia, vytvárajú sa nové štyri sankčné pásma. A ja som sa snažil, ja som pýtal aj nejakú exaktnú tabuľku. Boli robené rôzne tabuľky. Opäť, ako to bolo doteraz, lebo doteraz sme mali v tom zákone hrubý dlh, a teraz sa bavíme o úrovniach čistého dlhu. Tak ja som chcel, dobre, tak si povedzme, doteraz to bolo takto, tu sú čísla hrubého dlhu, pretransformujeme to na čistý dlh a porovnajme to s tým, čo idete robiť. Ja som sa to snažil, urobil som si nejakú vlastnú tabuľku, ja tam vidím posuny v ďalších najbližších rokoch o uvoľnenie tejto dlhovej brzdy, čiže povolenie zvýšenia dlhu Slovenskej republiky o nejakých 7 % v nasledovných rokoch.
Rád by som to videl, ja som to chcel, nedostal som to, namiesto toho som sa dozvedel, že zákon bol schválený vládou. A musím povedať, že tie, že tie reakcie na tých stretnutiach boli veľmi rozpačité, veľmi rozpačité, a to boli odborníci, to boli ekonómovia, ktorí sami krútili hlavou a čudovali sa, že čo to tu ideme robiť. Tento zákon môže spôsobiť politickú nestabilitu na Slovensku. Lenže ak to má byť o tom, že vy ste sa vyhli v roku 2023 tomu, aby ste hlasovali o dôvere vlastnej vláde, lebo vám bude, budú mimoriadne podmienky a zvýšite dlh v roku 2023 na 70 % HDP, tak; a tu chcem podotknúť, že dnešný dlh alebo dlh, s ktorým sme vám odovzdávali vládu, v absolútnych číslach bol 45 miliárd. Toľko kritizované absolútne čísla. Keď to má byť 70 % HDP v roku ´23, podľa vášho rozpočtu je to 72,77 mld., to znamená plus, plus 28 mld. eur. To je to, čo idete zadlžiť Slovensko. A idete si uvoľniť dlhovú brdu.
A viete, čo sa stane? Na základe týchto pravidiel, vláda, ktorá príde po vás, lebo vy budete mať vypnutú tú dlhovú brzdu, lebo COVID, lebo toto, a pre vás preto neplatia žiadne pravidlá, pán minister. Čiže vy mi tu nehovorte o dodržiavaní nejakých pravidiel. Áno, ja som mal pravidlá, ktoré som musel dodržiavať a musel som napríklad, aj keď som nechcel, dať tú daň z tabaku. Koľko tu bolo kriku. A chceli sme 0,4 %, nie, 40 centov na krabičke. Dnes tu máme 80 a všetci tu hovoríte, aké to je super, a predtým tu bol krik, že, preboha, jak Kamenický ide zdvihovať, zdvíhať daň na tabak.
Takže ja hovorím o tom, že tento zákon je veľmi dôležitý, vôbec ho nepodceňujte, skúste si ho naštudovať. Ja žiadam finančný výbor, aby zavolal ľudí predtým, ktorí tvorili ten zákon, a aby sme sa naňho ešte raz pozreli. Aby každý člen finančného výboru, je tu vás tu niekoľko, prídite sem a vysvetlite ľuďom, o čom sa to, o čom je, o čom je tento zákon. Neni to jednoduché. Veľmi technická norma. A poďme sa baviť o tom, či je toto zmysluplné, čo robíte. Lebo vy ak to dneska zvalcujete, je to ústavný zákon. Predstavte si, že dneska máte ústavnú väčšinu, vy to odsúhlasíte, príde po vás vláda a ona nebude plniť tie, lebo vy, lebo vy urobíte dlh na 70 % a tá vláda automaticky v štvrtom sankčnom pásme a dva roky bude mať opäť nejakú výnimku a po dvoch rokoch bude musieť, poviem vám, že na 100 % hlasovať o tom, o dôvere a nedôvere tejto vláde. Čiže vy vytvoríte podmienky, že s týmto zákonom ďalšia, že po nás potopa. Toto by nemalo byť takto. Buďme zodpovední.
Verejný dlh je veľmi dôležitá kategória. Tento zákon napríklad hovorí, že preňho je primárna dlhodobá udržateľnosť. Je to dôležité. Nehovorím, ale, ale pri takomto dlhu, ktorý idete vytvoriť, tá vláda, ktorá príde po vás, sa poskladá. Nebude vedieť, čo s tým má robiť. A čo sa stane, ak tu nebude ústavná väčšina? Nikto to nebude vedieť, vedieť zmeniť. Tento zákon môže spôsobiť politickú nestabilitu.
Ďalšia vec, výdavkové limity, berem, však bola to, bola to, to, čo ste nás kritizovali, ale opäť, ja som, ja som nechal pánu ministrovi tiež nejaký návrh výdavkových limitov v šuflíku a nie je to len o tom, že to presadíte. Vy sa zamyslite nad tým, čo vám to spôsobí. Tie výdavkové limity musia byť nastavené tak, aby vám, aby tu nebola politická nestabilita. Lebo vy sa dostanete možno do situácie, do ktorej sa aj pán minister môže dostať, a preto vy mi hovoríte, čo sme nemali všetko v rozpočte a hento, toto. No vy keď viete zvýšiť výdavky o 8 mld., tak vy nemôžte mať s ničím absolútne problém. So žiadnym rozpočtom, lebo nemáte, nie, máte vypnutú dlhovú brzdu. O tomto sa bavíme.
Čiže výdavkové limity, nie som proti, ale nastavenie musí byť také, alebo malo by byť, a je to vo vašich rukách, lebo vy máte ústavnú väčšinu. Môžete si ich nastaviť nejak a keď vám tento zákon zakáže použiť akékoľvek výdavky, lebo budete potrebovať, ja neviem, hovoríte o tej zdravotnej sanácii, vy to, vy ste tu veľmi krátko, pán minister, na to, aby ste vedeli hovoriť o našom zdravotníctve. Ja chápem, nie je v ideálnom stave a môžete povedať, že všetko je na vine SMER a podobne. Ale zdravotníctvo je jedna veľká čierna diera, do ktorej dávate peniaze a dokedy sa vám prejavia tie efekty, stojí to obrovské, obrovské zdroje. Môže sa vám stať, že tu budete mať, poviem príklad, lekárov, máte dnes spor napríklad so Slovenskou lekárskou komorou a ako to budete vedieť vyriešiť, keď tu budete mať, že lekári vám napríklad budú hádzať plášte pred barákom a budete musieť vyriešiť tú situáciu a budete mať výdavkové limity. No nebudete vedieť a dostanete sa do situácie, že budete musieť hlasovať o dôvere vo vašu vládu.
Poviem otvorene, keď vznikal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, vznikol tak, že slovenské pravidlá na úroveň verejného dlhu boli oveľa prísnejšie, ako nám stanovovala Európska únia alebo Európska komisia. Maastrichtské kritériá hovoria o hrubom dlhu 60 % a my sme mali za, my sme mali vlastne tú trajektóriu nakreslenú, že hrubý dlh, že my sme dosiahli, čo ja viem, tých 48 alebo 48,5 %, pol percenta hore-dole, berem; pán minister sa na tom môže vyblázniť; a mali sme klesať na 40-percentný dlh. Dnešná trajektória je nastavená takto (rečník zdvihol hore pravú ruku) a ideme 70 % HDP, hrubý dlh. To je šesťde... berte, že maximálne kritérium je 60 % a vy ´20, ´23 si napíšete do rozpočtu 70. Potom platia nejaké pravidlá alebo neplatia? Pre nás platili, ja berem. A bolo, koľko mi to dalo námahy, aby som ten rozpočet vedel presadiť. Áno, musel som Európskej komisii vysvetľovať toto, tamto. Musel som sľúbiť, že sa urobia také opatrenia, aby ten rozpočet vôbec bol akceptovaný v Bruseli. Vy máte vypnutú dlhovú brzdu, nemusíte to robiť. A vy hovoríte, že mňa zachránila korona. Nie mňa, vás, pán minister. Korona zachránila vás. Lebo ja by som chcel vidieť, keby vy ste mali pravidlá a pri tomto zvyšovaní výdavkov by ste mali plniť nejaké pravidlá. By som to chcel vidieť.
Bohužiaľ, máme tu koronu, mňa to neteší, ale takisto je potrebné, keď hovoríte o toľko, tie vzletné reči o zodpovednosti voči verejným financiám, tak buďme zodpovední voči verejným financiám. Poviem otvorene, že tento zákon aj vzhľadom na ten obsah, je to sedem, sedem strán zmien. My sme chceli jednu, jeden paragraf zmeniť, hrubý dlh na čistý dlh. Toto kedykoľvek podporím, ale nie, nepoďme cestou, že keď sa nám to hodí, tak si uvoľníme tie podmienky. Keď sa nám to hodí, pre nás, ako pre našu vládu, tak si ich urobíme tak, aby my sme prežili a čo bude po nás, nech je po nás aj Armagedon a potopa. To nie je zodpovedné. Máte v rukách ústavnú väčšinu, to znamená, vy si tu môžte zmeniť čokoľvek akokoľvek. Ale rozmýšľajte nad tým, čo urobíte pri tomto zákone.
Ja preto chcem hovoriť, toto neni zákon, ktorý treba šiť horúcou ihlou, treba si ho poriadne premysleť, poriadne prediskutovať a povedať si, ako tento dôležitý zákon chceme vôbec presadiť. Opakujem, ten zákon môže mať veľký vplyv na politickú stabilitu na Slovensku. Ak chcete dať všetky právomoci do rúk Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, urobte to. Ale potom budete museť znášať aj všetky riziká, nielen ekonomické, ale všetky riziká aj politické, ktoré s tým, sú s tým spojené. Preto to hovorím tak výrazne, ako to hovorím. Chcem vás skutočne poprosiť, a nejde mi tu o žiadne vytĺkanie politického kapitálu. Chcem vás poprosiť, pozrite si ten zákon, nechajte si ho vysvetliť, zavolajte si expertov aj z ministerstva financií, aj z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nech to poriadne vysvetlia, lebo každý musíme vedeť, čo ideme pri tomto zákone schvaľovať.
Ďakujem za pozornosť.

Opäť budem len vecný, pretože aj, aj, aj Edo, aj kolega Viskupič budú určite reagovať, kývali hlavou, tak ako v predchádzajúcom vašom vystúpení stopercentne budú reagovať a tieto vaše klamstvá a bludy, čo ste tu pospomínal, vyvrátia.
Ale chcem presne povedať, že každé jedno vaše vystúpenie, pán Kamenický, je o tomto. Vy vystúpite, zavádzate, šírite také naozaj nezmysly a rozprávate, vláda, čo príde po vás, sa poskladá. Po nás potopa príde, preboha... (Reakcia z pléna.) Nerozumiete mojim slovám? No keď ste, viete, keď ste tu kradli a keď ste boli, viete, v tom onom, tak to je tak, keď nerozumiete.
Môžte ho utíšiť, prosím vás, pán, môžte ho utíšiť... (Vstup predsedajúceho.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj v rokovacej sále. Pokračujte, pán poslanec. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
... pán Blanár, môžte ho utíšiť? (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Ďakujem.
Takže chcem vám len povedať toľko, že, že pred chvíľou ste sa tu veľmi ohradzovali, keď vám ľudia rozprávali, že ste zlodeji. No ale zažalujte toho, čo to o vás rozpráva, a nikto to nebude rozprávať. Zažalujte Počiatka, vášho bývalého ministra financií, ktorý verejne rozprával, že Fico a Slota ukradli dve miliardy. Verejne priznali, že celý SMER ste zlodeji. A o tom to tu je, preto vy robíte tuná, čo tu predvádzate. Pretože naozaj ste tu kradli, ale tu sa poskladá na vaše zlodejiny celé Slovensko. Celé Slovensko sa bude musieť poskladať na to, čo ste tu vy rozkradli za tých 12 rokov!
Ja keď vás tam vidím, pán Kamenický, vás, tak to je, ako keď mi rozpráva najväčší zlodej na svete, že ale teraz už ja budem čestný, ja už teraz budem spravodlivý, to, čo bolo, bolo a teraz budem najkrajší anjel archanjel. No, to vy určite, to vy určite!