18. schôdza

Kolegyňa Letanovská, veľmi kvalitné vystúpenie, úplne súhlasím, chcem ale povedať, ja rozumiem pánovi ministrovi, prečo sa snaží vlastne urobiť tie veci, ktoré navrhuje v zákone, lebo je realita, že úrad pre dohľad dnes nefunguje dobre, že tie výsledky práce sú teda naozaj smiešne, ja som napríklad z tohto dôvodu ani nehlasovala za ich rozpočet. A ja rozumiem tú tendenciu ministra, sa snaží to zariadiť, lebo teraz na to nemá dosah a ony tam teda naozaj, tie výsledky, sú katastrofálne. Ale chcem teda tiež povedať, že; a nebudem teda k tomuto nejako protestovať, ale chcem povedať, že veľmi súhlasím s argumentami a hlavne aj s tými návrhmi, čo si uviedla.
Doplnila by som ešte, že by tam malo byť sedemročné obdobie, na ktoré sa volí ten predseda úradu, lebo tá apolitickosť je veľmi dôležitá, pretože tá kombinácia, že štát vlastní aj poisťovňu, aj nemocnice, potom si to má sám zhodnocovať, či urobil chybu, a potom ešte aj rozhodovať o tom a vziať ďalšie kompetencie, jednoducho nie je to šťastné, takže preto s týmto súhlasím. Ale musím povedať, že na druhej strane naozaj úrad takto, ako funguje, je nefunkčný. Myslím si, že našou úlohou je v prvom rade zvoliť schopné vedenie úradu pre dohľad a sadnúť si k tej reforme, kde naozaj máte aj vy veľmi dobré, veľmi dobré návrhy. A chcem takto poďakovať pánovi ministrovi, že bol ochotný vlastne sa s nami stretnúť a pristúpiť k tej reforme Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Takže toľko za mňa. Ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Urban, nech sa páči.

Ja by som k tomu asi toľko, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má pod patronátom DRG systém asi do roku 2011. Čiže deväť rokov budujeme DRG systém, absolvovali lekári iks školení, wellness pobytov za tisícky eur, výsledok nula bodov. Ten DRG systém nefunguje. Ja súhlasím s presunom DRG z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod krídla ministerstva zdravotníctva, myslím, že tam majú kompetentnejších ľudí a konečne by mohli ten DRG systém spustiť, aj keď ja osobne tomu moc neverím, pretože máme stále ten istý balík financií v zdravotníctve, ak raz v tom DRG systéme niekomu pridáme za hospitalizáciu a podobne, tak druhému zase musíme ubrať, preto to vlastne tých deväť rokov ani vôbec nefunguje. Myslím, že aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by, samozrejme, chráni predovšetkým pacientov, ja s tým súhlasím, tie pokuty, čo tam boli prvotne, to boli extrémne a likvidačné, chvalabohu, že sa znížili. Určite pacientov treba chrániť, ale rovnako treba sa stavať aj k zdravotníkom, lebo ten ÚDZS je často zneužívaný a v podstate tých žalôb na zdravotníkov je kvantum, ktoré musí vlastne ten úrad nad zdravotnou starostlivosťou riešiť.
Takže tak, asi všetko, ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Letanovskej, pán poslanec Baláž, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vytrhnúť úrad pre dohľad na zdravotnú starostlivosť z celého balíku zdravotníckych zákonov sa nedá jednoducho. To posilnenie úradu pre dohľad musí, samozrejme, ísť ruka v ruke s celou, celým pohľadom na koncepciu tých zákonov, ktoré sú v zdravotníctve. Neni možné dávať extrémne silné kompetencie úradu pre dohľad hlavne v dohľade na zdravotnou starostlivosťou a nemať štandardy v zdravotnej starostlivosti vypracované, nemať základný balík, nemať jasné, jasné personálne a materiálno-technické limity, ktoré, aké majú mať jednotliví zdravotnícki poskytovatelia. Takže vo veľa veciach sa dá súhlasiť, ale úrad pre dohľad by mal byť až tou poslednou, ktorú budeme alebo ktorú budete meniť v budúcnosti.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, môžete teraz reagovať na všetky faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám za vaše poznámky, za vaše pripomienky. Chcela by som jednotlivo reagovať zaradom.
Na pani Cigánikovú, áno, samozrejme, aj predĺženie tej doby fungovania alebo doby pôsobenia predsedu je veľmi dôležitá vec, tých sedem rokov aj máme v návrhu, len je to veľmi obsiahly materiál a chcela som byť veľmi, veľmi stručná, dnes dať naozaj len tie hlavné myšlienky. Ďakujem, to je, s tým úplne súhlasím, je to tak.
A vlastne to je odpoveď možno aj na tie všetky, že prečo otvárame teraz, alebo by som reagovala možno na pána doktora Baláža, že prečo teraz reagujeme, prečo teraz hovoríme o úrade pre dohľad. Ja úplne súhlasím, že to sa nedá vytrhnúť z kontextu a je to komplexná vec a úrad pre dohľad možno by naozaj mal prísť až niekde po stanovení nároku štandardnosti. S tým úplne súhlasím. Ja na to reagujem, pretože sa tento zákon otvoril, urobili sa doňho dosť veľké zásahy, ktoré aj menia fungovanie toho úradu, najmä v zmysle oklieštenia jeho kompetencií, hoci som očakávala, že to bude inak. Čiže to je reakcia na to, že sa to deje práve teraz, ale ináč, samozrejme, súhlasím, že sa to nedá riešiť vytrhnuté z kontextu.
A ešte na pána doktora Urbana by som chcela reagovať. Áno, DRG zďaleka nenapĺňa naše očakávania, vôbec to nefunguje tak, ako sme to chceli, koľko sa dalo do toho peňazí, energie, aké boli očakávania, čo však neznamená, že myšlienka je zlá. Tento systém, žiaden nie je dokonalý, ale tento systém relatívne spravodlivo vlastne navrhuje odmeňovania alebo úhrady za jednotlivé starostlivosti a prináša menej deformít, tak ako je to dnes, ako sú prospektívne rozpočty a podobne. Čiže myslím, že v tejto chvíli nemáme nič lepšie a vzhľadom na investície to potrebujeme dokončiť a dotiahnuť do konca. Ja budem teda vašu vieru, že si myslíte, že ministerstvo je kompetentnejšie to urobiť, ja zatiaľ vôbec tam nevidím tento priestor, ale uvidíme, keďže sa to udeje aj preto, že teda podporíme tento návrh, tak sama som zvedavá. A s pánom ministrom sme sa rozprávali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ako posledná písomne prihlásená do rozpravy vystúpi za poslanecký klub SaS pani poslankyňa Bittó Cigániková. Udeľujem jej slovo, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Chcela by som v prvom rade povedať, že k tomuto návrhu zákona prebehla patričná diskusia a chcem sa za to veľmi pekne pánovi ministrovi poďakovať a myslím si, že nám to pomohlo niektoré veci odpratať zo stola, ako sa povie. Myslím si, že pán minister aj bol veľmi ústretový, aj počúval a naozaj nie je tu dôvod sťažovať sa na komunikáciu. Myslím, že je fajn aj pochváliť, keď je za čo. Tak chcem začať s týmto.
V podstate sú veci, s ktorými nesúhlasím a sú obsahom zákona, ale ministrom je Marek Krajčí a nemôžeme predsa, nemôžem, ja si uvedomujem úplne každú maličkosť tvrdohlavého si stáť za svojím, a preto nebudem hovoriť o tých veciach, na ktorom, na ktorých, ktoré prijal, nie som z nich úplne nadšená, ale teda sú tam. Naopak, takisto aj pán minister ustúpil v niektorých veciach, ktoré sme my navrhovali a prijal ich, čiže myslím si, že o tom hovoriť netreba.
Jediné, o čom chcem hovoriť, a to som aj avizovala, a prečo mám veľký problém s tým návrhom zákona a chcem teda deklarovať, že to hovorím preto, aby aj voliči koalície rozumeli, prečo ja nehlasujem za nejaký konkrétny návrh, a chcem to teda vysvetliť v tomto prípade. To, čo obsahuje návrh zákona 581, je vlastne problém v tom, že zavádza takzvané, takzvaný programový rozpočet alebo rozpočtovanie, čo samé osebe nie je teda že nejaká katastrofa, ale v kombinácii s fondom solidarity, ktorý bol navrhnutý v pozmeňováku, chcem vám vysvetliť, čo to v praxi, čo to v praxi spraví s motiváciami, lebo my máme takú tendenciu písať do zákonov návrhy, ktoré myslíme dobre, len vo výsledku nie vždy sa ľudia správajú podľa toho, čo je napísané v tom danom zákone.
Ja sa naozaj obávam, že toto bude veľmi nešťastné najmä pre ministra zdravotníctva a pre ministerstvo ako také aj v budúcnosti. Ministerstvo zdravotníctva vlastne tu už všeobecne, tu určuje v tomto, navrhuje v tomto zákone, že všeobecne záväzným predpisom určí percento sumy na jednotlivé typy starostlivosti, čiže určí presné výdavky, urobí také akoby chlieviky a povie, no tak tento chlievik, tam dá mašličku, toto je určené na ambulancie, toto je určené na preventívne prehliadky, toto je určené na lieky, toto na hospitalizácie. Takto, takýmto spôsobom označí, ako sa peniaze vybrané na zdravotnom poistení z toho kotla majú prerozdeliť a v podstate prikáže poisťovniam, akým spôsobom ich majú minúť. A ja úplne rozumiem tomu zámeru, že teda chcú aby, aby tá zdravotnícka politika sa robila podľa nich. Ale ja som presvedčená, že sa to má robiť inak a to tak, že stanoviť tým poisťovniam podmienku. Hej, že mám za cieľ, aby, ja neviem, kleslo percento napríklad cukrovkárov, hej, lebo v benchmarku s inými krajinami zistím, že tuto teda Slovensko zaostáva. Alebo karcinóm hrubého čreva, hej, zistím, že Slovensko s týmto má problém, no tak prvé, čo spravím, dám povinnosť poisťovni znížiť, ja neviem, v ďalšom roku o percento, v perspektíve piatich rokov o 5 %, netuším, toto musí byť naozaj diskusia medzi ministerstvom, odborníkmi a poisťovňami, ale konkrétny záväzok určím a keď tento konkrétny záväzok tá poisťovňa nedodrží, tak nemôže ani pomyslieť na dividendy, lebo načo mi je taká poisťovňa, čo nedoručí výsledok.
Čiže ja si myslím, že ministerstvo by malo úplne jasne určovať, regulovať, čo treba splniť, malo by to prísne sledovať a kontrolovať a vyvodzovať prísne sankcie, keď sa to nesplní, ale nemyslím si, že je šťastné, aby ministerstvo sa stalo priamo organizátorom a teraz vám poviem prečo, skúsim, aby ste si to vysvetlili v praxi, čo to spôsobí. No keď si predstavíte že ste zdravotná poisťovňa, dostanete takýto príkaz, načo potom budete rokovať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti? O čom, načo? Však dostanete peniaze v danom chlieviku, vydelíte to počtom poskytovateľov, pošlete a čo to spraví, je, že vlastne nebude apel alebo nebude tlak na tú kvalitu, na tú efektivitu, na benefity pre pacienta, lebo my sme zbavili poisťovne akejkoľvek zodpovednosti. V tomto momente sa stáva zodpovedným za organizovanie zdravotnej starostlivosti ministerstvo zdravotníctva a poisťovne len povedia, prepáčte, v chlieviku mám málo peňazí.
Konkrétny príklad lieky. Na lieky rok čo rok, sa hovorí, každá jedna inštitúcia, think tank, zdravotnícki analytici, všetci sa zhodujú v tom, že napríklad revízia úhrad, ktorá sa robí veľmi ťažko, lebo tam ide o tú diskusiu originály verzus generiká, že jednoducho mali by sme tu byť prísnejší, ale neni to ľahké. Vôbec neni politicky ľahké povedať, však aj my sme toho súčasťou, povedať ľuďom, že no, milý môj, zlatý, mal si teraz päť rokov, desať rokov nejaký liek, ale prišiel na trh iný a ja ti prikazujem zo zákona, buď ho zmeníš, alebo budeš doplácať 2-tisíc euro. Toto neni ľahká situácia. Ja rozumiem aj Marekovi, keď takéto niečo nechce spraviť, je to len potrebné s ohľadom na verejné financie, ale nie vždy sa to spraví. A teraz si predstavte, v chlieviku na lieky sa minú peniaze a poisťovňa podľa tohto návrhu nesmie urobiť nič, nesmie to presunúť do iného chlieviku, musí to minúť len na tú zdravotnú starostlivosť alebo v ďalšom roku na tú istú, alebo to vrátiť ministerstvu, ale nesmie to presunúť inak.
Našťastie, pán minister, zapracovala som moju prosbu o to, že keď teda to bude veľmi akútne, tak tam poisťovňa môže prísť požiadať na ministerstvo a prehodiť si. A toto sa týka aj štátnej, aj všetkých, aby bolo jasné, že si príde požiadať, aby mohla prehodiť z chlieviku do chlieviku nejaké peniaze. Tak dúfam, že toto bude možné. Ale ja si myslím, že to bude veľmi časté, lebo v tomto čase COVID-u ja si neviem predstaviť, že či to, neviem si predstaviť situáciu žiadneho ministra, ktorý dokáže tak presne naplánovať zdravotnú starostlivosť a výdavky pri takom nedostatku zdrojov, čo tu máme, že sa to, že nebude potrebné presúvať. A potom tí pacienti budú na to čakať, na doťahovačky, čo to spraví.
No a v podstate sa stane to, že poisťovne zavedú limity, paušály. To, čo sme bojovali, aby tu nebolo, tak toto spravia poisťovne, lebo ony majú čisté, ony budú mať čisté svedomie, ony povedia, toľko mi dalo ministerstvo, sorry, ja za to nemôžem. Limity, hotovo. Príde pacient, keď sa prekročí limit, nedostane zdravotnú starostlivosť. Prečo? Ministerstvo. Prepáčte. Toto sa stane v praxi. Oni na to aj v tej komunikácii upozorňujú, že naozaj, akože je to logické, logické chovanie, keď urobíte takýto, takýto krok.
V podstate to vyzerá, že všetci dostanú rovnako, ale pravda je taká, že nebude to úplne že všetci rovnako. Lebo my vieme, tí zdravotníci, oni predsa majú v rukách životy a zdravie ľudí. A oni môžu začať tlačiť napríklad cez médiá napríklad v predvolebnom roku. Môžu začať zverejňovať príbehy ľudí, ktorí nedostali zdravotnú starostlivosť, tak ako si oni predstavovali, a už nebudú chodiť na poisťovne rokovať. Už budú chodiť všetci do jedného na ministerstvo. Všetci do jedného a budú hovoriť, aha, tuto mi chýba striekačka, tuto moja dcéra na vozíčku nedostala tú zdravotnú starostlivosť, nedostala som lieky na moju, na moju onkologickú diagnózu, môžem umrieť. Za to môže ministerstvo, nie poisťovne, dámy a páni! Už teraz ministerstvo bude za to môcť. A ministerstvo bude pod takýmto tlakom určovať ceny alebo už aj ceny vlastne, lebo aj o tom sme sa bavili, že aj DRG sa presúva, alebo, alebo skôr tie percentá, ale bude aj určovať to prerozdelenie výdavkov pod takýmto tlakom.
A ja mám, ja mám naozaj úprimnú ľudskú obavu, že môže sa stať, lebo ja si to sama neviem predstaviť, že ja by som dokázala ustáť tie úprimné prosby napríklad matky, ktorej ide o život dieťaťa a ktorá to zverejňuje. A teraz vysvetľujte to tým voličom, vysvetľujte tým médiám, že viete čo, na tento chlievik už nemáme peniaze, lebo do zdravotníctva už išlo 300 mil. a nemôže tam ísť proste ďalších 300. A peniaze nikdy nebudú nekonečné, nikdy nebude dosť na všetko. Taký štát neni, ktorý zabezpečí a zaplatí úplne všetku zdravotnú starostlivosť. Čiže jedného dňa, veľmi skoro, prídeme k tomu, že budeme musieť ľuďom povedať: Stop, už nemáme viac peňazí. A všetko sa to zlizne, všetko si to zlizne táto vláda. No, takže v praxi sa obávam tohoto, no a toho tlaku na ministerstvo zdravotníctva, kam budú všetci chodiť lobovať.
Ale ja garantujem, že 99 % sektora bude mať pocit, že oni si zaslúžili viac a tí ostatní majú veľa. A nie oni. A to ešte, akože to sa ešte obráti proti tomu ministerstvu, nech je to akýkoľvek dobrý úmysel. A miesto toho, aby ministerstvo bolo v komfortnej vlastne pozícii nejakého regulátora, práve sa stalo organizátorom zdravotnej starostlivosti a bude zodpovedné za úplne poslednú chýbajúcu striekačku kdekoľvek v systéme.
Takže ja som teda bola ojedinelá na výbore. Ale ja si myslím, pochopte ma, prosím, že to je tak vážna vec a tak vážny dopad to môže mať na, jednak na zdravotníctvo, ale aj na túto vládu, že ja si, ja naozaj som nepočula argument prečo nie. A z tohto dôvodu, úprimne a ľudsky to hovorím, si myslím, že tie motivácie sa nastavia tak, že už nebude tlak na nejakú efektivitu, na nejaké porovnávanie, hodnotenie poskytovateľov, ale bude tlak len na také to klasické plánované hospodárstvo socialistické a prerozdeľovanie, a to teda, ja teda k tomuto naozaj neinklinujem.
No a hovorím špeciálne s fondom solidarity, ktorý vlastne robí to, že sa to nemôže minúť v inom chlieviku. Lebo keby toto nebolo, keby nebol fond solidarity, ja som to aj navrhovala, nech nedávajú pozmeňovák o fonde solidarity. Dobre, vyskúšajme to, že aspoň nebude tá mechanická zábrana toho, aby sa vlastne tie peniaze dali medzi jednotlivými sektormi presýpať, ale jednoducho je tam. Ja som ho vyňala aspoň na samostatné hlasovanie. Ja by som, keby to tam nebolo, tak hlasujem za to. V tomto prípade sa budem musieť zdržať, lebo jednoducho je to absolútne v rozpore s mojím presvedčením, že toto je dobrý a správny krok, ktorý bude mať dobrý efekt nakoniec.
Aj keď ja som naozaj úprimne presvedčená, že Marek Krajčí toto, samozrejme, myslí dobre a nechce urobiť niečo zlé. Len ja si myslím naozaj, že si ešte nevieš, pán minister, predstaviť ten obrovský tlak a dôsledky, ktorým v ťažkých časoch, veľmi ťažkých časoch budeš čeliť. A ja som napríklad aj čo sa týka, čo sa týka rozpočtu, naozaj som bojovala za viac peňazí aj pre toto. Lebo ja keď si predstavím, že pri tomto, pri tom, ako ty budeš mať za toto zodpovednosť, ešte aj sme dali v rozpočte na zdravotníctvo menej peňazí, ako potrebuje len na to, aby, aby, aby zvládlo napríklad nárasty miezd alebo starnutie obyvateľstva, ešte menej je tam teraz. Jak to budeme vysvetľovať tým ľuďom? Toto jednoducho, táto kombinácia je veľmi nešťastná. Takže za mňa len preto zdržanie.
A veľmi by som sa tešila, keby sa podaril ten fond solidarity vyňať. Programové rozpočtovanie by zostalo, ale aspoň by sme vedeli tým ľuďom podľa toho, čo potrebujú, tak vedeli by sme presýpať medzi jednotlivými tými sektorami, medzi tými chlievikami by sme vedeli tie, alebo tie poisťovne by vedeli tie peniaze presýpať. A keď sa minú teda, keď sa minie fond na lieky alebo chlievik na lieky, tak sa zobere z inej zdravotnej starostlivosti, kde teraz akurát sú a naopak.
Takže za mňa toľko. A ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Na vaše vystúpenie traja, jedna pani poslankyňa, dvaja páni poslanci.
Ako prvý pán poslanec Baláž s faktickou poznámkou a pripraví sa pán poslanec Urban.