Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a aj poslancom za rokovanie k tomuto zákonu. Myslím teraz prvé, druhé čítanie a teda, samozrejme, aj výbor, v ktorom bolo prednesených naozaj množstvo pozmeňujúcich zákonov, návrhov. Snažili sme sa ako ministerstvo si vypočuť každú jednu pripomienku od našich poslancov, či z opozície, alebo koalície, a snažili sme sa ich v súlade s koncepciou ministerstva zdravotníctva zapracovať takýmto spôsobom. Naozaj sme sa dostali, myslím, že do, v mnohých veciach do vzácnej zhody. Tým pádom chcem veľmi poďakovať za vašu poslaneckú prácu a za vylepšenie návrhu tohto zákona.
Dovoľte, aby som zareagoval na teda niekoľko téz, ktoré tu boli prednesené mojimi predrečníčkami, a možno vysvetlil, o čo ministerstvu zdravotníctva ide.
Začnem možno tou štruktúrou výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Neviem, že či ste si uvedomili, ale v súčasnosti asi takýmto spôsobom tečú peniaze do verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo financií vytvorí nejaký rozpočet, do ktorého naozaj nachlievikuje určité financie. Povie, že toľkoto pôjde na dlhodobú starostlivosť, toľkoto pôjde na duševné zdravie, na primárnu a tak ďalej, toľkoto sa dofinancujú všeobecné ambulancie, toľkoto špecializované ambulancie. Na základe toho vznikne nejaká suma, nejaký balík peňazí a ten balík peňazí sa podľa výpočtu toho, koľko budúci rok do systému investujú aktívni občania, teda ktorí odvádzajú zdravotné poistenie zo svojich príjmov, tak sa doplní potom z našich daní, a teda to sa uvádzalo v minulosti, že to je platba za poistencov štátu. V skutočnosti, keď sa prešlo na programový rozpočet, tak sa viac-menej povedalo, že to je suma, ktorú aktívni občania zo svojich daní doplácajú balík financií, ktorý ide do zdravotníctva. Tento balík potom je prerozdeľovaný do jednotlivých poisťovní. Je to trošku zložitejšie. Časť z toho, samozrejme, platia poistenci a časť potom platí štát podľa toho, koľko poistencov tá-ktorá poisťovňa má. Je tam ešte potom prerozdeľovací mechanizmus, ktorý rieši to, že pokiaľ jedna poisťovňa má viac chorších pacientov, tak dostane od tých ďalších poisťovní nejaký balík peňazí, ktoré oni vybrali, ale suma summarum tie peniaze sa viac-menej ocitnú na účtoch poisťovní a v podstate štát na to nemal absolútne žiaden dosah, iba že by centrálne reguloval ceny.
Keby sme sem priniesli návrh na centrálne regulovanie cien, a teda takto sme nešli, toto by bola naozaj tvrdá regulácia, tak sme sa rozhodli urobiť oveľa-oveľa mäkší variant. A ten variant je presne štruktúra výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorý bude fungovať asi takým spôsobom, že poisťovne si sadnú za rokovací stôl s troma zástupcami poskytovateľov a budú tam ešte traja zástupci za ministerstvo zdravotníctva, teda dokopy by tá komisia mala mať deväť členov, a poisťovne na základe návrhu rozpočtu prinesú každá svoj, by som povedal, svoju distribúciu výdavkov, tak ako navrhujú v ďalšom roku prerozdeliť.
Keď sa takýmto spôsobom spoja tri plány troch poisťovní, zrazu tí poskytovatelia zistia reálne, koľko zhruba peňazí by malo ísť do ich segmentu. A tu je to veľmi dôležité, že tuná dochádza k tej diskusii, lebo to v podstate bude diskusia, tí poskytovatelia aj s ministerstvom a s poisťovňami teraz začnú rozprávať o tom, že či ten balík peňazí, ktoré tie poisťovne napríklad investujú do primárnej zdravotnej starostlivosti alebo napríklad chcú investovať do ústavnej zdravotnej starostlivosti, je dostatočný, a zároveň tým, že majú celý koláč, tak budú vedieť aj povedať, že toľkoto máme peňazí a takýmto spôsobom by bolo fajn, keby to bolo prerozdelené. Takže nikto tuná nediktuje poisťovniam, že koľko majú dať, ale sa bude určitým spôsobom pozerať na ten celý koláč, tak ako si to poisťovne nadefinujú, a v prípade, že tam bude zhoda viac, teda väčšiny, tak sa, áno, bude sa potom ďalej diskutovať o tom, že či do toho segmentu zdravotnej starostlivosti nie je dobré, aby išlo viac finančných prostriedkov.
Ale čo je dôležité, vďaka tomu fondu solidarity to, na čom sa dohodnú, to by malo aj platiť. Teda nebude to len nejaká dohoda, kde si niečo povedia a potom nakoniec si poisťovne s tými peniazmi spravia, čo chcú, a na záver sa povie, či naozaj do toho segmentu zdravotnej starostlivosti išli tie financie a napríklad, keby som použil ten príklad napríklad na skríning nejakého ochorenia, keď sa rozhodne, že na skríning napríklad rakoviny krčku maternice pôjde nejaký objem peňazí, tak tie poisťovne, a nebude im povedané, akým spôsobom, ale áno, tie financie by mali do tohto typu zdravotnej starostlivosti aj naozaj investovať a, samozrejme, predpokladajme, keďže tu je určitá súťaž, tie poisťovne sa budú snažiť ten svoj balík využiť čo najlepšie pre svojich poistencov a pre svojich klientov. Takže tu vôbec nie je, že štát nejakým spôsobom si berie na seba. Naopak, tu zachovávame súťaž a tie poisťovne budú motivované, aby s tým balíkom, ktorý budú mať, aby ho čo najlepšie využili pre svojich poistencov, a to bude potom aj možno reálna súťaž, že ktorá poisťovňa s tým balíkom dokáže urobiť alebo poskytnúť lepšiu, kvalitnú, lepšiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v tom-ktorom segmente.
Tiež, žiaľ, rozpočty sa väčšinou robili tak, že poisťovňa vedela, že dostane nejakú sumu, väčšinou sa rozhodlo, že toto je na prevádzkové náklady, však to je aj teraz, toto bude zisk a tento zvyšok musíme rozdeliť. No v tomto prípade ten zisk sa viac-menej nebude dať takýmto spôsobom oddeliť, tá suma by mala byť okrem prevádzkových nákladov využitá na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a keby, keď nebude, tak v tom prípade tá suma ide do toho fondu solidarity, ktorý, na ktoré má poisťovňa ďalšie dva roky, aby ho zainvestovala do toho segmentu, do ktorého sa aj s poskytovateľmi dohodla, aj s ministerstvom, že to urobí. A keby to nestihla spraviť, tak sú tam potom možnosti, ako to môže urobiť, ale jedna z tých možností, ako pani Bittó Cigániková povedala, je, že v prípade, že dá dobré odôvodnenie, že tie peniaze potrebuje použiť na niečo iné, tak ministerstvo môže rozhodnúť, že tie peniaze schváli a bude ich môcť tá poisťovňa použiť aj na iný typ zdravotnej starostlivosti. Čiže z tohto pohľadu tam naozaj nejde o nejaký úplný fix.
Tam ide skôr o to, aby sa naštartovala v rámci segmentu zdravotníctva naozaj reálna diskusia o tom, akým spôsobom sa budú financie, ktoré idú do zdravotníctva, využívať. A pokiaľ sa napríklad kolégium s ministerstvom dohodne, že potrebujeme posilniť primárnu zdravotnú starostlivosť, pretože do tej dávame menej, ako dávajú okolité krajiny, a vieme, že silná primárna zdravotná starostlivosť potom nakoniec nielenže šetrí náklady, ale aj generuje spokojného pacienta, ten nepotrebuje blúdiť po špecializovaných ambulanciách a, alebo aj po nemocniciach. On keď dostane tú zdravotnú starostlivosť u toho svojho všeobecného lekára, tak určite je aj spokojnejší a zároveň to aj šetrí zdroje.
Toto viac-menej poisťovne doteraz mohli robiť, ale nerobili to. Do tej primárnej zdravotnej starostlivosti dávame relatívne málo financií aj v porovnaní s okolitými krajinami, a toto napríklad bude, tento okrúhly stôl, pravdepodobne sa venovať aj tejto problematike, že poďme posilniť tú primárnu starostlivosť, aby bola atraktívnejšia, aby nám generovala spokojného pacienta a aby sme mohli ušetriť financie možno v tej drahšej špecializovanej sfére, aby tam mohli chodiť len tí, ktorí to naozaj potrebujú, a nemuseli mať také dlhé čakacie doby a tak ďalej a tak ďalej.
Takže my osobne si myslíme, že toto je určitým spôsobom zásadná reforma, ktorá obmedzuje zisky poisťovní a zároveň nešnuruje ich do presného využitia tých výdavkov, ale spôsobuje to, že keď si povieme ako spoločnosť, ako poskytovatelia, že potrebujeme zainvestovať viac do ústavnej zdravotnej starostlivosti, tak by sa malo potom investovať viac do ústavnej zdravotnej starostlivosti a týmto mechanizmom sa to dá docieliť.
Čo sa týka prechodu klasifikačného systému DRG na ministerstvo zdravotníctva, o tom sme rozprávali dlhšie a som rád, že pani poslankyňa Letanovská, nakoniec toto nie je dôvod, pre ktorý by vlastne vetovala tento návrh zákonu, naozaj to DRG pod Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenapredovalo tak, ako by malo napredovať. Viac-menej ten mechanizmus stále nie je dobre rozbehnutý, sú tam rôzne dôvody a my sme si to rozoberali na ministerstve a rozhodli sme sa, že chceme vytvoriť naozaj tím, ktorý bude aj školený v Nemecku, a chceme ten mechanizmus DRG, ten platobný mechanizmus sfunkčniť za naše, teda za toto volebné obdobie tak, aby sa stal dobrým úradovým mechanizmom. Myslíme si, že nie úrad je regulátor, ale ministerstvo je regulátor a DRG je v tomto prípade regulačný mechanizmus, teda z tohto pohľadu aj prirodzene patrí, ale vôbec sa nebránime tomu, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol kontrolný orgán, ktorý bude monitorovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a nielen monitorovať, ale aj určitým spôsobom dohliadať nad jej dodržiavaním a nielen teda, keď dostane podnety, ale presne, ako bolo povedané, z vlastného podnetu, tak aby sme postupne mohli prejsť nie na, nie na platobný mechanizmus a kvantitu, ale za kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A toto by práve mohol garantovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Myslím, že pán poslanec Baláž veľmi správne povedal, že s tým sa nedá začať, že my by sme potrebovali na ministerstve niektoré veci dať do tohto zákona, ktoré hovorím aj teraz. Sú to práve veci, záležitosti lepšieho nasmerovania zdrojov z verejného zdravotného poistenia k poskytovateľom, preto sme otvárali aj tento zákon, plus, áno, boli tam naozaj vážne nedostatky v tom, ako sa konal úrad, ako konal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri prešetrovaní dotknutých osôb, ktorým nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť. A chceli sme teda eliminovať určité možno až klientelistické alebo korupčné správanie úradu, takže sme sa snažili zabezpečiť, aby ten dohľad bol oveľa transparentnejší a takisto aby bol aj v nejakej časovej lehote vykonateľný, tak aby predkladatelia alebo tí, ktorí dávajú podnet na úrad, aby naozaj mohli im byť zodpovedané ich otázky, aby v dohľadnom, v dohľadnom čase mohol byť ukončený ten podnet, tak aby v prípade nedostatkov sa aj mohli ešte obrátiť na súdy, nakoľko pokiaľ doteraz veľmi často sa stávalo, že už potom tie skutky boli aj premlčané, takže táto možnosť im odpadla. Takže to bol jeden z dôvodov, prečo tiež sme otvárali tento návrh zákona.
Takisto ste si možno všimli, ja som to aj rozprával v úvodnej reči, že dochádza k zvyšovaniu výšky rezervného fondu z 20 na 30 %. Doteraz to bolo robené tak, že zdravotná poisťovňa si viac-menej tento rezervný fond mohla potom použiť aj iným spôsobom. Jeden zo spôsobov bolo, že z tohto rezervného fondu si práve jedna súkromná poisťovňa aj potom vyplácala zisky. My sme sa rozhodli, že tento rezervný fond je tu presne na to, aby sa s ním sanovali a kryli práve straty zdravotnej poisťovne. Aj práve v súvislosti s týmto členením výdavkov, pokiaľ by sa stalo, že tá zdravotná poisťovňa by nie úplne dostatočne dobre naplánovala alebo minula by viac na určitý typ zdravotnej starostlivosti, je tam možnosť vykrytia z tohto rezervného fondu. Ale takisto, čo je tu veľmi dôležité, je, že sme definovali, že nemôžu sa z verejného zdravotného poistenia uhrádzať výdavky, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nespadajú do definície prevádzkových výdavkov. Toto je veľmi dôležité, to tu doteraz nebolo.
Možno viete, možno neviete, ale špeciálne jedna zdravotná poisťovňa si vlastne z nášho verejného zdravotného poistenia, ktorý je odvedený na jej účet, realizovala splátky svojich úverov, a to v miliónových hodnotách. Takže to, čo ľudia zaplatili na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak to bolo minuté na splácanie úverov, teda pohľadávok tej poisťovne. Príde také nelogické, že prečo by si poisťovňa mala brať úvery, však v podstate ona by mala z financií, ktoré dostáva od občanov a štátu, financovať zdravotnú starostlivosť tak, aby to bolo efektívne vynaložené, načo nejaké úvery? Ale áno, dialo sa to v obrovských, by som povedal, stámiliónoch práve pri poisťovni Dôvera, ktorá z týchto úverov potom vlastne splácala svojim akcionárom dividendy a tieto úvery sa dodnes splácajú tými, ktorí platia zdravotné poistenie práve do tejto poisťovne.
Takže my sme alebo vy poslanci budete môcť tým, že budete hlasovať za tento návrh zákona, zamedziť takémuto využívaniu zdrojov verejného zdravotného poistenia. Je tam prechodné obdobie deväť mesiacov, dovtedy si bude musieť aj táto zdravotná poisťovňa svoje pohľadávky vysporiadať iným spôsobom, tak aby ich potom nemohla a nebude ich môcť splácať z verejného zdravotného poistenia. Tým pádom si myslíme, že to vyčistí do veľkej miery opäť zdroje, ktoré majú byť nasmerované do verejného zdravotného poistenia, tak ako ich občania tejto krajiny z povinných odvodov do verejného poistenia dávajú. A dávajú to práve preto, lebo máme solidárny systém, a myslím, že každý z nás chce, aby to, čo zaplatíme do poisťovne, bolo použité na zdravotnú starostlivosť, už keď nie našu, tak tých chorých a núdznych, ktorí to potrebujú.
Dobre, ďakujem veľmi pekne ešte raz za diskusiu, za prerokovanie tohto bodu a ja teda verím, že tento návrh zákona podporíte.
