18. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 280/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 383 z 3. novembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 281, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 78 z 24. novembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Termín hlasovania bude zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem. Chcem vás požiadať o jednu minútu prest... teda takú, že prípravy na toto, pretože naozaj som netušil, že tak rýchlo pôjde program, tak ja si to tu len nahodím. Hneď to bude. (Reakcia z pléna.) Nevýhoda tých, ktorí zostali v sále a tým pádom sa im bod nepresúva. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) No, skúsim to aspoň takto stručne uviesť, aby som sa neopakoval tým, čo som už povedal pri prvom čítaní.
Táto úprava je celkom jednoduchá. V zásade upravujeme tam tzv. limity alebo referenčné rámce pre dodávateľov biopalív druhej generácie, ktoré boli nastavené na roky 2020 až teda 2021 až 2022 v objeme, v minimálnom objeme 0,5 %, a navrhujeme v ňom znížiť, znížiť na 0,3 %.
Vzišlo to z aplikačnej praxe vzhľadom k tomu, že tie percentá biopalív druhej generácie neboli dodávané ani v roku 2019 a 2020 podľa zákona, takže museli sa, museli sa nejakými opatreniami ministerstva hospodárstva uvoľniť tieto pravidlá, a teda priznať, priznať teda, že nie sú vybudované dostatočné kapacity a trh neponúka dostatok týchto biopalív druhej generácie na to, aby mohli byť dodané objednávateľom, resp. výrobcom už potom pohonných hmôt.
Takže na základe aj rokovaní zúčastnených strán došlo k tomu, že bude na tieto najbližšie dva roky znížený tento podiel na 0,3 %, čo je v súlade aj s európskou legislatívou. A tie ďalšie roky zostávajú tak, ako boli aj v súčasnom znení zákona o obnoviteľných zdrojoch energie s tým, že budú pokračovať tie percentuálne podiely týchto limitov, týchto referenčných hodnôt v tých ďalších rokoch. Takže znižuje sa na roky 2021 a ´2 z 0,5 na 0,3, ale potom to následne pokračuje tým ďalším tempom.
Úmyslom predkladateľov naozaj nie je nijakým spôsobom obmedzovať, obmedzovať alebo znižovať podiely biopalív druhej generácie, ich umiestnenia na trhu. Naopak, práve vzišlo to naozaj len z požiadaviek teda v podstate súčasného stavu na trhu biopalív druhej generácie.
Takže budem veľmi rád a chcel by som vás požiadať o podporu tohto, tejto novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu, Petra Kremského, Anny Zemanovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 289), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 384 z 3. novembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 158 z 12. novembra 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 106 z 23. novembra 2020 a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 63 z 18. novembra 2020.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu, Petra Kremského, Anny Zemanovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod tlačou 289, schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 113 z 24. novembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Navrhujem termín hlasovania zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, s kolegami predkladáme novelu zákona o samosprávnych krajoch, ktorej hlavným účelom je elektronizácia kompetencií samosprávnych krajov.
Bohužiaľ, ani v 21. storočí nie je bežné, aby samosprávy mohli vykonávať svoje úlohy cez informačné technológie. Samosprávne kraje aj v 21. storočí posielajú schválené nariadenia obciam poštou vo forme papierových výtlačkov. Považujeme to za nevhodné v dnešnej dobe, a to najmä ak informatizácia v rukách bývalej vlády stála daňových poplatníkov viac ako 1 miliardu eur. Ani napriek tejto obrovskej sume nevieme samosprávam umožniť výkon všetkých kompetencií online, ale ak je to možné, to chceme urobiť a môžme.
Náš návrh umožní krajom posielať poslancom svojich zastupiteľstiev, dostávať vyhodnotené pripomienky občanov k VZN-kám elektronickou formou. V praxi to znamená, že poslanci budú tieto pripomienky dostávať buď na svoj osobný, alebo poslanecký email. Tí, ktorí budú chcieť využívať túto elektronickú schránku, môžu aj na portáli slovensko.sk.
Nová úprava nezakazuje tieto pripomienky posielať v tlačenej forme pre tých zastupiteľov, ktorí nemajú možnosť elektronickej komunikácie. My len rozširujeme možnosť tieto pripomienky zasielať v elektronickej podobe, hodnej 21. storočia.
Návrh tiež rozširuje elektronickú komunikáciu krajov smerom k obciam. Novela umožňuje zasielanie schválených nariadení obciam do ich elektronických schránok. Doteraz kraje vykonávali túto povinnosť prostredníctvom pošty, čo chceme nahradiť formou online.
Rovnaký prístup by sme chceli aplikovať aj na zasielanie rozhodnutí a uznesení súdov týkajúcich sa nesúladov všeobecne záväzných nariadení so zákonom. Túto úlohu tiež samosprávne kraje musia podľa zákona vykonávať tlačenou formou.
Súčasťou tejto novely zákona je aj zrušenie povinnosti zastupiteľstva schvaľovať odmeňovací poriadok zamestnancov kraja. Máme za to, že rovnako ako aj v prípade obcí, aj pre kraje platí, že zodpovedným štatutárom je predseda, nevidíme preto dôvod, aby zastupiteľstvo muselo tieto odmeny schvaľovať.
Veríme, že naša novela zákona pomôže samosprávnym krajom pri výkone ich kompetencií využívaním technológií 21. storočia. Zároveň predpokladáme pozitívny dopad na elektronizáciu spoločnosti a na životné prostredie. V ideálnom prípade očakávame aj mierny pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem pekne, dúfam, že náš návrh podporíte.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 218. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, keďže generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky uplynulo funkčné obdobie, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 234 z 11. septembra 2020 vyzval oprávnené subjekty, aby predložili návrhy kandidátov, určil formálne náležitosti návrhu a lehoty na ich predloženie, a to do 9. októbra 2020.
V určenej lehote bolo ústavnoprávnemu výboru doručených 14 návrhov, v ktorých oprávnené subjekty nominovali 7 kandidátov. Splnenie podmienok voliteľnosti podľa § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre overil príslušný výbor Národnej rady pred hlasovaním o návrhu.
Ústavnoprávny výbor rokoval o návrhoch na 44. schôdzi v dňoch 19., 20. a 23. novembra 2020, na ktorú pozval navrhovaných kandidátov: Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Jána Hrivnáka, Juraja Klimenta, Rastislava Remetu, Jána Šantu a Maroša Žilinku.
Kandidáti sa schôdze ústavnoprávneho výboru zúčastnili, predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii generálneho prokurátora, motiváciu a koncepciu riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry a následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady a zástupcov prezidenta Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor podľa § 125 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady uznesením č. 176 rozhodol, že navrhnutí Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka spĺňajú podmienky ustanovené v § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, voľba generálneho prokurátora bude jedným z najdôležitejších rozhodnutí parlamentu v tomto volebnom období. Od ostatných hlasovaní sa líši v tom, že je nezmeniteľné. Toto hlasovanie sa nedá odvolať, nedá sa vylepšiť pozmeňujúcim návrhom. Ako poslanci máme len jeden pokus a tento pokus na sedem rokov určí charakter a úroveň právneho štátu.
Voľba generálneho prokurátora je preto o tom, aké Slovensko chceme po sebe zanechať. Či bude Slovensko po rokoch konečne skutočným právnym štátom, alebo ním bude len na papieri. To znamená, že niečo o našich právach a povinnostiach bude aj naďalej napísané v ústave, v zákonoch, ale realita bude úplne iná. Presne tak to totiž na Slovensku roky fungovalo.
Štát, v ktorom vysoký funkcionár prokuratúry roky pomáha zločinu, nie je skutočným právnym štátom. Štát, v ktorom vysokí funkcionári polície roky pomáhali zločinu, nie je skutočným právnym štátom. Štát, v ktorom generálny prokurátor prehliada tieto zlyhania, hoci má kompetenciu rozpútať peklo, nie je skutočným právnym štátom. Aký by mal byť skutočný právny štát? Spravodlivý. A čo tá spravodlivosť je? Spravodlivosť je princíp, že keď niekto niečo spácha, je za to potrestaný a nie povýšený.
Na Slovensku sa roky trestali nie tí, ktorí zločiny páchali, ale tí, ktorí na podozrenia spáchania zločinov poukazovali. Sudca Kliment, prokurátor Hrivnák, prokurátor Špirko, sudkyňa Kuchtová a ďalší a ďalší a ďalší by o tom vedeli dlho rozprávať.
Ak dnes niekto spochybňuje autoritu, kompetentnosť či profesionálny background kandidátov, ktorí sa uchádzajú o našu dôveru, tak tým nedehonestuje ich alebo nás, ktorí budeme týchto kandidátov voliť. Väčšinou kandidátov, väčšinu kandidátov totiž navrhli zástupcovia akademickej obce a profesných združení. Teda ak niektorí poslanci zo siedmich kandidátov na generálneho prokurátora nedokážu nikoho vybrať, tak tým vlastne dehonestujú Právnickú fakultu Univerzity Komenského, Právnickú fakultu Trnavskej univerzity, Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Radu prokurátorov, verejnú ochrankyňu práv, Slovenskú advokátsku komoru či Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Všetci z týchto sa mýlia, len SMER je lietadlo.
Pre zvýšenie transparentnosti a nezávislosti budúceho generálneho prokurátora sme zaviedli množstvo noviniek. Historicky prvýkrát bude voľba generálneho prokurátora verejná. Nikto sa už teda nebude môcť navonok tváriť, že volí kandidáta A a potom si za plentou zakrúžkovať kandidáta B. Tieto zákulisné hry skončili. Historicky prvýkrát museli kandidáti absolvovať verejné vypočutie, ktoré trvalo dohromady viac ako 36 hodín. Je to demokratické, je to transparentné, je to správne.
Systém, ktorý sme tu mali doteraz, vytváral priestor pre netransparentné dohody poza chrbát verejnosti, ktorých výsledkom je dnešný stav nielen prokuratúry, ale aj spravodlivosti celkovo. A aký je ten stav? Nuž podľa medializovaných informácií taký, že špeciálneho prokuratúra ovládali Takáčovci a generálneho prokurátora Trnku ovládal Kočner. A politici pri moci sa tomu len prizerali. Tieto časy sa skončili. Mafia patrí do väzenia a nie na prokuratúru.
Po februárových voľbách sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali, že zmeníme Slovensko na skutočne právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Od nového generálneho prokurátora preto verejnosť právom očakáva, že zavedie skutočnú rovnosť pred zákonom. A nielen on, ale že k rovnakému prístupu bude viesť všetkých prokurátorov na Generálnej prokuratúre, špeciálnej prokuratúre, na krajských prokuratúrach a na okresných prokuratúrach. Potenciál na to majú viacerí kandidáti, ktorí sa uchádzajú o našu dôveru. Áno, nie sú dokonalí. Ak by sme hľadali dokonalého kandidáta, asi by sme nikdy nikoho nezvolili. Po 36 hodinách verejného vypočúvania som však presvedčený o tom, že všetci siedmi sú čestní, odborne zdatní profesionáli a niektorí z nich, čo je pre mňa veľmi dôležité kritérium, sa v zlomových okamihoch zachovali ako statoční a odvážni ľudia. Už teraz je isté, že nech by bol zvolení ktorýkoľvek z navrhnutých kandidátov, tak prokuratúru, spravodlivosť, vymožiteľnosť práva čakajú lepšie časy. A nie je to len tým, že doterajší funkcionári držali latku prinízko. Každý z navrhnutých kandidátov má lepšiu reputáciu ako odchádzajúce vedenie Generálnej prokuratúry. Ešte raz, každý z nich má svoje mínusy, ale žiaden mínus nie je tak vážny, aby vzbudzoval obavy o osud tohto kľúčového inštitútu ochrany práva, pravda.
Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov. Sedem rokov je dostatočný čas na vytiahnutie spravodlivosti z krízy a obnovenie ľudí, teda dôveru ľudí v právny štát. Aj oveľa menej času na to stačí. A dokonca aj bez vážnych a zásadných systémových zmien. Pozrime sa na Búrku, Víchricu, Božie mlyny, Očistec, ktorá systémová zmena sa udiala, ktorá týmto akciám dopomohla? Žiadna. Stačila strata moci tých, pre ktorých bola spravodlivosť tovar, ktorí im dával pocit nedotknuteľnosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, budúci generálny prokurátor bude vystavovaný rôznym pokušeniam a tlakom, aké už mnohých ľudí v rôznych verejných funkciách zomleli. Ustojí to novozvolený generálny prokurátor? Zostáva veriť, že áno. Ale kto môže dať 100-percentnú garanciu.
Napriek tomu ja osobne jednu istotu mám. Ako poslanci tejto vládnej koalície sme urobili maximum preto, aby táto voľba bola najlepšia, akú Slovensko pri výbere generálneho prokurátora kedy zažilo. Otvorili sme možnosť kandidovať aj neprokurátorom, čím sme zvýšili konkurenciu. Zaviazali sme sa, že voľba bude verejná a umožnili sme profesijným združeniam a akademickej obci, aby navrhli svojich kandidátov. Ešte nikdy žiadna garnitúra neurobila toľko pre transparentný výber generálneho prokurátora ako táto garnitúra. A to nám už nikto nevezme. Slovensku bude mať dobrého generálneho prokurátora. Očista spoločnosti sa už nedá zastaviť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. O kvalite kandidátov na generálneho prokurátora najviac hovorí fakt, že SMER nechce nikoho z nich podporiť, čo je naozaj veľmi, veľmi dobrým signálom. Keďže strana, ktorá môže za demontáž právneho štátu a za nejakú paródiu spravodlivosti, nechce podporiť nikoho z týchto kandidátov.
My ideme ale úplne opačnou cestou. Ako si povedal, Gábor, tento proces bude najtransparentnejší. Občania majú prvýkrát v histórii šancu vypočuť si generálnych prokurátorov, teda kandidátov na generálneho prokurátora, ktorý čelí veľmi ťažkým otázkam nielen ohľadom odbornej, ale osobnostnej a nielen odborným, ale aj osobnostným otázkam, ktoré svedčia o čestnosti a spravodlivosti daných kandidátov.
Toto je sľub, ktorý sme dali voličom. Ideme Slovensko očistiť a ja verím, ešte neviem koho, ale verím, že si zvolíme kvalitného, čestného a spravodlivého generálneho prokurátora, ktorý nám pomôže očistiť Slovensko od nánosu nespravodlivosti, ktorá sa tu 12 rokov budovala.
Ďakujem.