18. schôdza

Pán minister, my sme spoločne už viackrát o problematike týchto záťažiach konkrétne aj PCB látok a požívania vody ľuďmi v súvislosti aj s ohrozením zdravia týchto ľudí viackrát hovorili. Ja som veľmi rada, že ten námet dodávať možno regulovanú cenu vody, vodu s regulovanou cenou tak, aby bola cenovo prístupná pre všetkých aj pre tie hospodárske a iné užívania, je veľmi dobrá. Ja som už tiež o tejto veci rozprávala so šéfom ÚRSO s pánom Jurisom, ktorí robia analýzy, čiže myslím si, že budeme to mať dobre predpripravený materiál na to, aby takéto niečo mohlo ísť do vlády. Tam musí ísť ale aj ruka v ruke podmienka, aby boli uzavreté tie studne, z ktorých ľudia čerpali, aby to pokušenie, že bude mať lacnejšiu vodu, ale ešte aj tú studňu k dispozícií, aby bolo, lebo to musí byť jednoznačne podmienka, že sa musia uzavrieť.
Ja chcem upozorniť, ale ešte aj na problematiku opätovne toho Žitného ostrova. V pondelok sme mali veľkú online odbornú konferenciu, kde sa ukazuje, že v strede práve tejto oblasti množstvo sídiel nemá vodovod a pijú vodu studňovú, vodu zdanlivo, zdanlivo pitnú, ale ktorú vieme, že dávno to tak nie je, čiže chcem na toto upozorniť, že je dôležitá informovanosť, nezatajovať alebo neskrývať dáta, ktoré niekedy ani nemáme, čiže nemáme, čo skrývať, lebo tie informácie o tých znečisteniach nemáme. To bola prax z minulosti, že sa tvárime, že problém nie je, lebo akože nemáme dáta. Takže správne, správny monitoring, správna informovanosť je základom k tomu, aby sme prijali aj správne opatrenia, ktoré budú trvalo udržateľné.

Ďakujem. Ja som ešte chcel pánovi ministrovi poďakovať, že sa zúčastnil práve prerokovania tejto správy a takisto chcem oceniť, že ministerstvo prejavilo, resp. zverejnilo záujem odtajniť register s takmer tisíckou pravdepodobných environmentálnych záťaží minulý týždeň, tak verím, že k tomu dôjde čo najskôr a takisto ministerstvo prezentovalo zámer vyčleniť 580 mil. eur na environmentálne záťaže zo štrukturálnych fondov.
Ja by som bol veľmi rád, keďže nájdeme aj takú vzájomnú kooperáciu aj s hospodárskym výborom, aj s výborom pre životné prostredie, aby sme sa venovali aj tomu, práve tomu, čo som hovoril, tej identifikácií tých najdôležitejších environmentálnych záťaží a zároveň hľadať tie nákladovo najefektívnejšie riešenia. Niektoré environmentálne záťaže sa dajú vyriešiť úplne jednoducho spálením, či už v cementárni, alebo nejakej spaľovni. Niektoré iba lepším preskládkovaním, čo takisto nie sú veľmi, veľmi drahé operácie, niektoré sa dajú zneutralizovať nejakou chemikáliou, takže existuje veľmi veľa dobrých, kvalitných, efektívnych riešení a tam by sme sa mali najviac sústrediť na to, aby sme tie peniaze, ktoré pridelíme, aby boli využité na čo najviac environmentálnych záťaží.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa zaujala aj tá myšlienka alebo informácia, ktorú ste spomínal, pán minister, ohľadne tej starej babičky, ktorá sa v podstate zamýšľala nad tým, že ako má kontaminované aj potraviny, ale nie je to len o potravinách. Samozrejme, že máme to všetci aj v nás, ktorí tam žijeme, a rozbory potvrdili jasne PCB látky aj v ľudskom tele a tuším to bolo pred dvoma mesiacmi, keď bolo v podstate aj také mediálne vystúpenie predstaviteľov územnej samosprávy, starostov obcí z tejto oblasti zo Zemplína, ktorí tam prezentovali výsledky testov a tie boli viac ako alarmujúce, ktoré v podstate hrozitánsky ukázali, v akom vysokom, v akom vysokom počte alebo stave je prítomnosť PCB látok v krvi tam žijúcich ľudí.
Podľa starostov, tuším, bol najväčší výskyt v oblasti Strážskeho, resp. vo Vranove a dokonca som započul aj tú informáciu, že sa odstreľovali diviaci, ktorí mali v sebe rádovo tisícky prekročených jednotiek, čo sa týka PCB látok.
Niektorí kolegovia tu spomínali, že v rámci ich regiónov sú environmentálne záťaže spred pár rokov alebo od roku 2000, 2005. Tento problém u nás máme od 80. rokov minulého storočia a každý si musí uvedomiť, že takýto obrovský záložný problém sa nevyrieši len šibnutím čarovného prútika, ale už len to, že sa v tejto veci začína konať, reálne konať a nielen rozprávať, ale konať, tak sme určite všetci povďační.
Vďaka vám.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja by som ti chcel veľmi poďakovať a som veľmi rád, že ministrom životného prostredia si práve ty. Poznám ťa dlhé, dlhé roky, viem tvoje zásady, ako sa, ako vidíš ty životné prostredie. Ja som naozaj rád, že si začal pracovať v tom životnom prostredí tak, že sú z toho všetci veľmi prekvapený a niektorí, samozrejme, nemilo, ale väčšina ľudí milo prekvapených.
Aj ja žijem v oblasti a ty si sa bol pozrieť na tú oblasť, kde je jedná veľká envirozáťaž. Je to bývalé odkalisko po bývalej bani, kde sú všetky ťažké kovy celej Mendelejevovej tabuľky a kde každý alebo takmer každý deň, keď fúka vietor, tak sa dvíha prach arzénový, kde je arzén 200-násobne prekročený, prekračuje povolené normy a roznáša to po celej doline a zakrýva dolinu čiernym smútočným prachom. Zomiera tam strašne veľa ľudí práve na cirhózu pečene.
Všetky orgány štátne doteraz hovorili, no však veľa sa tam pije, áno, je pravda, že sa tam veľa pije, ale je tam aj veľa ľudí, ktorí nepijú, a cez to všetko zomierajú. Chcem ešte povedať, podotknúť jednu vec, že, áno, my sme tiež hovorili, už tu padla zmienka o tých humínových kyselinách, my sme robili taký projektík v menšom meradle, ty, pán minister, máš z toho výsledky, kde po aplikovaní týchto humínových kyselín ťažké kovy za necelá dva mesiace klesli viac ako o 20 % vrátane arzénu a na jednom pokusnom políčku rastie krásna tráva, ktorá bola zasadená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, ako som dnes už raz povedala, ďakujem za otvorenosť, ktorou ste vystúpili v pléne a bolo dobré... Počkám si (zaznenie gongu), hovorím k nemu a asi sotva. Nie, hovorím k pánovi ministrovi. Môžem znova? Pretože ma nepočúva vôbec.

Pán minister, ako som dnes povedala, ďakujem za otvorenosť, s ktorou ste dnes vystúpili v pléne a ďakujem za to, že ste sa dotkli Bratislavy a okolia, lebo som presvedčená, že tak, ako je ohrozený Zemplín, rovnako je ohrozené aj toto územie. A to nemyslím len Istrochem, ktorý patrí pánovi Babišovi, českému pánovi premiérovi, ja to poviem nahlas, pretože to je katastrofa tam, ale pôjdem aj ďalej.
Ohrozenie Žitného ostrova a zásobáreň pitnej vody pod Žitným ostrovom najmä v posledných 20 rokoch je už hraničné a ak toto dokážeme účinne zastaviť, bude to zázrak možného a obrovská úľava pre takmer tretinu obyvateľstva, ktorá na tomto území žije, lebo skutočne to je zásobáreň, ktorá zásobuje pätinu obyvateľstva tejto krajiny pitnou vodou.
Ešte raz ďakujem aj za Bratislavčanov a za široké okolie, pretože pokiaľ sa nám to podarí zastaviť, tak to bude čistý zázrak.
Vďaka.

Odtiaľto chcem poďakovať za, za naozaj ochotu spoločne urobiť niečo s touto kliatbou, ktorá doslova na Slovensku leží. Viem, že je tu veľa odborníkov, veď nakoniec pán Kazda je z odpadárského sveta, dobre rozumie tejto problematike. Viacerí z vás ale hlavne máte tú najcennejšiu kvalifikáciu, že ste jedni zo zúčastnených, vy pijete tú vodu, vy dýchate ten vzduch, vám teda hrozí.
Pre mňa najzaujímavejší príspevok bol príspevok pána Suju, teda nech mi je prepáčené od ostatných poslankýň a poslancov, ktorí povedal, že už by nechcel dlhé roky čakať, kedy niekoho kúpia. Tu je dlhé roky záťaž morálno-etická aj tú sme zdedili a častokrát, verte mi, narážam, že ako ľahko sa dalo predísť tej záťaži, kým nebola vytvorená, ako ľahko.
Preboha, prečo to dovolili? No boli ľahostajní a chýbali im tie morálno-etické zábrany, aby neublížili sami svojmu prostrediu, aby neublížili svojim spoluobčanom. Čiže to je, toto je najväčší výkričník nad nami, že nemôže zaspávať, lebo sa bojí, kedy si ho kúpia, kedy si niekoho kúpia. Áno, takto to je. Aj ja sa bojím, aj dnes, pretože stále ľudia nemajú dostatočný rešpekt pred zákonom. Štát je slabý na vynucovanie, dôkladné vynucovanie zákona, zatváranie tých, ktorí nám otravujú krajinu. Teraz dokonca za bývalej vlády už bol tak slabý ten štát, že si ľahol a povedal: "Poď, normálne my ti to zaplatíme, prevalcuj nás a ešte dáme eurofondy, lebo..." (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ja na záver si len dovolím poďakovať za to, že ste s takým záujmom prerokovali správu. To, čo možno od verejného ochrancu práv očakávať v takto ťažkej a komplexnej téme, je to, že prinesie svoju expertízu vo vzťahu k právnej úprave a vo vzťahu k tomu, ako sa táto práva úprava napĺňa práve orgánmi verejnej správy. To bol ten dôvod, pán minister, prečo som ja správu predložila parlamentu ako mimoriadnu správu, pretože som verejný ochranca práv, ktorý má povinnosť takto závažné zistenia, ktoré sú uvedené v správe, predkladať Národnej rade Slovenskej republiky.
Pokiaľ v rámci prieskumu z vlastnej iniciatívy zistím nezrovnalosti nižšieho, menšieho rozsahu, nie tak závažné, samozrejme, že rokujem aj s príslušným ministerstvom. Minulý rok to tak bolo v oblasti práv seniorov v zariadeniach, kde sa nachádzajú seniori. Ale práve táto oblasť bola natoľko komplexná, natoľko závažné zistenia, týkala sa minimálne teda dvoch ústredných orgánov štátnej správy. Tak toľko na vysvetlenie, prečo tá správa bola predložená ako mimoriadna správa Národnej rade Slovenskej republiky aj s tými zisteniami. To, čo sa môže verejný ochranca práv so svojím tímom vyjadriť, tak to je práve oblasť práva, formálnoprávna úprava v legislatívnom dokumente, teda v zákone, resp. aplikácia tohto práva orgánmi verejnej správy. A tam tie zistenia sú alarmujúce.
Ja neprehliadam tie súvislosti, ktoré, pán minister, ste uvádzali, ale súc viazaná aktuálnym právnym stavom, som musela tieto výsledky takýmto spôsobom predniesť. Ak sa právna úprava zdokonalí, zlepší v dôsledku prístupu k informáciám, v dôsledku znižovania tej správnej úvahy pre ústredné orgány štátnej správy, tak tá, ten odkaz, ktorý môže verejný ochranca práv dať tomuto plénu, bude naplnený.
Samozrejme, s tým je spojené aj to, ak ministerstvo životného prostredia bude nad rámec toho zdokonaľovať ten zákon predovšetkým v oblasti tých regresných náhrad, pretože tam si uvedomujem tie nedostatky. Ale ja z pohľadu verejného ochrancu práv musím upozorňovať na to, že pri environmentálnych záťažiach a ich dopade na obyvateľstvo je ohrozené zdravie obyvateľov a je ohrozené ústavné právo na životné prostredie a na priaznivé životné prostredie a na jeho ochranu. Takže to je pozícia verejného ochrancu práv, ktorý v tejto komplexnej, zložitej oblasti môže prísť a predkladať svoje zistenia plénu Národnej rady. A to je to, o čom som sa vo svojej správe pokúsila.
Ja ešte raz ďakujem za je prerokovanie. Všetko dobré. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ctená snemovňa, teraz trošku na inú tému... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pokračujte.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, ďakujem pekne, ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctená snemovňa, trošku teraz z iného súdka. Potom, ako sme si vypočuli pani ombudsmanku a predovšetkým tému týkajúce sa environmentálnych záťaží, ktoré sú bezpochyby určite veľmi, veľmi dôležité z hľadiska ich riešenia, tak táto téma sa týka Brexitu a pripravenosti Slovenskej republiky na možnosť, keď sa nedohodne Spojené kráľovstvo s Európskou úniou na spoločnom pokračovaní ďalej nejakou zmluvou.
Na základe čl. 50 Zmluvy o Európskej únii všetci vedia, že občania Spojeného kráľovstva sa rozhodli vystúpiť z Európskej únie. No a celý ten priebeh od toho roku 2016 sa dostáva už v podstate do finále. A to finále je, že Európska únia a Spojené kráľovstvo sa dohodli na prechodnom období, ktoré bude trvať do 31. decembra 2020, s tým, že v podstate Spojené kráľovstvo už vystúpilo z Európskej únie.
Európska rada pripomína, že prechodné obdobie skončí teda koncom tohto, a so znepokojením konštatuje, že pokrok v kľúčových otázkach záujmu Únie stále nepostačuje na dosiahnutie dohody.
Ďalej pokračuje, že Európska rada vyzýva členské štáty, inštitúcie Únie a všetky zainteresované strany, aby sa intenzívnejšie usilovali zabezpečiť na všetkých úrovniach pripravenosť na všetky scenáre vrátane možnosti nedosiahnutia žiadnej dohody. A Komisiu konkrétne vyzýva, aby včas zvážila jednostranné a časovo obmedzené núdzové opatrenia, ktoré sú v záujme EÚ. Nuž a predovšetkým po skončení prechodného obdobia sa prejaví veľký dosah Brexitu v širšej škále aj na Slovenskú republiku. Brexit si preto vyžiadal vysokú úroveň starostlivosti o občanov Slovenskej republiky, ktorí dlhodobo žijú v Spojenom kráľovstve.
Pre spoločnosti, ktoré obchodujú so Spojeným kráľovstvom, nastanú veľké zmeny napríklad v oblasti ciel a daní. Zmeny by mohli byť ešte zásadnejšie, ak Európska únia a Spojené kráľovstvo do konca prechodného obdobia nedospejú k dohode. V tomto prípade bude musieť obchodujúce, budú musieť obchodujúce spoločnosti zaplatiť clo za tovar, ktorý dovážajú zo Spojeného kráľovstva do Európskej únie. Rovnako sa na ne môžu vzťahovať kvóty pre niektoré druhy tovarov... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím kľud a venujte pozornosť rečníkovi.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... ktoré vstupujú do Európskej únie a Spojeného kráľovstva. Čiže okrem toho, ak obchodujúce spoločnosti budú využívať akékoľvek materiály alebo procesy zo Spojeného kráľovstva, už sa nebudú v rámci existujúcich preferenčných režimov Európskej únie považovať za pôvodné materiály a procesy, čo je z tohto úplne zrejmé.
Čiže z uvedenej situácie navrhovatelia spoločne so mnou považujú za opodstatnené, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh na prijatie uznesenia k pripravenosti Slovenskej republiky na scenár nedosiahnutia dohody o vzťahoch Európskej únie a Spojeného kráľovstva.
Navrhujeme teda v uznesení Národnej rady nasledovné veci:
V časti A. navrhujeme uznesenie, kde konštatujeme skončenie prechodného obdobia po odchode Spojeného kráľovstva ku koncu tohto roka. Tiež navrhujeme konštatovať závery zasadnutia Európskej rady z 15. a 16. októbra 2020 k vzťahom Európskej únie so Spojeným kráľovstvom. Navrhujeme rovnako možné scenáre po skončení prechodného obdobia.
V časti B. navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o pripravenosti Slovenskej republiky na scenár nedosiahnutia dohody o vzťahoch Európskej únie a Spojeného kráľovstva. Navrhuje sa rovnako požiadať podpredsedu vlády a ministra hospodárstva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, netelefonujte v sále.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... o prijatie účinných opatrení na podporu zachovania plynulosti vzájomnej obchodnej výmeny so Spojeným kráľovstvom a s dôrazom na zabezpečenie odolnosti voči zlyhaniu cezhraničných dodávok dielcov, subdodávok a tak ďalej, keďže investori, ktorí sú na území Slovenskej republiky, to budú potrebovať.
Rovnako aj v súvislosti s Brexitom môžeme očakávať zmeny v produkčnej sieti a dodávateľských reťazcoch. Preto ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí navrhujeme požiadať o zabezpečenie vysokej úrovne starostlivosti o občanov Slovenskej republiky dlhodobo žijúcich v Spojenom kráľovstve. Myslím si, že toto od nás občania, ktorí pracujú alebo sa rozhodli, že budú pôsobiť v Spojenom kráľovstve, občania Slovenskej republiky podotýkam, určite očakávajú, aby sme jasne dali signál, ako sme sa postarali o ich komunikáciu alebo o ich spolužitie so Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom.
Poskytovanie rovnako adresnosti služieb v ekonomickej sfére, čo je veľmi dôležité. No a tiež žiadame podpredsedu vlády a ministra financií o iniciovanie inštitúcie Európskej únie zavedenie jednotného systému ochrany dcérskych bánk.
No a v časti C. navrhujeme ešte aj ďalšiu vec, ktorá je s tým spojená. Niektoré krajiny Európskej únie to už riešili, a to je otázka zlata, ktorá je v depozite Bank of England, a je to zlato, ktoré spravuje Národná banka Slovenskej republiky. Čiže rovnako odporúčame guvernérovi Národnej banky Slovenskej republiky, aby posúdil riziká súvisiace s ďalším uložením devízových rezerv Národnej banky Slovenska v zlate z Bank of England po skončení prechodného obdobia. A rovnako dávame na zváženie optimálnejšie riešenie uloženia devízových rezerv Národnej banky Slovenska v zlate v Európskej únii.
Toľko na predstavenie môjho návrhu za predkladateľov návrhu uznesenia k tému nedohody, prípadnej nedohody Spojeného kráľovstva s Európskou úniou.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa, výbor pre európske záležitosti rokoval o návrhu, ktorý teraz predložil pán poslanec Blanár a môžem povedať, že v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 326 som bol poverený, aby som podal správu o výsledku prerokovania.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie len výboru pre európske záležitosti.
Výbor dnes uvedený materiál prerokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko navrhované uznesenie nezískalo potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných členov výboru.
Navrhujem, aby sme rokovali o návrhu uznesenia ako-takom, ako ho navrhli predkladatelia.
A vás, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa s dovolením hlásim.