18. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, pre korektnosť uvediem, že túto informáciu zverejnili poslanci za ĽSNS. Ja som si ju následne overil a na základe nej dávam procedurálny návrh, aby Národná rada okamžite vyzvala vládu Slovenskej republiky na otvorenie škôl druhého stupňa základných.
Svoj návrh chcem odôvodniť najnovším statusom na Facebooku pani poslankyne Janky Cigánikovej, ktorá napísala, že dôvodom na neotvorenie škôl je hádka medzi premiérom Matovičom a ministrom hospodárstva Sulíkom. Budem citovať: "To by som napríklad mohla porozprávať o tom, ako som sedela nedávno vedľa Braňa Gröhlinga, keď mu volal premiér s otázkou, či si všimol, že školy neotvoril. Vraj, ak Braňo chce, aby ich otvoril, má sa Sulík ospravedlniť."
Vážený pán podpredseda, to sú tak vážne veci... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si dovolím iba zopár poznámok z toho, čo tu odznelo. Skúšobné hlasovanie. Len zopár poznámok.
Skúšobné hlasovanie má aj Spolkový snem v Nemecku. Nech sa páči, môžme to, samozrejme, namietať, porozprávajme sa o nemeckých kolegoch, aké s tým majú skúsenosti. Nevidím žiadny dôvod spochybňovať indikatívne hlasovanie, ktoré tu prebehlo. Je zrejmé, že takéto indikatívne hlasovanie nemá záväzný účinok. Proste má to zmysel. Nech sa páči, môžme sa inšpirovať tu.
Môžme sa inšpirovať aj z Najvyššieho súdu USA, ktorý rovnako používa takéto skúšobné hlasovanie vo veciach, ktoré súvisia s jeho rozhodovaním. Takže nevidím dôvod to spochybňovať. Myslím si, že môžme sa týmto inšpirovať. Nech sa páči aj pre vás, páni poslanci, ktorí ste sa s tým stretli prvýkrát, ale predtým, ako to budete spochybňovať, tak pozrite sa aj na prax z ostatných krajín, ktoré môžu byť pre nás, čo sa týka demokracie, naozaj inšpiráciou.
Čo sa týka Ústavného súdu a jeho kompetencie, resp. nekompetencie, prisvojenia si kompetencie posudzovať súlad ústavy s ústavnými zákonmi. Stretla som sa tu s pripomienkami, že ak to takto zadefinujem v ústave, to znamená, dáme jej jasné vymedzenie, že Ústavný súd takúto kompetenciu nemá, že to je cesta záhuby demokracie právneho štátu na Slovensku. Tak som to porozumela z tých pripomienok, ktoré som si tu vypočula. Ale keď porovnáme Ústavný súd, Ústavný súd tu máme zvolený na 12 rokov. Je tu pravidelná obmena predstaviteľov ústavodarného zboru, zákonodarného zboru každé štyri roky, to znamená, toto je jasná a priama zodpovednosť občanom od zdroja moci. Takže aká je tu obava? Aká je tu obava z prijímania ústavy, ústavných zákonov? Máme jasnú legitímnu moc, na základe ktorej prijímame, momentálne diskutujeme o novele ústavy. V čom je obava?
Tajná voľba verzus verejná voľba. Ja si myslím, že si tu vzájomne splietame verejná voľba, ktorá súvisí s verejnými funkcionármi, a tajná voľba, ktorá súvisí s voľbami všeobecnými, kedy si volíme verejných, kedy si volíme verejných funkcionárov. To znamená, ak sa bavíme o zdroji moci, áno, o tom bola, o tom bola, samozrejme, aj zmena v roku ´89, aby sme mali slobodné voľby a s tým súvisí tajná voľba. Tajná voľba predstaviteľov zákonodarného zboru, tajná voľba, ktorá súvisí s voľbou prezidenta, prezidentky Slovenskej republiky, ale to je niečo iné. Je to zásadne niečo iné baviť sa o všeobecných voľbách, kde musí byť jasná garancia slobody rozhodnutia každého občana. A je to iné, ak máme verejných funkcionárov, ktorí sa zodpovedajú svojim občanom, ktorí im zverili moc.
To znamená, ako majú vedieť, ako zodpovedne pristupujeme k výkonu moci, ktorú sme vlastne od nich dostali iba zverenú na nejaký čas? Akým spôsobom má dôjsť potom k vyhodnoteniu, k braniu na zodpovednosť tých predstaviteľov? Ako zodpovedne pristupovali napríklad k voľbe generálneho prokurátora? Ako majú vedieť, či ich zástupca, ktorého si zvolili do parlamentu, volil naozaj toho, ktorý je morálne čistý? Ktorý je podľa predstáv tých, ktorí nám zverili moc. Ako to majú vyhodnotiť? Cítite sa vydierateľní, keď hlasujete o zákonoch? Potom tiež aj to má byť tajná, tajná voľba pri zákonoch? Aj tu budeme vydierateľní? Takto to vnímame? Ako podľa mňa jasne treba odlíšiť, či sa bavíme o verejných funkcionároch a voľbou, ktorá súvisí s mandátom, ktorý im je len zverený . Bavíme sa tu o nejakej verejnej kontrole, ktorej jednoducho podliehame, akým spôsobom potom má byť vyhodnotená naša práca. Mali by byť braní na zodpovednosť pri ďalších voľbách.
A keď sa bavíme už o tom spochybňovaní a o tej zaujatosti, tak nakoniec treba sa pozrieť aj na rozhodovanie súdov, ktorých vnímame ako nezávislé. Pri rozhodovaní majú byť nestranné. Ale tu tiež existuje právo na vydanie odlišného stanoviska. To znamená, sudca sa môže jasne prejaviť v tom, že povie, akým spôsobom vlastne hlasoval a určite to neznamená, že od toho momentu je zaujatý v tej veci. Proste chce vyjadriť svoj postoj k danej veci, povedať k tomu svoje dôvody. Takúto možnosť máme. Máme ju aj pre všeobecné súdnictvo, máme ju aj pre Ústavný súd, to znamená, že jasne sa vymedziť a povedať, prečo a ako som sa postavil k danej veci, k jej rozhodnutiu. Ja si myslím, že neznamená samo osebe nijakým spôsobom, že daná osoba má byť vydierateľná alebo je vydierateľná. A myslím si, že tu zásadne nedochádza k rozlišovaniu, kým sme a o čom je voľba do Národnej rady, kde, samozrejme, tajná voľba je absolútne na mieste.
Čo sa týka judikátu z roku ´95, ten tu bol viackrát spomínaný, Ústavného súdu, bol prekonaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúrou Ústavného súdu. Takže ak sa opierame o judikatúru, skúsme naozaj potom pracovať s tou, ktorá je aktuálna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, vládni predstavitelia, vy koaliční poslanci, všetci ste sa vyjadrili o kvalite prihlásených kandidátov a že všetci sú výborní. Nečudujem sa, lebo predtým ste hovorili, že sú zlí niektorí a vadila vám tajná voľba. Ale teraz, keď podľa vás sú všetci dobrí, prečo vám vadí, keď sú všetci dobrí? Jasné, v minulom období vám vadila. Ako som povedal, nečudujem sa. Ale teraz? Nerozumiem tomu, prečo teraz? Vy sami ste sa vyjadrili, vládni predstavitelia, Matovič, koaliční poslanci, že každý je stopercentný alebo každý je výborný, nie je tam taký, že zlý, že spĺňa tie podmienky a nemajú proti nemu výhrady. A zrazu je problém s tajnou voľbou. Prečo je potom problém, keď sú všetci dobrí? Tak teraz sa dá vybrať s kľudným svedomím jedného dobrého bez toho, že by nebol nátlak toho blázna z Trnavy a podobne. Lebo tomu predpokladám, že niekto vadí.
Hovoríte o praxi, o praxi v bežných krajinách, aby sme sa pozreli. Ale v iných krajinách je aj bežná prax, že je sloboda slova a my ju nemáme. Alebo že niekde je trest smrti a my ho tiež nemáme. A sú to demokratické krajiny. To znamená, že v niektorých demokratických krajinách sú iné postupy, ako sú u nás.
Teraz to neznamená, že automaticky všetko preklopíme, či ideme teraz, keď je v Amerike, kolíske demokracie, trest smrti, ideme zaviesť aj my znova trest smrti? Ideme zaviesť absolútnu slobodu slova aj u nás, keď v Amerike je?
Ďakujem.

Pani ministerka, už od Platóna sa filozofi a politológovia zaoberajú otázkou, kto bude strážiť strážcov. A vy ste túto otázku odbili takým spôsobom, že by ste zo skúšky z politológie okamžite vyleteli. Vy ste si povedali, no však ľudia rozhodli vo voľbách, a tým pádom je to vyriešené. Načo Ústavný súd? Načo aj nejaký systém bŕzd a protiváh? Načo kontrola? Však si ľudia rozhodli a majú štyri roky teraz poslušne šúchať nožičkami až kým sa to nezmení.
Si to predstavte, že by tu dneska alebo že sa teda o štyri roky dostane k moci nacistická strana, dajme tomu nacistická strana, a bude hovoriť to isté čo vy. Budete tu kričať, že nie, nie, nie, nerušte Ústavný súd, nerušte kontrolu, nerušte súdy? Nie. Budete tu vy prvá kričať, že to takto byť nemôže. Lebo toto presne robili nacisti, že celú kontrolu zničili, že zrazu už nebolo tých strážcov, ktorí budú strážiť tých strážcov. Toto je ten zásadný problém.
Čiže, pani kolegyňa, skúste nad tým viacej rozmýšľať. Ja vám odporúčam knižku od Giovanni Sartoriho Teória demokracie, základná politologická učebnica, kde máte krásne analyzovanú definíciu liberálnej demokracie. To demokratické v tej zložke liberálnej demokracie, to je, že má rozhodovať väčšina, to máte pravdu. A to liberálne je to, že sa má zároveň chrániť menšina, opozícia a ľudské práva. A ako to chcete spraviť, keď tu máte 90 stláčačov gombíkov, ktorí vám čokoľvek odhlasujú a dajme tomu, že odhlasujú, že na Slovensku prestávajú platiť ľudské práva. A Ústavný súd s tým nebude môcť nič spraviť. To je to pravé orechové, demokratické, čo chcete?
Ešte raz, páni kolegovia, takto rozmýšľali v dejinách filozofie nacisti, ale určite nie demokrati a určite nie liberálni demokrati. Veď si to uvedomte. Takže takáto odpoveď mne rozhodne nestačí. Skúste sa ešte raz zamyslieť a dávam vám opravák. Nech sa páči, poďte ešte raz na skúšku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na tému indikatívne hlasovanie len toľko, že, samozrejme, som sa ho zúčastnil. Bolo tajné, odovzdal som hlasy podľa svojej vôle a môžem všetkých bojovníkov za demokraciu z tejto kohorty, ktorá teraz tu vyučuje demokraciu, ubezpečiť, že budem aj hlasovať podľa svojej vôle, pretože nad všetkým, akokoľvek sa to členom kohorty nepáči, je slobodný mandát poslanca, ktorý podľa svojho vedomia a svedomia rozhoduje. Tým sa pridávam k tomu, čo tu zaznelo, že i keby referendum prešlo a bolo, tak nad výsledkom toho referenda je slobodná vôľa poslanca. To platí nadovšetko a nič už nad tým nie je, len Boh.
Pokiaľ ide o to či tajné, alebo verejné. Už roky rokúce stojím za tým, že som hlboko presvedčený, že moji voliči si prajú vedieť, koho im Peter Osuský vybral za generálneho prokurátora. Oni to chcú vedieť a majú právo, aby to vedeli.
A úplne posledné. Úvahy o tom, že sa bude prokurátor buď mstiť, alebo naopak pôjde mi po ruke, na rozdiel od vás, chlapci v SMER-e a v HLAS-e, ja sa príliš nebojím, že prídem do styku s prokuratúrou do konca svojho života.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, ja sa chcem spýtať, ma to zaujalo, že sa robia takéto indikatívne hlasovania. Keď to robia v nemeckom parlamente, to robí len koalícia alebo robia to aj s opozíciou v podstate hlasovanie na nečisto? To poprosím o odpoveď na otázku.
A vrátim sa k tomu, čo sme tu už spomenuli. To znásilňovanie práva, to porušovanie práva zákonnosti zo strany poslancov, členov zákonodarného zboru pri voľbe generálneho prokurátora za Sulíka, to nikomu nevadí, to bola tajná voľba, ale veď sa pošliapavali princípy tajnej voľby, ktorá bola zakotvená v ústave, ktorú sme mali v rokovacom poriadku. To je úplne v pohode, to je v poriadku.
Kolegovia, ktorí tlieskajú každej hlúposti, ktorú počujú, aj keď nemajú osemnásť, tomu zatlieskajú kľudne aj teraz, len dneska vidíme, že pod Matovičovou taktovkou sa začala demontáž právneho štátu a znásilňovanie demokracie a vy si teraz tieto svoje zámery idete posvätiť legislatívnymi úpravami. To nepokladám za správne. A verím, že aj kolega Lehotský alebo Kremský veria teraz tomu, čo rozprávajú. Ja len dúfam, že rýchlo precitnú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani ministerka, hlavne myslím teda na všetkých Slovákov, ktorí toto pozerajú. Je veľmi jasné, prečo sa komunisti spojili s fašistami. Keď sa pozriete na ich vodcov, keď sa pozriete na Kotlebu odsúdeného za extrémizmus, keď sa, teda za jeho fašistické prejavy. Keď sa pozriete na jeho stranu, ktorá je plná extrémistov, plná ľudí, ktorí bili ľudí, majú tam ľudí, ktorí cvičili vrahov. Keď tu človek, ktorý cvičil Černákových vrahov, rozpráva o Igorovi, že je blázon, keď tu máme človeka, ktorý cvičil Černákových vrahov! A on si dovolí rozprávať o ľuďoch, že sú blázni! Toto my tu máme. Keď sa tam pozriete doprava, na každého jedného z nich, tak to je katastrofa. Keď sa pozriete, pani ministerka, doprava na ficosmer, na SMEROHLAS, keď sa pozriete na každého jedného z nich tu doprava, keď tu vidíte Kičurových bláznov, ktorí nás tu okrádali, keď tu vidíte ľudí, ktorí v každom regióne kradli, v tom regióne tí ľudia kradli, kradli, kradli. Oni sa, samozrejme, že boja, aby tu prišlo k nejakej reorganizácii, veď oni to súdnictvo tak skorumpovali, oni skorumpovali celú políciu. Ja som sa za posledný týždeň stretol s desiatimi policajtami vysokopostavenými, ktorí išli preč.
Prosím, môžte upozorniť toho oného komunistického blázna, čo má na hlave (zaznievanie gongu), jak sa to volá, mastné vlasy, aby bol ticho? Ďakujem.
Takže je to o tom, naozaj je to o tom, že oni sa boja. Oni sa všetci boja, majú strach. Oni chcú, aby tu zostali tí skorumpovaní sudcovia. Veď počúvajte, zo Žiliny tento pánko, čo tu má odsúdeného človeka, ktorému ho odsúdili, tak on vám tu bude rozprávať, že on v Žiline nič nerobil, že on bol skvelý, že on je len taký chudáčik úbohý a korumpovali tí pod nimi. Toto je jedna skorumpovaná banda, ktorá sa bojí, bojí sa toho, čo sa tu deje. A deje sa tu. Ja všetkým Slovákom hovorím, dejú sa tu dobré veci. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, využijúc generálny sľub pána predsedu parlamentu, chcem na návrh troch poslaneckých klubov SMER, SME RODINA a ĽSNS podať návrh na zaradenie nového bodu programu s názvom: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým vyzýva vládu Slovenskej republiky k okamžitému otvoreniu škôl. Odôvodnenie je to, čo som už hovoril pred chvíľou. Škandalózna informácia pani poslankyne Cigánikovej, ktorú zverejnila na facebooku, o tom, že dôvodom na neotvorenie škôl je ješitnosť pána premiéra vo vzťahu k pánovi Sulíkovi, kde ho žiada, aby sa mu ospravedlnil a potom sa otvoria školy.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec.

Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Takže ak je toto pravda, pán podpredseda, tak je to naozaj veľmi, veľmi vážna vec a sám, poznám vás ako človeka rozvážneho, by ste mali zvážiť, že takto to ďalej ísť nemôže.

Pán podpredseda, v poriadku, je možné, že som si to zle vyložil, ale vyzývam preto vás ako predstaviteľa OĽANO, teda ďalšieho poslaneckého klubu, aby ste sa pridali k tejto výzve a aby sa tento bod zaradil, pretože sám musíte uznať, že ak je dôvodom na neotvorenie škôl len hádka medzi premiérom a ministrom hospodárstva, tak to je tak vážna vec, tu nejde o nejaké fazuľky. Tu ide o to, že už dlhé a dlhé týždne sú zatvorené školy, a to má ťažké dopady na úroveň našich detí.
Takže ja vás chcem, pán podpredseda, vyzvať, aby ste sa vy pripojili k tejto výzve, aj keď si myslím, že keby tu bol pán predseda parlamentu, by sa pridal. Ale dobre, beriem, že je to len hypotetický predpoklad.

Nuž, nevyšlo, pán poslanec Podmanický, možno nabudúce skúste.
Ja by som sa vrátil k debate o novele ústavy, ktorú máme práve na programe v druhom čítaní, a chcel by som zareagovať najmä na pána podpredsedu Národnej rady Blanára, čo sa týka, čo sa týka verejnej voľby aj na niektorých iných predrečníkov, samozrejme.
Pán podpredseda Blanár nás obvinil, že sme verejnú voľbu zaviedli účelovo. Je pravda, že sa o verejnej voľbe začalo hovoriť v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora pred desiatimi rokmi, keď hrozilo, že Dobroslav Trnka bude znovuzvolený, ako sa o to usiloval SMER - sociálna demokracia. Ale to bol, to nebol, nebol dôvod, to bola, to bol vlastne motív začatia tej, začatia tej debaty a odvtedy existujú, existujú názory, ktoré verejnú voľbu démonizujú a tvrdia, že jediná legitímna a jediná demokratická, jediná ústavná voľba je tajná a verejná voľba je tu, je tu od diabla.
Ja som už poukázal na to, že nasledujúcich osem rokov vládol SMER. Najprv štyri roky sám, potom štyri roky, štyri roky ako najväčšia koaličná strana a ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré nastavuje voľbu ako verejnú s tým, že tajná je iba v prípade, keď tak stanovuje ústava alebo v prípade, že tak na návrh skupiny najmenej 15 poslancov rozhodne Národná rada, nechal v platnosti. Tak keď je tá, tá verejná voľba taká zlá, tak ja naozaj nerozumiem, prečo SMER, ktorý sa zaklína tajnou voľbou, nezmenil toto ustanovenie, ustanovenie v ústave. V zákone o rokovacom poriadku.
SMER sa, aby som mu nekrivdil, pokúsil toto ustanovenie zmeniť, a síce podaním na Ústavný súd ešte v roku 2011. Skupina poslancov za SMER, podobne aj prvý námestník generálneho prokurátora pán Tichý, namietali protiústavnosť novely zákona o rokovacom poriadku, v ktorom sa takto zadefinoval vzťah verejnej a tajnej voľby. No a čuduj sa svete, Ústavný súd povedal, že verejná voľba je v poriadku. Že verejná voľba nie je v rozpore s ústavou. Že to ustanovenie zákona o rokovacom poriadku nepovažuje za protiústavné.
A odvtedy, áno, smeráci často využívali túto možnosť, aby, aby navrhli, navrhli tajnú voľbu. Nie všetky voľby boli tajné. O niektorých sa normálne hlasuje aj v parlamente a hlasovalo sa aj za smeráckych čias stláčaním, stláčaním tlačítok. Nie, nie, nie vzadu na hlasovacích lístkoch. Ale aby sa mohlo hlasovať tajne, tak to predpokladá, že skupina 15 poslancov pred začiatkom rokovania o príslušnom bode programu navrhne, aby voľba bola tajná.
Toto z nejakého pre mňa záhadného dôvodu poslanci SMER-u, HLAS-u, ktorí tu dookola hovoria o tajnej voľbe, zabudli urobiť. Čo je také zvláštne vzhľadom na to, aká dôležitá je podľa nich, podľa nich tajná voľba a len proste zabudli, že to musia navrhnúť a že to musia navrhnúť nie pred hlasovaním, ale pred začiatkom rokovania o tom bode. No a teraz sa musí pán podpredseda Národnej rady doprosovať pani ministerku, pani ministerke, aby otvorila rozpravu a aby im umožnila napraviť, napraviť tú chybu, ktorú, ktorú urobili. Predpokladám, že to pani ministerka neurobí a nebude, nebude im vychádzať v ústrety. Keď, keď je to pre nich také dôležité, mali to, mali to navrhnúť pred tým, ako sa začalo rokovať o tom príslušnom bode.
Je to, je to, samozrejme, že legitímna debata. Ja nespochybňujem, že niekomu sa môže zdať lepšia tajná voľba, ale určite to nie je v polohe, že jedna z nich je v súlade s ústavou, druhá nie je v súlade s ústavou, jedna je demokratická, druhá nie je demokratická.
Tajná voľba je dôležitá pri voličoch, ktorí volia svojich zástupcov, ale nie pri tých zvolených zástupcoch. Tí zvolení zástupcovia sa majú zodpovedať svojim voličom a ich voliči majú právo vedieť, ako hlasujú aj v personálnych veciach.
Bola tu, bolo tu spomínané to indikatívne hlasovanie. Tak ja môžem ubezpečiť tiež všetkých, podobne ako to povedal pán poslanec Osuský, že ja budem kandidáta na generálneho prokurátora voliť na základe svojho presvedčenia v súlade so svojím najlepším vedomím a svedomím a nie na základe výsledkov indikatívneho hlasovania. Ako argument sa tu používa vydieratelnosť alebo vďačnosť zvoleného funkcionára. Ja teda neviem. Ja nepácham trestnú činnosť ani sa nechystám v blízkej budúcnosti páchať trestnú činnosť, tak ja neviem, akým spôsobom by mňa mohlo ohroziť, keby za generálneho prokurátora bol zvolený kandidát, ktorý o mne vie, že som hlasoval proti nemu, ktorý o mne vie, že som s ním mal, s ním mal problém, že som, že som povedzme mu kládol nepríjemné otázky na verejnom vypočutí. Neobávam sa toho. Netešil by som sa tomu, keby bol zvolený taký kandidát, ale nevnímal by som to ako ohrozenie, ohrozenie mňa a nerozumiem, z čoho vyplýva, že to niekto iný vníma ako svoje potenciálne ohrozenie.
Rovnako tak vďačnosť, ktorá sa tu spomína, že, že tomu poslancovi, ktorý zahlasoval za konkrétneho funkcionára, bude ten verejný funkcionár vďačný. Bude mu nejako vychádzať nadštandardne v ústrety. Samozrejme, je to, je to potom, potom aj skontrolovateľné na rozdiel od tajnej voľby, či dostáva dotyčný poslanec, alebo bývalý poslanec nejaké výhody, alebo naopak, či je nejako šikanovaný. Ale je to smiešne, ak toto tvrdia predstavitelia SMER-u, lebo oni dobre vedia, že tí zvolení funkcionári skoro vždy vedia, kto ich volil. A nie je dôležité, kto ich volil menovite, ale ktoré strany ich volili. Takže keď sa chcú nejako zavďačiť, no tak sa zavďačia. Zavďačia sa tým stranám, a to si aj tak vedia z tých počtov veľmi jednoducho odčítať.
Ale pokojne, pokojne pokračujme, tá debata o tajnej voľbe a verejnej je, je zaujímavá, a teda môžme dookola aj jedni, aj druhí opakovať svoje argumenty pri voľbe generálneho prokurátora. Ani nebudeme hlasovať o tom, či bude tajné alebo teda kolegovia zo SMER-u a HLAS-u, ktorí to tiež žiadali, to zabudli navrhnúť v termíne, v ktorom to mali navrhnúť.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je tá nepreskúmateľnosť súladu ústavných zákonov s ústavou, ktorá je tiež predmetom ostrej kritiky. No a treba povedať, že nič také ako právomoc Ústavného súdu skúmať súlad ústavných zákonov s ústavou, sa v ústave nenachádza. Je to právomoc, ktorú nezverila Ústavnému súdu ústava. Je to právomoc, ktorú si Ústavný súd vyvodil alebo prisvojil. Ako tu už spomenula pani ministerka, prisvojil si to pri veľmi nešťastnej príležitosti. Pri zjavnom excese, keď materiálne jadro, ktoré nie je v našej ústave explicitne zadefinované, čo nemusí byť zásadný a neprekonateľný problém, vyvodil práve v kauze sudcovských previerok. V kauze, v ktorej časť ústavných sudcov na sklonku svojho funkčného obdobia mala aj konflikt záujmov, keďže sa vracali do sudcovského talára a vyvodil si existenciu materiálneho jadra tam, kde to materiálne jadro podľa môjho názoru vôbec neexistovalo.
Je pravda, že podobným spôsobom rozhodli, rozhodli a vyvodili si túto právomoc aj iné Ústavné súdy nielen na Slovensku. Treba ale povedať, že nie takýmto zvláštnym a spochybniteľným spôsobom. A opäť podobne ako pri verejnej a tajnej voľbe a dokonca viacej tu považujem debatu o tom, či Ústavný súd má mať právomoc preskúmavať ústavné zákony za úplne legitímnu. A nemyslím si, že sme na jej konci, sme na jej začiatku.
Ide o to, že kde má byť ten bod nula, kde sa tá debata začne. Či má byť ten bod nula to, ako je naformulovaná Ústava Slovenskej republiky, ktorá nepredpokladá, že by Ústavný súd mal takúto právomoc alebo sa má začať v momente, keď si ju Ústavný súd sám prisvojil veľmi nešťastným rozhodnutím. Ja som presvedčený, že tým bodom nula má byť aktuálne znenie ústavy. Áno, poďme sa baviť o tom, ako ho zmeníme, ale ak teraz schválime tú úpravu, že ústavný, Ústavný súd nebude môcť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, tak tým iba potvrdíme aktuálne znenie ústavy, ktoré Ústavný súd vo svojom už spomínanom nešťastnom rozhodnutí nerešpektoval.
A je to aj debata o tom, že či Ústavný súd je nad parlamentom alebo, alebo pod parlamentom, kto má koho rešpektovať, ale mne sa aj táto debata zdá, zdá pomerne, pomerne jasná. Lebo Ústavný súd, samozrejme, že má právo kontrolovať všetky rozhodnutia parlamentu ako zákonodarnej moci a kontrolovať ich súlad s ústavou. To je mimo akúkoľvek diskusiu. Ale v súčasnom ústavnom systéme nie je Ústavný súd nad parlamentom ako ústavnodarnou mocou, pretože aj samotná existencia Ústavného súdu aj všetky jeho právomoci vyplývajú z rozhodnutia ustanov... ústavodarcu, ktorým bola schválená Ústava Slovenskej republiky.
A, samozrejme, že ústavodarca, myslím si, že ústavodarca je ten, ktorý by mal o tom rozhodnúť, či zverí Ústavnému súdu právomoc preskúmavať aj nejaké ústavné zákony alebo ich súlad s materiálnym jadrom, či nejakým spôsobom zadefinuje materiálne jadro aj explicitne v ústave a či dokonca umožní preskúmavanie aj zmien určitých častí ústavy. Môže takúto právomoc Ústavnému súdu zveriť alebo teoreticky môže rešpektovať, pretože si Ústavný súd takúto právomoc vyvodil, ale rozhodne to nie je žiadna povinnosť ústavodarcu a ústavodarca je ten, ktorý má o tom rozhodnúť. Nie Ústavný súd.
A tie argumenty, ktoré sa proti tomu používajú, sú úplne prehnané, či už prichádzajú od čerstvo objaveného obhajcu liberálnej demokracie a obdivovateľa komunistických režimov pána poslanca Blahu, alebo teda kandidáta zvoleného, poslanca zvoleného na kandidátke fašistickej strany, alebo samotných poslancov fašistickej strany, tie argumenty sú falošné. Ak by tu raz komunisti alebo fašisti, nacisti alebo nejaká ich kombinácia mali ústavnú väčšinu, tak je úplne jedno, či v ústave bude napísané, že Ústavný súd má právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou alebo tam bude napísané, že nemá právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, alebo by tam na túto tému nebolo napísané vôbec nič. Ak by sa raz komunisti alebo nacisti dostali k moci, obávam sa, že ani by nemuseli mať ústavnú väčšinu, aby systém liberálnej demokracie a systém právneho štátu totálne deštruovali a zničili.
Takže bavme sa o tom, diskutujme o tom, ja čakám vecnú debatu, ale za vecnú debatu nepovažujem uvádzanie prehnaných príkladov poslancami inklinujúcimi ku komunizmu alebo k fašizmu.
Ďakujem. (Potlesk.)