18. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si len dovoľujem upozorniť členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že dnes máme výbor, ale nie o 12.15, ale 13.00 nakoľko v rozpore so závermi grémia boli zvolané dva ďalšie výbory v čase rokovania nášho výboru, tak sme ustúpili a náš termín sme presunuli na 13.00 v našej rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem za informáciu. Pán poslanec Podmanický s procedurálnym návrhom.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, pre korektnosť uvediem, že túto informáciu zverejnili poslanci za ĽSNS. Ja som si ju následne overil a na základe nej dávam procedurálny návrh, aby Národná rada okamžite vyzvala vládu Slovenskej republiky na otvorenie škôl druhého stupňa základných.
Svoj návrh chcem odôvodniť najnovším statusom na Facebooku pani poslankyne Janky Cigánikovej, ktorá napísala, že dôvodom na neotvorenie škôl je hádka medzi premiérom Matovičom a ministrom hospodárstva Sulíkom. Budem citovať: "To by som napríklad mohla porozprávať o tom, ako som sedela nedávno vedľa Braňa Gröhlinga, keď mu volal premiér s otázkou, či si všimol, že školy neotvoril. Vraj, ak Braňo chce, aby ich otvoril, má sa Sulík ospravedlniť."
Vážený pán podpredseda, to sú tak vážne veci... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)

Pán poslanec, o tomto vašom návrhu nemôžem dať hlasovať, lebo sa netýka rokovania prerokovávaných vecí. Mrzí ma to, ale to je taký mačkopes, o ktorom naozaj nemôžem dať hlasovať.
V zmysle rokovacieho poriadku požiadali o vystúpenie v rozprave pani navrhovateľka aj pán spravodajca. Takže najprv má slovo pani ministerka. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si dovolím iba zopár poznámok z toho, čo tu odznelo. Skúšobné hlasovanie. Len zopár poznámok.
Skúšobné hlasovanie má aj Spolkový snem v Nemecku. Nech sa páči, môžme to, samozrejme, namietať, porozprávajme sa o nemeckých kolegoch, aké s tým majú skúsenosti. Nevidím žiadny dôvod spochybňovať indikatívne hlasovanie, ktoré tu prebehlo. Je zrejmé, že takéto indikatívne hlasovanie nemá záväzný účinok. Proste má to zmysel. Nech sa páči, môžme sa inšpirovať tu.
Môžme sa inšpirovať aj z Najvyššieho súdu USA, ktorý rovnako používa takéto skúšobné hlasovanie vo veciach, ktoré súvisia s jeho rozhodovaním. Takže nevidím dôvod to spochybňovať. Myslím si, že môžme sa týmto inšpirovať. Nech sa páči aj pre vás, páni poslanci, ktorí ste sa s tým stretli prvýkrát, ale predtým, ako to budete spochybňovať, tak pozrite sa aj na prax z ostatných krajín, ktoré môžu byť pre nás, čo sa týka demokracie, naozaj inšpiráciou.
Čo sa týka Ústavného súdu a jeho kompetencie, resp. nekompetencie, prisvojenia si kompetencie posudzovať súlad ústavy s ústavnými zákonmi. Stretla som sa tu s pripomienkami, že ak to takto zadefinujem v ústave, to znamená, dáme jej jasné vymedzenie, že Ústavný súd takúto kompetenciu nemá, že to je cesta záhuby demokracie právneho štátu na Slovensku. Tak som to porozumela z tých pripomienok, ktoré som si tu vypočula. Ale keď porovnáme Ústavný súd, Ústavný súd tu máme zvolený na 12 rokov. Je tu pravidelná obmena predstaviteľov ústavodarného zboru, zákonodarného zboru každé štyri roky, to znamená, toto je jasná a priama zodpovednosť občanom od zdroja moci. Takže aká je tu obava? Aká je tu obava z prijímania ústavy, ústavných zákonov? Máme jasnú legitímnu moc, na základe ktorej prijímame, momentálne diskutujeme o novele ústavy. V čom je obava?
Tajná voľba verzus verejná voľba. Ja si myslím, že si tu vzájomne splietame verejná voľba, ktorá súvisí s verejnými funkcionármi, a tajná voľba, ktorá súvisí s voľbami všeobecnými, kedy si volíme verejných, kedy si volíme verejných funkcionárov. To znamená, ak sa bavíme o zdroji moci, áno, o tom bola, o tom bola, samozrejme, aj zmena v roku ´89, aby sme mali slobodné voľby a s tým súvisí tajná voľba. Tajná voľba predstaviteľov zákonodarného zboru, tajná voľba, ktorá súvisí s voľbou prezidenta, prezidentky Slovenskej republiky, ale to je niečo iné. Je to zásadne niečo iné baviť sa o všeobecných voľbách, kde musí byť jasná garancia slobody rozhodnutia každého občana. A je to iné, ak máme verejných funkcionárov, ktorí sa zodpovedajú svojim občanom, ktorí im zverili moc.
To znamená, ako majú vedieť, ako zodpovedne pristupujeme k výkonu moci, ktorú sme vlastne od nich dostali iba zverenú na nejaký čas? Akým spôsobom má dôjsť potom k vyhodnoteniu, k braniu na zodpovednosť tých predstaviteľov? Ako zodpovedne pristupovali napríklad k voľbe generálneho prokurátora? Ako majú vedieť, či ich zástupca, ktorého si zvolili do parlamentu, volil naozaj toho, ktorý je morálne čistý? Ktorý je podľa predstáv tých, ktorí nám zverili moc. Ako to majú vyhodnotiť? Cítite sa vydierateľní, keď hlasujete o zákonoch? Potom tiež aj to má byť tajná, tajná voľba pri zákonoch? Aj tu budeme vydierateľní? Takto to vnímame? Ako podľa mňa jasne treba odlíšiť, či sa bavíme o verejných funkcionároch a voľbou, ktorá súvisí s mandátom, ktorý im je len zverený . Bavíme sa tu o nejakej verejnej kontrole, ktorej jednoducho podliehame, akým spôsobom potom má byť vyhodnotená naša práca. Mali by byť braní na zodpovednosť pri ďalších voľbách.
A keď sa bavíme už o tom spochybňovaní a o tej zaujatosti, tak nakoniec treba sa pozrieť aj na rozhodovanie súdov, ktorých vnímame ako nezávislé. Pri rozhodovaní majú byť nestranné. Ale tu tiež existuje právo na vydanie odlišného stanoviska. To znamená, sudca sa môže jasne prejaviť v tom, že povie, akým spôsobom vlastne hlasoval a určite to neznamená, že od toho momentu je zaujatý v tej veci. Proste chce vyjadriť svoj postoj k danej veci, povedať k tomu svoje dôvody. Takúto možnosť máme. Máme ju aj pre všeobecné súdnictvo, máme ju aj pre Ústavný súd, to znamená, že jasne sa vymedziť a povedať, prečo a ako som sa postavil k danej veci, k jej rozhodnutiu. Ja si myslím, že neznamená samo osebe nijakým spôsobom, že daná osoba má byť vydierateľná alebo je vydierateľná. A myslím si, že tu zásadne nedochádza k rozlišovaniu, kým sme a o čom je voľba do Národnej rady, kde, samozrejme, tajná voľba je absolútne na mieste.
Čo sa týka judikátu z roku ´95, ten tu bol viackrát spomínaný, Ústavného súdu, bol prekonaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúrou Ústavného súdu. Takže ak sa opierame o judikatúru, skúsme naozaj potom pracovať s tou, ktorá je aktuálna.
Ďakujem pekne.

Päť faktických poznámok na vystúpenie pani ministerky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, vládni predstavitelia, vy koaliční poslanci, všetci ste sa vyjadrili o kvalite prihlásených kandidátov a že všetci sú výborní. Nečudujem sa, lebo predtým ste hovorili, že sú zlí niektorí a vadila vám tajná voľba. Ale teraz, keď podľa vás sú všetci dobrí, prečo vám vadí, keď sú všetci dobrí? Jasné, v minulom období vám vadila. Ako som povedal, nečudujem sa. Ale teraz? Nerozumiem tomu, prečo teraz? Vy sami ste sa vyjadrili, vládni predstavitelia, Matovič, koaliční poslanci, že každý je stopercentný alebo každý je výborný, nie je tam taký, že zlý, že spĺňa tie podmienky a nemajú proti nemu výhrady. A zrazu je problém s tajnou voľbou. Prečo je potom problém, keď sú všetci dobrí? Tak teraz sa dá vybrať s kľudným svedomím jedného dobrého bez toho, že by nebol nátlak toho blázna z Trnavy a podobne. Lebo tomu predpokladám, že niekto vadí.
Hovoríte o praxi, o praxi v bežných krajinách, aby sme sa pozreli. Ale v iných krajinách je aj bežná prax, že je sloboda slova a my ju nemáme. Alebo že niekde je trest smrti a my ho tiež nemáme. A sú to demokratické krajiny. To znamená, že v niektorých demokratických krajinách sú iné postupy, ako sú u nás.
Teraz to neznamená, že automaticky všetko preklopíme, či ideme teraz, keď je v Amerike, kolíske demokracie, trest smrti, ideme zaviesť aj my znova trest smrti? Ideme zaviesť absolútnu slobodu slova aj u nás, keď v Amerike je?
Ďakujem.

Ja len, aby to bolo procesne jasné, to, že voľba je verejná, vyplýva zo zákona o rokovacom poriadku a podľa rovnakého zákona má každý poslanec možnosť navrhnúť procedurálne tajnú voľbu, len to musí urobiť do začiatku rozpravy o danom bode a takýto návrh nebol podaný.
S faktickou poznámkou pán poslanec Blaha.

Pani ministerka, už od Platóna sa filozofi a politológovia zaoberajú otázkou, kto bude strážiť strážcov. A vy ste túto otázku odbili takým spôsobom, že by ste zo skúšky z politológie okamžite vyleteli. Vy ste si povedali, no však ľudia rozhodli vo voľbách, a tým pádom je to vyriešené. Načo Ústavný súd? Načo aj nejaký systém bŕzd a protiváh? Načo kontrola? Však si ľudia rozhodli a majú štyri roky teraz poslušne šúchať nožičkami až kým sa to nezmení.
Si to predstavte, že by tu dneska alebo že sa teda o štyri roky dostane k moci nacistická strana, dajme tomu nacistická strana, a bude hovoriť to isté čo vy. Budete tu kričať, že nie, nie, nie, nerušte Ústavný súd, nerušte kontrolu, nerušte súdy? Nie. Budete tu vy prvá kričať, že to takto byť nemôže. Lebo toto presne robili nacisti, že celú kontrolu zničili, že zrazu už nebolo tých strážcov, ktorí budú strážiť tých strážcov. Toto je ten zásadný problém.
Čiže, pani kolegyňa, skúste nad tým viacej rozmýšľať. Ja vám odporúčam knižku od Giovanni Sartoriho Teória demokracie, základná politologická učebnica, kde máte krásne analyzovanú definíciu liberálnej demokracie. To demokratické v tej zložke liberálnej demokracie, to je, že má rozhodovať väčšina, to máte pravdu. A to liberálne je to, že sa má zároveň chrániť menšina, opozícia a ľudské práva. A ako to chcete spraviť, keď tu máte 90 stláčačov gombíkov, ktorí vám čokoľvek odhlasujú a dajme tomu, že odhlasujú, že na Slovensku prestávajú platiť ľudské práva. A Ústavný súd s tým nebude môcť nič spraviť. To je to pravé orechové, demokratické, čo chcete?
Ešte raz, páni kolegovia, takto rozmýšľali v dejinách filozofie nacisti, ale určite nie demokrati a určite nie liberálni demokrati. Veď si to uvedomte. Takže takáto odpoveď mne rozhodne nestačí. Skúste sa ešte raz zamyslieť a dávam vám opravák. Nech sa páči, poďte ešte raz na skúšku.
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský.