18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Schlosár, chcem sa poďakovať za tvoj príspevok do tejto rozpravy. Ako si správne poznamenal a ako si správne dal na pravú mieru to, že, áno, tento čin, ktorý sa tuná deje alebo sa bude o chvíľku odohrávať, je veľmi nebezpečný, pani ministerka, nakoľko, áno, máte hlasovaciu mašinériu v počte 95 kusov, rešpektujem to, že občania Slovenskej republiky rozhodli a dali tejto vláde silný mandát, ale táto ústavná väčšina je veľmi nebezpečnou ústavnou väčšinou, keď už sa začíname baviť o veciach ústavnosti alebo skôr protiústavnosti.
Zmena ústavy je veľmi citlivou a veľmi závažnou témou. A ak obmedzíme kompetencie a kompetentnosť Ústavného súdu, tak veľmi sa zahrávame s nebezpečnou nákazou a oveľa nebezpečnejšou, ako je COVID-19. To znamená, že naozaj Ústavný súd je tá posledná inštancia, ktorá by mala rozhodovať o tom, čo je už na základe ústavnosti ústavné alebo na základe ústavnosti protiústavné. Toto sa vlastne tento návrh z vašej dielne ministerstva spravodlivosti snaží značne obmedziť.
A ja mám naozaj veľmi silné pochybnosti. A nielen ja. Aj keď nie som právnického vzdelania, ale veľmi podrobne som si túto problematiku naštudoval. Považujem to naozaj za veľmi, veľmi bezprecedentný krok. A taký ústavný expert, ako je pán doktor Drgonec a mnohí ďalší, tiež túto vašu snahu považujú za veľmi nebezpečnú. A je to a bude to veľký zásah asi do občianskych práv a slobôd.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Tomáš Taraba.

Ďakujem za slovo. Dnes počúvame od rána slová o spravodlivosti. A ja by som aj chcel využiť prítomnosť pani ministerky spravodlivosti, že by sa sama vyjadrila, že do akej kolónky spravodlivosti by zaradila dnešnú informáciu, že slovenské deti sú držané ako rukojemníci doma len preto, že sa pán Sulík neospravedlnil pánovi Matovičovi. To nie sú slová opozície, to sú slová koaličnej poslankyne. Do akej kategórie nespravodlivosti toto zarátate, keď teda sa bavíme o tom, že treba na Slovensku posilniť spravodlivosť, že dnes deti strácajú všetky svoje schopnosti, ktoré im boli dané počas tohoto procesu výučby. A jednoducho, či aj nestojí za to, aby sme teda poprosili pána Sulíka teda, aby sa ospravedlnil, neviem za čo, keď toto má byť cesta k tomu ukončiť túto rukojemnícku drámu slovenských detí. Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Ďalším rečníkom, ktorý je písomne prihlásený, je pán poslanec Milan Vetrák. Nie je v sále. Stráca poradie definitívne.
Ďalším je pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

Príjemné popoludnie. Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som začal aktuálnou správou, ktorú priniesla Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Na náš parlament sa obrátila prezidentka Slovenskej republiky, ktorá nám adresuje tieto slová: "Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som zaznamenala pokusy o zásahy do znenia ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate. Nie tvoriť na poslednú chvíľu," uviedla prezidentka na sociálnej sieti a zdôraznila, že: "nepremyslené zásahy výrazne oslabujú právnu istotu a môžu viesť k nepredvídateľným a neželaným následkom."
Ja si myslím, že toto vyjadrenie pani prezidentky je veľmi vážnym odkazom pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vládnu koalíciu, aby pribrzdili pri tejto rýchlej a rozsiahlej zmene ústavy. Samotná pani ministerka pri viacerých svojich vstupoch povedala, že niektoré ustanovenia, ktoré sú predložené, sa pripravovali dlhšie a chce, aby boli schválené ako napríklad zavedenie Najvyššieho správneho súdu. Povedala, že tam teda nie je potrebná nejaká dlhšia diskusia a tak ďalej. V poriadku, rešpektujem. Ale sú tu viaceré ustanovenia nášho základného zákona, ktoré boli do predloženého návrhu vložené na poslednú chvíľu a ktoré neprebehli medzirezortným pripomienkovým konaním a vzbudzujú viaceré odborné otázniky. Asi najväčšiu diskusiu vzbudzuje otázka tzv. materiálneho jadra ústavy a o tom, kam môže siahať kompetencia Ústavného súdu, teda či môže siahať aj do rušenia ústavných zákonov.
Ja skôr než teda sa dotknem podrobnejšie tejto otázky, chcem spomenúť ešte názor Benátskej komisie, ktorá hovorí, že nie je dobré v núdzovom stave prijímať ústavné zmeny. Z tohto dôvodu, keďže sme v núdzovom stave a prijímame ústavné zmeny a riskujeme, že Slovensko, Slovenská republika sa môže ďalšími takýmito krokmi dostať na zoznam štátov, kde sú otázniky o dodržiavaní právneho štátu.
Dávam procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa o novele ústavy hlasovalo až po skončení núdzového stavu. Takto som to naformuloval. Poraďte si s tým. Čiže dávam iný procedurálny návrh, ako dal, dali predchádzajúci poslanci. Čiže aby sa o novele ústavy hlasovalo až po skončení núdzového stavu.
Rovnako dávam procedurálny návrh, aby 48-dňová lehota, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku pri predkladaní musí uplynúť medzi predložením pozmeňujúcich návrhov a ich schvaľovaní v parlamente, bola dodržaná. To znamená, aby sme odmietli akékoľvek návrhy na skracovanie lehoty. Pri zákonoch sa to teda bežne deje, že sa tá lehota skracuje, ale vzhľadom na to, že ide o významný zásah do Ústavy Slovenskej republiky, ja chcem požiadať, aby sme sa v tomto správali zodpovedne a aby sme neskracovali túto lehotu. Navyše viaceré tie pozmeňujúce návrhy sú predkladané v dnešný deň. Je potrebné sa s nimi oboznámiť, lebo tá zmena a tie dosahy sú veľmi alebo sú rozsiahle, aby sme neprijali niečo, čo naozaj nebude v poriadku.
Ako som teda povedal, hlavný spor sa vedie o to, či Ústavný súd môže rozhodovať o súlade ústavných zákonov s ústavou. Ja patrím, pani ministerka, skôr k tým ľuďom, ktorí si myslia, že malo by byť jasne stanovené, čo ktorý štátny orgán môže. Čiže do tejto miery v podstate súhlasím s tým návrhom, aby bolo presne určené, aká je kompetencia Ústavného súdu a či môže Ústavný súd obmedziť parlament ako ústavodarný orgán pri prijímaní ústavných zmien. Len ten problém je, samozrejme, širší, pretože je tu aj druhá stránka celého toho problému, a to je, či nemôže parlament za určitých okolností zneužiť túto svoju kompetenciu a zaútočiť nejakým spôsobom na demokratické inštitúty, na demokratický právny štát. No a tu, samozrejme, nadväzujeme na to rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý hovorí, z toho roku 2014, ktorý hovorí, že sú určité ustanovenia v našom základnom zákone, teda v ústave, ktoré sú nemeniteľné a ich zmena by nemala byť v podstate, by nemala prechádzať takým spôsobom, že sa 90 poslancov rozhodne a zmení ich.
V Českej republike je model, ktorý ja teda nejakým spôsobom zapracuvávam do svojho pozmeňujúceho návrhu, ktorý za chvíľu predložím, ale každopádne si myslím, že aj ich ustanovenie o tom, že nemožno meniť podstatné náležitosti demokratického právneho štátu je veľmi vágne ustanovenie a ja uznávam, že aj to, čo predkladám, nie je úplne najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s touto otázkou. A naozaj by bola potrebná odborná a dlhšia diskusia, čo patrí medzi tie podstatné náležitosti demokratického právneho štátu.
Viacerí poslanci tu dali návrh, aby sme tento bod odložili, aby sme o ňom nehlasovali, aby sa vypustil. Ja sa prikláňam k tomu návrhu, ak by neprešiel tento návrh, dávam ten svoj pozmeňujúci návrh, ktorý bude znieť, že: "Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou. To neplatí, ak ide o zmenu podstatných náležitostí demokratického právneho štátu." Chcem vytvoriť priestor na to, aby odborníci, právnici, ústavní právnici skúsili vyprecizovať, čo patrí do podstatných náležitosti demokratického právneho štátu. Ak by sme, ak sa nepokúsime túto otázku vyriešiť, tak naozaj nám hrozí, že ak prejde ten váš pôvodný návrh, ktorý, pripomínam, nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol tam vložený na poslednú chvíľu. Teraz sa rozhodnutím ústavnoprávneho výboru ešte zase mení zásadným spôsobom. Ak by sme nevyriešili túto otázku, tak naozaj hrozí, že ak si parlament predlží volebné obdobie o 20 rokov, tak tu nebude sila, ktorá bude môcť takýto exces parlamentu zastaviť.
Pani ministerka, ja to v dobrom hovorím. Ja nechcem povedať, že všetko s čím prichádzate, je zlé, ale nevzdychajte tak, ako keby sme hovorili nejaké veci, ktoré nemôžeme povedať. Však sú tu predsa, je tu aj jasné stanovisko prezidentky republiky, je tu jasné stanovisko predsedu Ústavného súdu, ktorý sa bude vyjadrovať k tejto téme. Ja sa snažím tiež rozumne na túto tému pozerať. Pripúšťam niektoré vaše argumenty, ale zas vy pripustite, že aj tá druhá strana má niektoré vážne výhrady.
Napokon docent ústavného práva Tomáš Ľalík hovorí: "Optimálnym riešením je taká regulácia ústavných zmien, ktorá na jednej strane umožňuje zmenu ústavy, no na druhej strane obsahuje dostatočné brzdiace mechanizmy." Teraz zacitujem pani ministerku Kolíkovú, ktorá povedala pred chvíľou: "Viem si predstaviť legitimitu diskusie o tom, čo je materiálne jadro ústavy." Potom, pani ministerka, prečo sa v tejto téme ponáhľame, keď si viete predstaviť legitímnu diskusiu o tejto otázke? Schváľme teda ostatné ustanovenia ústavy. Tento bod vypustíme a veďme legitímnu diskusiu o tom, čo je materiálne jadro ústavy.
Ja sa len chcem spýtať na takúto situáciu. Ak budete presadzovať tieto zmeny len svojou hlasovacou mašinériou bez toho, aby sa našla širšia zhoda, širší konsenzus, čo urobíte, keď Ústavný súd vyhlási túto vašu novelu, ktorú dávate do parlamentu za nesúladnú s ústavou? Vznikne nám tu, dámy a páni, ústavná kríza. Kľudne sa môže stať, že plénum Ústavného súdu na svojom zasadnutí rozhodne, že to, čo sme dnes prijali v parlamente, je v rozpore s precedensom, ktorý vytvorili, teda s materiálnym jadrom ústavy. A vznikne nám naozaj ústavná kríza a tak či tak budeme musieť túto otázku vyriešiť. Budeme sa musieť k nej vrátiť. Budeme musieť povedať, čo teda je materiálne jadro ústavy, čo sa môže meniť v ústave, čo sa nemôže meniť v ústave a budeme musieť ten konsenzus nájsť.
Nie je rovnako dobré, že takéto zmeny sa prijímajú bez rokovania alebo bez snahy o získania konsenzu aj opozičných strán. Kvalitná zmena ústavy, ktorá má byť stabilná a má mať dlhé trvanie a zodpovedný prístup, je hľadať podporu aj u strán, ktoré sú momentálne v opozícii.
Ja som bol pri dvoch novelách, ktoré sa menili. Mal som tú možnosť byť pri tých rokovaniach, bolo to zavedenie ústavného článku o jedinečnosti manželského zväzku a bolo to pri zavedení dôchodkového stropu. V oboch prípadoch sa viedli rokovania s opozičnými stranami, aby sa našiel širší konsenzus na tak zásadnej zmene, akou je zmena ústavy.
Ja vás preto chcem vyzvať, pani ministerka, aby ste sa aj vy svojou autoritou zasadili o to, že táto otázka, teda súlad ústavných zákonov s ústavou a kompetencia Ústavného súdu bude odložená, že vypočujeme aj slová pani prezidentky, aby sme pristupovali k zmenám ústavy zodpovedne a aby prebehla o tejto téme odborná diskusia a aby sme sa k tejto otázke, teda k otázke materiálneho jadra ústavy vrátili neskôr.
Ale je mi jasné podľa vašich mimiky, že s týmto nebudete súhlasiť. Napriek tomu dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 270. Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 270.
Čl. 1 bod 3 znie:
3. V čl. 125 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou; to neplatí, ak ide o zmenu podstatných náležitostí demokratického právneho štátu."
Viac-menej som to znenie odôvodnil. Pripomínam, že podobné znenie má česká ústava vo svojom článku 9 a ja som si dovolil prevziať túto úpravu.
Ešte by som poprosil pána spravodajcu, aby bod 2 správy ústavnoprávneho výboru bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
V zmysle § 28 rokovacieho poriadku požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave pán podpredseda Národnej rady Gábor Grendel.
Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Milana Vetráka a Gábora Grendela k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bod 1 znie:
1. Čl. 84 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: "(5) Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu; ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí touto väčšinou potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a v každej ďalšej voľbe postačuje na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu súhlas aspoň nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov."
2. V čl. 1 bod 11 znie:
11. V čl. 134 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu je dvanásť rokov. Sudca Ústavného súdu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom Ústavného súdu."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
3. V čl. 1 v 27. bode sa v čl. 154g ods. 2 vypúšťajú slová, citujem: "V znení účinnom od 1. januára 2021".
4. V čl. 1 bod 27 sa čl. 154g dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú:
"(9) Funkčné obdobie v poradí
a) prvých štyroch sudcov Ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 uplynie 30. októbra 2037,
b) ďalších štyroch sudcov Ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 po sudcoch Ústavného súdu podľa písmena a) uplynie 30. októbra 2041,
c) ďalších piatich sudcov Ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 po sudcoch Ústavného súdu podľa písmena b) uplynie 30. októbra 2045."
"(10) Ak má funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu podľa odseku 9 presiahnuť 15 rokov, funkcia sudcu Ústavného súdu zanikne uplynutím 12 rokov; na zvyšok funkčného obdobia podľa odseku 9, najmenej však na 6 rokov, sa vymenuje nový sudca Ústavného súdu."
"(11) Pri súčasnom vymenovaní viacerých sudcov Ústavného súdu na rôzne funkčné obdobia podľa odseku 9 poradie vymenovaných sudcov Ústavného súdu sa určí podľa počtu hlasov získaných vo voľbe v Národnej rade Slovenskej republiky; v prípade rovnosti hlasov sa rozhodne žrebom."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Pán poslanec Fico, procedurálny návrh? Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Fico má faktickú poznámku.

Ďakujem. Chcem pánovi podpredsedovi Národnej rady pripomenúť, že dostal stanovisko, ktoré, samozrejme, nikdy neprečíta. Tak ak dovolí, pán podpredseda, ja ho prečítam v jeho mene.
"Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky pokiaľ ide o prokuratúru, predstavuje vážny zásah do ústavného postavenia prokuratúry. Táto zásadná zmena nebola predmetom žiadneho pripomienkového konania, žiadnej odbornej diskusie, nepredchádzali jej žiadne analýzy, s Generálnou prokuratúrou nikto nekonzultoval tento pozmeňujúci návrh. V právnom štáte je neprípustné pozmeňujúcim návrhom uplatneným až v druhom čítaní na návrh skupiny dvadsať poslancov meniť ústavné postavenie akéhokoľvek štátneho orgánu. Takýto zásah nemožno charakterizovať inak ako prejav svojvôle, ako zneužitie zákonodarnej iniciatívy poslancov Národnej rady.
Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky vytvára z prokuratúry štátne zastupiteľstvo. Ustanovuje kontrolu vlády nad jej činnosťou. Preto nemožno vylúčiť, že v nasledujúcom období sa v legislatívnom procese znova objavia snahy o ovládnutie prokuratúry."
Toto je stanovisko, pán podpredseda Národnej rady, Generálnej prokuratúry, ktoré vyšlo v tomto okamihu, a ja som preto naozaj pán podpredseda Národnej rady, šokovaný, že takýto zásadný zásah do postavenie ústavného orgánu, lebo hovoríme o prokuratúre, vznikol takýmto amatérskym a ponižujúcim spôsobom na pôde Národnej rady Slovenskej republiky cez pozmeňujúci návrh bez akejkoľvek diskusie.
Pani ministerka, obraciam sa cez pána Grendela na vás, nesúhlaste s tým, aby nad rámec vašej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky sa vôbec hlasovalo o tom, že z prokuratúry idete urobiť štátne zastupiteľstvo, nástroj boja proti opozícii, pretože o nič iné v tomto návrhu, ako o kriminalizáciu opozície nejde.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Taraba, vám slovo neudelím, pretože som hovoril, že sa nikto neprihlásil s faktickými poznámkami okrem pána Fica, ktorý stlačil procedurálny návrh.
Takže reakcia na faktickú poznámku, pán podpredseda Gábor Grendel.