18. schôdza

Pán poslanec Fico, ja som o tomto stanovisku počul teraz prvýkrát. Možno mi bolo poslané, ale zatiaľ som ho nevidel a nečítal. Takže ďakujem, že ste mi ho prečítali. Pre vašu informáciu ja nie som podpísaný pod tým pozmeňujúcim návrhom, takže ani neviem, prečo je to z vašej strany adresované mne.
A posledná vec, samozrejme, s faktickou poznámkou by ste mali reagovať na moje vystúpenie a v mojom vystúpení v rámci toho pozmeňujúceho návrhu sa ani čiarka netýkala toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je predmetom tejto kritiky.

Ďalším písomne prihláseným poslancom do rozpravy je pán poslanec Miloš Svrček.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, SME RODINA je v tejto vláde garantom toho, že sociálne práva zostanú zachované. Tieto sociálne práva rozširujeme, pričom zavádzame a garantujeme tri nové sociálne práva.
Do ústavy v prvom rade zavádzame právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Prečo toto právo zavádzame? Pretože v našej spoločnosti máme veľa ľudí, ktorí poctivo pracujú od momentu, ako dosiahli dospelosť. Ak by bolo stanovené právo odchodu do dôchodku iba vekom, bolo by to voči ľuďom veľmi nespravodlivé. Prečo? Predstavme si napríklad robotníka v automobilke alebo ženu pracujúcu v domove sociálnych služieb. Spája ich to, že ťažko fyzicky pracujú a túto prácu vykonávajú veľmi ťažko a, samozrejme, má vplyv na ich zdravie. Presne pre týchto ľudí zavádzame ústavné právo, že po určitom počte odpracovaných rokov budú môcť odísť do dôchodku a nebudú pracovať do 62 alebo do 63 rokov, ako je to teraz. Presný počet rokov stanoví následne zákon. My presadzujeme, aby to bolo 40 rokov alebo aby to bolo ustanovené podľa profesií, alebo priemerného veku dožitia naviazaného podľa profesií. A o takomto alebo tomto, aký počet rokov a aké profesie by to mali byť, musí byť založené na konsenze, ktorému bude predchádzať široká debata a celospoločenská zhoda.
Druhé právo, ktoré zavádzame, znamená, že nikto nesmie byť diskriminovaný pri vyplácaní dôchodku iba preto, že venoval časť svojho života výchove detí. Zavádzame právo pre týchto rodičov, aby mali spravodlivý dôchodok. Nikto sa nemusí obávať, že by niekto vedome celý život nepracoval a chcel by toto právo zneužiť. Podľa článku 39 ods. 4 navrhovaného znenia ústavy sa za starostlivosť o dieťa bude počítať aj obdobie, ktoré stanovuje zákon, čiže od narodenia dieťaťa.
A tretie právo, ktoré zavádzame, je právo pre každého pracujúceho človeka, aby časťou zo svojich daní a odvodov mohol prispievať priamo svojim rodičom, ktorí sú na dôchodku. A prečo sme toto právo alebo tento spôsob zvolili? Pán minister, ktorý vystúpil v rozprave, už v podstate aj sčasti povedal v tabuľke, aká bola priemerná výška dôchodku podľa detí v roku 2018 u žien, ktorým bol priznaný starobný dôchodok v prvej polovici v roku 2014. Po odpracovaní 41 rokov u ženy, ktorá má dve deti, je priemerná evidovaná suma dôchodku v roku 2018 celkovo 416 eur a 53 centov. U ženy, ktorá nemá žiadne dieťa, má priemernú evidovanú sumu dôchodku pomaly o 50 eur vyššiu. Tu vidíme tento rozdiel.
Ďalší dôvod, prečo sme zvolili tento spôsob, je ten, aby nevznikla pochybnosť. Je to právo, nie povinnosť. Ak ide o prípad, že rodič zanedbáva výchovu dieťaťa, tak prispievať nemusí. Percentá stanoví následne zákonná úprava.
A teraz by som si dovolil prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Mení sa a dopĺňa takto:
V čl. 1, poprosím ešte, aby sa mi zastavil čas, aby som mohol prečítať text doplňujúceho návrhu.
1. V čl. 39 odsek 3 znie:
"(3) Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov."
Bod 2. V čl. 39 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe."
(5) Každý má právo rozhodnúť, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe. Výkon práva podľa prvej vety nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 6 a 7.
3. V čl. 39 ods. 7 sa slová „1 až 4" nahrádzajú slovami „1 až 6".
4. Za čl. 55 sa vkladá čl. 55a, ktorý znie:
„Čl. 55a
Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť čl. 1 bodov 1 až 3 sa navrhuje 1.januára 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti ústavného zákona, to znamená článok 2.
Záverom by som chcel uviesť, že zavádzame, ako som spomenul, tri nové sociálne práva, nie sociálne povinnosti. Chcem ubezpečiť, že sociálne práva príslušníkov bezpečnostných zborov zostávajú zachované. Sociálny a výsluhový systém napríklad vojakov, policajtov, hasičov, colníkov a tak ďalej sa nijako nemení. Naopak, aj oni budú môcť využiť tieto novozakotvené sociálne práva v ústave tak, ako všetci občania Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Ľubomír Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste nebol v predchádzajúcom parlamente, ale ste príslušníkom strany SME RODINA, kde Boris Kollár a všetci vtedajší poslanci opozície za túto stranu hlasovali za zastropovanie veku odchodu do dôchodku.
Aj na základe tohto kroku ste získali hlasy od občanov, aj na základe tohto kroku máte dnes taký počet mandátov, aký máte. To, čo robíte dnes, je farizejstvo, zrada občanov a verím, že sa vám to spočíta. Lebo takto vykuchať zastropovaný vek odchodu do dôchodku pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní novely ústavy, prepáčte, neprichádza mi na um iné slovo, toto je svinstvo. Toto je čisté svinstvo, ktoré, ktoré musí byť nejakým spôsobom potrestané.
Ako môžete povedať, že primeraným alebo primeranou náhradou za zastropovanie je, že poviete, že bude primeraný vek odchodu do dôchodku, primerané zabezpečenie. Absolútne vágne pojmy, ktoré nie sú doložené žiadnym návrhom zákona, a ktoré si každá zmena zmení.
Vy chcete, aby sociálny systém Slovenskej republiky bol menený každou zmenou vládnej garnitúry? O akej stabilite hovoríte? Vrátane pani ministerky, ktorá hovorí, že je potrebné robiť zmeny ústavy preto, aby bola právna stabilita, právna istota v tejto krajine. Aj táto zmena hovorí jedine o tom, že zavádzate neistotu a možnosť meniť charakter krajiny každé štyri roky. Hanba, hanba a ešte raz hanba.

Pán poslanec Ján Richter.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja sa vás chcem trošku opýtať, či poznáte celú tú procedúru, ktorá v súvislosti s dôchodkovou reformou je rozbehnutá. Ja som veľmi prekvapený tomuto, pretože pán minister najskôr predložil pred verejnosť zásady ústavného zákona. Následne predložil návrh, ktorý je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Hovorím stále o ústavnom zákone.
K tomuto dávajú sociálni partneri, odborári, zamestnávatelia, dôchodcovia, všetky odborné inštitúty pripomienky a teraz čakajú na rozporové konanie. Ale pýtam sa, veď toto je, toto je už absolútne ignorantstvo sociálneho dialógu. To je oklamanie tých ľudí. Veď beží to štandardne, prečo sa to urýchľuje teraz cez ústavu, ktorú predkladá pani ministerka Kolíková.
Nerozumiem tomu, pretože ten postup bol dobre rozbehnutý, ale sme na tom úplne, úplne zle. Obchádzame základné pravidlá a prečo ideme v tomto prípade s tými ľuďmi, ktorí mali tú ambíciu, dali si námahu, odborne to pripomienkujú. Ja nejdem k obsahu, ale tá forma a procedúra je celá, celá spochybnená a nerozumiem prečo.
Ďakujem.

Pán poslanec Ján Podmanický.

Pán poslanec, dnes máme v ústave v čl. 39 ods. 3 takýto text: "Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. O šesť mesiacov, ak vychovala jedno dieťa, dvanásť mesiacov, ak vychovala dve deti, osemnásť mesiacov, ak vychovala tri a viac detí."
Vy idete toto ustanovenie zákona Ústavy Slovenskej republiky vyhodiť z ústavy. Ťažko sa toto ustanovenie rodilo. Hlasovali za to aj vaši poslanci zo SME RODINA na čele s pánom predsedom parlamentu Borisom Kollárom a súčasným ministrom pánom Krajniakom. Vy ste mali byť tá garancia toho, že v tejto vláde sa tieto opatrenia rušiť nebudú. Vy idete vyhodiť toto jasné ustanovenie, kde sú stanovené aj roky a idete ho nahradiť nijako nešpecifikovaným veľmi všeobecným ustanovením, že niekedy ľudia budú mať nejaký nárok, ktorý ustanoví zákon.
Veď preto sa dávalo toto ustanovenie do ústavy, aby ho nemohol hocikto vymeniť. Ale nikto podľa mňa ani v päte nepredpokladal, že vy, ktorí ste hlasovali za to, aby sa takéto ustanovenie dostalo do ústavy, vy budete nositeľmi jeho vyhodenia z ústavy.
Pán poslanec, prosím vás, stiahnite tento návrh. Nerobte to. Toto vás zničí. Toto vám ľudia neodpustia.
Ak schválite túto zmenu ústavy, nedostanete sa do parlamentu. Nedostanete sa do parlamentu, toto vám ľudia neodpustia, pán poslanec. Nerobte to, ja vás varujem, nestaňte sa nositelia likvidácie sociálnych istôt, ktoré ste mali chrániť v tejto vláde a vy ste nositeľmi ich likvidácie. Spamätajte sa, pán poslanec, robíte obrovskú, obrovskú chybu. Stávate sa len nástrojom iných síl v tejto vláde.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Miloš Svrček.
Nech sa páči.