18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Milana Vetráka a Gábora Grendela k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 bod 1 znie:
1. Čl. 84 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: "(5) Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu; ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí touto väčšinou potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a v každej ďalšej voľbe postačuje na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu súhlas aspoň nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov."
2. V čl. 1 bod 11 znie:
11. V čl. 134 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu je dvanásť rokov. Sudca Ústavného súdu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom Ústavného súdu."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
3. V čl. 1 v 27. bode sa v čl. 154g ods. 2 vypúšťajú slová, citujem: "V znení účinnom od 1. januára 2021".
4. V čl. 1 bod 27 sa čl. 154g dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú:
"(9) Funkčné obdobie v poradí
a) prvých štyroch sudcov Ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 uplynie 30. októbra 2037,
b) ďalších štyroch sudcov Ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 po sudcoch Ústavného súdu podľa písmena a) uplynie 30. októbra 2041,
c) ďalších piatich sudcov Ústavného súdu vymenovaných po 1. januári 2021 po sudcoch Ústavného súdu podľa písmena b) uplynie 30. októbra 2045."
"(10) Ak má funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu podľa odseku 9 presiahnuť 15 rokov, funkcia sudcu Ústavného súdu zanikne uplynutím 12 rokov; na zvyšok funkčného obdobia podľa odseku 9, najmenej však na 6 rokov, sa vymenuje nový sudca Ústavného súdu."
"(11) Pri súčasnom vymenovaní viacerých sudcov Ústavného súdu na rôzne funkčné obdobia podľa odseku 9 poradie vymenovaných sudcov Ústavného súdu sa určí podľa počtu hlasov získaných vo voľbe v Národnej rade Slovenskej republiky; v prípade rovnosti hlasov sa rozhodne žrebom."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Chcem pánovi podpredsedovi Národnej rady pripomenúť, že dostal stanovisko, ktoré, samozrejme, nikdy neprečíta. Tak ak dovolí, pán podpredseda, ja ho prečítam v jeho mene.
"Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky pokiaľ ide o prokuratúru, predstavuje vážny zásah do ústavného postavenia prokuratúry. Táto zásadná zmena nebola predmetom žiadneho pripomienkového konania, žiadnej odbornej diskusie, nepredchádzali jej žiadne analýzy, s Generálnou prokuratúrou nikto nekonzultoval tento pozmeňujúci návrh. V právnom štáte je neprípustné pozmeňujúcim návrhom uplatneným až v druhom čítaní na návrh skupiny dvadsať poslancov meniť ústavné postavenie akéhokoľvek štátneho orgánu. Takýto zásah nemožno charakterizovať inak ako prejav svojvôle, ako zneužitie zákonodarnej iniciatívy poslancov Národnej rady.
Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky vytvára z prokuratúry štátne zastupiteľstvo. Ustanovuje kontrolu vlády nad jej činnosťou. Preto nemožno vylúčiť, že v nasledujúcom období sa v legislatívnom procese znova objavia snahy o ovládnutie prokuratúry."
Toto je stanovisko, pán podpredseda Národnej rady, Generálnej prokuratúry, ktoré vyšlo v tomto okamihu, a ja som preto naozaj pán podpredseda Národnej rady, šokovaný, že takýto zásadný zásah do postavenie ústavného orgánu, lebo hovoríme o prokuratúre, vznikol takýmto amatérskym a ponižujúcim spôsobom na pôde Národnej rady Slovenskej republiky cez pozmeňujúci návrh bez akejkoľvek diskusie.
Pani ministerka, obraciam sa cez pána Grendela na vás, nesúhlaste s tým, aby nad rámec vašej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky sa vôbec hlasovalo o tom, že z prokuratúry idete urobiť štátne zastupiteľstvo, nástroj boja proti opozícii, pretože o nič iné v tomto návrhu, ako o kriminalizáciu opozície nejde.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fico, ja som o tomto stanovisku počul teraz prvýkrát. Možno mi bolo poslané, ale zatiaľ som ho nevidel a nečítal. Takže ďakujem, že ste mi ho prečítali. Pre vašu informáciu ja nie som podpísaný pod tým pozmeňujúcim návrhom, takže ani neviem, prečo je to z vašej strany adresované mne.
A posledná vec, samozrejme, s faktickou poznámkou by ste mali reagovať na moje vystúpenie a v mojom vystúpení v rámci toho pozmeňujúceho návrhu sa ani čiarka netýkala toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je predmetom tejto kritiky.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, SME RODINA je v tejto vláde garantom toho, že sociálne práva zostanú zachované. Tieto sociálne práva rozširujeme, pričom zavádzame a garantujeme tri nové sociálne práva.
Do ústavy v prvom rade zavádzame právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Prečo toto právo zavádzame? Pretože v našej spoločnosti máme veľa ľudí, ktorí poctivo pracujú od momentu, ako dosiahli dospelosť. Ak by bolo stanovené právo odchodu do dôchodku iba vekom, bolo by to voči ľuďom veľmi nespravodlivé. Prečo? Predstavme si napríklad robotníka v automobilke alebo ženu pracujúcu v domove sociálnych služieb. Spája ich to, že ťažko fyzicky pracujú a túto prácu vykonávajú veľmi ťažko a, samozrejme, má vplyv na ich zdravie. Presne pre týchto ľudí zavádzame ústavné právo, že po určitom počte odpracovaných rokov budú môcť odísť do dôchodku a nebudú pracovať do 62 alebo do 63 rokov, ako je to teraz. Presný počet rokov stanoví následne zákon. My presadzujeme, aby to bolo 40 rokov alebo aby to bolo ustanovené podľa profesií, alebo priemerného veku dožitia naviazaného podľa profesií. A o takomto alebo tomto, aký počet rokov a aké profesie by to mali byť, musí byť založené na konsenze, ktorému bude predchádzať široká debata a celospoločenská zhoda.
Druhé právo, ktoré zavádzame, znamená, že nikto nesmie byť diskriminovaný pri vyplácaní dôchodku iba preto, že venoval časť svojho života výchove detí. Zavádzame právo pre týchto rodičov, aby mali spravodlivý dôchodok. Nikto sa nemusí obávať, že by niekto vedome celý život nepracoval a chcel by toto právo zneužiť. Podľa článku 39 ods. 4 navrhovaného znenia ústavy sa za starostlivosť o dieťa bude počítať aj obdobie, ktoré stanovuje zákon, čiže od narodenia dieťaťa.
A tretie právo, ktoré zavádzame, je právo pre každého pracujúceho človeka, aby časťou zo svojich daní a odvodov mohol prispievať priamo svojim rodičom, ktorí sú na dôchodku. A prečo sme toto právo alebo tento spôsob zvolili? Pán minister, ktorý vystúpil v rozprave, už v podstate aj sčasti povedal v tabuľke, aká bola priemerná výška dôchodku podľa detí v roku 2018 u žien, ktorým bol priznaný starobný dôchodok v prvej polovici v roku 2014. Po odpracovaní 41 rokov u ženy, ktorá má dve deti, je priemerná evidovaná suma dôchodku v roku 2018 celkovo 416 eur a 53 centov. U ženy, ktorá nemá žiadne dieťa, má priemernú evidovanú sumu dôchodku pomaly o 50 eur vyššiu. Tu vidíme tento rozdiel.
Ďalší dôvod, prečo sme zvolili tento spôsob, je ten, aby nevznikla pochybnosť. Je to právo, nie povinnosť. Ak ide o prípad, že rodič zanedbáva výchovu dieťaťa, tak prispievať nemusí. Percentá stanoví následne zákonná úprava.
A teraz by som si dovolil prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Mení sa a dopĺňa takto:
V čl. 1, poprosím ešte, aby sa mi zastavil čas, aby som mohol prečítať text doplňujúceho návrhu.
1. V čl. 39 odsek 3 znie:
"(3) Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov."
Bod 2. V čl. 39 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe."
(5) Každý má právo rozhodnúť, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe. Výkon práva podľa prvej vety nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 6 a 7.
3. V čl. 39 ods. 7 sa slová „1 až 4" nahrádzajú slovami „1 až 6".
4. Za čl. 55 sa vkladá čl. 55a, ktorý znie:
„Čl. 55a
Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť čl. 1 bodov 1 až 3 sa navrhuje 1.januára 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti ústavného zákona, to znamená článok 2.
Záverom by som chcel uviesť, že zavádzame, ako som spomenul, tri nové sociálne práva, nie sociálne povinnosti. Chcem ubezpečiť, že sociálne práva príslušníkov bezpečnostných zborov zostávajú zachované. Sociálny a výsluhový systém napríklad vojakov, policajtov, hasičov, colníkov a tak ďalej sa nijako nemení. Naopak, aj oni budú môcť využiť tieto novozakotvené sociálne práva v ústave tak, ako všetci občania Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste nebol v predchádzajúcom parlamente, ale ste príslušníkom strany SME RODINA, kde Boris Kollár a všetci vtedajší poslanci opozície za túto stranu hlasovali za zastropovanie veku odchodu do dôchodku.
Aj na základe tohto kroku ste získali hlasy od občanov, aj na základe tohto kroku máte dnes taký počet mandátov, aký máte. To, čo robíte dnes, je farizejstvo, zrada občanov a verím, že sa vám to spočíta. Lebo takto vykuchať zastropovaný vek odchodu do dôchodku pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní novely ústavy, prepáčte, neprichádza mi na um iné slovo, toto je svinstvo. Toto je čisté svinstvo, ktoré, ktoré musí byť nejakým spôsobom potrestané.
Ako môžete povedať, že primeraným alebo primeranou náhradou za zastropovanie je, že poviete, že bude primeraný vek odchodu do dôchodku, primerané zabezpečenie. Absolútne vágne pojmy, ktoré nie sú doložené žiadnym návrhom zákona, a ktoré si každá zmena zmení.
Vy chcete, aby sociálny systém Slovenskej republiky bol menený každou zmenou vládnej garnitúry? O akej stabilite hovoríte? Vrátane pani ministerky, ktorá hovorí, že je potrebné robiť zmeny ústavy preto, aby bola právna stabilita, právna istota v tejto krajine. Aj táto zmena hovorí jedine o tom, že zavádzate neistotu a možnosť meniť charakter krajiny každé štyri roky. Hanba, hanba a ešte raz hanba.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja sa vás chcem trošku opýtať, či poznáte celú tú procedúru, ktorá v súvislosti s dôchodkovou reformou je rozbehnutá. Ja som veľmi prekvapený tomuto, pretože pán minister najskôr predložil pred verejnosť zásady ústavného zákona. Následne predložil návrh, ktorý je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Hovorím stále o ústavnom zákone.
K tomuto dávajú sociálni partneri, odborári, zamestnávatelia, dôchodcovia, všetky odborné inštitúty pripomienky a teraz čakajú na rozporové konanie. Ale pýtam sa, veď toto je, toto je už absolútne ignorantstvo sociálneho dialógu. To je oklamanie tých ľudí. Veď beží to štandardne, prečo sa to urýchľuje teraz cez ústavu, ktorú predkladá pani ministerka Kolíková.
Nerozumiem tomu, pretože ten postup bol dobre rozbehnutý, ale sme na tom úplne, úplne zle. Obchádzame základné pravidlá a prečo ideme v tomto prípade s tými ľuďmi, ktorí mali tú ambíciu, dali si námahu, odborne to pripomienkujú. Ja nejdem k obsahu, ale tá forma a procedúra je celá, celá spochybnená a nerozumiem prečo.
Ďakujem.

Pán poslanec, dnes máme v ústave v čl. 39 ods. 3 takýto text: "Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. O šesť mesiacov, ak vychovala jedno dieťa, dvanásť mesiacov, ak vychovala dve deti, osemnásť mesiacov, ak vychovala tri a viac detí."
Vy idete toto ustanovenie zákona Ústavy Slovenskej republiky vyhodiť z ústavy. Ťažko sa toto ustanovenie rodilo. Hlasovali za to aj vaši poslanci zo SME RODINA na čele s pánom predsedom parlamentu Borisom Kollárom a súčasným ministrom pánom Krajniakom. Vy ste mali byť tá garancia toho, že v tejto vláde sa tieto opatrenia rušiť nebudú. Vy idete vyhodiť toto jasné ustanovenie, kde sú stanovené aj roky a idete ho nahradiť nijako nešpecifikovaným veľmi všeobecným ustanovením, že niekedy ľudia budú mať nejaký nárok, ktorý ustanoví zákon.
Veď preto sa dávalo toto ustanovenie do ústavy, aby ho nemohol hocikto vymeniť. Ale nikto podľa mňa ani v päte nepredpokladal, že vy, ktorí ste hlasovali za to, aby sa takéto ustanovenie dostalo do ústavy, vy budete nositeľmi jeho vyhodenia z ústavy.
Pán poslanec, prosím vás, stiahnite tento návrh. Nerobte to. Toto vás zničí. Toto vám ľudia neodpustia.
Ak schválite túto zmenu ústavy, nedostanete sa do parlamentu. Nedostanete sa do parlamentu, toto vám ľudia neodpustia, pán poslanec. Nerobte to, ja vás varujem, nestaňte sa nositelia likvidácie sociálnych istôt, ktoré ste mali chrániť v tejto vláde a vy ste nositeľmi ich likvidácie. Spamätajte sa, pán poslanec, robíte obrovskú, obrovskú chybu. Stávate sa len nástrojom iných síl v tejto vláde.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem páni poslanci za vaše pripomienky. Neviem, že či ste tu boli všetci, keď vystúpil aj pán minister Krajniak, ktorý hovoril o tom, že čo je hlavne účelom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ja som to jasne vysvetlil, že ide o deklarovanie ďalších sociálnych práv pre ľudí. Ako tlačiť na mňa tuto, aby som sťahoval svoj návrh, to isté môžem povedať ja vám, aby ste vy stiahol svoje pozmeňujúce návrhy, s ktorými, s ktorými ja nemusím súhlasiť.
Ale nebudem to robiť. Jednoducho z mojej strany bol predložený tento návrh. Hovorím, ide o deklarovanie sociálnych práv do ústavy ako najvyššieho základného zákona štátu, aby to tam bolo stanovené. Aby sme vedeli veľmi presne, na čo sa môžu ľudia odkazovať.
A to, že sa nedostanem do parlamentu, lebo som predložil takýto pozmeňujúci návrh, nám ide o ochranu ľudí, o ochranu sociálnych práv a nie o to, že či prejdem do parlamentu alebo nie.
Najdôležitejšie je to, aby mali ľudia deklarované svoje sociálne práva.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, v prvom rade mi dovoľte poďakovať sa za to, že môžem pred vami vystúpiť, veľmi si túto možnosť vážim. Pôvodne som chcel vystúpiť až po skončení rozpravy, aby som do nej nezasahoval, ale vzhľadom na okolnosti mi dovoľte, aby som sa vám prihovoril už teraz.
Dlho som uvažoval, či sa má Ústavný súd zapojiť do diskusie o novele ústavy a nadväzujúcich právnych predpisoch. Pre Ústavný súd je v takýchto situáciách namieste požiadavka zdržanlivosti. Najmä z pohľadu toho, že môže v budúcnosti posudzovať súlad prijímaných noriem s ústavou a ostatnými referenčnými normami.
Bol by som nerád, aby sa moje vystúpenie chápalo ako nejaký boj medzi ústavodarnou mocou a Ústavným súdom, aby sa ktokoľvek zaštiťoval mojimi vyjadreniami alebo vyjadreniami Ústavného súdu v tejto veci. Do politicky motivovanej rozpravy, ktorá je na pôde Národnej rady odôvodnená a žiaduca, nemienim ako predseda Ústavného súdu zasahovať.
Keďže ide o základný zákon štátu a medzi prijímanými novelami je aj zákon o Ústavnom súde, nedovolím si nebyť prítomný pri jeho prerokovaní a schvaľovaní. Ide aj o to, že sa takýmto spôsobom snažíme autenticky porozumieť predkladateľovi návrhu týchto právnych predpisov a samotnému zákonodarcovi, resp. ústavodarcovi.
Napokon je to dôležité aj pri interpretácii a aplikácii samotnej ústavy. Pani ministerka ako predkladateľka týchto noriem vie, že sa ústavný sudca v celom doterajšom legislatívnom procese angažoval len vo forme odborných konzultácií, vychádzajúc už z uvedenej požiadavky zdržanlivosti. Preto sa Ústavný súd ani aktívne nezúčastňoval medzirezortného pripomienkového konania, hoci mu toto právo nepochybne patrí.
Predložený návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava a nadväzujúcich právnych predpisov vrátane zákona o Ústavnom súde, rešpektujeme bez akejkoľvek ambície vyjadrovať sa k jeho vhodnosti či nevhodnosti, ústavnosti či neústavnosti, prípadne zlučiteľnosti s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Napriek tomu mi nedá nepovedať, že s viacerými navrhovanými zmenami súhlasíme a vítame ich. Ide najmä o otázky vypustenia tzv. procesného zamietania v konaní pred Ústavným súdom, zriadenia Najvyššieho správneho súdu a s tým súvisiaceho prechodu kompetencií vrátane niektorých kompetencií vykonávaných v súčasnosti Ústavným súdom na tento Najvyšší správny súd a podobne. Pani ministerka pripravila v tomto smere vo veľmi krátkom čase kvalitný materiál.
S čím však nesúhlasíme, a to je aj dôvod, prečo som sa rozhodol pred vami vystúpiť, je zamýšľané zavedenie výslovného zákazu skúmania súladnosti ústavných zákonov s ústavou Ústavným súdom, ako to predpokladá návrh novely v čl. 125 ods. 4 ústavy. Zmena ústavy v tejto časti bola pre nás najviac prekvapujúca najmä preto, že nebola predmetom pôvodného návrhu ministerstva spravodlivosti, a teda ani predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
V tejto otázke napriek jej závažnosti neprebehla ani žiadna odborná a verejná diskusia. Pritom v rozhodovacej praxi orgánov ochrany ústavnosti ide v posledných rokoch o mimoriadne citlivú tému, ktorá sa čoraz nástojčivejšie dostáva do polohy indikátora pripravenosti a schopnosti demokratického ústavného systému odolávať rizikám a nebezpečenstvám, ktoré aktuálny a veľmi dynamický spoločenský vývoj prináša.
Z môjho pohľadu a myslím, že tlmočím aj názor mojich kolegov, ide o najpodstatnejší zásah do ústavy a systému ochrany ústavnosti spomedzi všetkých navrhovaných ústavných zmien.
Týmto konštatovaním sa však nesnažím naznačovať či namietať protiústavnosť zmeny ústavy v tejto časti. To mi na pôde Národnej rady ani neprináleží. Rešpektujem, že ide o úplne legitímnu otázku, ktorá je vecou parlamentnej vôle, resp. vôle ústavodarnej väčšiny. Ústavnému súdu ide v tomto prípade o výsostne odbornú rovinu takto navrhovanej zmeny ústavy.
Z rozpravy na ústavnoprávnom výbore som porozumel, že táto úprava je vyvolaná už toľkokrát kritizovaným nálezom predchádzajúceho pléna Ústavného súdu týkajúceho sa tzv. bezpečnostných previerok. Okrem toho, že ma osobne mrzí nazeranie na súčasný Ústavný súd touto optikou, táto nová úprava nie je podľa nášho názoru do dôsledkov premyslená. De facto sa tým Ústavnému súdu odoberá kompetencia zasiahnuť v záujme ochrany ústavnosti pri extrémnych okolnostiach alebo v prípade zjavného zlyhania ústavodarcu.
Zdôrazňujem, že Ústavný súd nemá ambíciu voľne zrušovať ústavné zákony. Súhlasíme, že na to nie je zásadne oprávnený. Ide však o princíp, ide o poistku, ktorú môže predstavovať len Ústavný súd v situáciách, ak by bola fundamentálnym spôsobom ohrozená existencia demokratického a právneho charakteru nášho štátu alebo dôstojnosť a sloboda jeho obyvateľov garantovaná ľudskými právami. Ide o poistku proti tomu, aby sa pod plášťom ústavných zákonov, teda formálne ústavným a zákonným spôsobom rozkladal právny štát.
Netvrdím a ani neevidujem žiadne signály, že by zo strany predkladateľa alebo poslancov Národnej rady existovala ambícia či úmysel navrhovanú zmenu ústavy brániacu Ústavnému súdu v potencionálnom prieskume súladu ústavných zákonov s ústavou akýmkoľvek spôsobom zneužiť.
Nevidím za tým žiaden nečestný úmysel alebo nedobromyseľnosť. Porozumel som a rešpektujem, že ide o určitý prístup k parlamentarizmu, k ústavnosti a úvahy o ústavne adekvátnom nastavení vzťahu medzi ústavodarnou mocou a súdnou mocou sú v tomto smere úplne legitímne.
História nás ale opakovane prežitou skúsenosťou učí, že nedemokratické spoločenské sily, ktorým sa kedykoľvek v budúcnosti nemusí vyhnúť ani naša spoločnosť, sa dokážu infiltrovať aj do demokratického politického a právneho systému a dočasne s ním dokonca koexistovať. Trpezlivo čakajú na moment, keď je demokratické presvedčenie v spoločnosti oslabené, čo im núka vhodnú príležitosť chopiť sa moci legálnou cestou. Spúšťačom procesu účinného rozvratu demokracie a vlády práva sa potom stáva právny akt alebo súbor nadväzujúcich právnych aktov prijatých síce vo formálnom súlade so zákonom, ale vo výsledku však narúšajúcich základy právneho štátu.
To, čo je v tejto chvíli mojou ambíciou, je apelovať na to, aby sa zachovala takáto poistka, ktorou môže byť v špecifických okolnostiach, pre ktoré je určená len Ústavný súd. Neústavnosť ústavného zákona nemusia vyriešiť parlamentné voľby a pravidelná obmena zástupcov ľudu. Neústavnosť to teda takáto obmena nevyrieši.
Práve preto tu máme Ústavný súd a jeho sudcov, ktorí sú menovaní na dvanásťročné funkčné obdobie, ktoré presahuje funkčné obdobie parlamentnej väčšiny. Ide o ucelenosť, účinnosť a efektívnosť mechanizmu ochrany ústavnosti, ktorá sa týmto spôsobom do určitej miery narúša. Ako som už uviedol, nejde o to, že by Ústavný súd mal ambíciu zrušovať ústavné zákony. Ide už o spomínanú poistku proti prípadnej nezodpovednej politickej reprezentácii, ktorá by mohla zneužiť platformu ústavných zákonov na nelegitímne ciele.
Je potrebné vychádzať z toho, že aj nad parlamentom a aj nad Ústavným súdom stojí ústava a jej fundamentálne kľúčové princípy. Nejde o to vôbec, kto je viac. Naša ústava nie je hodnotovo neutrálna. Obsahuje určité princípy, ktorých podstatu nemožno odstrániť ani zmeniť, a to ani ústavným zákonom. Preto nemožno poprieť, že Ústavný súd má právomoc rozhodnúť o súlade ústavných zákonov v popísaných prípadoch. Ak by to tak nebolo, súdna ochrana ústavnosti by bola defektná vo vzťahu ku kľúčovým ústavným hodnotám, ktoré tieto princípy reprezentujú.
Ústavný súd musí mať pri abstraktnej kontrole ústavnosti možnosť zakročiť voči tomu, kto by chcel formálne právo proti takýmto ústavným hodnotám zneužiť, inak sa stráca jeho poslanie podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovaná novela ústavného zákona alebo ústavný zákon meniaci ústavu neobstojí ani z komparatívneho pohľadu. V žiadnom zo sedemnástich členských štátov Európskej únie, v ktorých je zriadené koncentrované a špecializované ústavné súdnictvo s právomocou preskúmavať ústavnosť zákonov, ústava explicitne nezakazuje Ústavnému súdu preskúmavať ústavné zákony. Právomoc ústavných zákonov súdov preskúmavať, ústavných súdov preskúmavať ústavné zákony je, samozrejme, predmetom odborných debát, preto aj ústavné súdy vo svete k tejto otázke zaujali rôzne stanoviská. Viaceré ústavné súdy sa však napriek absencii explicitnej právomoci preskúmavať ústavné zákony vyjadrili, že túto právomoc implicitne majú, ale ju napríklad nevyužili alebo prípadne aj využili a vyhlásili ústavný zákon za protiústavný.
Nespomínam nejaké len okrajové ústavné súdy, ale spomínam takto Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko, Ústavný súd Rakúska, Ústavný súd Českej republiky, Ústavný súd Talianska a podobne.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, neobhajujem tu teda nejakú privlastnenú kompetenciu, ako sa to mnohokrát bez širších súvislostí prezentuje, ale obhajujem moderný európsky štandard. Navrhované riešenie teda zasahuje do veľmi citlivej a zložitej oblasti, a to všetko bez toho, aby vo veci prebehla náležitá odborná a verejná diskusia, v ktorej by bolo možné posúdiť všetky dôsledky tejto úpravy, jej súvislosti a vplyv na judikatúru a činnosť Ústavného súdu so súčasným zohľadnením potreby ochrany integrity a stability ústavy a s tým súvisiacich adekvátnych pravidiel ústavodarného procesu.
Obávam sa, že ani predložený pozmeňujúci návrh uvedené problémy uspokojivým spôsobom nerieši. Práve naopak. Podľa predbežných analýz, ktoré sme si robili, by mohol mať za následok ďalšie doktrinálne a výkladové problémy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, ústavy i zmeny ústavných textov sa prijímajú s ambíciou ich pôsobenia ďaleko za horizontu jedného či dvoch volebných období. Nepochybujem, že aj predložená novela slovenskej ústavy je takto zamýšľaná. Vezmite preto pri svojom rozhodovaní do úvahy i tú skutočnosť, že navrhovaná ústavná úprava bude fungovanie nášho ústavného systému ovplyvňovať aj po mnohých rokoch, a teda aj vtedy, keď už nikto z nás nebude môcť svoj dnešný zástoj v prospech demokracie a vlády práva na Slovensku účinne prejaviť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vás prosím o zváženie potreby prijatia návrhu novely ústavy v tejto časti.
Ďakujem za porozumenie. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, veľmi sme vďační za to, že ste tu vystúpili a že počínanie si ústavodarcu beriete vážne. Je nám to, je to pre nás cenné a ďakujeme ešte raz za to.
Avšak my ústavodarci sa musíme potýkať s reálnymi problémami a zodpovedáme našim voličom za to, ako si pri tom počíname. A ten reálny problém veľmi aktuálne je zviditeľnený nasledujúcim listom alebo jednou vetou z nasledujúceho listu, ktorý sme dnes dostali v súvislosti s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý tu bol predložený v súvislosti s týmto navrhovaným ústavným zákonom.
Píše mne a iným poslancom Generálna prokuratúra, zastupujúci generálny prokurátor píše: "Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky je aj nesystémová. Osobitné zákony, ktoré sa týkajú postavenia a pôsobnosti prokuratúry a prokurátorov, sa po jej schválení dostanú do priameho rozporu s Ústavou Slovenskej republiky." Toto, prosím pekne, píše Generálna prokuratúra, to znamená osoba oprávnená podávať návrhy Ústavnému súdu. A čo my s tým teraz? To znamená, my tu máme stav, kedy si ten, kto je oprávnený podávať návrhy na Ústavný súd, myslí, že môže rozporovať novelu ústavy s ústavou. Takže my uznávame... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)