18. schôdza

Ja to vidím rovnako ako pani ministerka a tiež teda nerozumiem, lebo toho priestoru, priestoru bolo dosť. Samozrejme, že niektoré veci sa predložili napríklad aj včera, ale to neznamená, že boli, boli včera alebo predvčerom vymyslené. Tie veci boli výsledkom dlhodobých diskusií aj v rámci vládnej koalície, aj za účasti, ako to už pán poslanec Šefčík spomenul, Milana Vetráka, predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý je z OĽANO a ktorý tiež veľmi výraznou mierou prispel, prispel k tej súčasnej podobe návrhu aj k tej podobe, v ktorej verím, že ho budúci týždeň schválime.
A samozrejme, že niektoré veci vyplývajú z programového vyhlásenia, sú jasné a ideme podľa nich. Iné veci boli predmetom diskusie a boli predmetom hľadania nejakých kompromisov. A môžem rovno povedať, že nie so všetkým, čo predkladali povedzme aj kolegovia z OĽANO alebo kolegovia zo SME RODINA, nastal, akože bol, bol súhlas, tak sme sa snažili nájsť nejaký prienik, nejakú podobu, aby, aby sme viacerí mohli premietnuť do toho veci, ktoré považujeme za dôležité, ak ich tí ostatní považujú za prijateľné a ak sa vieme na tom dohodnúť.
Všetko, čo sa navrhuje v rámci pozmeňujúcich návrhov, je výsledkom dohody v rámci vládnej koalície a výsledkom dlhodobých diskusií. Nie je to také, že niekto napísal pozmeňujúci návrh v noci pred druhým čítaním a že sa práve, že sa práve rozhodol pár hodín predtým, že takto to bude.

Pani ministerka, môžete reagovať na faktické poznámky, ak chcete. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že tak ako je predložený návrh, tak je naozaj v súlade s tým, čo máme v programovom vyhlásení vlády. A urobili sme skutočne všetko pre to, aby všetci mali dostatočný prístup k tomu, aby sa oboznámili s príslušnými návrhmi, a v rámci legislatívneho procesu v parlamente ten priestor tu jednoducho na pozmeňovacie návrhy je. A ako povedal aj pán spravodajca, skutočne aj tie, ktoré sú, vlastne boli predkladané včera, tak prebiehala k nim dlhotrvajúca diskusia, by som povedala, ku každému, dá sa povedať, že, a prinajmenšom mesačná.

Ďakujem.
Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Boris Susko, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, kolegovia a kolegyne, ja by som chcel, naopak, poďakovať pánovi poslancovi Čepčekovi, ktorý ako jediný z koalície upozornil na to, že tu neschvaľujeme obyčajný zákon, ale že tu schvaľujeme novelu základného zákona štátu, novelu ústavy, pri ktorej tvorbe a schvaľovaní by sme mali byť trochu zdržanlivejší, najmä pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré sa prijímajú v pléne v druhom čítaní v Národnej rade.
A už vôbec nechápem útoky kolegov z klubu OĽANO na ich vlastného poslanca za vyslovenie jeho názoru. Kde už má poslanec Národnej rady vyjadriť a prejaviť svoj názor, ak nie v pléne Národnej rady? A považujem absolútne za neprípustné, aby niekto osobne útočil a obviňoval poslanca Národnej rady za to, že prejavil svoj názor v pléne Národnej rady, a ešte aj teda z vlastného klubu, za absolútne neprípustné. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, nediskutujte v sále.
Pán poslanec, pokračujte vo vystúpení.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Ďakujem. A teraz teda ku konkrétnym, konkrétnym veciam. Nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo povedala ani pani ministerka, že všetky tieto návrhy boli súčasťou dlhodobých diskusií a súhlasu a s vedomím všetkých zainteresovaných strán. Pokiaľ sa bavíme o tom najdôležitej... o tej najdôležitejšej zmene, ktorá bola predmetom návrhu zákona, ktorý prišiel do Národnej rady, tak ide o ustanovenie, ktoré v zásade odníma právomoc Ústavného súdu vyjadrovať sa k súladu ústavných zákonov s ústavou a medzinárodnými zmluvami.
Pokiaľ mám teda správne informácie, tak tento návrh, toto ustanovenie nebolo v návrhu zákona, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania. Tento návrh, pokiaľ mám správne informácie, vyšiel z medzirezortného pripomienkového konania a bol potom zaradený priamo až do materiálu, ktorý išiel na legislatívnu radu vlády a potom do vlády.
Predpokladal by som, že s takto zásadnou zmenou pôsobností a právomocí Ústavného súdu by navrhovateľ mal zopakovať medzirezortné pripomienkové konanie, ak takýto návrh z tohto konania na základe návrhu nejakého jedného z pripomienkujúcich subjektov vzišiel a ostatní z týchto subjektov sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Je to bežný postup, ktorý, ak nejaká zásadná zmena v návrhu zákona takto vznikne v MPK, tak sa MPK zvykne opakovať, aby sa mali možnosť naozaj všetci zainteresovaní k tomu vyjadriť. A o to viac, že nejde o obyčajný zákon, ale ide o základný zákon štátu, ide o Ústavu Slovenskej republiky.
Povedal to aj sám predseda Ústavného súdu, že boli prekvapení, keď po MPK videli v materiáli, ktorý išiel na vládu, že je tam toto ustanovenie, o ktorom dovtedy nikto nevedel z pripomienkujúcich subjektov. Takže nie je pravdou, že to bolo dlho diskutované a že všetci o tom vedeli. No, v MPK o tom nevedeli. Čiže toto je, toto je prvá pripomienka.
Počuli sme tu, samozrejme, legitímnu debatu o tom, že či je to v poriadku, alebo nie je to v poriadku, že či Ústavný súd má mať túto kompetenciu, alebo nemá mať túto kompetenciu. Je pravdou, že v predchádzajúcom texte ústavy túto kompetenciu Ústavný súd výslovne povedanú nemal alebo ustanovenú nemal, na druhej strane sú rôzne názory odborníkov – a je ich prevažujúca väčšina podľa môjho názoru –, ktorí sa domnievajú, že aj napriek tomu, že takúto kompetenciu Ústavný súd v ústave nemal, existujú hraničné prípady, kedy Ústavný súd môže aj takýto súlad posudzovať. A tými hraničnými prípadmi nie je hocijaký ústavný zákon, ale sú také zmeny ústavných princípov, ktoré zasahujú do tzv. materiálneho jadra ústavy.
A o tom, že či tu materiálne jadro ústavy máme alebo nemáme, sú rôzne debaty na odbornej úrovni v rámci rôznych odborných názorov, článkov, konferencií a podobne, odborníkov z oblasti ústavného práva, ktorí sa ale vo väčšine zhodujú v tom, že takéto materiálne jadro ústavy existuje. A nasvedčujú tomu aj niektoré iné závery z medzinárodnej úrovne a z okolitých krajín. A tým materiálnym jadrom ústavy sú prirodzené, základné ľudské práva a slobody a sú základné princípy právneho štátu a demokratických princípov. Pokiaľ by takéto inštitúty boli ohrozené aj konaním ústavodarcu alebo zákonodarcu, tak sa pripúšťa, aby Ústavný súd mohol o takýchto zásahoch rozhodovať, pretože je to posledná poistka na to, aby zákonodarca nemohol konať svojvoľne.
My tu dnes hovoríme o reforme justície, kde nastavujeme rôzne pravidlá na to, aby sudcovia nemohli konať svojvoľne, ale kde máme poistku toho, aby zákonodarca a ústavodarca nemohol konať svojvoľne.
Ja viem, čo ste hovorili, uvedomujem si to, že poslanci Národnej rady sú volení v priamych všeobecných voľbách a sú zástupcami občanov, a teda v konečnom dôsledku by mohli aj zrušiť Ústavný súd, ale to asi v demokratickej spoločnosti v Európskej únii je nepredstaviteľné a ani ústavodarca v rámci nejakých medzinárodných pravidiel, našich záväzkov, nášho členstva v Európskej únii si nemôže úplne svojvoľne rozhodovať, ako chce. A preto ako za, ako posledná hraničná poistka na svojvoľné rozhodovanie zákonodarného a ústavodarného zboru tu je Ústavný súd, ktorý v takýchto hraničných prípadoch by mal mať možnosť posúdiť aj súlad jednotlivých práv a povinností, ktoré nastaví ústavodarca v rozpore s týmto materiálnym jadrom ústavy. A k tomuto sa vyjadrujú, vyjadruje nielen opozícia, ale k tomuto sa vyjadrujú aj odborníci a sú takého istého názoru. Čiže z tohto pohľadu považujeme za obrovskú chybu, ak ideme schváliť v Ústave Slovenskej republiky výslovný zákaz takéhoto konania.
Ako ja netvrdím, že sa nevieme dohodnúť alebo že sa nemôžme baviť o tom, že kde stanoviť limity Ústavnému súdu, kedy môže o takýchto, o takomto zasahovaní do základných práv a slobôd a do základných princípov právneho štátu a demokracie stanoviť, ale mali by sme to naozaj zanalyzovať a tak to nastaviť. A nesúhlasím s tým, že nemáme čas. Na toto máte 95 poslancov, na toto máte čas ďalšie tri roky, resp. 3,5 roka minimálne.
A nesúvisí to vôbec s tými ostatnými zmenami v ústave, pani ministerka. Ja nehovorím, že máme čas na to, že vy chcete zriadiť Najvyšší správny súd, však v poriadku, môžme mať na to iný názor, ale je to legitímny, legitímna vaša požiadavka, máte to v programovom vyhlásení vlády a mohli ste to urobiť, ale to vôbec nesúvisí s týmto ustanovením ústavy, ktoré, ktoré sa takto doplnilo do ústavy v procese legislatívnej prípravy. Nebol to návrh, ktorý tam bol od začiatku, ktorý vyplynul z nejakého pripomienkového konania jedného subjektu, a ostatní sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Čiže to považujem, považujem za veľkú, veľkú chybu.
Druhá otázka, ktorou, ktorou sa chcem venovať a ktorú, musím povedať, že ja chápem ako úplné znásilnenie legislatívneho procesu pri prijímaní ústavy, je otázka, ktorú, alebo vec, ktorú navrhol pán poslanec Baránik tu v pléne. Podľa môjho názoru boli porušené legislatívne pravidlá tvorby zákonov, pretože hovoria legislatívne pravidlá, že ak je predkladaný návrh, ktorý odkazuje na vykonávací právny predpis, v tomto prípade zákon, tak musí s ním byť predložená minimálne osnova tohto zákona. Takéto niečo tu vôbec, vôbec nebolo.
Okrem toho sa mení základný charakter štátneho orgánu v ústave, o ktorom neprebehla žiadna diskusia. Nie je pravdou, že sa o tom dlho diskutovalo. Možno sa o tom dlho diskutovalo v nejakých kuloároch v kabinete pani ministerky, ale nevedeli o tom žiadne profesné organizácie, nevedeli o tom, žiaden prokurátor o tom nevedel, nevedel o tom nikto, nevedeli o tom ani vládni poslanci, že takáto zmena sa pripravuje a navrhuje. A ide tu o výslovne podriadenie prokuratúry pod vládnu moc, čo považujeme takýmto spôsobom v legislatívnom postupe za úplne neprípustné a Ústavný súd už judikoval, že ak nie sú dodržané pravidlá pri prijímaní, legislatívne pravidlá pri prijímaní zákonov, tak to môže spôsobiť neplatnosť samotného návrhu.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem za slovo. Pán Susko, ja by som zareagoval na tú vašu poznámku hneď z úvodu. Ja by som si nikdy nedovolil žiadnemu poslancovi uprieť právo na názor v tomto pléne, každý si môže povedať, čo chce. Keď ste si nevšimli, tak ja som reagoval na pani ministerku a ubezpečil som ju, že to nie je postoj celého hnutia OĽANO. Takže asi toľko. Prosím, neklamte a nezavádzajte.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán poslanec Susko, vo vašom vystúpení ma teda okrem iného zaujalo aj to tvrdenie, že k tomu návrhu týkajúcemu sa právomocí Ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou sa vyjadruje nielen opozícia, ale aj odborníci a že sa, že sa zhodujú.
No, odborníci a teda špeciálne právnici už majú tú vlastnosť, že mávajú rôzny názor alebo rôzny právny názor. A sú odborníci, ktorí majú názor, že by v ústave nemalo byť riešené vôbec, či Ústavný súd môže alebo nemôže posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou a v podstate by to malo byť nechané na Ústavný súd, aby si to vyvodil alebo nevyvodil a uplatňoval alebo neuplatňoval túto právomoc, ktorú mu ústava nepriznáva. Sú aj odborníci, ktorí tvrdia, že by to tam nejakým spôsobom malo byť zadefinované a že by, že by mala byť upravená nejako právomoc Ústavného súdu posudzovať niektoré ústavné zákony prinajmenšom alebo nesúlad, nesúlad s nejako definovaným alebo možno aj nedefinovaným materiálnym jadrom.
No ale predstavte si, že sú aj odborníci, ktorí si myslia, že je dobré, ak sa zadefinuje, že, že Ústavný súd nemá právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, prinajmenšom teda do doby, kým, kým, kým nebude jasné, akých ústavných zákonov a akým, akým spôsobom. Ja súhlasím, že môžeme sa baviť o limitoch, bavme sa o tom, že akým spôsobom, akým spôsobom upraviť prípadne takúto pôsobnosť, aby, aby sme zvýšili právomoc Ústavného súdu, ale týmto iba fixujeme ten stav, ktorý bol v ústave od jej schválenia až do začiatku minulého roku.

Ďalšiu faktickú poznámku si pripravil pán poslanec Stanislav Mizík. Nech sa páči, máte slovo.