18. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:16 hod.
Ing.
Tomáš Lehotský
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán Tomáš, aby sme boli teda presní, lebo presnosť by mala byť, keď sa rozprávame o rozpočte. Hovorili ste o tom, že deficit bol za minulé roky 1 %, za posledné štyri roky deficit štátneho rozpočtu bol 1,5 %, čo je polpercentný rozdiel, 500 miliónov zhruba. Povedali ste, že my sme alebo teda že ja som konštatoval a rozdelil si vinu za ten vysoký deficit štátneho rozpočtu. Nie, to konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonómovia, nezávislý orgán.
A rovnako ste spomínali, že sa mýlila vo výške dlhu a tak ďalej. Ide o ten pomer. Matematika. Nie konečná, konečná suma, to percento možno bude vyššie, nižšie, ale je tam pomer toho dlhu, tých 7,7, a v tom pomere oni konštatovali, že za drvivú väčšinu toho, respektíve polovičku môže hospodárska politika minulej vlády, za druhú polovičku v zásade koronakríza.
Keď som spomínal, že ste zodpovední za to, ako sa tu bačovalo, tak ste politicky zodpovední, najmä ak ste prijímali opatrenia, ktoré ste vedeli, že už nebudete vedieť naplniť alebo nebudete môcť naplniť, ako tie 13. dôchodky. Tak za to ste zodpovední, áno. Ste zodpovední za to, že tie verejné financie tejto krajiny vyzerajú dneska, ako vyzerajú.
Pán Blaha, ja sa nevyhováram na Fica, ja obviňujem Fica, respektíve vládu SMER-u a bývalých politikov HLAS-u z toho, že túto krajinu nechali v takom stave, v akom je, v hroznom stave. Čiže ešte raz, nevyhováram sa, ja ho obviňujem z toho.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
12:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:56
Erik TomášPán Kotleba, máte absolútnu pravdu v tom, čo hovoríte. Viete dobre, že keď sme my odovzdávali vládu, tak sme boli obviňovaní, že sme nechali prázdnu špajzu, pričom dlh bol 48 % a tri roky po sebe ten deficit bol okolo jedného percenta. To bola prázdna špajza podľa súčasnej vlády. Teraz podľa navrhovaného rozpočtu bude dlh vyše 60-percentný a ten deficit 6 – 7 miliárd. Tak keď my sme mali prázdnu...
Pán Kotleba, máte absolútnu pravdu v tom, čo hovoríte. Viete dobre, že keď sme my odovzdávali vládu, tak sme boli obviňovaní, že sme nechali prázdnu špajzu, pričom dlh bol 48 % a tri roky po sebe ten deficit bol okolo jedného percenta. To bola prázdna špajza podľa súčasnej vlády. Teraz podľa navrhovaného rozpočtu bude dlh vyše 60-percentný a ten deficit 6 – 7 miliárd. Tak keď my sme mali prázdnu špajzu, tak oni urobili prázdnu baňu doslova a napriek tomu tým ľuďom nedajú, čo majú dať, a ešte im aj berú. To je naozaj veľmi zaujímavý a dobrý postreh.
Pán Lehotský, pani Drábiková, obaja ste sa dotkli, že ten 13. dôchodok bol v minulosti sľubovaný. Chcem vám pripomenúť, že boli sme to my, ktorí sme zaviedli ten vianočný príspevok a ktorý sa neustále zvyšoval, zvyšoval, až vyvrcholil schválením zákona o 13. dôchodku, za ktorý hlasoval aj váš koaličný partner napriek tomu, že pán Krajniak, sa mu to ťažko počúva aj celému hnutiu SME RODINA, toto je fakt.
Pán Lehotský, ak hovoríte o nejakej, že sme nepomáhali sociálnym skupinám, tak vám asi nedokážem vyrátať všetko, čo sme urobili – príspevok pri narodení dieťaťa, prvého, druhého, tretieho, materská dávka na úrovni čistej mzdy, rodičovský príspevok 370 pre pracujúcich a tak ďalej, zvyšovali sme platy v štátnej správe o 20 %. Tak vy nám nehovorte, čo je sociálne a čo nie, toto si ľudia pamätajú a presne aj dôchodcovia.
Pani Pleštinská, ak tvrdíte, že pri, že teda sa nerušia tie obedy zadarmo, no tak ja vám ešte raz zopakujem to číslo, 510-tisíc detí malo nárok a teraz len 65-tisíc detí. Čiže ak pre vás nič neznamená 445-tisíc detí, to je váš problém, ja hovorím presné faktá, ktoré mám, mimochodom, z ministerstva práce. Ak ste mali hlavu v smútku vy vraj pri zavádzaní týchto obedov, tak vám musím povedať, že ZMOS a únia miest, obcí má teraz hlavu v smútku z ich zrušenia. Taká je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 12:56 hod.
Mgr.
Erik Tomáš
Videokanál poslanca
Ja ďakujem pekne za všetky poznámky.
Pán Kotleba, máte absolútnu pravdu v tom, čo hovoríte. Viete dobre, že keď sme my odovzdávali vládu, tak sme boli obviňovaní, že sme nechali prázdnu špajzu, pričom dlh bol 48 % a tri roky po sebe ten deficit bol okolo jedného percenta. To bola prázdna špajza podľa súčasnej vlády. Teraz podľa navrhovaného rozpočtu bude dlh vyše 60-percentný a ten deficit 6 – 7 miliárd. Tak keď my sme mali prázdnu špajzu, tak oni urobili prázdnu baňu doslova a napriek tomu tým ľuďom nedajú, čo majú dať, a ešte im aj berú. To je naozaj veľmi zaujímavý a dobrý postreh.
Pán Lehotský, pani Drábiková, obaja ste sa dotkli, že ten 13. dôchodok bol v minulosti sľubovaný. Chcem vám pripomenúť, že boli sme to my, ktorí sme zaviedli ten vianočný príspevok a ktorý sa neustále zvyšoval, zvyšoval, až vyvrcholil schválením zákona o 13. dôchodku, za ktorý hlasoval aj váš koaličný partner napriek tomu, že pán Krajniak, sa mu to ťažko počúva aj celému hnutiu SME RODINA, toto je fakt.
Pán Lehotský, ak hovoríte o nejakej, že sme nepomáhali sociálnym skupinám, tak vám asi nedokážem vyrátať všetko, čo sme urobili – príspevok pri narodení dieťaťa, prvého, druhého, tretieho, materská dávka na úrovni čistej mzdy, rodičovský príspevok 370 pre pracujúcich a tak ďalej, zvyšovali sme platy v štátnej správe o 20 %. Tak vy nám nehovorte, čo je sociálne a čo nie, toto si ľudia pamätajú a presne aj dôchodcovia.
Pani Pleštinská, ak tvrdíte, že pri, že teda sa nerušia tie obedy zadarmo, no tak ja vám ešte raz zopakujem to číslo, 510-tisíc detí malo nárok a teraz len 65-tisíc detí. Čiže ak pre vás nič neznamená 445-tisíc detí, to je váš problém, ja hovorím presné faktá, ktoré mám, mimochodom, z ministerstva práce. Ak ste mali hlavu v smútku vy vraj pri zavádzaní týchto obedov, tak vám musím povedať, že ZMOS a únia miest, obcí má teraz hlavu v smútku z ich zrušenia. Taká je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:58
Vystúpenie v rozprave 12:58
Tomáš LehotskýSom členom finančného výboru, preto mi dovoľte, aby som sa najmä dotkol makroekonomického pohľadu na rozpočet, a teda najmä vysokého štátneho dlhu, resp. štátneho deficitu, o ktorom hovoril pred chvíľkou aj pán Tomáš.
Pred nami máme teda rozpočet, ktorý nesľubuje zázraky, pracuje s reálnymi číslami a nesnaží sa klamať alebo zahmlievať niečo; čo doteraz nebolo zvykom. Aj rok 2020 sme zakončili s tak vysokým deficitom štátneho rozpočtu, a to je reakcia na vás, pán Tomáš, pretože rozpočet pripravený SMER-om na tento rok bol pripravený lajdácky. Tým dôkazom je, že v rozpočte chýbali vyše 2 mld. eur, ktoré tam mali byť, ale neboli. A znova opakujem, že vedeli ste veľmi dobre, že teda vládnuť nebudete, vedeli ste veľmi dobre, že si môžte poschvaľovať čokoľvek a už nebudete za to zodpovední. Upozorňovali na to analytici ešte v roku 2019, keď bol rozpočet schvaľovaný, a upozorňovali sme na to aj my.
Som rád, že náš rozpočet je lepší, že je iný. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je nezávislý orgán, ktorý posudzuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, mimochodom, ten orgán, ktorý tiež kritizoval rozpočet, ktorý pripravovali postupne vlády SMER-u, sa k rozpočtu v roku 2021 vyjadrila, citujem: "Odhad celkového výsledku rozpočtu považujeme za realistický. To nebývalo pravidlom." Myslím, že to je jasný message. Máme v čerstvej pamäti bombastické reči o vyrovnanom rozpočte na rok 2019, ktorý skončil v mínuse vyše 1,3 % HDP, čiže viac ako jednu miliardu eur.
Máme však pred sebou aj rozpočet, ktorý na rok 2021 prináša deficit štátneho rozpočtu 7,44 % a hrubý dlh na úrovni 65 % HDP, čo je objektívne veľa, a teda povedzme si, prečo je to tak.
Jedna vec je koronakríza, za tú nemôžeme, môžme s ňou len bojovať a dnes sa teda naozaj nachádzame uprostred bezprecedentnej ekonomickej krízy. Druhá vec je ale streliť si do vlastnej nohy a nepripraviť sa v dobrých časoch na to, že prídu tie zlé. Robiť nezodpovednú hospodársku politiku, a to presne robili politici SMER-u posledných 12 rokov.
V marci tohto roka sme prebrali verejné financie tejto krajiny v katastrofálnom stave. Predchádzajúci minister vybrakoval na konci roka 2019 aj hotovostné rezervy štátu, len aby si naoko znížil deficit štátneho rozpočtu a na konci roka sa vyhol sankčným pásmam. To je realita. Čiže ohrozil reálne fungovanie krajiny, keď nebolo za čo nakupovať rúška.
Pre vysvetlenie, ako nezodpovedne sa bývalá garnitúra správala, vráťme sa na chvíľku k tomu dvanásťročnému šafáreniu politikov SMER-u a HLAS-u. Aj vás, pán Tomáš. Je to dôležité kvôli tomu, že dnes opakovane zaznieva a zrejme bude zaznievať, aký máme vysoký štátny dlh, aký máme vysoký deficit štátneho rozpočtu, akým zlým hospodárom je táto vláda, tento minister financií. Nie je to pravda. Vyťahujete ako opozícia čísla o rekordnom zadlžovaní sa, sú to však práve bývalé vlády SMER-u, ktoré sa za toto rekordné zadlžovanie podpisujú a sú priamo zodpovedné.
Takže v roku 2008 bol percen... bolo percento dlhu k HDP Slovenska a Českej republiky takmer rovnaký, cca 28 %, v roku 2008. Prišla kríza a dlh sa teda logicky zvyšoval. Od roku 2008 stúpal obom ekonomikám, až dosiahol vrchol v roku 2013. Ten slovenský však stúpal podstatne rýchlejšie. Na konci roku 2013 mala Česká republika dlh 44 % HDP, Slovensko až 54 % HDP. Čiže náš dlh sa takmer zdvojnásobil. Za päť rokov spravili vlády SMER-u rozdiel desať percentuálnych bodov medzi Českou republikou a Slovenskom.
Čo sa dialo potom? Prišli lepšie časy a dlh začal klesať, ale pomaly. Do roku 2019 klesol slovenský dlh o 6 percentuálnych bodov, ten český až o 14 percentuálnych bodov. A v tomto nie je Česko nijakou výnimkou. Priemer poklesu dlhu 27 krajín Európskej únie je takmer 9 percentuálnych bodov a to zahŕňa aj také ekonomiky, ako je tá talianska alebo grécka. 9 % priemer Európskej únie, 6 % Slovensko. Česká republika, krajina, ktorá, s ktorou susedíme, s ktorou sme dlhé roky boli spojení, až 14 percentuálnych bodov, pokles dlhu. Navyše počas týchto dvanástich rokov stúpal medziročne v priemere HDP na Slovensku o 2,5 %. V Čechách len o 1,9 % a priemer Európskej únie je len 1 %. Čiže sme rástli rýchlejšie ako Česi aj ako priemer Európskej únie.
Čiže keď si to zrekapitulujeme, Česko a Slovensko začínali v roku 2008 na rovnakom percentuálnom dlhu voči HDP. Za päť rokov sa tento dlh takmer zdvojnásobil a spravil rozdiel v zadlženosti medzi Českou republikou a našou krajinou 10 percentuálnych bodov. O ďalších šesť rokov vlády SMER-u, v dobrých časoch, klesol tento dlh na Slovensku o šesť, v Čechách až o 14 percentuálnych bodov. To všetko pri vyššom slovenskom tempe rastu HDP ako v Čechách. Čiže na Slovensku sme zažívali silnejší ekonomický rast, napriek tomu sme sa oveľa rýchlejšie zadlžovali. To je tá zodpovedná hospodárska politika!
To bol vývoj do roku 2019. Aký bol rozpočet na rok 2020? SMER a HLAS kritizujú vysoký deficit štátneho rozpočtu, ktorý Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje na 7,7 %. Týchto 7,7 %, ale konštatuje, že za 3,5 percentuálneho bodu môže hospodárska politika predchádzajúcich vlád, za štyri koronakríza, zvyšných 0,2 percentuálneho bodu ide na vrub súčasnej vlády. To hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ale konštatuje, že už vo februári 2020 pred voľbami, pred koronakrízou ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, jeden z najdôležitejších ukazovateľov zdravia verejných financií, prekročil hranicu vysokého rizika, to znamená 5 % z HDP. Tento ukazovateľ bol v roku 2018 ešte na úrovni 1,6 % HDP. Toto sa odohralo za, len za dva roky vlády SMER-u, keď ekonomika rástla o 3,8 %, resp. 2,3 % HDP ročne.
Keď si pozriete štátny rozpočet 2020, plán verzus realita, zistíte, že takmer dve miliardy do rozpočtu vláda SMER-u naschvál nedala, aby si umelo znížila deficit štátneho rozpočtu. Dve miliardy, o ktorých vedeli, že na ne v rozpočte peniaze nie sú, vedeli, že po voľbách vládnuť nebudú, vrátane 13. dôchodkov, mimochodom.
Prečo toto štatistické okienko? Po prvé, kvôli elementárnej spravodlivosti. Zdá sa mi absurdné, aby nás o zodpovednom financovaní poučovala súčasná opozícia. Strana SMER vyprodukovala všetko, len nie zodpovedných ministrov financií. Počiatek počas dvoch rokov, 2009 – 2010, vyrobil deficity dovedna vo výške takmer 16 %. Opozícia hovorí o tejto vláde, že je nezodpovedná, pretože vytvára vysoký dlh. Nezodpovední sú politici bývalej vládnej garnitúry. Oni sa v časoch, keď sme sa mali dobre, mali sme sa pripravovať na horšie časy, správali ako nezodpovední tínedžeri, ktorí dostali vreckové od mamy. Za to, že s nimi narábali nezodpovedne, pykáme dnes vysokým štátnym dlhom a vysokým deficitom štátneho rozpočtu.
Po druhé preto hovorím, po druhé o tom hovorím preto, že keď sa rozprávame o percentách HDP či deficite štátneho rozpočtu, tak sa nerozprávame o imaginárnych číslach. A pán Tomáš pred chvíľkou hovoril a krútil hlavou o vysokom štátnom dlhu či deficite a pán Kamenický, ktorý tu, bohužiaľ, dneska nie je a ktorý je teda priamo zodpovedný za tieto veci, lamentuje a kričí, že budeme mať problém s ratingom našej krajiny a že je to vážna vec. No to teda je vážna vec, ale môžu za to práve smeráci a hlasisti. Ak by ste hospodárili aspoň tak dobre ako v susednom Česku, žiadna veta, žiadna veda, len tak dobre ako v susednom Česku, mohol byť dnes dlh nie 62 %, ale 52 % a všetkým by sa dýchalo ľahšie.
V minulom roku už napríklad väčšina členských krajín Európskej únie hospodárila s prebytkom. Nielen štáty ako Nemecko, Rakúsko či Česko, ale aj Grécko. Slovensko malo deficit -1,3 %. Vysoký dlh a vysoký deficit štátneho rozpočtu je na 99 % chyba bývalých politických špičiek SMER-u a HLAS-u. To vy ste hazardovali s touto krajinou!
A teda aký je rozpočet na rok 2021 a ďalej? Už som spomínal, že nemáme pred sebou rozpočet, ktorý sa snaží byť nerealistický. Práve naopak, jeho najväčším pozitívom je jeho transparentnosť a realistické čísla. Táto vláda sa zaviazala znížiť podiel príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. Do návrhu rozpočtu preto bola zahrnutá významná časť týchto titulov. Ministerstvo financií išlo dokonca tak ďaleko, že do rozpočtu zahrnulo aj jednu miliardu ako pandemickú rezervu. Presný opak toho, čo, čo, ako sa správal SMER v minulých obdobiach. Je tam jedna miliarda rezerv, ktorú nevieme, či použijeme. Ak nie, tak to bude úspora. Ale reálne rozmýšľame dopredu, aby sme na ďalší rok nevytvárali zbytočné optimistické scenáre a potom mali problém. To, čo ste nám tu zanechali po roku 2019.
Rovnako rozpočet prináša efektivitu investícií a projekty investičného charakteru nad jeden milión eur prechádzajú ekonomickým hodnotením ministerstva financií a do návrhu rozpočtu boli zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti. Nie je to rozpočet, ktorý sľubuje hory-doly, nie je na to doba, bohužiaľ, vďaka vám, a slovenské verejné financie na to jednoducho nemajú. Môžu za to dve pandémie, pandémia korony, o ktorej ĽSNS hovorí, že je to takzvaná pandémia korony, asi na to prišli takzvaným rozumom, a pandémia SMER-u, resp. HLAS-u teraz.
Napriek tomu tento rozpočet prináša viac peňazí tam, kde je to potrebné. Má silný sociálny rozmer, viac peňazí ide do zdravotníctva či na motiváciu učiteľov. Ak všetko pôjde dobre a ekonomika sa v roku 2021 naštartuje, je potrebné, aby sme boli viac ambiciózni v konsolidácii na ďalšie roky. Že to táto vláda myslí vážne, dokazuje aj fakt, že je na stole nový zákon o dlhovej brzde, ktorý je prísnejší a prináša efektívnejšie konsolidačné nástroje a sankčné mechanizmy. Odporúčanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prijať v roku 2022 dodatočné konsolidačné opatrenia aspoň vo výške 0,5 % a v roku ´23 minimálne 1 % HDP považujem za rozumné a ministerstvo financií by s touto konsolidáciou malo v ďalších rokoch rátať. Rozpočet na ďalšie roky je rozpočtom, ktorý chce reálne ukázať, ako na tom verejné financie sú, chce zastabilizovať verejné financie a pripraviť pôdu pre konsolidáciu v ďalších rokoch.
Vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
4.12.2020 o 12:58 hod.
Ing.
Tomáš Lehotský
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, súčasnosťou hýbe najmä korona, stav zdravotníctva a zatýkanie vplyvných ľudí blízkych SMER-u a HLAS-u, dnes však máme na stole aj ďalšiu dôležitú tému, a to tému štátneho rozpočtu. Žijeme v najvážnejšej ekonomickej kríze od konca druhej svetovej vojny. Nehovorím to preto, aby som teda zvyšoval paniku, ale aby sme si naozaj ešte raz uvedomili, aké ťažké časy žijeme ekonomicky.
Som členom finančného výboru, preto mi dovoľte, aby som sa najmä dotkol makroekonomického pohľadu na rozpočet, a teda najmä vysokého štátneho dlhu, resp. štátneho deficitu, o ktorom hovoril pred chvíľkou aj pán Tomáš.
Pred nami máme teda rozpočet, ktorý nesľubuje zázraky, pracuje s reálnymi číslami a nesnaží sa klamať alebo zahmlievať niečo; čo doteraz nebolo zvykom. Aj rok 2020 sme zakončili s tak vysokým deficitom štátneho rozpočtu, a to je reakcia na vás, pán Tomáš, pretože rozpočet pripravený SMER-om na tento rok bol pripravený lajdácky. Tým dôkazom je, že v rozpočte chýbali vyše 2 mld. eur, ktoré tam mali byť, ale neboli. A znova opakujem, že vedeli ste veľmi dobre, že teda vládnuť nebudete, vedeli ste veľmi dobre, že si môžte poschvaľovať čokoľvek a už nebudete za to zodpovední. Upozorňovali na to analytici ešte v roku 2019, keď bol rozpočet schvaľovaný, a upozorňovali sme na to aj my.
Som rád, že náš rozpočet je lepší, že je iný. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je nezávislý orgán, ktorý posudzuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, mimochodom, ten orgán, ktorý tiež kritizoval rozpočet, ktorý pripravovali postupne vlády SMER-u, sa k rozpočtu v roku 2021 vyjadrila, citujem: "Odhad celkového výsledku rozpočtu považujeme za realistický. To nebývalo pravidlom." Myslím, že to je jasný message. Máme v čerstvej pamäti bombastické reči o vyrovnanom rozpočte na rok 2019, ktorý skončil v mínuse vyše 1,3 % HDP, čiže viac ako jednu miliardu eur.
Máme však pred sebou aj rozpočet, ktorý na rok 2021 prináša deficit štátneho rozpočtu 7,44 % a hrubý dlh na úrovni 65 % HDP, čo je objektívne veľa, a teda povedzme si, prečo je to tak.
Jedna vec je koronakríza, za tú nemôžeme, môžme s ňou len bojovať a dnes sa teda naozaj nachádzame uprostred bezprecedentnej ekonomickej krízy. Druhá vec je ale streliť si do vlastnej nohy a nepripraviť sa v dobrých časoch na to, že prídu tie zlé. Robiť nezodpovednú hospodársku politiku, a to presne robili politici SMER-u posledných 12 rokov.
V marci tohto roka sme prebrali verejné financie tejto krajiny v katastrofálnom stave. Predchádzajúci minister vybrakoval na konci roka 2019 aj hotovostné rezervy štátu, len aby si naoko znížil deficit štátneho rozpočtu a na konci roka sa vyhol sankčným pásmam. To je realita. Čiže ohrozil reálne fungovanie krajiny, keď nebolo za čo nakupovať rúška.
Pre vysvetlenie, ako nezodpovedne sa bývalá garnitúra správala, vráťme sa na chvíľku k tomu dvanásťročnému šafáreniu politikov SMER-u a HLAS-u. Aj vás, pán Tomáš. Je to dôležité kvôli tomu, že dnes opakovane zaznieva a zrejme bude zaznievať, aký máme vysoký štátny dlh, aký máme vysoký deficit štátneho rozpočtu, akým zlým hospodárom je táto vláda, tento minister financií. Nie je to pravda. Vyťahujete ako opozícia čísla o rekordnom zadlžovaní sa, sú to však práve bývalé vlády SMER-u, ktoré sa za toto rekordné zadlžovanie podpisujú a sú priamo zodpovedné.
Takže v roku 2008 bol percen... bolo percento dlhu k HDP Slovenska a Českej republiky takmer rovnaký, cca 28 %, v roku 2008. Prišla kríza a dlh sa teda logicky zvyšoval. Od roku 2008 stúpal obom ekonomikám, až dosiahol vrchol v roku 2013. Ten slovenský však stúpal podstatne rýchlejšie. Na konci roku 2013 mala Česká republika dlh 44 % HDP, Slovensko až 54 % HDP. Čiže náš dlh sa takmer zdvojnásobil. Za päť rokov spravili vlády SMER-u rozdiel desať percentuálnych bodov medzi Českou republikou a Slovenskom.
Čo sa dialo potom? Prišli lepšie časy a dlh začal klesať, ale pomaly. Do roku 2019 klesol slovenský dlh o 6 percentuálnych bodov, ten český až o 14 percentuálnych bodov. A v tomto nie je Česko nijakou výnimkou. Priemer poklesu dlhu 27 krajín Európskej únie je takmer 9 percentuálnych bodov a to zahŕňa aj také ekonomiky, ako je tá talianska alebo grécka. 9 % priemer Európskej únie, 6 % Slovensko. Česká republika, krajina, ktorá, s ktorou susedíme, s ktorou sme dlhé roky boli spojení, až 14 percentuálnych bodov, pokles dlhu. Navyše počas týchto dvanástich rokov stúpal medziročne v priemere HDP na Slovensku o 2,5 %. V Čechách len o 1,9 % a priemer Európskej únie je len 1 %. Čiže sme rástli rýchlejšie ako Česi aj ako priemer Európskej únie.
Čiže keď si to zrekapitulujeme, Česko a Slovensko začínali v roku 2008 na rovnakom percentuálnom dlhu voči HDP. Za päť rokov sa tento dlh takmer zdvojnásobil a spravil rozdiel v zadlženosti medzi Českou republikou a našou krajinou 10 percentuálnych bodov. O ďalších šesť rokov vlády SMER-u, v dobrých časoch, klesol tento dlh na Slovensku o šesť, v Čechách až o 14 percentuálnych bodov. To všetko pri vyššom slovenskom tempe rastu HDP ako v Čechách. Čiže na Slovensku sme zažívali silnejší ekonomický rast, napriek tomu sme sa oveľa rýchlejšie zadlžovali. To je tá zodpovedná hospodárska politika!
To bol vývoj do roku 2019. Aký bol rozpočet na rok 2020? SMER a HLAS kritizujú vysoký deficit štátneho rozpočtu, ktorý Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje na 7,7 %. Týchto 7,7 %, ale konštatuje, že za 3,5 percentuálneho bodu môže hospodárska politika predchádzajúcich vlád, za štyri koronakríza, zvyšných 0,2 percentuálneho bodu ide na vrub súčasnej vlády. To hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ale konštatuje, že už vo februári 2020 pred voľbami, pred koronakrízou ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, jeden z najdôležitejších ukazovateľov zdravia verejných financií, prekročil hranicu vysokého rizika, to znamená 5 % z HDP. Tento ukazovateľ bol v roku 2018 ešte na úrovni 1,6 % HDP. Toto sa odohralo za, len za dva roky vlády SMER-u, keď ekonomika rástla o 3,8 %, resp. 2,3 % HDP ročne.
Keď si pozriete štátny rozpočet 2020, plán verzus realita, zistíte, že takmer dve miliardy do rozpočtu vláda SMER-u naschvál nedala, aby si umelo znížila deficit štátneho rozpočtu. Dve miliardy, o ktorých vedeli, že na ne v rozpočte peniaze nie sú, vedeli, že po voľbách vládnuť nebudú, vrátane 13. dôchodkov, mimochodom.
Prečo toto štatistické okienko? Po prvé, kvôli elementárnej spravodlivosti. Zdá sa mi absurdné, aby nás o zodpovednom financovaní poučovala súčasná opozícia. Strana SMER vyprodukovala všetko, len nie zodpovedných ministrov financií. Počiatek počas dvoch rokov, 2009 – 2010, vyrobil deficity dovedna vo výške takmer 16 %. Opozícia hovorí o tejto vláde, že je nezodpovedná, pretože vytvára vysoký dlh. Nezodpovední sú politici bývalej vládnej garnitúry. Oni sa v časoch, keď sme sa mali dobre, mali sme sa pripravovať na horšie časy, správali ako nezodpovední tínedžeri, ktorí dostali vreckové od mamy. Za to, že s nimi narábali nezodpovedne, pykáme dnes vysokým štátnym dlhom a vysokým deficitom štátneho rozpočtu.
Po druhé preto hovorím, po druhé o tom hovorím preto, že keď sa rozprávame o percentách HDP či deficite štátneho rozpočtu, tak sa nerozprávame o imaginárnych číslach. A pán Tomáš pred chvíľkou hovoril a krútil hlavou o vysokom štátnom dlhu či deficite a pán Kamenický, ktorý tu, bohužiaľ, dneska nie je a ktorý je teda priamo zodpovedný za tieto veci, lamentuje a kričí, že budeme mať problém s ratingom našej krajiny a že je to vážna vec. No to teda je vážna vec, ale môžu za to práve smeráci a hlasisti. Ak by ste hospodárili aspoň tak dobre ako v susednom Česku, žiadna veta, žiadna veda, len tak dobre ako v susednom Česku, mohol byť dnes dlh nie 62 %, ale 52 % a všetkým by sa dýchalo ľahšie.
V minulom roku už napríklad väčšina členských krajín Európskej únie hospodárila s prebytkom. Nielen štáty ako Nemecko, Rakúsko či Česko, ale aj Grécko. Slovensko malo deficit -1,3 %. Vysoký dlh a vysoký deficit štátneho rozpočtu je na 99 % chyba bývalých politických špičiek SMER-u a HLAS-u. To vy ste hazardovali s touto krajinou!
A teda aký je rozpočet na rok 2021 a ďalej? Už som spomínal, že nemáme pred sebou rozpočet, ktorý sa snaží byť nerealistický. Práve naopak, jeho najväčším pozitívom je jeho transparentnosť a realistické čísla. Táto vláda sa zaviazala znížiť podiel príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. Do návrhu rozpočtu preto bola zahrnutá významná časť týchto titulov. Ministerstvo financií išlo dokonca tak ďaleko, že do rozpočtu zahrnulo aj jednu miliardu ako pandemickú rezervu. Presný opak toho, čo, čo, ako sa správal SMER v minulých obdobiach. Je tam jedna miliarda rezerv, ktorú nevieme, či použijeme. Ak nie, tak to bude úspora. Ale reálne rozmýšľame dopredu, aby sme na ďalší rok nevytvárali zbytočné optimistické scenáre a potom mali problém. To, čo ste nám tu zanechali po roku 2019.
Rovnako rozpočet prináša efektivitu investícií a projekty investičného charakteru nad jeden milión eur prechádzajú ekonomickým hodnotením ministerstva financií a do návrhu rozpočtu boli zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti. Nie je to rozpočet, ktorý sľubuje hory-doly, nie je na to doba, bohužiaľ, vďaka vám, a slovenské verejné financie na to jednoducho nemajú. Môžu za to dve pandémie, pandémia korony, o ktorej ĽSNS hovorí, že je to takzvaná pandémia korony, asi na to prišli takzvaným rozumom, a pandémia SMER-u, resp. HLAS-u teraz.
Napriek tomu tento rozpočet prináša viac peňazí tam, kde je to potrebné. Má silný sociálny rozmer, viac peňazí ide do zdravotníctva či na motiváciu učiteľov. Ak všetko pôjde dobre a ekonomika sa v roku 2021 naštartuje, je potrebné, aby sme boli viac ambiciózni v konsolidácii na ďalšie roky. Že to táto vláda myslí vážne, dokazuje aj fakt, že je na stole nový zákon o dlhovej brzde, ktorý je prísnejší a prináša efektívnejšie konsolidačné nástroje a sankčné mechanizmy. Odporúčanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prijať v roku 2022 dodatočné konsolidačné opatrenia aspoň vo výške 0,5 % a v roku ´23 minimálne 1 % HDP považujem za rozumné a ministerstvo financií by s touto konsolidáciou malo v ďalších rokoch rátať. Rozpočet na ďalšie roky je rozpočtom, ktorý chce reálne ukázať, ako na tom verejné financie sú, chce zastabilizovať verejné financie a pripraviť pôdu pre konsolidáciu v ďalších rokoch.
Vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.
Rozpracované
13:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:11
Erik TomášA áno, ja vám nevyčítam, že tento návrh rozpočtu na budúci rok,...
A áno, ja vám nevyčítam, že tento návrh rozpočtu na budúci rok, respektíve v tomto roku ešte ten deficit bude nejakým spôsobom stanovený a tu má, samozrejme, na ňom veľkú mieru, keď to poviem v úvodzovkách, zásluhu pandémia, to je úplne jasné. To stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kto za to môže viac, je dosť skreslené, páči sa mi, ako ste to zaobalili, že 3,5 % ešte my a zvyšok pandémia, vy skoro nič, hej (povedané s pobavením). A nehovoriac o tom, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v predchádzajúcich rokoch vždy ten deficit netrafila, vždy bola, predpovedala niečo horšie vo väčšine prípadov, takže taká je pravda.
No a potom ďalší fakt hovoríte, že to ministri predchádzajúcich vlád za všetko môžu a že boli takí zlí, strašní. Tak vám chcem pripomenúť, že pán Kažimír napríklad bol jeden rok vyhlásený za najlepšieho ministra financií Európskej únie; to je fakt, keď sme pri faktoch.
No a posledná taká osobná poznámka voči mne, že ja som tiež bol zodpovedný za šafárenie s prostriedkami, tak len vám chcem pripomenúť, že nikdy som nebol v exekutívnej funkcii, takže neviem, ako som mal byť ja zodpovedný za šafárenie s verejnými prostriedkami. Ak myslíte šafárenie v zmysle, že som bol spoluautorom všetkých sociálnych zákonov – či obedov zadarmo, či rodičovského príspevku, či náhradného výživného, či minimálnej mzdy –, no tak k tomuto šafáreniu sa ja veľmi rád hlásim.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:11 hod.
Mgr.
Erik Tomáš
Videokanál poslanca
Pán kolega Lehotský, aj vy ste použili – síce len veľmi jemne – výraz klamlivé tvrdenia a podobne, tak poďme na to, či je pravda, že vláda predchádzajúca odovzdávala dlh 48 niečo, alebo na úrovni 48 %. To sa zhodneme, je pravda, lebo tieto rozpočty, deficity boli teda potvrdené posledné tri roky po sebe okolo jedného percenta, čo boli historicky najnižšie deficity.
A áno, ja vám nevyčítam, že tento návrh rozpočtu na budúci rok, respektíve v tomto roku ešte ten deficit bude nejakým spôsobom stanovený a tu má, samozrejme, na ňom veľkú mieru, keď to poviem v úvodzovkách, zásluhu pandémia, to je úplne jasné. To stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kto za to môže viac, je dosť skreslené, páči sa mi, ako ste to zaobalili, že 3,5 % ešte my a zvyšok pandémia, vy skoro nič, hej (povedané s pobavením). A nehovoriac o tom, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v predchádzajúcich rokoch vždy ten deficit netrafila, vždy bola, predpovedala niečo horšie vo väčšine prípadov, takže taká je pravda.
No a potom ďalší fakt hovoríte, že to ministri predchádzajúcich vlád za všetko môžu a že boli takí zlí, strašní. Tak vám chcem pripomenúť, že pán Kažimír napríklad bol jeden rok vyhlásený za najlepšieho ministra financií Európskej únie; to je fakt, keď sme pri faktoch.
No a posledná taká osobná poznámka voči mne, že ja som tiež bol zodpovedný za šafárenie s prostriedkami, tak len vám chcem pripomenúť, že nikdy som nebol v exekutívnej funkcii, takže neviem, ako som mal byť ja zodpovedný za šafárenie s verejnými prostriedkami. Ak myslíte šafárenie v zmysle, že som bol spoluautorom všetkých sociálnych zákonov – či obedov zadarmo, či rodičovského príspevku, či náhradného výživného, či minimálnej mzdy –, no tak k tomuto šafáreniu sa ja veľmi rád hlásim.
Rozpracované
13:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:13
Ľuboš BlahaJa k tomu vášmu štatistickému okienku by som doplnil len dve informácie a skúste sa nad nimi zamyslieť. Za nás verejný dlh 48 %, za vás 62 %...
Ja k tomu vášmu štatistickému okienku by som doplnil len dve informácie a skúste sa nad nimi zamyslieť. Za nás verejný dlh 48 %, za vás 62 % a plánujete 65 %. Určite ste mali na základnej škole matematiku, nárast o 17 %. Ale my sme tí zlí hospodári a vy ste tí dobrí hospodári! Fantastické! Deficit, za nás okolo, sa to motalo okolo pol percenta, percento, sme sa tu každú desatinku snažili stlačiť, nás tu naháňali všetci, všetky médiá, ako ideme do Grécka, keď desatinka pôjde trošku zle. A u vás je to 10 %. A plánujete 7,5 %. Ako to si z ľudí robíte srandu? Táto spŕška demagógie, však sa už konečne priznajte, neviete hospodáriť, máte na čele rezortu financií určite kvalitného misionára, ale celkom iste nie ekonóma. Nezvládate to a prestaňte sa, prosím, vyhovárať na Roberta Fica.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:13 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Pán kolega, mňa by len zaujímalo, dokedy sa táto vláda chce ešte vyhovárať na Roberta Fica a Petra Pellegriniho, lebo vy ste už doviedli to vaše slávne zaklínadlo "lebo Fico, lebo Pelle" do úplnej dokonalosti. Tak ešte aj za Hegerov rozpočet môže Fico, to je naozaj nádherné (povedané s pobavením).
Ja k tomu vášmu štatistickému okienku by som doplnil len dve informácie a skúste sa nad nimi zamyslieť. Za nás verejný dlh 48 %, za vás 62 % a plánujete 65 %. Určite ste mali na základnej škole matematiku, nárast o 17 %. Ale my sme tí zlí hospodári a vy ste tí dobrí hospodári! Fantastické! Deficit, za nás okolo, sa to motalo okolo pol percenta, percento, sme sa tu každú desatinku snažili stlačiť, nás tu naháňali všetci, všetky médiá, ako ideme do Grécka, keď desatinka pôjde trošku zle. A u vás je to 10 %. A plánujete 7,5 %. Ako to si z ľudí robíte srandu? Táto spŕška demagógie, však sa už konečne priznajte, neviete hospodáriť, máte na čele rezortu financií určite kvalitného misionára, ale celkom iste nie ekonóma. Nezvládate to a prestaňte sa, prosím, vyhovárať na Roberta Fica.
Ďakujem.
Rozpracované
13:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:14
Marian KotlebaVeď vy si zoberte trošku sebakritiky, veď vy sa už pozrite tým ľuďom na uliciach do očí, že čo si o vás myslia a ako tu už nevládzu žiť! A potom ponúkate rozpočet so 7-miliardovým deficitom ako niečo, čo má Slovensko zachrániť. Ale veď, a to viete veľmi dobre, veď takéto navyšovanie povedie k tomu, že my už viacej budeme dávať na dlhovú službu ako na služby štátu pre ľudí. Spamätajte sa, prosím vás!
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:14 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Pán kolega Lehotský, musím s vami súhlasiť v tej časti ohľadom kritiky hospodárenia bývalých vlád, kde naozaj v poslednom roku bolo nám sľubované, že bude vyrovnaný štátny rozpočet, nakoniec skončil s deficitom 1,2 miliardy. My sme to veľmi jasne kritizovali a budeme to kritizovať vždy, ale pozrite sa na to, čo ponúkate ako recept vy a vaša vládna koalícia. Pokračujete v tých istých projektoch, ktoré viedli k tomu deficitu a k zadlžovaniu Slovenska, rovnako ste nakúpili stíhačky a tak ďalej a tak ďalej, ale hlavne nám ako recept na zadlžovanie Slovenska ponúkate navýšenie dlhu o 7 miliárd. O 7 miliárd! O viac ako za celé minulé volebné obdobie len v jednom jedinom roku! Veď vy ste, vy ste úplne, vy ste úplne, úplne cynickí k štátnemu rozpočtu, vy ste presne ako Matovič, keď sa ho pýtajú, že či to nie je papalášstvo, keď jeho deti môžu chodiť do školy. Nie, to je v poriadku, veď som im musel ako prvým to vybaviť. Ale ostatné deti do školy ísť nemôžu. Keď teraz vyšiel veľký článok, ktorý poukazuje na Matoviča, že je cez školu svojich detí napojený na firmu, ktorá zarobila na testoch milióny eur, to nie je škandál. To je úplne v poriadku.
Veď vy si zoberte trošku sebakritiky, veď vy sa už pozrite tým ľuďom na uliciach do očí, že čo si o vás myslia a ako tu už nevládzu žiť! A potom ponúkate rozpočet so 7-miliardovým deficitom ako niečo, čo má Slovensko zachrániť. Ale veď, a to viete veľmi dobre, veď takéto navyšovanie povedie k tomu, že my už viacej budeme dávať na dlhovú službu ako na služby štátu pre ľudí. Spamätajte sa, prosím vás!
Rozpracované
13:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:16
Tomáš LehotskýA rovnako ste spomínali, že sa mýlila vo výške dlhu a tak ďalej. Ide o ten pomer. Matematika. Nie konečná, konečná suma, to percento možno bude vyššie, nižšie, ale je tam pomer toho dlhu, tých 7,7, a v tom pomere oni konštatovali, že za drvivú väčšinu toho, respektíve polovičku môže hospodárska politika minulej vlády, za druhú polovičku v zásade koronakríza.
Keď som spomínal, že ste zodpovední za to, ako sa tu bačovalo, tak ste politicky zodpovední, najmä ak ste prijímali opatrenia, ktoré ste vedeli, že už nebudete vedieť naplniť alebo nebudete môcť naplniť, ako tie 13. dôchodky. Tak za to ste zodpovední, áno. Ste zodpovední za to, že tie verejné financie tejto krajiny vyzerajú dneska, ako vyzerajú.
Pán Blaha, ja sa nevyhováram na Fica, ja obviňujem Fica, respektíve vládu SMER-u a bývalých politikov HLAS-u z toho, že túto krajinu nechali v takom stave, v akom je, v hroznom stave. Čiže ešte raz, nevyhováram sa, ja ho obviňujem z toho.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:16 hod.
Ing.
Tomáš Lehotský
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán Tomáš, aby sme boli teda presní, lebo presnosť by mala byť, keď sa rozprávame o rozpočte. Hovorili ste o tom, že deficit bol za minulé roky 1 %, za posledné štyri roky deficit štátneho rozpočtu bol 1,5 %, čo je polpercentný rozdiel, 500 miliónov zhruba. Povedali ste, že my sme alebo teda že ja som konštatoval a rozdelil si vinu za ten vysoký deficit štátneho rozpočtu. Nie, to konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonómovia, nezávislý orgán.
A rovnako ste spomínali, že sa mýlila vo výške dlhu a tak ďalej. Ide o ten pomer. Matematika. Nie konečná, konečná suma, to percento možno bude vyššie, nižšie, ale je tam pomer toho dlhu, tých 7,7, a v tom pomere oni konštatovali, že za drvivú väčšinu toho, respektíve polovičku môže hospodárska politika minulej vlády, za druhú polovičku v zásade koronakríza.
Keď som spomínal, že ste zodpovední za to, ako sa tu bačovalo, tak ste politicky zodpovední, najmä ak ste prijímali opatrenia, ktoré ste vedeli, že už nebudete vedieť naplniť alebo nebudete môcť naplniť, ako tie 13. dôchodky. Tak za to ste zodpovední, áno. Ste zodpovední za to, že tie verejné financie tejto krajiny vyzerajú dneska, ako vyzerajú.
Pán Blaha, ja sa nevyhováram na Fica, ja obviňujem Fica, respektíve vládu SMER-u a bývalých politikov HLAS-u z toho, že túto krajinu nechali v takom stave, v akom je, v hroznom stave. Čiže ešte raz, nevyhováram sa, ja ho obviňujem z toho.
Ďakujem.
Rozpracované
13:18
Vystúpenie v rozprave 13:18
Eduard HegerMy hovoríme o transparentnosti, preto tie čísla aj zverejňujeme, a preto je dobré, aby zazneli aj tu v Národnej rade, lebo vidím, že, a chápem to, že poslanci, ktorí sa nevenujú verejným financiám, tak nemusia vedieť úplne rozumieť všetkým číslam, ktoré spomínajú, a môže sa stať, že ich interpretujú aj nesprávnym spôsobom, čo sa stalo aj dnes, aj minule pri diskusii v stredu o rozpočte, čiže tam len odporúčam si to možno lepšie naštudovať a potom ich používať v správnej interpretácii.
Poďme sa však pozrieť teda na rozpočet najprv v roku 2020, pretože aj o tom tu bola diskusia, a ak dovolíte, prevediem vás teda takým príbehom rozpočtu a deficitu 2020.
Prvé, čo treba povedať, je, že schválený schodok rozpočtu na rok 2020 takto pred rokom v tejto sále bol tzv. necelým pol percentom HDP deficitu. Dovolím si na úvod podotknúť jednu dôležitú informáciu, lebo sa s ňou veľa operuje a hovorí sa o tom, ako mali byť, aj, myslím, že kolega Tomáš to spomenul, že sa malo vyčleniť na 13. dôchodky. Tak dovolím si povedať, že rozpočet je ten, ktorý hovorí o tom, čo sa malo a čo sa nemalo vyčleniť, a ak si otvoríte rozpočet na rok 2020 schválený touto Národnou radou na tomto mieste v roku 2019, tak prosím, skúste pohľadať 13. dôchodky a skúste si pozrieť, aká je tam suma. Nechávam to ako domácu úlohu aj pre pána Tomáša, aby teda potom mohol tu v pléne hovoriť objektívne dáta o tom, že koľko peňazí sa malo vyčleniť na 13. dôchodky.
Mohol by som tu spomenúť vetu pána Roberta Fica, ktorý ešte teda spolustraník aj pána Erika Tomáša, vlastne spomenul po voľbách, že jediný dôvod, prečo tento zákon dali tesne pred voľbami do parlamentu, bolo to, aby si zachránili svoje padajúce preferencie a uhrali ako-taký volebný výsledok. Nehovoriac o tom, že sľubovali svojim voličom od roku 2010 13. dôchodky, vládli v tých naj... hospodársky, ekonomicky, historicky najlepších rokoch, aké Slovensko malo, mali prebytky nad prognózy, veľké prebytky v príjmoch rozpočtu, a napriek tomu ani raz svojim voličom tieto 13. dôchodky nedali. Toľko k plneniu volebných sľubov.
Poďme teda ďalej. Deficit bol plánovaný teda na pol percente. Dane štátneho rozpočtu boli nadhodnotené o 180 mil. eur. Boli nadhodnotené v oblasti e-kasy a v oblasti nanomarkerov. Dobre vieme, že nanomarkery, ktoré vtedy schválila Národná rada ešte za ich koalície, tak bol opäť taký ten Potemkin, ktorý sa nikdy nezrealizoval a vždycky sa k tomu pripisovali nejaké príjmy, ale nikdy sa nenaplnili. Ani v roku 2019 a dostanem sa aj k roku, do roku 2020. V roku 2019 mali priniesť 90 mil., v roku 2020 180 miliónov. Nepriniesli, lebo to bolo len číselko na to, aby sme sa, aby sa vláda mohla dostať na 0,49 % HDP.
Opäť ďalší riadok v rozpočte, s ktorým sa bývalá vláda vedela hrať a mohla hrať a ktorákoľvek by sa mohla, keby chcela, bolo tzv. podhodnotenie výdavkov samospráv. Pri rozpočte na rok 2020 sa tak udialo vo výške 188 mil. eur. Čiže opäť na to, aby sa dalo napísať na konci v rozpočte 0,49 %.
Výdavky Sociálnej poisťovne, podhodnotené. Dobre vieme, správny fond, ale aj výdavky poistenia, kritizovali sme to takto pred rokom, naplnilo sa to, takže to bolo ďalších -243 mil. eur. Pozorne počúvajte, prosím, tie položky. Čiže začali sme na deficite 480 mil. eur, ale máme tu 180, 188, 243, to sú neni malé čísla. To nehovorím o tisícoch, to hovorím o miliónoch. Aby, a toto sú veci, ktoré sme my museli v tom rozpočte priznať, lebo my chceme ľuďom hovoriť pravdu, čiže sme museli uviesť korektné čísla a takto zrazu z polpercentného deficitu začal rásť deficit. To ešte nehovorím o korone. Čiže to sme len o tom, aby sme dali rozpočet do pravého svetla, do skutočných dát.
Environmentálny fond. Poukazovali sme na to pravidelne každý rok, že aj tu sa jedná o nadhodnotenie príjmov z predaja emisií, takzvané obchodovanie s emisnými kvótami. Opäť je to údaj, ktorý neprechádza ani daňovým výborom, takže tu sa môže napísať nejaké číslo, aby vyšlo dobré číselko deficitu. Museli sme to korigovať. Výška – 141 mil. eur. Takže keď tu počúvate pánov z opozície, ako rozprávajú, ako sme si my ponavyšovali dlh a tak ďalej, tak už viete, prečo neboli schopní plniť vlastné ciele, keď 5-krát nesplnili svoje vlastné ciele, pretože tie ciele boli, to bol Potemkin. Nakreslili niečo práve takýmito trikmi, ale potom ich nesplnili, lebo si počas roka svoje výdavky zvyšovali a minuli to na iné veci.
Takže ďalej, agentúra pre núdzové zásoby ropy, tam tiež sme museli korigovať to číslo o 40 mil., 41 miliónov.
Príjmy štátneho rozpočtu z dividend SPP, aj tam sme museli to číslo korigovať na správnu hodnotu, a preto sa deficit zvýšil o ďalších 130 mil. eur.
Potom tu máme ďalšie položky, nadhodnotené príjmy štátneho rozpočtu v... tzv. kapitálové príjmy z predaja majetku. Vy si môžte povedať pri rozpočte, že, a predáme takýto majetok na budúci rok. Napíšete si nejaký majetok, ktorý teda sa rozhodnete, že ho idete predať v nejakej sume. Na tento rok si napísala predchádzajúca vláda, že predá majetok v sume 29 mil., hoci vedela, že ho nepredá, ale pre ten deficit papier znesie všetko. Tak si to tam napíšeme A potom vlastne takto sa z nulového vyrovnaného rozpočtu, z deficitu vlastne stal 1,3 mld. takýmto spôsobom, že napíšeme si aj predaj majetku, nepredáme, však sme ho ani nikdy predať nechceli, ale sme to napísali, aby sme mohli napísať, že sme napísali vyrovnaný rozpočet, a nakoniec teda je z toho 1,3 mld., ale toto bol, mal byť polpercentný. Nevieme povedať, aký by v skutočnosti bol, lebo prišla aj pandémia, čiže, ale s istotou vieme povedať, čo sme my museli dofinancovať a doplniť do toho deficitu, a tie položky ešte budem prechádzať ďalej.
Ďalej sú to ďalšie výdavky štátneho rozpočtu a toto je v sume 820 mil. eur. Dobre počujete. Dámy a páni, 820 mil. eur. Je to dofinancovanie rezortu ministerstva obrany vo výške 185 mil. eur. Áno, sú to tie spomínané stíhačky, ktoré tu zazneli niekoľkokrát, ktoré, žiaľ, Slovensko muselo zaplatiť, pretože zmluvy boli podpísané predchádzajúcou vládou. Vytýkali sme to vtedy, ja o tom veľmi kriticky hovorím aj teraz. Áno, Slovensko stíhačky nepotrebovalo, ale rozhodlo sa ich kúpiť a my sme museli kvôli tomu tento rok 185 mil. eur zaplatiť.
Ďalej dofinancovanie rezortu, najmä informačné technológie a bežná prevádzka ministerstva vnútra, čiže zmluvy, ktoré boli popodpisované do nástupu novej vlády, mnohé aj v tomto roku. Ešte začiatkom roku stará vláda popodpisovala mnohé zmluvy na IT technológie vo výške 200 mil. eur. Počujete dobre, 200 mil. eur sme museli dofinancovať v deficite.
Ďalej to bolo dofinancovanie, napríklad transfer pre NDS-ku, 300 mil. eur zo štátneho rozpočtu, pretože pán Érsek sa rozhodol, že bude stavať aj za štátne peniaze, nevedel využiť eurofondy, boli zle urobené a tak ďalej a tak ďalej.
Korekcie, to ani nebudem hovoriť, to sú ďalšie stovky miliónov eur, ktoré, na ktoré bude doplácať ešte nielen táto, ale asi aj budúca vláda, ktoré sa musia proste dofinancovať, lebo boli zle urobené projekty. Taktiež prevádzka ŽSR, ďalších 30 mil. eur. Oprava ciest pre Slovenskú správu ciest v súvislosti s výstavbou Jaguar Land Rover, 16,6 mil. eur, a rezerva na vysporiadanie korekcií, ako som spomenul, ďalších 51 mil. eur.
Taktiež sme museli dofinancovať korekcie samotné, ktoré vznikli kvôli pochybeniu starej vlády, prirodzene, lebo ešte neboli žiadne korekcie, lebo nesieme len projekty, ktoré pouzatvárala stará vláda, a to bolo vo výške 244 mil. eur. Takže počúvate, ako tu stovky miliónov eur prebiehajú, jako tu nabiehajú, aby sme zreálnili rozpočet, zreálnili! To je to, čo hovoril pán Lehotský, že ten rozpočet bol urobený lajdácky. Áno, toto je zreálnenie rozpočtu takýmito položkami.
A tým pádom sme sa dostali, ešte posledná vec, rizikové záruky, už som tu rozprával, som predstavoval v stredu aj rozpočet Eximbanky. Do rozpočtu sme museli vložiť 173 mil. eur ako rizikovú záruku, ktorá tiež zvyšuje deficit, pretože predchádzajúca vláda a predchádzajúce vedenie, nie to, čo je tam teraz, ale predchádzajúce vedenie v Eximbanke podalo pomocnú ruku Kube, ktorá aj kvôli pandémii sa nachádza ešte v horšej situácii, ako bola predtým. Je to krajina na rizikovom profile od 1 do 7 so sedmičkou. Vláda sa rozhodla im pomôcť solidárne, historicky najviac peňazí v najkratšom čase investovala do pomoci. Dala im najprv úver, potom im dala záruku, pardon, opačne, najprv záruku, potom úver, dokopy vo výške 170 mil. eur alebo 173. Toto sa prenieslo do rozpočtu. Toto všetko je dve celé, necelé 2,3 mld. eur plus tej pol miliardy eur, ktoré boli pôvodne plánované. Takže bol plánovaný deficit na úrovni pol percenta HDP a všetky tieto triky, ktoré tu boli napočítané, vo výške 2,5 % HDP. Čiže tohtoročný deficit, keby neprišla táto vláda, keby neprišla pandémia, by nebol polpercentný, ale bol by trojpercentný, šesťnásobne väčší! Nech sa páči, to sú tie čísla priamo z ministerstva financií.
Potom tu máme ďalšie opatrenia alebo teda ešte ďalšie veci, ktoré teda súviseli už s týmto rokom, s výpadkom príjmu. Výpadok príjmu tohto roku je predpokladaný na 2,44 % HDP, čo tiež zvyšuje teda deficit. Keď ste tu rozprávali o tom, že akú sekeru tu ideme zaťať, takže 3 % HDP dofinancovanie – ja neviem, jak to nazvať – proste hriechov starej vlády. Potom 2,44 % sú dofinancovanie alebo teda pokles príjmu.
A teraz tu budem čítať ďalšie výdavky, ktoré súviseli s krytím a podanou pomocnou rukou v rámci korony. Boli výdavky Sociálnej poisťovne súvisiace s koronou a tie boli vo výške 530 mil. eur. Potom nemocenské dávky, či už pandemická PN, alebo pandemické ošetrovné, oboje vo výške 323 mil. eur. Potom dávky v nezamestnanosti vo výške 207 mil. eur. Potom projekt Prvá pomoc, ktorá bola celkovo vo výške rozpočtovaná na 980 mil., ale vieme, že časť z toho bude refundovaná z európskych peňazí. Taktiež doplnenie a tvorba hmotných rezerv a mobilizačných rezerv, 112 mil. eur. Potom rôzne pracovné odevy, obuv, pracovné pomôcky v hospodárskej mobilizácii, rádovo 50 mil. eur. Krytie výpadku príjmu samospráv formou pôžičiek, rádovo 150 mil. eur. Vtedy sme tam vložili aj rezervu na COVID na 150 mil. eur. Kompenzácie zamestnancov v prvej línii, to bolo tých 77 mil. eur. Výpadok tržieb ŽSR a nejaké ďalšie položky, toto spolu činí ďalších 4,3 % HDP.
Samozrejme, opäť spomeniem teda to, čo ste v rozpočte minulý rok nenašli, ten 13. dôchodok, lebo neboli na to vyčlenené peniaze, takže na to sme peniaze my vyčlenili, lebo sme tento, tento záväzok naplnili.
Taktiež, ako viete, oznamoval som, myslím, že minulý týždeň na tlačovej besede dofinancovanie vlastne toho elektrošoku, čiže zlej regulácie, zlej cenotvorby, ktoré by sa dotklo tento rok obyvateľov, všetkých obyvateľov aj firiem. A celý tento nedoplatok na TPS je vo výške 162 mil. eur za rok 2018, ktorý sa prenáša s dvojročným odstupom t+2 a tento rok by musel byť prenesený do ceny, to sme nechceli, aby sa to dotklo ľudí ani firiem, lebo však sú ťažko skúšané, takže 162 mil. bola ďalšia pomoc štátu.
No a, samozrejme, opatrenia na trhu práce, ďalšie desiatky miliónov na to, aby sme utlmili nárast nezamestnanosti, čo sa, myslím, že veľmi darí a som rád, že nezamestnanosť nám nestúpa napriek tomu, že je taký ťažký rok recesie.
No a potom sú tu, samozrejme, sú tu, samozrejme, ďalšie veci, ktoré, ktorými nemôže, sú to ako keby taký vis maior alebo makro, a tie sú vo výške 1,7 % HDP. Toto tvorí deficit tohto roku. Tak aby ste videli, všetky čísla som vám odkryl, aspoň môžete vidieť, čo teda to spôsobilo.
Ale poďme sa pozrieť aj na budúci ročný rozpočet, lebo aj o tom rokujeme, hlavne o tom rokujeme. Aj tam teda bol plánovaný, vládou pôvodne plánovaný bol deficit 792 mil. eur, čiže 0,77 % HDP, deficit podotýkam, kde iné krajiny, a to ešte bolo plánované v čase, kedy sme netušili o korone, resp. mohli sme ju pozorovať možno v Číne, ale to bolo v čase, kedy ostatné krajiny už roky mali buď vyrovnané hospodárenie, alebo prebytkové. To sú fakty, nič nevymýšľam, a Slovensko malo plánovaný deficit 0,77. Nedáva to logiku, prečo práve Slovensko musí mať deficit 0,77 tam, kde iné krajiny si plánovali prebytkové rozpočty, ale okej.
Lenže tých 0,77 nebolo opäť skutočné číslo, tak ako som hovoril, že keď sme mali, keď vláda si napísala polpercentný, ale v skutočnosti by to bol trojpercentný, tak aj tu vám teraz prečítam čísla, ktoré museli sme do rozpočtu vložiť, lebo boli nekryté, ale vy ich neviete vypnúť.
Dofinancovanie potrieb rezortov. Viete, to je práve o tom, že keď chcete urobiť dobré čísla, aj ja keby som chcel byť za chutného ako minister financií, tak poviem, zaväzujem teraz tomuto rezortu 200 mil., tomuto 300 a môžeš sa aj zblázniť, ja ti ich zaviažem. A on by sa teda tváril, že teda bude s tým pracovať, ale potom v septembri by mi zaklopal a povedal, vieš čo, tak nič, ideme do exekúcie celý rezort, lebo nemáme ani na platy, nemáme ani na elektriku, ani na nič proste, lebo to, čo si nám dal, si nám dal na deväť mesiacov, si sa chcel tváriť, ale dobehlo ťa to. To sa proste takto robiť nedá. A vláda nerobila žiadne kroky na to, aby reformovala tie rezorty, aby zefektívnila tie rezorty. Nie, ona len akože zaviazala, aby mohla napísať číselko, lebo číselko, papier znesie veľa. Takže sme museli dofinancovať rezorty, potreby rezortov o 200 mil. eur.
Boli nadhodnotené príjmy opäť o 40 mil., iné ako daňové príjmy. Potom boli urobené uznesenia vlády, my sme tie uznesenia vlády zdedili vo výške 60 mil. eur, ku ktorým vláda nemala potrebu napísať ich do rozpočtu, lebo však by im kazili, kazila čísla deficitu.
Potom bolo tu rozhodnutie úhrad a straty pre ZSSK. Pravidelne ZSSK má stratu a vláda ju uhrádza. To je niečo, čo musíme reformovať a odstrániť.
Rekonštrukcia a modernizácia či už Spišského hradu, alebo, ako sme hovorili, Slovenskej národnej galérie a tak ďalej, to sú také tie evergreeny, o ktorých vláda veľa hovorila a nič nerobila, my sme na to financie vyhradili.
Takisto odplaty za D4, R7 sme museli dofinancovať, pretože tá stavba sa stavia a je potrebné, aby bola dokončená, je očakávaná, takže to sú veci, kde tie peniaze proste museli ísť.
Takisto teda dofinancovanie toho 13. dôchodku aj na budúci rok, lebo to je každoročná platba, keďže nebol v roku 2019 zložený na rok 2020, nebol ani na rok 2021, vložili sme ho tam.
Poistenie, opäť ten účtovnícky trik s výdavkami Sociálnej poisťovne, správneho fondu. To číslo sme museli doplniť, 241 – výdavky poistenia, správny fond – 93 mil. Nech sa páči, zvyšuje deficit automaticky.
Opäť trik s Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných výdavkov, aj tam sme to museli napísať, lebo tie výdavky tu reálne sú, len ich niekto tam nechcel napísať, lebo si chcel vylepšiť číselko.
Environmentálny fond, opäť z predaja emisných kvót, tak ako to oklamali v roku 2020, oklamali aj v roku 2021. My sme ho tam napísali, lebo vieme, že také číslo nebude, nadhodnotený príjem, čiže sme ho zreálnili.
A výdavky samospráv, aj tam sme ich zreálnili, 400 mil. eur. Nech sa páči. A máte zrazu z 0,77-percentného deficitu, ktorý, k ktorému prirátate 2,2 %, to je to, čo som tu teraz prečítal, a ste opäť na trojpercentnom deficite. To je skutočný rozpočet, to sú skutočné čísla rozpočtu, ktoré, ktoré tu mali byť, čiže sme nezačínali my na nulovom, ale na trojpercentnom.
Samozrejme, dali sme tam rezervu na COVID a zaviazali sme my na strane štátu výdavky, ktoré znižovali deficit, ale urobili sme opatrenia, ktorými sme vlastne opäť ľuďom dali, to je to, čo tu, prečo som aj povedal, že je to aj rozpočet záchrany, aj zodpovednosti, napríklad odstránili sme krivdu, ktorú tu opäť zanechala predchádzajúca vláda, a to bolo zníženie dane z motorových vozidiel, ktorú vyrokovala predchádzajúca vláda. My sme rokovali s dopravcami, ešte sme zvýšili vlastne celú tú sumu a tým pádom sme vyriešili túto krivdu, ktorú tu nechali po voľbách. Neschválili v parlamente, hoci mohli, lebo však keď vedeli schváliť 13. dôchodky, tak dopravcovia im za to nestáli, lebo tam zrejme nebol volebný výsledok, ktorý by to ovplyvnil ako volebný výsledok.
Rozhodli sme sa dofinancovať zdravotnícke zariadenia vo výške 125 mil. eur. O zdravotníctve ani nemusím hovoriť, pretože som hovoril už veľa. To je v takých troskách, že to budeme budovať ešte roky.
Taktiež sme podporili regionálne školstvo, podporili sme výchovu a vzdelávanie detí v materských školách.
Zvýšili sme balík na údržbu ciest I. triedy, to som hovoril aj v úvodnom slove, o 60 mil., lebo si myslím, že to je dôležité, na toto peniaze dať.
Taktiež sme dali, zvýšili príspevok na opatrovanie, podpora sociálnych služieb, zavedenie tehotenského a taktiež sme odstránili ďalšiu krivdu, skorší odchod do dôchodku pre matky s deťmi, za každé dieťa pol roka, čo neboli malé opatrenia, 100 mil., 40 mil., 20 mil., 30 mil. a tak ďalej.
No a, samozrejme, teda pokles príjmov budúci rok je prognózovaný o 2,2 mld. eur a ďalšie výdavky rozpočtu, ktoré môžete nájsť, čo zvyšuje ten samotný deficit budúcoročný, sú napríklad teda sociálna inklúzia, je tam kompenzácia sociálnych dôsledkov ŤZP, podpora rodiny, je tam pomoc v hmotnej núdzi, navýšenie výdavkov a tak ďalej. A, samozrejme, museli sme zvýšiť aj rezervu na korekcie.
Toto všetko sa skrýva za budúcoročným deficitom. Pre všetkých vás, ktorí ste tu hovorili teda o deficite, tak som vám chcel dať konkrétne čísla, aby ste vedeli, o čom hovoríte, aby ste nemuseli tu možno len tak do vetra dávať nejakú emóciu bez toho, aby ste vedeli, čo je za tými číslami.
Chcem však ešte krátko zareagovať teda na rečníkov, ktorí tu boli. A možno pán Mazurek, vidím, že tu už nie je, odišiel. Ale asi by som odporučil pánovi Mazurekovi, aby sa porozprával s pánom Beluským, lebo je vidieť aj z jeho vystúpenia, že rozpočtu rozumie, rozpočtovej zodpovednosti veľmi dobre rozumie. Nakoniec, odrážala to aj jeho reč v parlamente, kde veľmi, myslím si, že korektne a zodpovedne hovoril aj o výške dlhu a o nebezpečenstve výšky dlhu a podobne. Rozumie aj číslam, kde by bolo dobré, keby teda pán Mazurek sa porozprával s pánom Beluským a mu vysvetlil trošku čísla z rozpočtu, lebo pán Mazurek do toho dáva veľa emócie, ale, ale je vidieť, že tie čísla, že im nerozumie.
Teraz ešte krátko k pánovi Tomášovi, teda už som sa pár vecí dotkol, ale tak sa bavím opäť. Ako, pán Tomáš, vy ste človek, ktorý komunikáciu má zvládnutú veľmi dobre. Viete žonglovať s, by som povedal, s číslami tak, aby ste ich nasvietili, aby ste možno ani až tak neklamali, ale zase pravdu tiež nepoviete. A keď sa bavíme o tých obedoch zadarmo, áno, to sa budeme asi prieť najbližších 20 rokov.
Inak ešte jednu vec, teda keď už ste spomenuli, myslím, že vy aj pán Blaha to spomenul, že dokedy tu my budeme rozprávať o Robertovi Ficovi. No, predpokladám, že budeme ešte dlho, dlho budeme ešte rozprávať. Ale neviem, či ho pretromfneme, pretože o Ivete Radičovej teda rozpráva veľmi dlho a o predchádzajúcich vládach tiež, takže asi, asi sa mu, asi ho nedobehneme. Ale teda keď chcete vedieť, koľko budeme, ešte dlho budeme spomínať, pretože naozaj toto, čo som spomenul, sú tak veľké sumy, ktoré ste tu zanechali, takže to ešte budeme dlho.
No ale pri tých obedoch zadarmo. No tak to je tak krásne povedané, že tuto 510-tisíc detí a teraz iba, myslím, že 70-tisíc detí a čo tí ostatní a podobne. Viete, obedy zadarmo, ja som to tu povedal a poviem to opäť veľmi, znovu, pravdivo, obedy zadarmo nikdy zadarmo neboli, neboli, stáli viac. Platil rodič, platil aj štát. Takže to len aby sme tu dali veci do správneho kontextu, aby sme ich pravdivo pomenovali.
Už som sa vyjadroval k tomu, prečo nebol rozpočet prerokovaný na tripartite. A jednoznačne som to vysvetlil a vyjadril aj tým, že viete, keď na to, aby ste mohli o nich s niekým rokovať, na to potrebujete dvoch. A keď niekto bojkotuje tie rokovania, tak musíte to len rešpektovať. A, žiaľ, toto je realita, prečo nebolo možné prerokovať rozpočet. Ale ja som nemohol riskovať to, že by som nedodal rozpočet v zákonných termínoch či už na vládu a potom z vlády do parlamentu. Takže nemohli sme ostať rukojemníkmi práve toho sporu odborov voči pánovi ministrovi práce.
Ďalej, tak sa mi opäť, tá štatistika Medzinárodného menového fondu, kde hovoríte, že sme druhá najhoršia krajina, ale vy to veľmi dobre viete, že táto štatistika hovorila o deklarovanej pomoci, nie o skutočnej pomoci. A my krásne, ja som, viete čo, ja som rád, že sme skončili na takom rebríčku, lebo keď si na ten rebríček správne pozriete, tak sa pozriete a vy zistíte, že sme vlastne vláda, ktorá plní svoje sľuby a nepreháňa vo svojich sľuboch. To, čo povie, to spraví a tak to aj bolo. My sme nemali veľké, veľké, silácke reči o tom, my sme povedali, pozrite sa, takúto pomoc dáme.
Ja som rád, že aj vlastne tú druhú, aj prvú, aj druhú vlnu zvládame aj vďaka tomu, že náš priemysel funguje veľmi dobre a funguje aj kvôli tomu, že ľudia sú zdraví, že ľudia môžu chodiť do práce. To je veľmi dôležité, pretože niektoré krajiny práve kvôli tomu, že nemali zdravú pracovnú silu, museli svoje prevádzky niektoré firmy povypínať a tým pádom neboli takí spoľahliví partneri. Toto o Slovensku nie je pravda, čiže Slovensko aj vďaka tomu má veľmi dobré výsledky. Preto sme oproti prepadu HDP v druhom kvartáli o 12,1 % zaznamenali v treťom kvartáli 11,7 nárast, čiže sme sa vrátili späť.
Ale budem pomaly končiť, aby som dal ešte slovo pánovi predsedovi výboru. Ale tým chcem len povedať, jednu vec ste povedali pravdivú, a ste tak povedali, že my sme socialisti. Áno, socialisti toho predrevolučného typu, to boli tí socialisti, čo nám tu 40 rokov vládli. Presne to ste konečne povedali pravdu a všetci vieme, čo si máme pod tým predstaviť, lebo sme to tu zažili. Takže týmto asi ukončím tento svoj vstup a ďalším, ďalším rečníkom sa budem venovať, keď budú v sále, snáď budúci týždeň.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť po pánovi Lehotskom, ktorý teda, keď si pozerám, kto tu vlastne vystúpil, tak vniesol opäť pravdu do celej tejto diskusie o rozpočte, a chcel som reagovať aj na viacerých pánov, ktorí vlastne vystúpili už v písomnej rozprave, ale vidím, že tu nie sú, ani pán Kamenický, ani pán Petrák. Takže skúsim sa vyjadriť k tomu, čo tu odznelo, a odrazím sa teda aj od toho, čo hovoril pán Lehotský o tom, ako lajdácky boli pripravené aj ten minuloročný rozpočet, aj tohtoročný rozpočet. A prevediem vás číslami, ktoré sú z ministerstva financií, pretože my ľuďom hovoríme pravdu, a odkryjem teda veľmi rád tieto čísla, pretože ľudia si zaslúžia počuť pravdu.
My hovoríme o transparentnosti, preto tie čísla aj zverejňujeme, a preto je dobré, aby zazneli aj tu v Národnej rade, lebo vidím, že, a chápem to, že poslanci, ktorí sa nevenujú verejným financiám, tak nemusia vedieť úplne rozumieť všetkým číslam, ktoré spomínajú, a môže sa stať, že ich interpretujú aj nesprávnym spôsobom, čo sa stalo aj dnes, aj minule pri diskusii v stredu o rozpočte, čiže tam len odporúčam si to možno lepšie naštudovať a potom ich používať v správnej interpretácii.
Poďme sa však pozrieť teda na rozpočet najprv v roku 2020, pretože aj o tom tu bola diskusia, a ak dovolíte, prevediem vás teda takým príbehom rozpočtu a deficitu 2020.
Prvé, čo treba povedať, je, že schválený schodok rozpočtu na rok 2020 takto pred rokom v tejto sále bol tzv. necelým pol percentom HDP deficitu. Dovolím si na úvod podotknúť jednu dôležitú informáciu, lebo sa s ňou veľa operuje a hovorí sa o tom, ako mali byť, aj, myslím, že kolega Tomáš to spomenul, že sa malo vyčleniť na 13. dôchodky. Tak dovolím si povedať, že rozpočet je ten, ktorý hovorí o tom, čo sa malo a čo sa nemalo vyčleniť, a ak si otvoríte rozpočet na rok 2020 schválený touto Národnou radou na tomto mieste v roku 2019, tak prosím, skúste pohľadať 13. dôchodky a skúste si pozrieť, aká je tam suma. Nechávam to ako domácu úlohu aj pre pána Tomáša, aby teda potom mohol tu v pléne hovoriť objektívne dáta o tom, že koľko peňazí sa malo vyčleniť na 13. dôchodky.
Mohol by som tu spomenúť vetu pána Roberta Fica, ktorý ešte teda spolustraník aj pána Erika Tomáša, vlastne spomenul po voľbách, že jediný dôvod, prečo tento zákon dali tesne pred voľbami do parlamentu, bolo to, aby si zachránili svoje padajúce preferencie a uhrali ako-taký volebný výsledok. Nehovoriac o tom, že sľubovali svojim voličom od roku 2010 13. dôchodky, vládli v tých naj... hospodársky, ekonomicky, historicky najlepších rokoch, aké Slovensko malo, mali prebytky nad prognózy, veľké prebytky v príjmoch rozpočtu, a napriek tomu ani raz svojim voličom tieto 13. dôchodky nedali. Toľko k plneniu volebných sľubov.
Poďme teda ďalej. Deficit bol plánovaný teda na pol percente. Dane štátneho rozpočtu boli nadhodnotené o 180 mil. eur. Boli nadhodnotené v oblasti e-kasy a v oblasti nanomarkerov. Dobre vieme, že nanomarkery, ktoré vtedy schválila Národná rada ešte za ich koalície, tak bol opäť taký ten Potemkin, ktorý sa nikdy nezrealizoval a vždycky sa k tomu pripisovali nejaké príjmy, ale nikdy sa nenaplnili. Ani v roku 2019 a dostanem sa aj k roku, do roku 2020. V roku 2019 mali priniesť 90 mil., v roku 2020 180 miliónov. Nepriniesli, lebo to bolo len číselko na to, aby sme sa, aby sa vláda mohla dostať na 0,49 % HDP.
Opäť ďalší riadok v rozpočte, s ktorým sa bývalá vláda vedela hrať a mohla hrať a ktorákoľvek by sa mohla, keby chcela, bolo tzv. podhodnotenie výdavkov samospráv. Pri rozpočte na rok 2020 sa tak udialo vo výške 188 mil. eur. Čiže opäť na to, aby sa dalo napísať na konci v rozpočte 0,49 %.
Výdavky Sociálnej poisťovne, podhodnotené. Dobre vieme, správny fond, ale aj výdavky poistenia, kritizovali sme to takto pred rokom, naplnilo sa to, takže to bolo ďalších -243 mil. eur. Pozorne počúvajte, prosím, tie položky. Čiže začali sme na deficite 480 mil. eur, ale máme tu 180, 188, 243, to sú neni malé čísla. To nehovorím o tisícoch, to hovorím o miliónoch. Aby, a toto sú veci, ktoré sme my museli v tom rozpočte priznať, lebo my chceme ľuďom hovoriť pravdu, čiže sme museli uviesť korektné čísla a takto zrazu z polpercentného deficitu začal rásť deficit. To ešte nehovorím o korone. Čiže to sme len o tom, aby sme dali rozpočet do pravého svetla, do skutočných dát.
Environmentálny fond. Poukazovali sme na to pravidelne každý rok, že aj tu sa jedná o nadhodnotenie príjmov z predaja emisií, takzvané obchodovanie s emisnými kvótami. Opäť je to údaj, ktorý neprechádza ani daňovým výborom, takže tu sa môže napísať nejaké číslo, aby vyšlo dobré číselko deficitu. Museli sme to korigovať. Výška – 141 mil. eur. Takže keď tu počúvate pánov z opozície, ako rozprávajú, ako sme si my ponavyšovali dlh a tak ďalej, tak už viete, prečo neboli schopní plniť vlastné ciele, keď 5-krát nesplnili svoje vlastné ciele, pretože tie ciele boli, to bol Potemkin. Nakreslili niečo práve takýmito trikmi, ale potom ich nesplnili, lebo si počas roka svoje výdavky zvyšovali a minuli to na iné veci.
Takže ďalej, agentúra pre núdzové zásoby ropy, tam tiež sme museli korigovať to číslo o 40 mil., 41 miliónov.
Príjmy štátneho rozpočtu z dividend SPP, aj tam sme museli to číslo korigovať na správnu hodnotu, a preto sa deficit zvýšil o ďalších 130 mil. eur.
Potom tu máme ďalšie položky, nadhodnotené príjmy štátneho rozpočtu v... tzv. kapitálové príjmy z predaja majetku. Vy si môžte povedať pri rozpočte, že, a predáme takýto majetok na budúci rok. Napíšete si nejaký majetok, ktorý teda sa rozhodnete, že ho idete predať v nejakej sume. Na tento rok si napísala predchádzajúca vláda, že predá majetok v sume 29 mil., hoci vedela, že ho nepredá, ale pre ten deficit papier znesie všetko. Tak si to tam napíšeme A potom vlastne takto sa z nulového vyrovnaného rozpočtu, z deficitu vlastne stal 1,3 mld. takýmto spôsobom, že napíšeme si aj predaj majetku, nepredáme, však sme ho ani nikdy predať nechceli, ale sme to napísali, aby sme mohli napísať, že sme napísali vyrovnaný rozpočet, a nakoniec teda je z toho 1,3 mld., ale toto bol, mal byť polpercentný. Nevieme povedať, aký by v skutočnosti bol, lebo prišla aj pandémia, čiže, ale s istotou vieme povedať, čo sme my museli dofinancovať a doplniť do toho deficitu, a tie položky ešte budem prechádzať ďalej.
Ďalej sú to ďalšie výdavky štátneho rozpočtu a toto je v sume 820 mil. eur. Dobre počujete. Dámy a páni, 820 mil. eur. Je to dofinancovanie rezortu ministerstva obrany vo výške 185 mil. eur. Áno, sú to tie spomínané stíhačky, ktoré tu zazneli niekoľkokrát, ktoré, žiaľ, Slovensko muselo zaplatiť, pretože zmluvy boli podpísané predchádzajúcou vládou. Vytýkali sme to vtedy, ja o tom veľmi kriticky hovorím aj teraz. Áno, Slovensko stíhačky nepotrebovalo, ale rozhodlo sa ich kúpiť a my sme museli kvôli tomu tento rok 185 mil. eur zaplatiť.
Ďalej dofinancovanie rezortu, najmä informačné technológie a bežná prevádzka ministerstva vnútra, čiže zmluvy, ktoré boli popodpisované do nástupu novej vlády, mnohé aj v tomto roku. Ešte začiatkom roku stará vláda popodpisovala mnohé zmluvy na IT technológie vo výške 200 mil. eur. Počujete dobre, 200 mil. eur sme museli dofinancovať v deficite.
Ďalej to bolo dofinancovanie, napríklad transfer pre NDS-ku, 300 mil. eur zo štátneho rozpočtu, pretože pán Érsek sa rozhodol, že bude stavať aj za štátne peniaze, nevedel využiť eurofondy, boli zle urobené a tak ďalej a tak ďalej.
Korekcie, to ani nebudem hovoriť, to sú ďalšie stovky miliónov eur, ktoré, na ktoré bude doplácať ešte nielen táto, ale asi aj budúca vláda, ktoré sa musia proste dofinancovať, lebo boli zle urobené projekty. Taktiež prevádzka ŽSR, ďalších 30 mil. eur. Oprava ciest pre Slovenskú správu ciest v súvislosti s výstavbou Jaguar Land Rover, 16,6 mil. eur, a rezerva na vysporiadanie korekcií, ako som spomenul, ďalších 51 mil. eur.
Taktiež sme museli dofinancovať korekcie samotné, ktoré vznikli kvôli pochybeniu starej vlády, prirodzene, lebo ešte neboli žiadne korekcie, lebo nesieme len projekty, ktoré pouzatvárala stará vláda, a to bolo vo výške 244 mil. eur. Takže počúvate, ako tu stovky miliónov eur prebiehajú, jako tu nabiehajú, aby sme zreálnili rozpočet, zreálnili! To je to, čo hovoril pán Lehotský, že ten rozpočet bol urobený lajdácky. Áno, toto je zreálnenie rozpočtu takýmito položkami.
A tým pádom sme sa dostali, ešte posledná vec, rizikové záruky, už som tu rozprával, som predstavoval v stredu aj rozpočet Eximbanky. Do rozpočtu sme museli vložiť 173 mil. eur ako rizikovú záruku, ktorá tiež zvyšuje deficit, pretože predchádzajúca vláda a predchádzajúce vedenie, nie to, čo je tam teraz, ale predchádzajúce vedenie v Eximbanke podalo pomocnú ruku Kube, ktorá aj kvôli pandémii sa nachádza ešte v horšej situácii, ako bola predtým. Je to krajina na rizikovom profile od 1 do 7 so sedmičkou. Vláda sa rozhodla im pomôcť solidárne, historicky najviac peňazí v najkratšom čase investovala do pomoci. Dala im najprv úver, potom im dala záruku, pardon, opačne, najprv záruku, potom úver, dokopy vo výške 170 mil. eur alebo 173. Toto sa prenieslo do rozpočtu. Toto všetko je dve celé, necelé 2,3 mld. eur plus tej pol miliardy eur, ktoré boli pôvodne plánované. Takže bol plánovaný deficit na úrovni pol percenta HDP a všetky tieto triky, ktoré tu boli napočítané, vo výške 2,5 % HDP. Čiže tohtoročný deficit, keby neprišla táto vláda, keby neprišla pandémia, by nebol polpercentný, ale bol by trojpercentný, šesťnásobne väčší! Nech sa páči, to sú tie čísla priamo z ministerstva financií.
Potom tu máme ďalšie opatrenia alebo teda ešte ďalšie veci, ktoré teda súviseli už s týmto rokom, s výpadkom príjmu. Výpadok príjmu tohto roku je predpokladaný na 2,44 % HDP, čo tiež zvyšuje teda deficit. Keď ste tu rozprávali o tom, že akú sekeru tu ideme zaťať, takže 3 % HDP dofinancovanie – ja neviem, jak to nazvať – proste hriechov starej vlády. Potom 2,44 % sú dofinancovanie alebo teda pokles príjmu.
A teraz tu budem čítať ďalšie výdavky, ktoré súviseli s krytím a podanou pomocnou rukou v rámci korony. Boli výdavky Sociálnej poisťovne súvisiace s koronou a tie boli vo výške 530 mil. eur. Potom nemocenské dávky, či už pandemická PN, alebo pandemické ošetrovné, oboje vo výške 323 mil. eur. Potom dávky v nezamestnanosti vo výške 207 mil. eur. Potom projekt Prvá pomoc, ktorá bola celkovo vo výške rozpočtovaná na 980 mil., ale vieme, že časť z toho bude refundovaná z európskych peňazí. Taktiež doplnenie a tvorba hmotných rezerv a mobilizačných rezerv, 112 mil. eur. Potom rôzne pracovné odevy, obuv, pracovné pomôcky v hospodárskej mobilizácii, rádovo 50 mil. eur. Krytie výpadku príjmu samospráv formou pôžičiek, rádovo 150 mil. eur. Vtedy sme tam vložili aj rezervu na COVID na 150 mil. eur. Kompenzácie zamestnancov v prvej línii, to bolo tých 77 mil. eur. Výpadok tržieb ŽSR a nejaké ďalšie položky, toto spolu činí ďalších 4,3 % HDP.
Samozrejme, opäť spomeniem teda to, čo ste v rozpočte minulý rok nenašli, ten 13. dôchodok, lebo neboli na to vyčlenené peniaze, takže na to sme peniaze my vyčlenili, lebo sme tento, tento záväzok naplnili.
Taktiež, ako viete, oznamoval som, myslím, že minulý týždeň na tlačovej besede dofinancovanie vlastne toho elektrošoku, čiže zlej regulácie, zlej cenotvorby, ktoré by sa dotklo tento rok obyvateľov, všetkých obyvateľov aj firiem. A celý tento nedoplatok na TPS je vo výške 162 mil. eur za rok 2018, ktorý sa prenáša s dvojročným odstupom t+2 a tento rok by musel byť prenesený do ceny, to sme nechceli, aby sa to dotklo ľudí ani firiem, lebo však sú ťažko skúšané, takže 162 mil. bola ďalšia pomoc štátu.
No a, samozrejme, opatrenia na trhu práce, ďalšie desiatky miliónov na to, aby sme utlmili nárast nezamestnanosti, čo sa, myslím, že veľmi darí a som rád, že nezamestnanosť nám nestúpa napriek tomu, že je taký ťažký rok recesie.
No a potom sú tu, samozrejme, sú tu, samozrejme, ďalšie veci, ktoré, ktorými nemôže, sú to ako keby taký vis maior alebo makro, a tie sú vo výške 1,7 % HDP. Toto tvorí deficit tohto roku. Tak aby ste videli, všetky čísla som vám odkryl, aspoň môžete vidieť, čo teda to spôsobilo.
Ale poďme sa pozrieť aj na budúci ročný rozpočet, lebo aj o tom rokujeme, hlavne o tom rokujeme. Aj tam teda bol plánovaný, vládou pôvodne plánovaný bol deficit 792 mil. eur, čiže 0,77 % HDP, deficit podotýkam, kde iné krajiny, a to ešte bolo plánované v čase, kedy sme netušili o korone, resp. mohli sme ju pozorovať možno v Číne, ale to bolo v čase, kedy ostatné krajiny už roky mali buď vyrovnané hospodárenie, alebo prebytkové. To sú fakty, nič nevymýšľam, a Slovensko malo plánovaný deficit 0,77. Nedáva to logiku, prečo práve Slovensko musí mať deficit 0,77 tam, kde iné krajiny si plánovali prebytkové rozpočty, ale okej.
Lenže tých 0,77 nebolo opäť skutočné číslo, tak ako som hovoril, že keď sme mali, keď vláda si napísala polpercentný, ale v skutočnosti by to bol trojpercentný, tak aj tu vám teraz prečítam čísla, ktoré museli sme do rozpočtu vložiť, lebo boli nekryté, ale vy ich neviete vypnúť.
Dofinancovanie potrieb rezortov. Viete, to je práve o tom, že keď chcete urobiť dobré čísla, aj ja keby som chcel byť za chutného ako minister financií, tak poviem, zaväzujem teraz tomuto rezortu 200 mil., tomuto 300 a môžeš sa aj zblázniť, ja ti ich zaviažem. A on by sa teda tváril, že teda bude s tým pracovať, ale potom v septembri by mi zaklopal a povedal, vieš čo, tak nič, ideme do exekúcie celý rezort, lebo nemáme ani na platy, nemáme ani na elektriku, ani na nič proste, lebo to, čo si nám dal, si nám dal na deväť mesiacov, si sa chcel tváriť, ale dobehlo ťa to. To sa proste takto robiť nedá. A vláda nerobila žiadne kroky na to, aby reformovala tie rezorty, aby zefektívnila tie rezorty. Nie, ona len akože zaviazala, aby mohla napísať číselko, lebo číselko, papier znesie veľa. Takže sme museli dofinancovať rezorty, potreby rezortov o 200 mil. eur.
Boli nadhodnotené príjmy opäť o 40 mil., iné ako daňové príjmy. Potom boli urobené uznesenia vlády, my sme tie uznesenia vlády zdedili vo výške 60 mil. eur, ku ktorým vláda nemala potrebu napísať ich do rozpočtu, lebo však by im kazili, kazila čísla deficitu.
Potom bolo tu rozhodnutie úhrad a straty pre ZSSK. Pravidelne ZSSK má stratu a vláda ju uhrádza. To je niečo, čo musíme reformovať a odstrániť.
Rekonštrukcia a modernizácia či už Spišského hradu, alebo, ako sme hovorili, Slovenskej národnej galérie a tak ďalej, to sú také tie evergreeny, o ktorých vláda veľa hovorila a nič nerobila, my sme na to financie vyhradili.
Takisto odplaty za D4, R7 sme museli dofinancovať, pretože tá stavba sa stavia a je potrebné, aby bola dokončená, je očakávaná, takže to sú veci, kde tie peniaze proste museli ísť.
Takisto teda dofinancovanie toho 13. dôchodku aj na budúci rok, lebo to je každoročná platba, keďže nebol v roku 2019 zložený na rok 2020, nebol ani na rok 2021, vložili sme ho tam.
Poistenie, opäť ten účtovnícky trik s výdavkami Sociálnej poisťovne, správneho fondu. To číslo sme museli doplniť, 241 – výdavky poistenia, správny fond – 93 mil. Nech sa páči, zvyšuje deficit automaticky.
Opäť trik s Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných výdavkov, aj tam sme to museli napísať, lebo tie výdavky tu reálne sú, len ich niekto tam nechcel napísať, lebo si chcel vylepšiť číselko.
Environmentálny fond, opäť z predaja emisných kvót, tak ako to oklamali v roku 2020, oklamali aj v roku 2021. My sme ho tam napísali, lebo vieme, že také číslo nebude, nadhodnotený príjem, čiže sme ho zreálnili.
A výdavky samospráv, aj tam sme ich zreálnili, 400 mil. eur. Nech sa páči. A máte zrazu z 0,77-percentného deficitu, ktorý, k ktorému prirátate 2,2 %, to je to, čo som tu teraz prečítal, a ste opäť na trojpercentnom deficite. To je skutočný rozpočet, to sú skutočné čísla rozpočtu, ktoré, ktoré tu mali byť, čiže sme nezačínali my na nulovom, ale na trojpercentnom.
Samozrejme, dali sme tam rezervu na COVID a zaviazali sme my na strane štátu výdavky, ktoré znižovali deficit, ale urobili sme opatrenia, ktorými sme vlastne opäť ľuďom dali, to je to, čo tu, prečo som aj povedal, že je to aj rozpočet záchrany, aj zodpovednosti, napríklad odstránili sme krivdu, ktorú tu opäť zanechala predchádzajúca vláda, a to bolo zníženie dane z motorových vozidiel, ktorú vyrokovala predchádzajúca vláda. My sme rokovali s dopravcami, ešte sme zvýšili vlastne celú tú sumu a tým pádom sme vyriešili túto krivdu, ktorú tu nechali po voľbách. Neschválili v parlamente, hoci mohli, lebo však keď vedeli schváliť 13. dôchodky, tak dopravcovia im za to nestáli, lebo tam zrejme nebol volebný výsledok, ktorý by to ovplyvnil ako volebný výsledok.
Rozhodli sme sa dofinancovať zdravotnícke zariadenia vo výške 125 mil. eur. O zdravotníctve ani nemusím hovoriť, pretože som hovoril už veľa. To je v takých troskách, že to budeme budovať ešte roky.
Taktiež sme podporili regionálne školstvo, podporili sme výchovu a vzdelávanie detí v materských školách.
Zvýšili sme balík na údržbu ciest I. triedy, to som hovoril aj v úvodnom slove, o 60 mil., lebo si myslím, že to je dôležité, na toto peniaze dať.
Taktiež sme dali, zvýšili príspevok na opatrovanie, podpora sociálnych služieb, zavedenie tehotenského a taktiež sme odstránili ďalšiu krivdu, skorší odchod do dôchodku pre matky s deťmi, za každé dieťa pol roka, čo neboli malé opatrenia, 100 mil., 40 mil., 20 mil., 30 mil. a tak ďalej.
No a, samozrejme, teda pokles príjmov budúci rok je prognózovaný o 2,2 mld. eur a ďalšie výdavky rozpočtu, ktoré môžete nájsť, čo zvyšuje ten samotný deficit budúcoročný, sú napríklad teda sociálna inklúzia, je tam kompenzácia sociálnych dôsledkov ŤZP, podpora rodiny, je tam pomoc v hmotnej núdzi, navýšenie výdavkov a tak ďalej. A, samozrejme, museli sme zvýšiť aj rezervu na korekcie.
Toto všetko sa skrýva za budúcoročným deficitom. Pre všetkých vás, ktorí ste tu hovorili teda o deficite, tak som vám chcel dať konkrétne čísla, aby ste vedeli, o čom hovoríte, aby ste nemuseli tu možno len tak do vetra dávať nejakú emóciu bez toho, aby ste vedeli, čo je za tými číslami.
Chcem však ešte krátko zareagovať teda na rečníkov, ktorí tu boli. A možno pán Mazurek, vidím, že tu už nie je, odišiel. Ale asi by som odporučil pánovi Mazurekovi, aby sa porozprával s pánom Beluským, lebo je vidieť aj z jeho vystúpenia, že rozpočtu rozumie, rozpočtovej zodpovednosti veľmi dobre rozumie. Nakoniec, odrážala to aj jeho reč v parlamente, kde veľmi, myslím si, že korektne a zodpovedne hovoril aj o výške dlhu a o nebezpečenstve výšky dlhu a podobne. Rozumie aj číslam, kde by bolo dobré, keby teda pán Mazurek sa porozprával s pánom Beluským a mu vysvetlil trošku čísla z rozpočtu, lebo pán Mazurek do toho dáva veľa emócie, ale, ale je vidieť, že tie čísla, že im nerozumie.
Teraz ešte krátko k pánovi Tomášovi, teda už som sa pár vecí dotkol, ale tak sa bavím opäť. Ako, pán Tomáš, vy ste človek, ktorý komunikáciu má zvládnutú veľmi dobre. Viete žonglovať s, by som povedal, s číslami tak, aby ste ich nasvietili, aby ste možno ani až tak neklamali, ale zase pravdu tiež nepoviete. A keď sa bavíme o tých obedoch zadarmo, áno, to sa budeme asi prieť najbližších 20 rokov.
Inak ešte jednu vec, teda keď už ste spomenuli, myslím, že vy aj pán Blaha to spomenul, že dokedy tu my budeme rozprávať o Robertovi Ficovi. No, predpokladám, že budeme ešte dlho, dlho budeme ešte rozprávať. Ale neviem, či ho pretromfneme, pretože o Ivete Radičovej teda rozpráva veľmi dlho a o predchádzajúcich vládach tiež, takže asi, asi sa mu, asi ho nedobehneme. Ale teda keď chcete vedieť, koľko budeme, ešte dlho budeme spomínať, pretože naozaj toto, čo som spomenul, sú tak veľké sumy, ktoré ste tu zanechali, takže to ešte budeme dlho.
No ale pri tých obedoch zadarmo. No tak to je tak krásne povedané, že tuto 510-tisíc detí a teraz iba, myslím, že 70-tisíc detí a čo tí ostatní a podobne. Viete, obedy zadarmo, ja som to tu povedal a poviem to opäť veľmi, znovu, pravdivo, obedy zadarmo nikdy zadarmo neboli, neboli, stáli viac. Platil rodič, platil aj štát. Takže to len aby sme tu dali veci do správneho kontextu, aby sme ich pravdivo pomenovali.
Už som sa vyjadroval k tomu, prečo nebol rozpočet prerokovaný na tripartite. A jednoznačne som to vysvetlil a vyjadril aj tým, že viete, keď na to, aby ste mohli o nich s niekým rokovať, na to potrebujete dvoch. A keď niekto bojkotuje tie rokovania, tak musíte to len rešpektovať. A, žiaľ, toto je realita, prečo nebolo možné prerokovať rozpočet. Ale ja som nemohol riskovať to, že by som nedodal rozpočet v zákonných termínoch či už na vládu a potom z vlády do parlamentu. Takže nemohli sme ostať rukojemníkmi práve toho sporu odborov voči pánovi ministrovi práce.
Ďalej, tak sa mi opäť, tá štatistika Medzinárodného menového fondu, kde hovoríte, že sme druhá najhoršia krajina, ale vy to veľmi dobre viete, že táto štatistika hovorila o deklarovanej pomoci, nie o skutočnej pomoci. A my krásne, ja som, viete čo, ja som rád, že sme skončili na takom rebríčku, lebo keď si na ten rebríček správne pozriete, tak sa pozriete a vy zistíte, že sme vlastne vláda, ktorá plní svoje sľuby a nepreháňa vo svojich sľuboch. To, čo povie, to spraví a tak to aj bolo. My sme nemali veľké, veľké, silácke reči o tom, my sme povedali, pozrite sa, takúto pomoc dáme.
Ja som rád, že aj vlastne tú druhú, aj prvú, aj druhú vlnu zvládame aj vďaka tomu, že náš priemysel funguje veľmi dobre a funguje aj kvôli tomu, že ľudia sú zdraví, že ľudia môžu chodiť do práce. To je veľmi dôležité, pretože niektoré krajiny práve kvôli tomu, že nemali zdravú pracovnú silu, museli svoje prevádzky niektoré firmy povypínať a tým pádom neboli takí spoľahliví partneri. Toto o Slovensku nie je pravda, čiže Slovensko aj vďaka tomu má veľmi dobré výsledky. Preto sme oproti prepadu HDP v druhom kvartáli o 12,1 % zaznamenali v treťom kvartáli 11,7 nárast, čiže sme sa vrátili späť.
Ale budem pomaly končiť, aby som dal ešte slovo pánovi predsedovi výboru. Ale tým chcem len povedať, jednu vec ste povedali pravdivú, a ste tak povedali, že my sme socialisti. Áno, socialisti toho predrevolučného typu, to boli tí socialisti, čo nám tu 40 rokov vládli. Presne to ste konečne povedali pravdu a všetci vieme, čo si máme pod tým predstaviť, lebo sme to tu zažili. Takže týmto asi ukončím tento svoj vstup a ďalším, ďalším rečníkom sa budem venovať, keď budú v sále, snáď budúci týždeň.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Rozpracované
13:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:48
Erik TomášDlh podľa štatistického úradu slovenského, pán Lehotský... (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda...
Dlh podľa štatistického úradu slovenského, pán Lehotský... (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Na pána Hegera.
Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Pán Heger tiež, 51 – 2017, 2018 – 49,4, 2019 – 48 % dlh. To sú fakty zo štatistického úradu. Váš dlh na budúci rok 62 %, myslím, a potom postupne zvyšovanie dlhu až do výšky 70 %. V ďalších rokoch, to je fakt, deficit 6 – 7 mld., to predkladáte vy, hovoríte o tom vy. Chcem vám len pripomenúť, že v čase, keď za nás bol dlh tých 48 %, tak priemer v eurozóne a v Európskej únii sa tam hýbal, oni sú, tam nie je veľký rozdiel, medzi 80 – 90 %. Gréci mali 180 %, Nemci mali omnoho vyšší, takže asi toľko k tým exaktným číslam a dlhom.
Trinásty dôchodok že nebol súčasťou rozpočtu. Vy viete, prečo to hovoríte, pán minister, lebo rozpočet sa teda schvaľoval v októbri, že, ako vždy. A 13. dôchodok sa schvaľoval vo februári, ale garantujem vám, že keby sme my vo vláde zostali, tak tie peniažky nájdeme – ako vždy – na všetky sociálne opatrenia, ktoré sme aj našli a ktoré sa teda schvaľovali aj počas roka, taká je pravda.
No a obedy zadarmo, ja už sa k tomu ani hádam vracať nechcem. Povedali sme si všetci všetko. Keď tvrdíte, že rodičia museli platiť a tak ďalej, nie je to úplne pravda.
A s pani, pani Radičovú ste spomínali, že my sme ju spomínali. Pani Radičová teraz spomína vás, ale nie v veľmi dobrom svetle, celú vládu, v nie veľmi dobrom. (Reakcie z pléna.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:48 hod.
Mgr.
Erik Tomáš
Videokanál poslanca
Pán minister, zareagujem na vás aj na pána Lehotského, lebo aby sme tu teda nežonglovali s tými číslami, ako vy hovoríte, tak sa pozrime, čo hovoril štatistický úrad o uzavretých rozpočtoch. Čiže 2017. rok – deficit 0,95 %, 2018 – 1,05 %, 2019 – 1,3 %, pán Lehotský, neviem, kde ste nabrali 1,5.
Dlh podľa štatistického úradu slovenského, pán Lehotský... (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Na pána Hegera.
Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Pán Heger tiež, 51 – 2017, 2018 – 49,4, 2019 – 48 % dlh. To sú fakty zo štatistického úradu. Váš dlh na budúci rok 62 %, myslím, a potom postupne zvyšovanie dlhu až do výšky 70 %. V ďalších rokoch, to je fakt, deficit 6 – 7 mld., to predkladáte vy, hovoríte o tom vy. Chcem vám len pripomenúť, že v čase, keď za nás bol dlh tých 48 %, tak priemer v eurozóne a v Európskej únii sa tam hýbal, oni sú, tam nie je veľký rozdiel, medzi 80 – 90 %. Gréci mali 180 %, Nemci mali omnoho vyšší, takže asi toľko k tým exaktným číslam a dlhom.
Trinásty dôchodok že nebol súčasťou rozpočtu. Vy viete, prečo to hovoríte, pán minister, lebo rozpočet sa teda schvaľoval v októbri, že, ako vždy. A 13. dôchodok sa schvaľoval vo februári, ale garantujem vám, že keby sme my vo vláde zostali, tak tie peniažky nájdeme – ako vždy – na všetky sociálne opatrenia, ktoré sme aj našli a ktoré sa teda schvaľovali aj počas roka, taká je pravda.
No a obedy zadarmo, ja už sa k tomu ani hádam vracať nechcem. Povedali sme si všetci všetko. Keď tvrdíte, že rodičia museli platiť a tak ďalej, nie je to úplne pravda.
A s pani, pani Radičovú ste spomínali, že my sme ju spomínali. Pani Radičová teraz spomína vás, ale nie v veľmi dobrom svetle, celú vládu, v nie veľmi dobrom. (Reakcie z pléna.)
Rozpracované
13:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:50
Marian KotlebaAle s čím nemôžem súhlasiť, je to, že ste povedali, že tu namiesto nejakých faktov sa bavíme o emóciách. Ale nie je to tak celkom,...
Ale s čím nemôžem súhlasiť, je to, že ste povedali, že tu namiesto nejakých faktov sa bavíme o emóciách. Ale nie je to tak celkom, nie všetci sa bavia o emóciách, lebo nám vadia tie čísla, tie fakty. A čísla nám vadia, pretože v percentách keď to si tu vyčísľujete a sa rozprávate, tak v percentách to možno ešte ako-tak vychádza, ale v tých absolútnych číslach je to proste katastrofa. Vieme veľmi dobre, že ten celkový dlh vždy narastal, v absolútnych číslach vždy narastal a to relatívne zadlžovanie k pomeru HDP je v podstate pre ľudí absolútne nezaujímavé.
A ďalšia vec, čo ma zaujala vo vašom vystúpení, tá vecná konštatácia o tom, že koľko tých kadejakých záväzkov alebo zmluvných vzťahov, s ktorými nesúhlasíte, ste museli prebrať a musíte ich plniť. Ale v tomto ja nemôžem súhlasiť, pretože keď raz poviete, že tie stíhačky nepotrebujeme, tak aj za cenu nejakej menšej hospodárskej škody súvisiacej s odstúpením od zmluvy to proste zrušiť môžeme. To isté, tak veď keď krútite hlavou, tak to vysvetlite, ale to isté napríklad tie IT zmluvy, ktoré ste spomínali.
Ja si to viem presne predstaviť, ako to funguje, že ako to asi spravili, čiže, čiže ak to je proste hlúposť a nepotrebujeme, tak to treba zrušiť a nie ich plniť len preto, že sú podpísané, a dáme tam 200 mil. eur. Ja keď som nastúpil do Banskobystrického kraja, my sme zrušili všetky zmluvy, ktoré boli zbytočné, ktoré boli evidentne úplne vatové, a bez ohľadu na to, či sa nám niekto vyhrážal nejakými súdnymi spormi alebo čo. A keď sa k tomuto nikdy neodhodláme, tak to, čo hovoríte, môže byť všetko pravda, ja nehovorím, že nehovoríte pravdu, ale ak nemáte odvahu zaťať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:50 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Pán minister, vy na rozdiel od mnohých iných súčiastok vo vašej koalícii, s vami sa dá aj diskutovať, aj normálne, vecne, racionálne argumentovať. A ja s vami súhlasím v tom, čo ste hovorili o nezodpovednom hospodárení minulých vlád, však to sa nemusíme prieť, mali sme na to podobný, veľmi podobný pohľad.
Ale s čím nemôžem súhlasiť, je to, že ste povedali, že tu namiesto nejakých faktov sa bavíme o emóciách. Ale nie je to tak celkom, nie všetci sa bavia o emóciách, lebo nám vadia tie čísla, tie fakty. A čísla nám vadia, pretože v percentách keď to si tu vyčísľujete a sa rozprávate, tak v percentách to možno ešte ako-tak vychádza, ale v tých absolútnych číslach je to proste katastrofa. Vieme veľmi dobre, že ten celkový dlh vždy narastal, v absolútnych číslach vždy narastal a to relatívne zadlžovanie k pomeru HDP je v podstate pre ľudí absolútne nezaujímavé.
A ďalšia vec, čo ma zaujala vo vašom vystúpení, tá vecná konštatácia o tom, že koľko tých kadejakých záväzkov alebo zmluvných vzťahov, s ktorými nesúhlasíte, ste museli prebrať a musíte ich plniť. Ale v tomto ja nemôžem súhlasiť, pretože keď raz poviete, že tie stíhačky nepotrebujeme, tak aj za cenu nejakej menšej hospodárskej škody súvisiacej s odstúpením od zmluvy to proste zrušiť môžeme. To isté, tak veď keď krútite hlavou, tak to vysvetlite, ale to isté napríklad tie IT zmluvy, ktoré ste spomínali.
Ja si to viem presne predstaviť, ako to funguje, že ako to asi spravili, čiže, čiže ak to je proste hlúposť a nepotrebujeme, tak to treba zrušiť a nie ich plniť len preto, že sú podpísané, a dáme tam 200 mil. eur. Ja keď som nastúpil do Banskobystrického kraja, my sme zrušili všetky zmluvy, ktoré boli zbytočné, ktoré boli evidentne úplne vatové, a bez ohľadu na to, či sa nám niekto vyhrážal nejakými súdnymi spormi alebo čo. A keď sa k tomuto nikdy neodhodláme, tak to, čo hovoríte, môže byť všetko pravda, ja nehovorím, že nehovoríte pravdu, ale ak nemáte odvahu zaťať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
13:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:52
Ľuboš BlahaČo idete pomôcť deťom? Zatiaľ vieme, že im beriete obedy. Ako idete pomôcť živnostníkom? No, idete im zvyšovať dane. Ako idete pomôcť robotníkom? Tým, že ničíte tripartitu? Toto sú veci, ktoré ľudí zaujímajú, a nie to, že sa budete neustále iba vyhovárať.
No, vy ste takmer o 20 % zvýšili verejný dlh. Tak toto vám gratulujem, toto sa nedá vysvetliť. A potom tu kolega, jeden z vašich kolegov tu hovoril o tom, že no, aj u nás sa zvyšoval v roku 2008, a zabudne pripomenúť, že bola hospodárska kríza a zvyšovalo sa všade. To už nepripomenie. No tak prečo by sme mali my pripomínať to, že máte pandémiu? Jednoducho zvyšujete takmer o 20 % verejný dlh. Vy sa dostávate do astronomických výšin a to sa tvárite, že vy ste tí zodpovední. To je vtip roka, ako pri 20-percentnom navýšení sa tváriť, že ste zodpovední.
Pán kolega, prestaňte sa už vyhovárať. Poďme sa baviť o tom, ako pomôcť slovenskej ekonomike. Dobre viete, že my nie sme v tomto smere nejakí úzkoprsí z hľadiska verejných financií. Vieme dobre, že sociálne štáty v celej Európe fungovali aj s tým, že boli zadlžené ďaleko dramaticky viac ako Slovensko. Zoberte si, už tu bolo spomínané Belgicko, už tu bolo spomínané Nemecko, všetky tieto štáty majú vyšší verejný dlh, ako má Slovensko. Keď chcete napumpovať do ekonomiky a rozhýbať ju, je to treba. Problém je, že vy ste si napožičiavali, zadlžili krajinu, ale nijako krajine nepomáhate. Toto je ten zásadný problém.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.12.2020 o 13:52 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Pán minister, vy ste tu na nás naložili tonu výhovoriek a myslím si, že verejnosť očakáva od ministra financií to, čo robia aj ministri financií vo všetkých európskych štátoch v tejto chvíli, v čase pandémie. Prichádzajú s riešeniami a opatreniami ako pomôcť, ako štát môže pomôcť obchodníkom, ako môže pomôcť seniorom, ako môže pomôcť robotníkom, zamestnancom, všetkým. A vy tu riešite rekonštrukciu Spišského hradu a nimráte sa v rozpočte, ktorý je rok starý, v tom našom. Vy máte hovoriť o tom vašom rozpočte, o tom, ako idete pomáhať ekonomike, o tom, ako idete zabrániť tej katastrofe, kam sa rúti slovenská ekonomika. Aj kvôli vašim, vašej nečinnosti. Povedzte, čo idete robiť seniorom! Zatiaľ vieme, že im idete zobrať 13. dôchodok.
Čo idete pomôcť deťom? Zatiaľ vieme, že im beriete obedy. Ako idete pomôcť živnostníkom? No, idete im zvyšovať dane. Ako idete pomôcť robotníkom? Tým, že ničíte tripartitu? Toto sú veci, ktoré ľudí zaujímajú, a nie to, že sa budete neustále iba vyhovárať.
No, vy ste takmer o 20 % zvýšili verejný dlh. Tak toto vám gratulujem, toto sa nedá vysvetliť. A potom tu kolega, jeden z vašich kolegov tu hovoril o tom, že no, aj u nás sa zvyšoval v roku 2008, a zabudne pripomenúť, že bola hospodárska kríza a zvyšovalo sa všade. To už nepripomenie. No tak prečo by sme mali my pripomínať to, že máte pandémiu? Jednoducho zvyšujete takmer o 20 % verejný dlh. Vy sa dostávate do astronomických výšin a to sa tvárite, že vy ste tí zodpovední. To je vtip roka, ako pri 20-percentnom navýšení sa tváriť, že ste zodpovední.
Pán kolega, prestaňte sa už vyhovárať. Poďme sa baviť o tom, ako pomôcť slovenskej ekonomike. Dobre viete, že my nie sme v tomto smere nejakí úzkoprsí z hľadiska verejných financií. Vieme dobre, že sociálne štáty v celej Európe fungovali aj s tým, že boli zadlžené ďaleko dramaticky viac ako Slovensko. Zoberte si, už tu bolo spomínané Belgicko, už tu bolo spomínané Nemecko, všetky tieto štáty majú vyšší verejný dlh, ako má Slovensko. Keď chcete napumpovať do ekonomiky a rozhýbať ju, je to treba. Problém je, že vy ste si napožičiavali, zadlžili krajinu, ale nijako krajine nepomáhate. Toto je ten zásadný problém.
Rozpracované