18. schôdza

V zmysle, v zmysle § 68 ods. 4 predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh, ak ide o vykonávací predpis, a povinnosť vyžiadať vykonávací predpis je, ak vykonávací predpis nadobúda účinnosť v rovnaký deň ako ústava. Vykonávacie predpisy k ústave sú zákony, takže tie sú dodané a rovnako nemôže sa toto vykladať tak, že ak niektoré veci ústavodarca necháva na úpravu zákonodarcovi, že musí to byť hneď, keď sa novelizuje ústava. Takže nie je porušený nejakým spôsobom rokovací poriadok.

Pán podpredseda, ak si zoberieme pozmeňujúci návrh pána poslanca Svrčeka, tak hovorí o úplne nových podmienkach starobného dôchodkového zabezpečenia. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť v podstate tým, ako schválime novelizáciu ústavy a účinnosť bude daná dňom nadobudnutia účinnosti ústavy. To znamená, že od tohto okamihu platia nové podmienky na starobný dôchodok a k tomu musí byť predsa zákon, musíme vedieť, koľko to má byť odpracovaných rokov, ako to má vyzerať. Ako môže v ústave niečo byť zakotvené a účinné, keď k tomu nemáme zákonný predpis? Však si z nás už nerobte bláznov! Je to v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady, aj jeden, aj druhý návrh. A čo bude platiť, bude platiť v ústave, že návrh na dôchodok má človek, ktorý odpracuje primeraný počet rokov. Koľko to je rokov, kto to má vedieť? V ústave to bude platiť a vykonávací predpis nemáme. Nerobte z nás idiotov, prosím! Je to v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady.

Ak môžem poprosiť, keďže tuná vznikli nevypovedané odpovede na kladené otázky preto, lebo išlo v podstate o zostručnenie celej problematiky, poprosil by som, pán predseda, aby ste zvolali k tejto téme grémium v mene dvoch poslaneckých klubov. Predpokladám, že troch, ak sa vy pridáte ako vždy.

Nešlo kolegovi Nemcovi hlasovacie zariadenie v predchádzajúcom hlasovaní.

Ďakujem pekne za slovo. Prosím členov ústavnoprávneho výboru, zajtra 8.30 v zasadačke výboru budeme mať rokovanie výboru k zákonom v skrátenom legislatívnom konaní, teda k samotnému skráteniu.

Pre členov európskeho výboru, zajtra ráno nemáme našu pôvodne plánovanú schôdzu o 8.00, bola presunutá na štvrtok 8.00 a zajtra máme o dvanástej schôdzu. Takže máme dve schôdze, zajtra o dvanástej a štvrtok o ôsmej ráno. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zapojenie hospodárstva Slovenskej republiky do svetovej ekonomiky a jeho otvorenosť, ako aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v schengene s voľným pohybom tovaru a ľudí sa v prípade situácie, aká nastala na jar v roku 2020 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ukázali ako faktory, ktoré objektívne zabraňujú zvládnutie takéhoto druhu pandémie v priebehu 90 dní.
Zapojenie, podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas najdlhšie na 90 dní. Ústavodarca pôvodne s vyhlásením núdzového stavu z dôvodu pandémie nerátal a tento dôvod výslovne ustanovil až ústavným zákonom č. 181/2006 Z. z., ale bez dostatočného zohľadnenia nutnosti prispôsobenia iných ustanovení čl. 5 vo vzťahu k riešeniu pandémie, a to o to viac, ak ide o celosvetovú pandémiu respiračného ochorenia.
V súčasnosti sa Slovensko nachádza v situácii, kedy na základe posledných údajov z ministerstva zdravotníctva je trend obsadenosti nemocničných lôžok vyčlenených pre pacientov s COVID-19 rastúci prakticky na celom území republiky, a to najmä v Košickom v Prešovskom, v Trnavskom, v Žilinskom a Nitrianskom kraji, kde sa predpokladá trend rastu na úrovni prevyšujúcej 5 %. Treba vziať do úvahy, že aktuálna situácia sa z hľadiska prepuknutia príznakov ochorenia COVID-19 prejavuje s určitým časovým oneskorením, jedného až dvoch týždňov, preto aj súčasné údaje odzrkadľujú situáciu spred jedného až dvoch týždňov.
Počas núdzového stavu je možné uskutočňovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, súčasťou ktorých je okrem iného aj reprofilizácia lôžok a tiež protipandemické, protiepidemiologické opatrenia, ako aj opatrenia v oblasti sociálnych služieb. Taktiež sa viaceré nemocnice potýkajú s nedostatkom personálu, prípadne sú na hranici svojich personálnych kapacít. Tento problém je možné čiastočne riešiť nariadením pracovnej povinnosti, ktorú je však možné nariadiť, len ak je vyhlásený núdzový stav.
Zároveň sa navrhuje novelizovať zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. Cieľom návrhu zákona je v reakcii na súčasný predkladaný návrh ústavného zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Áno. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím z 8. decembra pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu ústavného zákona (tlač 356) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 50. schôdzi dňa 9. decembra 2020. Uznesením č. 194 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu ústavného zákona schváliť.
Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní na prijatie ďalšieho ústavného zákona v tomto režime.
Treba povedať, že opäť nejde o obyčajný zákon, ale ide o novelizáciu základného zákonu štátu, ústavy pretože ústavný zákon, keď bude prijatý, stáva sa súčasťou ústavy, preto si myslím, že v núdzovom stave schvaľovať opäť ďalší ústavný zákon – zmenu ústavy v skrátenom legislatívnom konaní – nie je správne. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je odôvodnenie tohto skráteného legislatívneho konania. Keď si pozriete návrh na skrátené legislatívne konanie, tak podľa zákona o rokovacom poriadku by tento návrh mal odôvodniť, že tu máme mimoriadnu situáciu a na základe tejto mimoriadnej situácie sú ohrozené základné ľudské práva alebo slobody alebo že hrozia značné hospodárske škody štátu. Treba povedať, že my tu mimoriadnu situáciu máme, ale tá mimoriadna situácia, tak ako sa vyjadrili aj niektorí ústavní právnici vo verejných vyjadreniach, neznamená, že to je mimoriadna situácia ako taká, ale že to je situácia, ktorá nastala bezprostredne. To znamená, že to je situácia, ktorá nastala možno pred týždňom, pred mesiacom, pred dvomi, ale my tu máme mimoriadnu situáciu, ktorá tu trvá od marca, a už po skončení prvej vlny všetky predpovede epidemiológov nielen na Slovensku, alebo na celom, ale na celom svete hovorili o tom, že príde aj druhá vlna, a že tá druha vlna bude ďaleko horšia ako tá vlna prvá.
A z tohto dôvodu si myslím, že tento návrh zákona, vláda mala predpokladať, že takáto situácia príde, a v septembri, kedy už boli jasné predikcie o tom, že ten, tá krivka pôjde, bude stúpať, tak vláda vedela, že takáto situácia bude, a pri diskusiách už pri ich predlžovaní núdzového stavu, ktorý máme dnes, kedy sa predlžovalo zo 45 dní na ďalších 45 dní, bolo jasné, že tá situácia sa nezmení, resp. nezlepší do konca roka, a že sa bude len zhoršovať. Z tohto pohľadu, si myslím, že tu nemáme mimoriadnu situáciu, ktorá bezprostredne teraz vznikla, na ktorú by bolo odôvodnené reagovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale že tu mal byť štandardný legislatívny proces, pretože v skrátenom legislatívnom konaní neprebehlo žiadne MPK, teda medzirezortné pripomienkové konanie, kde by mali možnosť sa vyjadriť všetky povinne pripomienkujúce subjekty, ako aj verejnosť k takémuto návrhu, zdôrazňujem, ústavného zákona. Z tohto dôvodu si myslím, že v súčasnosti nie sú dôvody, aj keď tá situácia je zlá, samozrejme, sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, o tom ako asi nie, nie, nemôžme polemizovať, že to právo na, na ochranu života a zdravia tu je, ale tá situácia nevznikla včera.
A teda keďže teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, ja sa nebudem teraz vyjadrovať vecne, pretože, samozrejme, máme pripomienky aj k obsahu vecnému tohto návrhu zákona, ale to budeme preberať v prvom a druhom čítaní, ale z hľadiska skráteného legislatívneho konania sa domnievam, že bol dostatočný čas na to, aby tento návrh ústavného zákona, resp. iný návrh, ktorý by riešil túto situáciu, prišiel v riadnom legislatívnom konaní, a že teda nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. A okrem toho ani v návrhu samotnom to nie je dostatočne zdôvodnené. Je tam jedna veta, ktorá hovorí o tom, že je potrebné ho prijať čo najskôr. To je síce pekné, ale to nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku zdôvodnenie toho, že máme o tomto návrhu rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja upozorňujem ešte raz, ide o ústavný zákon, nie obyčajný zákon.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Susko, mali ste pravdu, čo sa týka toho skráteného legislatívneho konania, len vy ste to povedali tak podľa môjho názoru veľmi jemne, že nie je správne schvaľovať ústavné zákony v núdzovom stave, a to o to viac, ak to ide v skrátenom legislatívnom konaní. Táto vláda to robí neustále, ja nemus..., nemôžem povedať, že by to nebolo správne, ono je to obludné a nechutné, čo vlastne vystrájajú, pretože my dnes nevieme, či zajtra neprídu s ďalším nejakým ústavným zákonom, veď oni ich tu vytvárajú zo dňa na deň, hádžu ich tu v skrátených legislatívnych konaniach a poslanci na to majú jeden deň po tom, čo to predložia do parlamentu, lebo Igor Matovič si zmyslel a ideme nato. Proste potrebujem schváliť zmenu ústavy za dva dni! Za dva dni v núdzovom stave! Veď to je úplne možno bezprecedentné, možno niekde v Severnej Kórei sa môžu na takéto praktiky chytať. Ono je to, ono je to naozaj smutné a obludné.
A hovorili ste o tom, že tu je nedostatočné odôvodnenie tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, no to je samozrejmé, celá tá situácia, ktorá tu je, možno by sme ešte mohli akceptovať, ak by tu existoval nejaký núdzový stav v určitých nemocniciach, v zdravotníctve, ale núdzový stav plošne na celé územie Slovenskej republiky dnes nemá žiadne odôvodnenie. Keď to budú odôvodňovať tak, ako to odôvodňujú dnes, tak ich takéto odôvodnenie oprávni pokračovať v núdzovom stave kľudne aj celé štyri roky a toto je to najhoršie, čo môže reálne nastať. Takto prišli k moci diktátori, ktorí tvrdili, že tu existuje bezprostredné ohrozenie, na ktoré potrebujeme reagovať zmenou legislatívy, ktorá im umožní mať aktívne kompetencie na to, aby sa vedeli s týmto nebezpečenstvom vysporiadať, a toto, bohužiaľ, dnes hrozí aj na Slovensku. A pri povahe Igora Matoviča určite nemôžme byť v nejakom pokoji.
A myslím si celkovo, že doťahovať s touto vládou o skrátenom legislatívnom konaní alebo bežnom legislatívnom procese nemá zmysel, pretože ja nemám pocit, že koaliční poslanci nejak premýšľajú, uvažujú nad tým, čo vlastne schvaľujú, ako to bude mať dlhodobý charakter a vplyv na Slovenskú republiku, proste im povedia a schvaľujú, hlasujú a nestarajú sa o to, čo bude.