18. schôdza

O akom, pán poslanec Dostál, o akom ústavnom rámci predlžovania núdzového stavu, ktorý ste urobili, vy tu hovoríte, o akom o akom? Lebo vy už dávno ste mimo absolútne akéhokoľvek ústavného rámca, pretože si položme otázku, predĺžili ste, predĺžili ste fakticky núdzový stav o 45 dní? Predĺžili. Sami ste to priznali v rozprave, predĺžili ste to fakticky o 45 dní. Je niekde v zákone o..., v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu napísané, že možno predlžovať núdzový stav? No nie je to tam napísané. Napriek tomu ste to urobili.
Keby to zákonodarca chápal tak, ako to chápete vy, ako vykladáte úplne nelogicky, úplne, úplne protiprávne, tak potom by aj urobil to isté, čo urobil pri výnimočnom stave, kde priamo explicitne do zákona dal tú frázu, tú vetu o tom, že výnimočný stav možno predĺžiť. Prečo to potom nedal aj do núdzového stavu, že možno núdzový stav predĺžiť, keby to chápal tak, ako to chápete vy?
Jednoducho toto naozaj čisté obchádzanie zákona, to vidí každý, tak prestaňte z nás, opakujem, prestaňte z nás robiť hlupákov.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Dostál, nebudem riešiť to súčasné, čo, predĺženie, ktoré ste spomínali, a čo spomínali kolegovia predo mnou, ale mne stále chýba logika k tomu, čo hovorím od začiatku, že načo má parlament schvaľovať ex post po vláde. Tak buď nech to schvaľuje pred, alebo potom, ste vládna väčšina, vy to viete prijať, my vám môžme poradiť, tak to spravte ináč.
Nastavte to tak, že vláda môže predĺžiť núdzový stav najneskôr 7 dní pred ukončením toho pôvodného, a dajte tých 7 dní parlamentu na to, aby do konca tohto núdzového stavu, ktorý sa má predĺžiť, parlament rozhodol o tom, že ten núdzový stav teda môže alebo nemôže pokračovať ďalej. A vtedy to má pre ten parlament význam a tú nejakú brzdu pre vládu, že bude vedieť ten parlament reagovať, ako keď máme po 20 dňoch tuná niečo schváliť alebo neschváliť formálne, a pritom ten predĺžený núdzový stav 20 dní trvá bez toho, či ten parlament to o tom hlasoval, alebo nie. Tak videl by som logiku v tom, že najneskôr 7 dní pred skončením riadneho núdzového stavu vyhláseného rozhodne vláda o predĺžení, za 7 dní sa, musí zasadnúť parlament, či chce, či nechce, veď to platí aj dnes.
A vyhovárať sa dnes na COVID, že môžme byť všetci v karanténe, no tak môžme, ale to môže byť pri hocikoľvek ako inom zákone, ktorý platí, aj dnes.

Pán poslanec, obhajujete koalíciu, to je v poriadku. Pán Saloň, ale aj ďalší tu povedali, že proste vláda sa rozhodla predĺžiť, čiže obísť zákon. Aj to berem, vláda, že je v zložitej situácii, v tej, ale dostala sa do tejto situácii sama, pretože nemôže byť, že premiér hovorí niečo iné, podpredseda vlády a minister hospodárstva hovorí niečo iné, keď zoberete, či to je školstvo, alebo je to ktorékoľvek odvetvie, trpí.
Ja sa, ja vám ale položím otázku, pán Dostál, lebo vás považujem, to ,čo ste tu povedali, že čo budete, čo bude robiť, keď Ústavný súd rozhodn,e lebo tu bude hŕba žalôb. Tu sa dostávajú ľudia, nakoniec neviem, ktorý poslanec to povedal, či je to poľnohospodárstvo, či je to cestovný ruch, či sú to stravovacie služby, ale aj iné odvetvia úplne do situácií, kde tento núdzový stav, ktorý ste dneska sprav..., ktorý dneska a ďalších 45 dní má byť, alebo keď bude 20 dní alebo neviem koľko, ešte viacej zhorší ekonomiku na Slovensku. Vy ste neprišli s logickým riešením, ako pomôcť ekonomickej situácii na Slovensku. Ja berem, že to je zložitá situácia a táto vláda sa dostala do tejto, do tejto situácii. Ale táto vláda mala dosť času, aby si sadli odborníci a riešili veci tak k spokojnosti, ale nie tak ako je, že premiér niečo povie, dostane sa do konfliktu s pani prezidentkou, pani prezidentka nereaguje, tento...
Teraz o 12.00 hod. bol v nemocnici, potreboval som niečo vyriešiť, páni, tam je situácia taká, že ma..., že som mal strach, či nedostanem po hube ako poslanec.

Dámy a páni, bez ohľadu na akékoľvek tieto právne debaty a nuansy, každému je jasné, že núdzový stav a spôsob zmeny vyhlasovania sa ide prijímať len a len preto, lebo koalícia vie, že už nebude vedieť dovládnuť inak ako v režime núdzového stavu. Takže to je jediný dôvod, budete to predlžovať donekonečna, je to realita, vytvárate si tu, vytvárate si tu predpolie, ako to povedal pán podpredseda vlády, a ja to zopakujem, na materiálnu mobilizáciu, čo znamená, ľudovo povedané, aj aby ste obchádzali obstarávania.
A druhá vec, pracovná mobilizácia to znamená, aby ste naďalej držali lekárov a sestričky ako otrokov v nemocniciach. Choďte sa tam pozrieť, tí ľudia padajú na ústa, nevládzu. Moja sestra robí anestéziologičku, minule dostala mikrospánok, čo je, čo pracovala deň, noc, deň, a jednoducho vy si myslíte, že tí ľudia ako otroci ako niekde v stredoveku tu na vás budú donekonečna robiť.
To je celý dôvod, prečo to robíte, vy ste už dávno uleteli, čo sa týka akejkoľvek demokratickej vlády, a jednoducho toto je štýl, akým dovládnete, a treba to hovoriť otvorene.

Ďakujem pekne. A ja som chcel len na margo tých vystúpení, ktoré tu odzneli, povedať alebo skôr sa tak ako spýtať do pléna, že či sme si vedomí toho, čo vlastne, čo vlastne funguje na základe núdzového stavu, resp. že čo sa tým sleduje a čo sa zmenilo. Nie je pravda, že by sme nemuseli obstarávať v núdzovom stave, to jednoducho nie je pravda, to tak nie je, stále platia všetky ustanovenia o verejnom obstarávaní. Mne z titulu ako núdzového stavu nedochádza k žiadnym výnimkám, ktoré by sa nejak aktivovali, musí sa dodržiavať všetko tak ako v obyčajnom režime.
To, čo je fakt, je, že v núdzovom stave môžme ako vláda nariadením vlády zaktivovať ustanovenia zákona o hospodárskej mobilizácii, na základe ktorého sa prikazuje pracovná povinnosť okrem iného. Môžu sa presúvať materiály, môžu sa, môže sa robiť logistika, zásoby a dneska podľa môjho alebo k dnešnému včerajšiemu dňu podľa mojich vedomostí je takto, takto vydaných pracovných povinností v zdravotníctve, zhruba 83 ich bolo tuším k včerajšom, k včerajšiemu dátumu, to znamená, títo ľudia, ktorí boli takto povolaní do služby, tak zabezpečujú to, aby v tých najohrozenejších alebo v tých najexponovanejších, najviac postihnutých regiónoch, aby nám jednoducho neskolabovali nemocnice. A pokiaľ to, ten, ten, lokálna nemocnica nevie, nevie zvládnuť dobrovoľne, no tak sa obráti na okresný úrad a okresný úrad jednoducho prikáže tým lekárom v tom danom regióne, aby, aby poskytli pomoc.
To je dnes všetko, na čo sa núdzový stav ako taký využíva, na nič iné.

Ďakujem za reakcie. A, pán poslanec Suja, dúfate, že niekto skontroluje, či to predĺženie núdzového stavu bolo, alebo nebolo v súlade s ústavným zákonom, no obávam sa, že neskontroluje, vy ste ako skupina 30 poslancov mohli dať podnet na Ústavný súd. (Reakcia z pléna.) Tak to už je na vás a... Ale mali ste na to lehotu, lehotu piatich dní, lebo keby ste to urobili tak pravdepodobne by Ústavný súd posúdil, že či tá zmena uznesenia bola, alebo nebola v poriadku.
A či vám niekto bude garantovať, že nebude vláda predlžovať vždycky iba na 20 dní, no asi vám to nemôže nikto garantovať, ale prečo by to tá vláda robila, pokiaľ potrebuje, aby ten núdzový stav bol, bol predĺžený na dlhšie obdobie. A teda ani neviem, že či, či budú mať členovia vlády nejakú extra potrebu tu absolvovať každých 20 dní takúto, takúto diskusiu. A pritom tých 20 dní je krajná lehota, však parlament môže na druhý deň po tom, ako vláda schváli to predĺženie, začať, začať o tom rokovať, a keď bude, keď bude, keď bude schôdza, no tak sa tým môže zaoberať, doplní sa to do programu schôdze. To neznamená, že vždycky až 19. deň po predĺžení núdzového stavu bude o tom rokovať parlament.
Pán poslanec Schlosár, no vo vzťahu k výnimočnému stavu sa síce spomína predĺženie, ale tiež sa hovorí o tom, že možno vyhlásiť na, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní a potom má možnosť predĺžiť o ďalších 30 dní, čiže tam je tiež 90 dní, akurát je to, akurát je to rozdelené. A ja si myslím, že ak je možný šetrnejší základ, zásah do základných práv, teda že nevyhlási núdzový stav hneď na 90 dní, tak je lepšie keď, keď sa postupuje šetrnejším, a v tej chvíli sa zdá, že stačí 45 dní, tak sa vyhlási na 45 dní a potom sa to zmení a je v to súlade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, a kolegovia, vládna koalícia, to, čo navrhujete, je absolútna drzosť, je to narcisizmus v praxi, pohŕdanie občanmi hraniace s ťažkou poruchou osobnosti.
Napriek jasnej túžbe občanov po jasných a zrozumiteľných, ešte raz to hovorím, zrozumiteľných pravidlách pri boji s touto chorobou, ktorej smrtnosť je na úrovni chrípky, ste dokázali splniť sen anarchistov, sen, ktorý je tu v praxi. Je tu anarchia.
Príštipkárite, vydávate zmätočné rozhodnutia, vyhlásenie a statusy meniace sa z hodiny na hodinu, minúta po minúte, deň po dni a to je pravidlom skoro deň čo deň. Hádate sa ešte aj o ten povestný Kollárov kýblik, aby ste ho mohli obúchať o hlavu tomu druhému chlapcovi alebo dievčatku z vašej partie. To je hláška z minulého volebného obdobia, tak preto, aby som vám to vysvetlil.
Príkladov je veľa, jeden z nich. Dobre počúvajte. Minister jeden deň povie, že na lyžovačku môžme zabudnúť, Kollár si hneď nato otvorí stredisko a minister zrazu obkecáva a zázračne súhlasí. Boris Kollár mal v tomto prípade väčšiu silu a pevnejší kýblik a pevnejšiu rúčku na tom kýbliku ako minister, tak si otvoril lyžiarske stredisko. Je zvláštne, že ho neskritizoval minister vnútra Mikulec. Ten Mikulec, ktorý skoro zošalel z toho, že si podnikatelia v gastropriemysle dovolili otvoriť prevádzky. O tejto téme viem. Viem, o čom hovorím. Po absolvovaní gymnázia a vysokej školy som si dokonca urobil učňovskú školu. Čiže naopak. A bol to odbor kuchár. Viem, o čom to je. Viem, o čom je táto brandža. Je to tvrdá práca, drina a veľmi ťažko, preťažko zarobené peniaze. Tak pre majiteľa prevádzky, ako aj pre zamestnancov. Čo si myslíte, aký je zisk pre majiteľa gastroprevádzky z ceny jedného menučka? No je to veľmi, pražalostne veľmi málo.
Vážení páni koaliční poslanci, aby boli zárobky pre majiteľa a zamestnancov prijateľné, musí tam byť aj fest sakramentský vysoký obrat. Ten obrat, ktorý sa obráti finančne v prospech majiteľa a aj pre zamestnancov. Ale takýchto top prevádzok je však žalostne málo. Tu platia slová slovenského spisovateľa. Kára, ako vozík, kára je súma, súma je kára a kára súmu koštujú. Tá súma, to tam bolo dlhé ú, sú prenájmy, dane, odvody, platy pre zamestnancov a vy ich chcete totálne opakovaným, opakovanými núdzovými stavmi totálne zlikvidovať, však z čoho majú žiť tie rodiny, ktoré tam pracujú, alebo tí, čo v tom podnikajú. V tomto prípade vidím dvojaký meter. Je to, obrazne povedané, meter dvojakého metra. Zvláštne slovné spojenie.
Po prvé je to meter pre toho, čo má toľko majetku, že by to stačilo na veľa, veľa životov. A po druhé je to meter podnikateľa a jeho zamestnancov, ktorí makajú, prežívajú z mesiaca na mesiac tvrdou drinou, ktorú im prerušil a bude prerušovať neustály núdzový stav, o ktorom je teraz reč.
A teraz priamo prejdem na gro problému a tiež na to, čo mi to pripomína. Možnosť opakovaného núdzového stavu po 40 dňoch, jeho zavedenie do praxe, do zákona, mi pripomína Pinocheta a Chile a Jaruzelského a Poľsko. A teda vám poviem toto, analógie so súčasným stavom v Slovenskej republike sú otrasne šokujúce, veľmi otrasne šokujúce. Tu sú tie analógie. Augusto Pinochet v uniforme a tmavých okuliaroch zaviedol núdzový výnimočný stav. Wojciech Jaruzelski v uniforme a tmavých okuliaroch zaviedol núdzový výnimočný stav. Igor Matovič bez uniformy, lebo má modrú knižku a titul plagiátora, zaviedol tiež núdzový stav. Keďže nefungovala a chýbala núdzová a výnimočná uniforma Igorovi, tak si ju obliekol pán Krajniak. Pravdepodobne si ju kúpil v second hande alebo v army shope. Štábna kultúra predsa pri tejto vláde musí byť. Pinochet tento výnimočný stav prijal vraj preto, aby chránil občanov, ich bezpečnosť, blaho a prosperitu. Toto isté urobil aj generál Jaruzelski, pre tie isté dôvody. A toto isté robí aj náš maličký Napoleon von Bonaparte von Igor Matovič. Von Igor z vůle všech císař pán, hlava pomazaná a o všem rozhodující, neomylný, proste na jedničku. Takže tak je to o ňom. Pinochet bojoval proti marxistickým bludom, Igor proti hoaxom.
Minister práce a sociálnych vecí, rodiny sa tvrdo pripojil na stranu porušovateľa ústavy. Nerád by som, nerád teraz hovorím o pánovi Krajniakovi, však tu nie je, nemôže na mňa zareagovať, ale on vyslovil podobnú vec, podobnú vetu ako Pinochet. Takže musíte mi prepáčiť, veľavážený, preveľavážený a najviac vážený minister Krajniak, tá vaša uniforma charakterizuje jednu vašu vlastnosť. Napriek vašim nesporným rétorickým schopnostiam ste jednoducho narcis. A keď poviete, nevdojak poviete slová úplne podobné Pinochetovi, že núdzový stav na Slovensku bude vláda predlžovať, kým to bude potrebné, tak to svedčí o vašej osobnosti. Ste drahá Matovičova nevesta a k tomu aj v maskáčoch. Len bez čiernych okuliarov, lebo nosíte dioptrie. Pravdepodobne nie ste, tu nie ste ani to nepočúvate nikde v budove, ale to, že hovorím ku vám, je dobré.
Agentovi GLOBSEC-ovi Naďovi by som nepovedal ani tú vetu, ktorú som teraz práve povedal. Takto ničiť národ nie je zodpovedné. Je to trestné.
Ďakujem za slovo.

Stanko, ďakujem za tvoje vystúpenie. Aj napriek, aj napriek tvojmu veku a hlavne zdravotnému stavu sa svedomito pripravuješ na každú schôdzu Národnej rady a sedíš tu asi najdlhšie z nás. Nechodíš si to sem odsedieť ako mnoho poslancov koalície a ako mnoho poslancov koalície, ktorým je zaťažko sem vôbec prísť, ako sme boli mnohokrát svedkami za túto schôdzu, ktorá akurát prebieha, takže máš môj veľký obdiv.

Stano, tá tvoja analógia, o ktorej si hovoril, tá historická analógia, kde si vlastne porovnával to, ako sa, ako sa zneužívala moc a ako sa obmedzovali ľudské práva v niektorých diktátorských režimoch, s tým, ako sa to robí teraz, tá bola naozaj trefná, lebo naozaj skutočne je pravda, že menia sa, menia sa tie spôsoby, akými sa to robí, menia sa tie zámienky, pod ktorými sa obmedzujú ľudské práva, mení sa aj ten domnelý alebo zveličený nepriateľ, ktorého si tí diktátori vymýšľajú, ale tie chúťky vládnuť, vládnuť najlepšie bez toho, aby vás mohol ktokoľvek obmedzovať, zavádzať si, čo sa vám jednoducho hodí, nepozerať sa na žiadnu ústavu, nepozerať sa na ľudské práva, to jednoducho v ľuďoch, mnohých ľuďoch zostáva, bohužiaľ, aj v 21. storočí. A ako vidíme, tieto chúťky má aj súčasná Matovičova vláda.

Pán poslanec Mizík, priznám sa, že som trochu nerozumel vašej kritike na adresu pána ministra Krajniaka v tej časti, kde ste hovorili, že sa vám nepáči, ako povedal, že budeme predlžovať núdzový stav, dokedy to bude potrebné, a že to je nejaké, nejaké niečo totalitné.
A vy si myslíte, že keď to bude potrebné, tak sa nemá predlžovať núdzový stav? Lebo ako s tým výrokom, že ak je niečo potrebné, tak to treba urobiť, ako, tak na prvý pohľad by človek, človek súhlasil, takže nerozumiem, aký s tým máte problém. No ak to nebude potrebné, dokonca, ak to nebude nevyhnutné, lebo zákon hovorí o tom, že to musí byť nevyhnutné, no tak sa nebude predlžovať, alebo keď sa predĺži, tak to buď parlament nepotvrdí, alebo, alebo to zruší Ústavný súd. Ale pokiaľ to bude potrebné, pokiaľ to bude nevyhnutné, tak by sa mal predlžovať núdzový stav.
No a potom ste tu hovorili povedzme, povedzme aj o tých prevádzkach, o tých škodách, ktoré im vznikajú, čo, samozrejme, že, že je vážny problém, len veľmi veľká časť tých opatrení, napríklad tie obmedzenia prevádzok, nie sú realizované v režime núdzového stavu, sú realizované ako opatrenia Úrad verejného zdravotníctva na základe zákona, nie ústavného zákona, ale zákona o ochrane verejného zdravia, takže ja práve naopak si myslím, že by bolo lepšie, keby tie zásadnejšie zásahy, čo majú vážnejší dopad, boli realizované v režime ústavného zákona, v režime núdzového stavu a že by o nich rozhodovala vláda, nie, nie úrad, ale tu veľmi vážne zásahy sú možné aj bez toho, aby tu bol núdzový stav, aj bez toho, aby o tom, o tom rozhodla vláda, a je to mimo rámca toho, o čom sa tu teraz bavíme, o čom tu teraz diskutujeme.