18. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, nielen prezidentka, ale aj viacerí členovia vlády, ako vidíme, aj vládni poslanci zastávajú rovnaký názor, že Igor Matovič by mal prestať. Len nečakajme, že blázon prestane alebo odstúpi sám. Vážení poslanci z vládnej koalície, je čas, aby ste ho vymenili za niekoho iného z vás, lebo doplatíme na to úplne všetci, všetci občania na Slovensku. Toto je vaša zodpovednosť. Sami dobre cítite, že to nie je správne. A toto je jeden z návrhov. Vymeňte ho za niekoho z vás a pome ďalej.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Ja by som doplnil svojho kolegu ešte možno o pár takých faktov, že prerokúvavame to v skrátenom legislatívnom konaní, tak ako keby sme si doteraz nevšimli, že tu máme pandémiu a že potrebujeme riešiť núdzový stav. Zrazu sme si všimli, že teda ho ideme upravovať a ideme ho upravovať takýmto neštandardným spôsobom v zrýchlenom konaní, tak možno mi pán podpredseda vlády dá aj odpoveď na moju otázku, že teda nech ho cituje, na základe akého článku alebo akého paragrafu v zákone predĺžili tento núdzový stav, ktorý existuje. Možno právnici sa vyjadria k tomu, že v prechodných ustanoveniach je dokonca napísané, že sa to bude vzťahovať aj na už vyhlásený núdzový stav, že ho budeme takto vedieť predĺžiť.
A možno mi pán podpredseda vlády dá aj odpoveď na jednu otázku, že je tam maximálna doba síce 40 dní, to predĺženie toho núdzového stavu, čo v prípade, ak vláda predĺži ten núdzový stav o 14 dní. Parlament bude mať termín do 20 dní rozhodnúť, to znamená, že čo, že budeme rozhodovať na 19. deň, to znamená, päť dní po skončení núdzového stavu predĺženého? Alebo ako? Veď to nedáva žiadnu logiku. Preto tu je ten návrh, keď už prichádzate s takýmto nápadom, tak nech parlament rozhoduje o tom predtým, a nie 20 dní po. Budete si predlžovať stále o 14 dní a tým pádom ten parlament z toho kľudne vyblokujete.

Pán poslanec, dve otázky ste dávali, na základe čoho bol, bol vyhlásený terajší núdzový stav, predĺženie. Terajší núdzový stav technicky bol vyhlásený najprv na 45 dní a potom bolo upravené uznesenie vlády, ktorým sa tá lehota 45 dní predĺžila na 90 dní. Čiže nebolo, nebol vyhlasované ako keby dvakrát alebo nebol technicky predlžovaný, bolo opravené uznesenie, čo je v plne s terajším znením ústavného zákona, ktorý umožňuje vyhlásiť núdzový stav naviac na obdobie 90 dní.
A prepáčte, pripomeňte mi, čo bola druhá otázka. (Reakcia z pléna.)
Takto. Samozrejme tam, také, taká situácia je pomerne nepravdepodobné, že nastane, lebo ako vyhlasovanie núdzového stavu na kratšie obdobie veľmi nemá, nemá zmysel v tých súvislostiach, ako, ako sa to robí, pretože ono na to nadväzuje hospodárska mobilizácia. Hospodársku mobilizáciu robiť na týždeň alebo na 10 dní nemá veľký praktický význam, ale tu sa opomína jedna, jedna, v celej v tej, v tých debatách, tak jak ju počúvam, alebo v tých vystúpeniach, že ono už aj dnes je, je pri vyhlasovaní núdzového stavu, je podmienkou splnenie tzv. zásady proporcionality, ktorý Ústavný súd, alebo ktorej dodržiavanie Ústavný súd pomerne striktne kontroluje. To je, to je pomerne náročný proces, ktorý treba absolvovať, a teda ktorý my sme už niekoľkokrát absolvovali. A tam sa vždy kontroluje existencia podmienok, ktoré, ktoré odôvodňujú, odôvodňujú vlastne trvanie, resp., resp. vyhlásenie núdzového stavu a jeho aplikáciu v praxi. Ono sa to realizuje cez, cez tie slovíčka na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Čiže on to stále, skúma sa nevyhnutnosť aj časová, aj rozsahová a v prípade, že Ústavný súd príde na to, že bola alebo nebola dodržaná tá zásada proporcionality, tak jednoducho ten núdzový stav zruší.
Takže ono tam je ako keby paralelná kontrola ešte k tomu.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, budeme si asi takto pingpongovať, ale práveže v tom ústavnom zákone súčasne platnom sa nehovorí nič o predlžovaní núdzového stavu... (reakcia z pléna), lebo vy ste, ale vy ste 45 dní predĺžil o ďalších 45. No dobre, budeme sa na tom naťahovať a čo sa hovorí o tej, čo som vám vravel o tých 14 dňoch, tak ja som to uviedol ako čisto teoretický príklad, lebo v praxi to môže to môže nastať. A vzniká tá anomália, že proste parlament má 20-dňovú lehotu, ale vy môžete predĺžiť o 14 dní. Veď tam je maximálna hranica 40 dní. Otázka je, že prečo práve 40, prečo ste nedali 45, polovicu z 90, že prečo práve ste sa zhodli napríklad na tých 40, ale dobre. To je myslím si, že to je len akurát na diskusiu. Ďakujem.

Pán podpredseda vlády Holý to tu už povedal a ja to teda skúsim zopakovať, lebo z predchádzajúcej faktickej poznámky je zrejmé, že, že to pán poslanec Saloň celkom nepochopil alebo to prepočul.
To predĺženie sa neudialo tak, že by vláda schválila uznesenie o tom, že predlžuje núdzový stav. Udialo sa takým spôsobom, že vláda schválila zmenu toho pôvodného uznesenia, ktorým zmenila formuláciu, že je núdzový stav vyhlásený na 45 dní, na formuláciu, že je vyhlásený na 90 dní. Čl. V ods. 2 predmetného ústavného zákona hovorí o tom, že núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Čiže to, ako je teraz vyhlásený núdzový stav, je evidentne v súlade s ústavným zákonom. Sporné by to bolo, samozrejme, v prípade, že by, že by sa to – v úvodzovkách – predĺženie neudialo o 45 dní, čiže 45 a 45 v rámc..., sme stále v rámci 90 dní, ale že by sa, že by sa to udialo na dobu dlhšiu, že by bol predĺžený núdzový stav o ďalších 90 dní, a spolu by to teda bolo, bolo nad 90 dní, ktoré pripúšťa dnes ústavný zákon.
A, samozrejme, že aj toto rozhodnutie je preskúmateľné Ústavným súdom aj podľa súčasného právneho stavu, lebo sú preskúmateľné rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu, o predĺžení výnimočného stavu, o vyhlásení núdzového stavu a rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutia podľa týchto predchádzajúcich troch písmen. Čiže keby sa skupina poslancov obrátila na Ústavný súd a požiadala, aby preskúmal, či bolo primerané a v súlade s Ústavným zákonom, zmena toho pôvodného uznesenia, ktorým sa 45 dní zmenilo na 90 dní, tak Ústavný súd by to, predpokladám, preskúmal.

Pán podpredseda, keby ste chceli mať núdzový stav celých 90 dní, tak ako to hovorí ústavný zákon o bezpečnosti štátu, tak ste mali vy vyhlásiť ten núdzový stav rovno hneď na začiatku na celých tých 90 dní a nerobiť to tým spôsobom, nerobiť to tým spôsobom, že ste ho vyhlásili na 45 dní a potom ste ho fakticky predĺžili, lebo to nie je nič iné, hej, nerobte zasa z nás hlupákov. Vy ste tých 45 dní predĺžili o ďalších 45 dní, celkovo na 90 dní. Je to proste fakticky predĺženie a to, že ste to urobili nejakou zmenou uznesenia, aby ste sa vyhli priamo tej litere zákona, tým slovíčkam, ktoré sú tam písané, viete, ako sa tomu hovorí? To je čisté obchádzanie zákona a na to nemusíte mať ani právnické vzdelanie, aby ste pochopili, že to je čisté obchádzanie zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete čo, pán predseda alebo podpredseda, viacero vecí, čo robí, robí vaša vláda, nedáva zmysel. Tak sa nečudujte, že vám neveríme, keď hovoríte, že nemôže ten núdzový stav vyhlásený na 14, 15, 16, 17, 18 alebo 19 dní. Môže. Aj keď to zmysel nedáva. Už sme si pri vašej vláde na to zvykli. Tak preto je táto otázka, si myslím, oprávnená a odpoveď, že to nedáva zmysel, to je asi, podľa mňa nie je veľmi dobrá.

Ďakujem pekne. Takže ten spôsob, najprv zareagujem na tých 45 verzus 90, a keby sme rovno vyhlasovali na 90 dní, ešte, myslím, niekedy koncom septembra, keď sme tých prvých 45 spravili, vyhlásenie na 90 dní by bolo v rozpore s ústavou, pretože by sme práve neprešli tou zásadou proporcionality.
V momente, keď sa ten núdzový stav vyhlasoval koncom septembra, tak nebolo jasné, alebo nebolo zrejmé aj z tých, z tých nejakých predikcií, a či naozaj bude, bude nevyhnutné udržiavať ten núdzový stav po obdobie 90 dní. Ja sa pamätám, keď v septembri nám epidemiológovia hovorili o tom v tých predikciách, že budeme mať začiatkom septembra, že budeme mať niekedy v októbri 250 chorých denne, hej. Nakoniec z toho bolo 2,5 tisíca.
Čiže, čiže to je presne uplatňovanie tej zásady proporcionality, kde aj my robíme vlastne nejakú, nejakú ústavnú kontrolu, pretože sme si vedomí toho, že, že každé takéto opatrenie môže byť napadnuté podaním na Ústavnom súde, čo sa aj udialo.
Ak sa pamätáte, tak vyhlásenie núdzového stavu bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd túto kontrolu proporcionality, teda primeranosti vykonal a skonštatoval, že vyhlásenie Ústavného súdu, teda vyhlásenie núdzového stavu je v súlade s ústavou. Takže asi toľko.
A čo sa týka tej zmysluplnosti, to je, to je rovnaká zásada, kde my pri každom vyhlásení alebo predĺžení núdzového stavu musíme veľmi detailne zdôvodňovať, prečo to potrebujeme a na aký čas to potrebujeme... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Vy ste nás prekukli, pán podpredseda. (Povedané so smiechom a smiech v sále.) Chcel by som zareagovať na niektoré, niektoré vystúpenia v rozprave. Pán poslanec Schlosár sa pýtal, že keď sme chceli mať núdzový stav, teda keď vláda chcela mať núdzový stav, parlament s tým doteraz nič nemal, tak mala vyhlásiť núdzový stav na 90 dní. No a to by bol primeranejší zásah? V situácii, keď vláda nevie, či bude potrebovať celých 90 dní, čo je mantinel, ktorý jej dáva ústavný zákon, tak vyhlási len tak pre istotu, pre istotu na 90 dní? Podľa mňa oveľa, oveľa primeranejšie je vyhlásiť na ten čas, ktorý naozaj predpokladám, že to budem potrebovať. V tomto prípade to vláda usúdila, že bude stačiť 45 dní, a keď zistila, že 45 dní nestačí, no tak zmenila to rozhodnutie. Zmenila to rozhodnutie tak, že sa núdzový stav predĺžil. Fakticky sa predĺžil, samozrejme, na 90 dní zmenou uznesenia, ale stále je to v tom ústavnom rámci, ktorý dáva, ktorý dáva ústavný, ústavný zákon, lebo neprekračuje to tých 90 dní.
A keď pán podpredseda vlády hovoril o tom, že Ústavný súd preskúmal vyhlásenie núdzového stavu, tak naozaj, naozaj ho preskúmal. Naozaj konštatoval, že dôvody tam boli a že, že bol vyhlásený v súlade s ústavným zákonom. To, na čo som ja upozornil, je, že keby sa našla skupina 30 poslancov, alebo iný oprávnený subjekt by napadol aj to, aj tú zmenu uznesenia, ktorou sa 45 dní zmenilo na 90 dní, aj to bolo možné napadnúť na Ústavnom súde, lebo podľa § 190 písm. d) zákona o Ústavnom súde sú napadnuteľné aj rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu.
Pán poslanec Šutaj Eštok, ktorý tu už nie je, sa pýtal, tak ale odpoviem mu, možno si to povie zo záznamu, že ak parlament dodatočne neschváli to predĺženie, že čo sa, čo, v akom stave, že čo bude s tými, s tými predchádzajúcimi dňami, že vláda predĺži o 40 dní a parlament do 20 dní neschváli, tak dňom neschválenia zaniká núdzový stav. Ale veď to, tá konštrukcia nie je taká, že parlament vyhlasuje núdzový stav. Je to, je to právo vlády vyhlásiť núdzový stav, len na to potrebuje dodatočný súhlas parlamentu, a pokiaľ ten dodatočný súhlas parlamentu nezíska, tak núdzový stav stratí platnosť.
Potom, myslím, že pán poslanec Saloň, ktorý, oceňujem, že tu ešte je, sa pýtal, že prečo je to na 40 dní a potvrdzovanie, a potvrdzovanie do 20. No to je opäť výsledok nejakých rokovaní a výsledok, výsledok kompromisu. Myslím si, že by nebolo dobré, keby vláda mohla predlžovať o 90 dní a potom by parlament to potvrdzoval do 45 dní, lebo tá parlamentná kontrola by, by tým pádom bola slabšia, vláda by to mala jednoduchšie. Jedna z možností, o ktorých sme hovorili, by bolo, by bolo napríklad, že parlament či vláda mohla predlžovať núdzový stav o 30 dní a parlament by to, by to potvrdzoval do 15 dní.
A, samozrejme, že, že sme hovorili aj o možnosti, že by, že by to parlament vydával, ten súhlas vopred, ale teda argument, ktorý ja som síce bol zástancom toho, aby, aby parlament dával súhlas vopred, ale argument, ktorý zaznel proti a ktorý sa mi zdá, zdá legitímny, je, že ak sa má rozhodovať o predĺžení núdzového stavu, tak sa nemá rozhodovať veľmi vopred. Má sa rozhodovať podľa nejakej aktuálnej situácie, keď sme ku koncu toho aktuálneho núdzového stavu alebo predĺženého núdzového stavu a vidíme, že to nestačí, že je potrebné predĺžiť núdzový stav, tak predĺžime núdzový stav. Čiže nerobiť to 3 týždne dopredu, ale robiť, robiť to, čo najneskôr, keď naozaj vidíme, že je to nevyhnutné. No ale keď sa, keď sa to bude robiť na poslednú chvíľu, tak teoreticky sa môže stať, že parlament sa nedokáže zísť. Nedokáže sa zísť preto, lebo, lebo napríklad väčšina poslancov bude v karanténe. Mali sme tu týždňové obdobie, keď síce nebola väčšina poslancov v karanténe, ale teda veľká časť poslancov bola, bola v karanténe a, a ostatní boli v dobrovoľnej izolácii, lebo, lebo u viacerých poslancov bol zistený COVID.
No a mohlo by sa teda stať, že vláda bude potrebovať predĺžiť núdzový stav, a keď to bude robiť na poslednú chvíľu, aby to nerobila dlho vopred, ale podľa tej aktuálnej situácie, tak sa parlament nebude, nebude môcť zísť a potvrdiť to, a nie preto, že by to nechcel urobiť, že by väčšina poslancov nemala vôľu predĺžiť núdzový stav alebo potvrdiť predĺženie núdzového stavu, ale jednoducho pretože sa parlament fyzicky, fyzicky nezíde, a núdzový stav bude, bude vypnutý, hoci by to bolo potrebné.
Keby sme, keby sme mali inak nastavené aj legislatívne prostredie pre rokovanie parlamentu, aj technické, technickú infraštruktúru prerokovanie parlamentu a keby sme v nejakých výnimočných situáciách typu, typu tejto mohli povedzme na diaľku odhlasovať predĺženie núdzového stavu, mali by sme technické zariadenie, počítal by s tým zákon o rokovacom poriadku, tak áno, potom by ten argument, argument neplatil, lebo teda parlamentná väčšina by mohla prejaviť svoju vôľu aj bez toho, aby sme sa tu zhromaždili v tejto sále.
Ale, žiaľ, nie sme v tej situácii, tak aj mne ako človeku, ktorý, ktorému je sympatickejší ten český model, kde, kde parlament dáva predchádzajúci súhlas, aj ja som uznal, že, že logické je, ak, ak to nastavíme tak, že bude ten súhlas udeľovaný aj dodatočne, a podstata tej parlamentnej kontroly tým zostane zachovaná, lebo takisto vláda bude musieť o tom rozhodnúť, bude to musieť nejako odôvodniť, bude si tu musieť vypočuť výčitky aj od opozičných, aj od koaličných poslancov a ja nemám žiadnu obavu, že budete zástupcov vlády príliš šetriť a budete k nim, budete k nim príliš milosrdní a bude tu normálna, normálna parlamentná rozprava, a budú sa určite pýtať aj koaliční poslanci, lebo to nie je tak, že my máme všetci rovnaký názor, my, my všetci proste slepo nasledujeme to, čo povie nejaký jeden vodca, však aj vo vláde sú rôzne názory, aj v koalícii, aj v parlamente sú rôzne názory a niektorí si to hovoria medzi sebou a niektorí, niektorí to hovoria aj verejne, a pokiaľ je tá debata, debata vo vecnej rovine, tak sa mi zdá, že je to úplne, úplne v poriadku, a áno, budeme žiadať, aby vláda dostatočne, jasne a preukázateľne zdôvodnila, prečo je nevyhnutné predlžovať núdzový stav a budeme sa pýtať, prečo, prečo tie veci, ktoré potrebuje robiť, nie je možné robiť mimo núdzového stavu, lebo, samozrejme, že je aj taká úvaha, že nie všetky veci, pre ktorý je potrebný núdzový stav, sú v tomto ústavnom zákone.
Tie veci, ktoré sa týkajú hospodárskej mobilizácie, nejakého nariaďovania práce, presúvania lôžok, mimoriadneho obstarávania, tak áno, mohli by sme teoreticky spraviť to, že sa zmenia tie iné zákony, ktoré sú dnes naviazané na núdzový stav, a bude to možné robiť aj mimo núdzového stavu. Ale bolo by to lepšie riešenie? Bolo by, bolo by lepšie riešenie mimo núdzového stavu zasahovať do základných, základných práv alebo fungovať, fungovať v mimoriadnej situácii? Predsa keď, keď sme v stave, že potrebujeme zasahovať do, do základných práv, aby sme zvládli boj, boj s pandémiou, tak, tak sa netvárme, že nie sme v núdzovom stave a že je to niečo normálne, že je to niečo, čo sa môže robiť úplne, úplne hocikedy. Ja necítim sa expert na túto tému a pripúšťam, že je to na debatu, že či niektoré veci, ktoré dnes sú možné iba v núdzovom stave, by nebolo lepšie presunúť aj do, aj do normálnej situácie, ale určite nie všetky. Určite niektoré veci majú charakter vážneho zásahu a obmedzovania, obmedzovania základných práv a slobôd a adekvátne je, ak sa to deje v nejakej výnimočnej situácii, alebo teda v núdzovom, v núdzovom stave.
Takže preto nakoniec sme sa zhodli na tých 40 dňoch a 20 dňoch, na, na, na potvrdzovanie a je to lepšie, ako keby sme vždy predlžovali o 90 dní, lebo, lebo tých 90 dní to je, to je základný, základné vyhlásenie núdzového stavu, a následne, následne ak sa má predlžovať, tak na kratšie obdobie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ľudia to vnímajú tak, že Igor Matovič dal tých 45 dní naschvál, aby potom mohol vyhlásiť ďalších 90 dní. A keď zistil, že zákon mu to neumožňuje, tak ste sa vrátili k tým 45 dňom a dostali ste tých 90 dní, tak to vnímajú ľudia. Viacerí právnici sa zhodli, niektorí, máte pravdu, že mali iný názor, že ste vlastne takto obišli zákon. Najmä, dúfam, že o tom niekedy Ústavný súd bude rozhodovať a rozhodne, či to bolo správne, alebo nie. Ale toto je názor väčšiny ľudí.
A ja sa vás chcem spýtať, kde je garancia toho, že to nebude menej ako 20 dní vyhlásenie núdzového stavu odteraz. Kto nám to môže zagarantovať? Ja by som len to chcel vedieť. Raz som sa pýtal, asi včera alebo predvčerom na váš názor ohľadom tých pozmeňujúcich návrhov, vy ste povedal, že áno, že sú zlé a dobrý je len Alinov, vidíte, neprešiel ani ten. Tak preto by som chcel vedieť, že kde je garancia alebo kto nám zagarantuje to, že to bude naozaj tých 20 dní a viacej, aby sme mohli o tom rozhodnúť, a nie menej. Aby takto sa neobchádzal parlament.
Mňa len toto zaujíma, tá kontrola, lebo v súčasnej situácii tu nikto nič negarantuje. (Povedané so smiechom.)