21. schôdza

(Zaznievanie gongu.) Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás ešte o chvíľu strpenia. Keďže v zadnej časti za Bratislavským hradom zasadá hospodársky výbor a chvíľu ešte bude trvať kolegom, kým sa premiestnia do rokovacej sály, aby sa nikto necítil poškodený alebo ukrátený, že nemohol prísť na plénum Národnej rady, prosím vás teda o chvíľu strpenia.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako otvorím 21. schôdzu, dúfam, že je ma dobre počuť, chcem veľmi dôrazne poprosiť predsedov parlamentných výborov, aby nerokovali ich výbory v čase, keď má zasadať plénum Národnej rady. Je to neúctivé voči kolegom, ktorí prišli načas do rokovacej sály, počítajúc s tým, že nasledujúca schôdza sa začne o 14. hodine.
Schôdzu som neotvoril len z toho dôvodu, aby nikto z tých poslancov, ktorí sú členmi v tomto prípade hospodárskeho výboru, sa nemohli sťažovať, že nemohli byť na dvoch miestach naraz a nemohli sa zúčastniť na 21. schôdzi Národnej rady. Ale ešte raz opakujem, je to neúctivé.
Ak je zvolaný daný výbor pred začiatkom rokovania Národnej rady, tak prosím predsedov výborov, aby prerušili schôdzu daného výboru, aby nekolidovali termíny. Ďakujem veľmi pekne. (Zaznenie gongu.)
A teraz, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na úvod schôdze mi dovoľte, aby som vás privítal a do nového roka 2021 zaželal všetko najlepšie, hlavne veľa zdravia, ale, samozrejme, aj pracovných a osobných úspechov.
Teraz vás chcem požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať.
Prosím, prezentujme sa.
(Prezentácia.) Prítomných 75 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada v tejto chvíli nie je uznášaniaschopná.
Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku. (Reakcie z pléna.) Skontrolujte, prosím, u technikov, komu všetkému nefungovalo hlasovacie zariadenie. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, pretože v zmysle rokovacieho poriadku budeme opäť hlasovať o uznášaniaschopnosti pred otvorením 21. schôdze Národnej rady.
Takže pristúpime teraz k hlasovaniu o uznášaniaschopnosti, aby sme zistili počet prítomných poslancov, a teda to, či je Národná rada Slovenskej republiky uznášaniaschopná.
Prosím, prezentujme sa.
(Prezentácia.) Prítomných 86 poslancov.

Zisťujem, že Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

Na 21. schôdzi budú overovateľkami poslankyne Zita Pleštinská a pani poslankyňa Magdaléna Sulanová.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Baláž, Baránik, Blaha, Faič, Ferenčák, Fico, Kamenický, Kerekréti, Filip Kuffa, Štefan Kuffa, pán poslanec Muňko, Nemky, pani poslankyňa Pčolinská, pán poslanec Pčolinský, Petrák, pani poslankyňa Péter, pán poslanec Podmanický, Puci, pani poslankyňa Šebová, pán poslanec Taraba, pani poslankyňa Záborská a pán poslanec Žiga.
Program schôdze je navrhnutý tak, ako ste ho dostali v pozvánke. Jedná sa o jeden bod, preto navrhujem, aby sme po jeho prerokovaní pristúpili ihneď aj k hlasovaniu. Súhlas s takýmto postupom vyslovíme schválením programu ako celku, pokiaľ niekto nepredloží iný návrh.
Pristúpime teraz k schvaľovaniu

návrhu programu 21. schôdze.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 117 poslancov, za 86, proti 26, zdržali sa 4 poslanci, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme program 21. schôdze schválili.

Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predĺžením núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.
Návrh vlády je uverejnený ako tlač 380 a informácia výborov má tlač 380a.
Návrh vlády uvedie minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pán Branislav Gröhling. Prosím ho, aby sa ujal slova.

(Rokovanie o návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predĺžením núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, tlač 380.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatku tým, že sa vidíme prvýkrát, aby som vám zaželal úspešný rok, dúfam, že všetko zvládneme a že na konci tohto roku si budeme môcť zasa takýmto spôsobom nejako zaželať aj Vianoce a že celé to obdobie spoločne, hlavne tieto dve strany, vydržíme aj naďalej.
Dovoľte mi, aby som vám teda predložil ako Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu vyhláseným z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie podľa čl. 5 ods. 2 tretej vety ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 114.
V čase, keď sa rozhodovalo o predĺžení núdzového stavu, tá epidemiologická situácia v súvislosti s pandémiou, ktorú máme na Slovensku, bola naozaj veľmi vážna, čo sa prejavilo viditeľne hlavne teda v nemocniciach a v iných zdravotníckych zariadeniach. Možno počas sviatkov, kedy sa dalo predpokladať, že šírenie vírusu v domácnosti nejakým spôsobom bude pokračovať, následne ale prišlo pre znížené testovanie k domnelému takému poklesu prípadov, ale vzhľadom, že táto percentuálna výška pozitivity, ktorá vtedy bola stanovená, rozprávala o tom, že tieto čísla sú mylné a že budú naďalej narastať, čo sa aj potvrdilo vlastne ďalšími informáciami, ktoré prichádzali nasledujúce dni po sviatkoch.
Pri rozhodovaní v danom dátume a v danom čase o predĺžení núdzového stavu bol do úvahy braný aj fakt, že negatívne na výv... že negatívne na vývoj na Slovensku môže vplývať aj rozšírenie novej mutácie daného vírusu, o ktorom sa toľko už rozprávalo, ktorý pre nízke percento vzoriek ešte na Slovenskej republike nebol do momentu, kedy sa rozhodovalo o predĺžení núdzového stavu, úplne identifikovaný a tá vyššia infekčnosť daného vírusu už bola spoľahlivo ale reportovaná.
V momente, jak dovolíte, tak poviem dva, dve úvahy na núdzový stav. Jedna bude na základe zdravotníckeho pohľadu, druhá bude na základe ústavnoprávneho pohľadu.
V momente, keď sa rozhodovalo o predĺžení núdzového stavu, pokračoval výrazný rast počtu hospitalizových (hospitalizovaných, pozn. red.) pacientov za ostatných 7 dní. My sme mali k tomu aj veľmi podrobnú analýzu v rámci ministerstva zdravotníctva, ktorú nám predkladali v dátume toho 27., resp. 28. V rámci tých nových prípadov sme sa hýbali niekde okolo 15 500 ľudí, v rámci prípadov za 7 dní to bolo 36-tisíc ľudí. Ten 7-dňový priemer PCR, ktorý sa eviduje a ktorý všetci poznáte, sa hýbal na úrovni 2 200 v rámci incidencie, či už 14-dňovej PCR to bolo číslo 634.
Môžme sa pozerať aj na zdravotnícke zariadenia v rámci hospitalizovaných, kde sa hýbali tieto počty pri 2 700 ľudí, v rámci umelej pľúcnej ventilácii to bolo cez 200 ľudí a momentálne v tom čase 28. decembra bol personál v karanténe, bolo to 3 270 úväzkov. Môžme sa rozprávať aj o úmrtí v súvislosti s COVID-om alebo úmrtia na COVID alebo s COVID-om, ktoré sú teda nie pekné čísla, a myslím si, že by nikto nechceli byť v rámci súčasti rodín, ktorí zažívali takýmto spôsobom ostatné obdobie pred vianočnými sviatkami.
V rámci posudzovania núdzového stavu na vláde (zaznievanie gongu) sme dostali aj prognózy jednotlivé, ako bude sa vyvíjať celková situácia, keďže viete, že keď sa prijímajú jednotlivé opatrenia, tak musíte vychádzať z nejakej prognózy, keďže ten vývoj je dvojtýždňový vývoj a musíte ho nejakým spôsobom odhadovať. V rámci tej prognózy tie priemerné denné prípady, ktoré boli vypočítané k 6. januáru, sa hýbali niekde okolo 8 100 ľudí. Hospitalizovaných k 6. januáru to bolo niekde okolo 3 150 ľudí a viete, že tieto čísla reálne sme v tomto období aj dosiahli a, bohužiaľ, sú, tieto prognózy boli správne. To bol ten pohľad, na ktorý sme sa pozerali v rámci zdravotníckeho pohľadu.
Ten druhý je ústavnoprávny pohľad, kde predĺženie núdzového stavu a prijímanie následných opatrení vládou Slovenskej republiky je z pohľadu ústavnosti a z pohľadu ochrany základných práv a slobôd prijateľnejší spôsob boja s pandémiou, ako obmedzovať práva a slobody občanov iba vyhláškami hlavného hygienika. Lebo o tomto bola naozaj veľmi výrazná diskusia a tú sme mali aj tu v rámci Národnej rady, aj my na vláde.
Ústava v čl. 13 ustanovuje požiadavku, že obmedziť základné práva a slobody možno len zákonom alebo na základe zákona. A preto je ústavnejšie čistejšie obmedziť základné práva a slobody, napríklad teda slobodu pohybu, rozhodnutím vlády Slovenskej republiky na základe dokonca aj ústavného zákona, ktorý ste prijímali, a v nejakom predvídateľnom legislatívnom stave, t. j. vo vyhlásenom núdzovom stave, a je to výhodnejšie, než tak urobiť vyhláškou hygieny alebo poslaním hygieny, keďže poslaním hygieny je ukladať iba obmedzenia alebo predovšetkým obmedzenia v sfére hospodárskeho života, podnikania, prevádzok alebo podujatí, a pokiaľ možno aj lokálne.
Aj z pohľadu týchto právnych prostriedkov ochrany má adresát práva, teda každý jeden občan, väčšiu garanciu ochrany práva pri obmedzovaní týchto práv a slobody vládou rozhodnutím na podklade vyhláseného núdzového stavu. A keďže takéto rozhodnutie je aj preskúmateľné v dvoch typoch konania pred Ústavným súdom, čo si vieme pozrieť podľa čl. 129 Prieskum núdzového stavu a rozhodnutí naň, ktoré sú nadväzované, ale aj podľa čl. 127 za istých podmienok v rámci teda individuálnych sťažností pre neústavný zásah pri výkone rozhodnutia vlády o obmedzení práv.
Vyhláška hygieny je preskúmateľná iba v konaní a v súlade právnych predpisov, kde občan nie je teda aktívne legitimovaný na podanie návrhu na jeho začatie.
Možno dôležité je ešte vysloviť, že predĺžením núdzového stavu si vláda aj plní pozitívny záväzok vyplývajúci z čl. 15, čl. 40 ústavy, a to byť aj legislatívne pripravený chrániť život a zdravie občanov. Teda nám vytvára taký ústavný rámec, kde adresáti podľa práva vedia vopred, aké prípustné obmedzenie je možné prijať v núdzovom stave. Je tak posilnená ich právna istota a hlavne predvídateľnosť práva v rámci nasledujúceho obdobia. A tento pozitívny záväzok, viď teda legislatívne pripravený chrániť právo na život a zdravie, vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu, ale jednotliví právnici asi nevedeli teraz definovať aj dané články.
Keď sa vrátime k núdzovému stavu, tak je dôležité, že núdzovný stav, núdzový stav bolo dôležité predĺžiť aj okrem iného, aby bolo zabezpečené teda udržanie alebo nové uloženie ukladania pracovnej povinnosti za účelom zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, reprofilizácie nemocníc z dôvodu potreby iného druhu lôžok či udržania, alebo pozmenenie rozsahu obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania či iným spôsobom, a to z dôvodu hlavne nevyhnutného obmedzenia mobility. To boli ďalšie informácie, ktoré sme v priebehu vlády od ministerstva zdravotníctva aj dostávali.
Toľko v krátkosti. Jak budú nejaké otázky alebo v rámci rozpravy budeme sa snažiť s kolegami odpovedať.
A preto mi dovoľte ešte na záver, že na základe uvedeného navrhuje vláda Slovenskej republiky, aby Národná rada vyslovila súhlas s predĺžením núdzového stavu vyhláseným z dôvodu ohrozenia života, zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
A teraz prosím člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Ondreja Dostála, aby ako spoločný spravodajca podal informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a návrh uznesenia Národnej rady.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu vo výboroch.
Predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Zároveň určil ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu vo výboroch. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády dnes 12. januára 2021 a odporúčal Národnej rade súhlasiť s predĺžením núdzového stavu. Výbor pre zdravotníctvo bol zvolaný takisto nadnes 12. januára 2021, o uvedenom návrhu vlády nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Ústavnoprávny výbor sa ako gestorský výbor uzniesol, že odporúča Národnej rade návrh vlády na predĺženie núdzového stavu schváliť.
Informácia o prerokovaní predmetného návrhu vlády, tlač 380a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 12. januára 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predniesol návrh uznesenia Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal tieto písomné prihlášky: pani poslankyňa Zemanová za poslanecký klub SaS. A potom páni poslanci Schlosár a Mazurek.
Ale ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Dostál ako spravodajca, takže máte slovo, pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Rokujeme prvýkrát o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu. Chcel by som sa v tejto súvislosti vyjadriť k trom veciam.
Po prvé bolo správne umožniť predlžovanie núdzového stavu? Som presvedčený, že bolo. Môžeme sa baviť o tých okolnostiach, súvislostiach a spôsobe. Áno, malo to prísť skôr, áno, mali sme o tom rokovať dlhšie, mala tomu predchádzať verejná diskusia, áno, tie okolnosti hlasovania neboli najšťastnejšie, zožali sme za to dosť kritiky, napriek tomu to bolo potrebné urobiť.
Ak by sa to nestalo, ak by nebolo došlo k zmene ústavného zákona, ktorým sa umožnilo predĺžiť núdzový stav, tak 29. decembra by sa núdzový stav zrejme vypol. A potom niektoré opatrenia by bolo možné zrealizovať cez opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, lebo aj tam je pomerne široký priestor pre opatrenia na ochranu zdravia, ale nie všetky, určite nie všetky. A navyše, ako to už spomenul vo svojom úvodom vystúpení pán minister (ruch v sále a zaznenie gongu), ak ide o zásahy do základných práv a slobôd, tak je otázka, čo je lepšie. Je lepšie, keď sa tie zásahy do základných práv a slobôd dejú v situácii, ktorá sa tvári ako normálna, alebo v situácii, ktorá je jasne zadefinovaná ako núdzový stav?
Ja si myslím, že nie je dobré rozširovať a robiť zásahy do základných práv a slobôd v takejto intenzite mimo núdzového stavu. Práve na to ten núdzový stav slúži. A rovnako je lepšie, aj o tom hovoril pán minister, ak sa takého zásahy dejú rozhodnutím vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci, nie rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva zdravotníctva. A aj tie možnosti kontroly a preskúmania tých rozhodnutí sú v prípade, v prípade rozhodnutí vlády v rámci núdzového stavu z hľadiska občanov, z hľadiska fyzických osôb aj právnických osôb širšie vo vzťahu, vo vzťahu k Ústavnému súdu ako pri opatreniach Úradu verejného zdravotníctva.
Ďalšiu možnosť, ktorú vláda mala alebo ktorú by mala, keby sme neschválili novelu ústavného zákona, je, že by po uplynutí 90 dní toho pôvodného núdzového stavu vyhlásila núdzový stav nanovo. Aj v právnickej odbornej obci boli rôzne názory na to, či to môže, alebo nemôže urobiť. Ak by to vláda urobila, tak predkladám, že by sa našiel subjekt, ktorý by podal alebo namietal toto rozhodnutie o opätovnom vyhlásení núdzového stavu na Ústavnom súde a Ústavný súd by nám povedal, či sa to dá takto robiť, alebo sa to nedá takto robiť. Ak by Ústavný súd povedal, že sa to nedá tak robiť, tak by zrušil to rozhodnutie, krajina by mala problém, lebo by nemala tie nástroje, ktoré jej poskytuje núdzový stav. Keby Ústavný súd povedal, že sa to tak môže robiť a že je možné, ak trvajú dôvody, nanovo vyhlásiť núdzový stav, tak rozdiel oproti súčasnej situácii by bol, že by to vláda mohla urobiť znovu nie na 40 dní, ale na 90 dní a že by tam ostala zachovaná kontrola prostredníctvo Ústavného súdu, ale nebola by tam kontrola prostredníctvom parlamentu, ktorú tu dnes máme vykonať. Bolo by to lepšie? Ja som presvedčený, že nie.
Druhá otázka, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je, že či je potrebné alebo či bolo potrebné predĺžiť núdzový stav. Odpoveď na túto otázku sa mi zdá pomerne jednoduchá a jednoznačná. Áno, bolo to potrebné. Situácia je vážna, je to popísané v návrhu, pán minister vysvetlil situáciu z hľadiska vývoja zdravotnej situácie. Tie čísla sú radovo vyššie, ako boli koncom septembra, keď bol vyhlásený núdzový stav, ktorý bol koncom decembra predĺžený, a v októbri posudzoval Ústavný súd, že či boli dané dôvody na vyhlásenie núdzového stavu, a konštatoval, že áno, že to rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu je v poriadku. Čiže ak pri radovo nižších číslach boli dôvody na vyhlásenie núdzového stavu, zdá sa mi úplne zrejmé, že tie dôvody trvajú aj v súčasnej kritickej situácii.
Posledná, tretia vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, čo v návrhu vlády chýba. A nechcem to teraz poňať ako kritiku, lebo rokujeme prvýkrát o takomto návrhu, skôr ako podnet pre zlepšenie alebo odporúčanie pre vládu v prípade, že bude potrebné v budúcnosti opätovne predlžovať núdzový stav a parlament opätovne bude musieť rozhodovať o tom, či vysloví súhlas s predĺžením núdzového stavu.
Je niekoľko vecí, ktoré mi v tom návrhu chýbajú, iste ich môže byť viac, ja tam vidím prinajmenšom štyri.
Po prvé, zdôvodnenie nevyhnutnosti núdzového stavu. Myslím si, že je zrejmé, že bolo potrebné predĺžiť núdzový stav, ale núdzový stav možno predĺžiť nie vtedy, kedy je to potrebné, ale keď je to nevyhnutné. Teda okrem toho zdravotníckeho aspektu, epidemiologického aspektu, ktorý je popísaný v tom písomnom návrhu a ku ktorému sú dohľadateľné, dohľadateľné dáta, tak by bolo dobré, keby vo väčšej miere aj v tom písomnom návrhu zaznelo to odôvodnenie, ktoré zaznelo aj v úvodnom slove pána ministra, a teda ten právny alebo ústavnoprávny aspekt. Prečo je nevyhnutné predlžovať núdzový stav? Aké opatrenia sa idú robiť v rámci núdzového stavu, ktoré nie je možné robiť mimo núdzového stavu? Myslím si, že tá argumentácia by mala byť podrobnejšia a konkrétnejšia, aby sme tomu lepšie rozumeli my a aby tomu lepšie rozumela aj verejnosť.
Druhá vec, ktorá mi tam trochu chýba, je bližšia informácia o opatreniach, ktoré sú realizované alebo plánované v rámci predlžovaného núdzového stavu, lebo totiž nie je núdzový stav ako núdzový stav. Núdzový stav sme tu mali začiatkom októbra a núdzový stav tu máme aj teraz začiatkom januára, pritom opatrenia, ktoré sa realizujú v rámci núdzové stavu teraz, sú diametrálne odlišné od tých, ktoré boli začiatkom, začiatkom októbra, alebo teda v čase vyhlásenia toho prvého núdzového alebo jesenného núdzového stavu 30. septembra. Čiže návrh na vyslovenie súhlasu vlády s predĺžením núdzového stavu, návrh vlády by mal obsahovať aj bližšiu informáciu o tých opatreniach, ktoré sa realizujú v súvislosti s predĺžením núdzového stavu alebo ktoré sa plánujú v tom predĺženom období.
Tretia vec, ktorú by bolo dobré, ak by takýto návrh obsahoval, je vyhodnotenie predchádzajúcich opatrení. Vyhodnotenie toho, aké opatrenia sa realizovali v minulosti v rámci núdzového stavu alebo v rámci toho predĺženia núdzového stavu a ako tie opatrenia boli efektívne. Ja si uvedomujem, že nie všetko je možné kvantifikovať, nie vždy je možné povedať, že aký efekt malo to konkrétne opatrenie, lebo vecí, ktoré vplývajú, a faktorov, ktoré vplývajú na vývoj situácie, je množstvo, napriek tomu by sme mali mať nejakú základnú predstavu, ako opatrenia, ktoré zavádzame alebo ktoré v tomto prípade zavádza vláda, sú efektívne, účinné, aké prinášajú výsledky. Lebo na základe toho by sme mali prijímať rozhodnutia o opatreniach smerom do budúcnosti.
A konečne štvrtá vec, ktorú by som uvítal, ak by bola obsiahnutá v budúcom návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predĺžením núdzového stavu, ak taký návrh bude potrebné predložiť a núdzový stav sa bude opäť predlžovať, je pohľad do budúcnosti, nejaké očakávania, nejaká prognóza ďalšieho vývoja a očakávania, ako opatrenia, ktoré sa v rámci núdzového stavu zavádzajú, budú mať efekt, či bude potrebné znovu predlžovať, alebo, alebo očakávame, že je to už posledné predĺženie. A, samozrejme, nemôže sa to urobiť s istotou, môže sa situácia vyvinúť inak, ale bude dobré, ak budeme vedieť, s čím vláda počíta smerom do budúcnosti.
Ešte raz, nie je toto kritika. Ja som presvedčený o tom, že bolo potrebné predĺžiť núdzový stav, a budem hlasovať za vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, ale mám snahu, aby, keď sme zaviedli do predlžovania núdzového stavu prvok parlamentnej kontroly, aby tá parlamentná kontrola bola reálna, lebo ju považujem za dôležitú, aby to nebolo len formálne stlačenie tlačítka parlamentnou väčšinou, ale aby sme tu o dôvodoch predĺženia núdzového stavu a aj o tom, čo očakávame od predĺženého núdzového stavu, reálne či už vo výboroch, alebo v pléne diskutovali.
A je to dôležité nielen pre nás poslancov, je to dôležité aj pre verejnosť. Čím lepšie bude verejnosť rozumieť tomu, prečo sa robia opatrenia v rámci núdzového stavu, tým väčšiu dôveru v tie opatrenia môže mať. A dôvera v to, že štátne inštitúcie vedia, čo robia, a rozhodujú sa tak, aby riešili problémy spojené s pandémiou, je z hľadiska účinnosti tých opatrení jednou z najdôležitejších vecí.
Ďakujem. (Striedanie predsedajúcich.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja páni poslanci.
A ako prvá pani poslankyňa Hatráková, nech sa páči.