21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
12.1.2021 o 15:18 hod.
Mgr.
Rastislav Schlosár
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážený pán, ja v prvom rade nerozumiem tomu, prečo, keď tu ideme riešiť predlžovanie núdzového stavu, ktorý sa zásadným spôsobom dotýka života každého jedného občana Slovenskej republiky, prečo tu dnes nesedí samotný predseda vlády Igor Matovič a prečo tu nesedia všetci ostatní ministri? Prečo je tu len jeden minister školstva a jeden podpredseda vlády? Tých ostatných sa to nijakým spôsobom netýka? Ale nebudem tu rozoberať to.
Nebudem tu ani rozoberať to, čo konkrétne núdzový stav znamená, pretože to som rozoberal v mojich predošlých vystúpeniach na túto tému, aké je to obmedzenie základných ľudských práv a slobôd, akú diktatúru a totalitu ste tu vlastne zaviedli na Slovensku.
Nebudem ani dopodrobna rozoberať to, čo všetko to pre Slovensko a slovenských občanov znamená, ale dneska sa chcem venovať výlučne, výlučne faktom, a teda tomu, či je v zmysle zákona o bezpečnosti štátu opodstatnené, aby sme tu núdzový stav mali a naďalej predlžovali, alebo to jednoducho opodstatnené nie je.
Pretože moja predrečníčka pani poslankyňa Zemanová, tá tu predviedla v podstate len taký propagandistický, propagandistický prejav, ktorý žiadnym spôsobom neriešil nejaké argumenty, prečo by sme tu tento núdzový stav mali mať. Žiadne čísla, žiadne analýzy, proste nič. Iba, iba také, také propagandistické frázy, ktoré tu už omieľate prakticky od samého začiatku.
Ak ale chceme, aby nás ľudia brali vážne, a ak to myslíme so Slovenskom a jeho občanmi skutočne dobre, tak našou povinnosťou je v prvom rade rozhodovať sa nie podľa nejakých subjektívnych a častokrát politicky zaťažených kritérií, ale výlučne podľa skutočných objektívnych faktov. A keďže dnes rozhodujeme o tom, či je opodstatnené predĺženie núdzového stavu, tak si musíme v prvom rade pozrieť fakty o takzvanej epidémii COVID-19.
Ja som to tu ešte nehovoril, ale, a nehovorili to aj možno niektorí moji kolegovia, ale treba to tu povedať. Asi nikomu z vás netreba pripomínať, že akékoľvek ďalšie trvanie, resp. predlžovanie núdzového stavu znamená predlžovanie nielen obrovských hospodárskych škôd, ale predovšetkým predlžovanie a zväčšovanie obrovských sociálnych škôd na občanoch Slovenskej republiky a predlžovanie ich vlastného utrpenia. To, že mnohí Slováci prišli o prácu a živobytie a stali sa z nich žobráci bojujúci o prežitie seba a svojich rodín, to je jednoducho holý fakt. Ale príčinou tohto stavu nie je samotné ochorenie COVID-19. To, že sú mnohé firmy zavreté alebo že museli začať prepúšťať, nie je preto, že by väčšina ich zamestnancov bola mŕtva alebo že by ležala s COVID-om-19 v nemocniciach, doma alebo niekde inde, že by nebola schopná riadne pracovať, vykonávať svoje zamestnanie či podnikateľskú činnosť. Keby to tak naozaj bolo, tak potom naozaj môžme smelo povedať, že za to všetko, čo sa tu na Slovensku dnes deje, môže ochorenie COVID-19. Lenže problém je v tom, že to tak nie je.
Firmy nezatvorili svoje prevádzky pre nedostatok práceschopných zamestnancov, ale výlučne preto, že ich k tomu priamo či nepriamo donútila Matovičova vláda. To je jednoducho fakt, pred ktorým si nemôžme zatvárať oči a ktorý nemôžme len tak jednoducho ignorovať.
Hovorím to preto, aby sme si všetci uvedomili, že o tom, v akom stave sa dnes nachádza Slovensko aj občania a kam sa posunieme ďalej, nerozhoduje vyššia moc v podobe ochorenia COVID-19, ale rozhoduje o tom výlučne vláda a dnes aj my tu v tomto parlamente. Len od nás závisí, či budeme v tejto agónii Slovenska pokračovať, alebo sa otočíme a zastavíme túto obrovskú tragédiu a neprávosť, ktorá sa pácha na našich občanoch.
Preto sa teda poďme pozrieť na opodstatnenosť núdzového stavu, ktorý, ak sa pozrieme na faktické dôsledky z neho vyplývajúce, nemôžme nazvať inak ako diktatúrou či totalitou. Pretože presne to núdzový stav je, či sa nám to páči, alebo nie. Aj keď sa to tak priamo v zákone nenazýva.
Zákon o bezpečnosti štátu hovorí jasne, a to, že „núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie“. Z toho teda jasne vyplýva, že základnou podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu, a teda následne aj na jeho predlžovanie, ak sa odvolávame na ochorenie COVID-19, je to, či tu máme pandémiu tohto ochorenia, alebo ju tu nemáme. A na to, aby tu bola na Slovensku pandémia, musí tu byť najskôr epidémia.
Samozrejme, nikto nespochybňuje, nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie existuje, aj keď o príčinách jeho vzniku existuje množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré si nekladieme len my, ale aj mnohí svetoví vedci, odborníci či štátnici. Nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie zasiahlo aj naše územie a že mnohí ľudia ho znášajú ťažko a niektorí ľudia dokonca na toto ochorenie musia byť hospitalizovaní či dokonca umierajú. Áno, to sú proste fakty, to nikto nespochybňuje, ani ja z tohto miesta toto nespochybňujem.
Čo však ale vyvoláva množstvo otázok, je niekoľko iných faktov. Tak za prvé. Ak sa všetky opatrenia točia okolo počtu pozitívne testovaných osôb, musíme vedieť, do akej miery sú osoby pozitívne testované na ochorenie COVID-19 skutočne choré práve na ochorenie COVID-19. Vieme, že pri všetkých ostatných infekčných chorobách sa za choré osoby označujú tie osoby, ktoré majú príznaky danej choroby a testovanie sa v zásade buď nevykonáva, alebo sa vykonáva, ale len na potvrdenie daného ochorenia. Zjednodušene povedané, na chrípku je chorý ten, čo má príznaky chrípky, a nikto neskúma, či človek bez príznakov chrípky náhodou nemá tento vírus v tele.
S COVID-om je to ale celkom iné, tu je úplne iný prístup. Pri COVID-e sa testujú a označujú za chorých aj celkom zdraví ľudia bez akýchkoľvek príznakov tohto ochorenia alebo s príznakmi tak miernymi, že ich možno ľahko zameniť či už s obyčajným prechladnutím alebo množstvom iných respiračných ochorení. Stačí, že sú pozitívne testovaní na toto ochorenie a automaticky ich označíme, že sú aj chorí. Aj to častokrát sú pozitívne testovaní testami, ktoré vykazujú veľkú mieru chybovosti. Napríklad spoľahlivosť tzv. antigénových testov, ktoré sa nám tu vnucovali pri plošnom testovaní a ktoré sa nám budú vnucovať ešte aj do budúcna, ako bolo už avizované, sa pohybuje na úrovni pod 70 %. Čo sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku, kde sa vyskytlo množstvo aj medializovaných prípadov, ktorí boli ľudí pozitívne testovaní na antigénovými testami, no boli negatívne testovaní neskôr presnejšími PCR testami. Výsledkom tohto prístupu je potom to, že počet chorých na COVID-19, ktorý je rozhodujúcim argumentom pri všetkých vládnych opatreniach, je umelo navyšovaný, nakoľko zahŕňa aj ľudí bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi tohto ochorenia, ktorých v skutočnosti nemôžme označovať za chorých, tak ako to nerobíme ani pri iných chorobách, ak chceme používať rovnaké metódy a rovnaký prístup ako pri týchto ostatných infekčných chorobách. A to, že počet takýchto prípadov nie je malý, je dokázanou skutočnosťou.
Napríklad podľa štúdie zverejnenej na vedeckom portáli British Medical Journal, z ktorej citoval dokonca aj mainstreamový web TV Markízy, citujem, „sa až u 78 % nakazených neprejavujú žiadne symptómy ochorenia COVID-19“, 78 % nakazených. A podľa Aleny Foltínovej, vedúcej oddelenia epidemiológie na Regionálnom úrade verejnom zdravotníctva priamo tu v hlavnom meste v Bratislave, ktorá poskytla rozhovor opäť pre mainstreamový web Aktuality.sk, dokonca až 90 % pozitívnych ľudí nemalo žiadne príznaky ochorenia, 90 % ľudí.
A o tom, aký je rozdiel medzi pozitívne testovaným a chorým, dobre vypovedá aj nasledovný výrok profesora doktora Ladislava Dušeka, ktorý nie je len tak nejaký šarlatán, akoby možno niekto z vás povedal, keby to na prvé počutie počul jeho meno, ale je to riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky a zároveň vedúci Inštitútu bioštatistiky a analýz na Masarykovej univerzite v Brne a ten povedal ešte minulý rok: „V živote som nezažil, že by sa okolo chrípok, ktoré vedia byť tiež celkom veľmi nebezpečné, odohrávala taká veľká mediálna šou, takmer reality šou. Denne sa prezentujú dáta a každý zverejnený počet pozitívnych diagnostikovaných je reportovaný snáď tisíckrát. Pritom je to ten menej podstatný údaj, pretože vlastne ani nejde o pacientov. Sú to ľudia, ktorí z väčšej časti nemajú kvôli svojej nákaze žiadne ťažkosti.“
Opierať teda vládne opatrenia vrátane predlžovania núdzového stavu o počet pozitívne testovaných je teda, jemne povedané, nielen skresľujúce, ale nič to nevypovedá o skutočnej chorobnosti obyvateľstva na ochorenie COVID-19.
Ale ak by to aj tak bolo, ak by aj každý pozitívne testovaný človek bol skutočne aj chorým človekom, ak by sme aj z týchto čísiel mohli spoľahlivo vychádzať, tak ďalšou otázkou, ktorú si musíme zodpovedať, je to, či je chorobnosť na Slovensku skutočne tak veľká, aby sme mohli hovoriť o tom, že máme na Slovensku aspoň epidémiu COVID-u-19. Pretože ani v mainstreamových médiách, ani tu v parlamente ešte nikto nerozoberal to, čo vlastne znamená epidémia. Koľko ľudí musí byť chorých, koľko ľudí musí zomierať na to, aby sme tu mohli mať nejakú epidémiu. Nielen COVID-u, ale akýchkoľvek iných chorôb.
Tak si to poďme rozobrať teraz. Existujú dva spôsoby, ako určiť, či ide o epidémiu. Prvý používa Úrad verejného zdravotníctva napríklad pri chrípke, keď epidémiu vyhlasuje vtedy, keď počet chorých dvojnásobne vzrastie v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. Podľa tohto kritéria sme tu naozaj mali epidémiu COVID-u, ale len od 6. marca do 13. apríla 2020 a potom v rámci tej druhej vlny od 30. septembra 2020 do 25. októbra. To znamená, že v období po 25. októbri sa u nás ani raz nezdvojnásobil počet chorých v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. To sú jednoducho oficiálne čísla, ktoré si môžete pozrieť aj na vládnom webe corona.gov, kde sú presné štatistiky. Čiže už viac ako dva mesiace podľa tohto kritéria nemožno hovoriť o epidémii COVID-u na Slovensku.
A potom je tu druhý spôsob, ako určiť, či ide o epidémiu, a to je ten, ktorý používajú v Čechách pri chrípke, a to počet chorých na 100-tisíc obyvateľov. Ak tento počet dosiahne číslo 1 600 až 1 800 prípadov, tak v Čechách vyhlasujú epidémiu. Na Slovensku sme ale zaznamenali podľa oficiálnej štatistiky najväčšiu chorobnosť od začiatku výskytu COVID-u-19 9. januára tohto roku, keď dosiahlo toto číslo 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. To je menej ako tých 1 600 alebo 1 800. Čiže podľa tohto spôsobu určovania sme tu epidémiu COVID-u nemali ani v minulosti a nemáme ju ani teraz.
A napokon je tu ešte jedna vec, ktorú pri posudzovaní toho, či tu máme epidémiu COVID-u, musíme zohľadniť, a to skutočnosť, ktorú priznáva oficiálny pandemický plán Českej republiky, teda vládny plán, podľa ktorého je štandardné, že pri epidémii chrípky, sezónnej chrípky, ochorie 5 až 10 % obyvateľov daného štátu a pri pandémii, ktorá bola vyhlásená teda oficiálne Svetovou zdravotníckou organizáciou, pri tej, pri chrípke ochorie aj dokonca 30 až 50 % obyvateľov daného štátu.
A viete, panie poslankyne, páni poslanci, koľko ľudí dodnes ochorelo na COVID-19 na Slovensku? Od začiatku tejto choroby je to presne spolu 3,83 % obyvateľov. Toľko ochorelo celkovej populácie obyvateľov Slovenskej republiky na COVID-19 a podotýkam znovu, že aj to nemuseli byť chorí, ale len pozitívne testovaní.
O akej epidémii alebo v nadväznosti na to v akej pandémii COVID-u tu potom teda ideme rozprávať a na základe toho robiť núdzový stav? Ako je možné, že celkom inak pristupujeme ku chrípke a celkom inak ku COVID-u? To, že to je ochorenie, ktoré sa tu u nás dovtedy nevyskytovalo, ešte neznamená, že by sme mali k nemu pristupovať inak. Prečo nepoužívame rovnaké kritériá na určovanie epidémie a rovnaké opatrenia pri oboch týchto ochoreniach?
Samozrejme, môžete mi oponovať, že COVID-19 je omnoho nebezpečnejšie ochorenie ako chrípka, a preto si vyžaduje celkom iný prístup. Ale keď si porovnáme tieto ochorenia, tak sa dopracujeme celkom k iným záverom. Niečo už naznačil infektológ Pavol Jarčuška, ktorý je dokonca členom Pandemickej komisie Slovenskej republiky, ktorý pre mainstreamový denník Nový Čas povedal, citujem: „Chrípka je ochorenie, ktoré ma vždy ťažký priebeh, u koronavírusu máme veľa asymptomatických nosičov. U chrípky to tak nebýva.“ Čiže inými slovami povedal, že chrípka býva vždy nebezpečná, koronavírus býva niekedy nebezpečný.
Ak si pozrieme oficiálne štatistické porovnanie chrípky a COVID-u z hľadiska chorobnosti, teda z hľadiska toho, ako veľmi sú schopné zasiahnuť tieto choroby obyvateľstvo, tak zistíme, že pri bežnej chrípke je vrcholová chorobnosť priemerne cca 2 600 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Pri COVID-e, ako som to už uvádzal predtým, je táto chorobnosť zatiaľ, vrcholná chorobnosť dosiahla 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, čo je ďaleko menej, ako býva chorobnosť pri bežnej sezónnej chrípke. To znamená, že z hľadiska schopnosti rozširovať sa je chrípka nebezpečnejšia ako COVID.
A ak si porovnáme úmrtnosť na chrípku s úmrtnosťou na COVID, zistíme, že ani toto sa veľmi neodlišuje, čo dokazuje napríklad metaštúdia, už viackrát spomínaná metaštúdia lekára a vedca a profesora medicíny a epidemiológie na Stanfordskej univerzite Johna Joannidesa, ktorý k takémuto záveru dospel na základe 61 štúdií z celého sveta a podľa ktorého je úmrtnosť na COVID priemerne na úrovni 0,23 %, zvlášť ak sa zohľadní aj veľký počet nezachytených prípadov.
A napokon nepotrebujeme ani riešiť štúdie zahraničných lekárov a vedcov, stačí si pozrieť údaje z oficiálnej štatistiky Úradu verejného zdravotníctva aj u nás. Kým za 7 mesiacov trvania chrípkovej sezóny 2016 – 2017 zomrelo na Slovensku 3 703 ľudí, na COVID-19 zomrelo za dlhšie obdobie viac ako 10 mesiacov do dnešného dňa menej ľudí spolu 3 102. Aj to je otázka, koľko z nich zomrelo skutočne na COVID a koľko s COVID-om, teda v dôsledku nejakých pridružených ochorení, na ktoré by zomreli rovnako predčasne, aj keby sa nenakazili COVID-om.
Z týchto čísiel a faktov vychádzajúcich z oficiálnych údajov inštitúcií, ktoré asi nikto z vás nechce spochybňovať, vyplýva jednoznačný záver. Môžte si z toho myslieť, čo chcete, ale každý normálne uvažujúci človek v tom nemôže nič iné vidieť, a to, že epidémia COVID-u na Slovensku jednoducho podľa týchto kritérií nie je. Ak by aj bola, tak nie je nebezpečnejšia ako epidémia bežnej sezónnej chrípky. Vyplýva to jednoznačne zo štatistík, čísiel o chorobnosti, o úmrtnosti a zo všetkých týchto ostatných faktorov.
Ja uznávam, že možno inak to subjektívne pociťujú tí ľudia, ktorí s týmto ochorením bojujú, ktorí ho prekonali alebo ktorí sa stretávajú s ich ťažkým priebehom na oddeleniach, kde sa tie ťažké priebehy sústreďujú v nemocniciach, a chápem, že títo ľudia to môžu pociťovať subjektívne inak. Ale my ako poslanci sa musíme pozrieť na toto, na celý tento priebeh a na toto ochorenie s nadhľadom. Musíme sa na to pozrieť s ohľadom na objektívne faktory a nemôžme vidieť v tom iba príbehy jednotlivých konkrétnych ľudí. Lebo tie príbehy sú aj tragické, ale sú aj menej tragické a sú aj také, že jednoducho niektorí ľudia tie príznaky nemajú.
Ak sme ale teda ani v minulosti nevyhlasovali kvôli chrípke núdzový stav a nerobili žiadne ďalekosiahle opatrenia likvidujúce živobytia, základné ľudské práva a slobody našich občanov, nie je najmenší dôvod na to, aby sme to robili ani teraz.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, kto z vás súhlasí s predĺžením núdzového stavu, súhlasí s tým buď len preto, že mu núdzový stav vyhovuje, alebo podľahol panike bez toho, aby sa zoznámil so skutočným stavom veci. S tým stavom, čo, opäť zdôrazňujem, nevychádza z nejakých hoaxov, pretože toto sú všetko podložené veci, ale z oficiálnych dokumentov oficiálnych inštitúcií a odborníkov.
Nech teda nerozhoduje politika, nech nerozhoduje paranoja ani panika, žiadne pokútne úmysly a pofidérne záujmy tých, ktorým tento tragický stav a predlžovanie núdzového stavu na Slovensku vyhovuje. Nech rozhoduje výlučne pravda a záujem slovenského národa a našich slovenských občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
15:18
Vystúpenie v rozprave 15:18
Rastislav SchlosárNebudem tu ani rozoberať to, čo konkrétne núdzový stav znamená, pretože to som rozoberal v mojich predošlých vystúpeniach na túto tému, aké je to obmedzenie základných ľudských práv a slobôd, akú diktatúru a totalitu ste tu vlastne zaviedli na Slovensku.
Nebudem ani dopodrobna rozoberať to, čo všetko to pre Slovensko a slovenských občanov znamená, ale dneska sa chcem venovať výlučne, výlučne faktom, a teda tomu, či je v zmysle zákona o bezpečnosti štátu opodstatnené, aby sme tu núdzový stav mali a naďalej predlžovali, alebo to jednoducho opodstatnené nie je.
Pretože moja predrečníčka pani poslankyňa Zemanová, tá tu predviedla v podstate len taký propagandistický, propagandistický prejav, ktorý žiadnym spôsobom neriešil nejaké argumenty, prečo by sme tu tento núdzový stav mali mať. Žiadne čísla, žiadne analýzy, proste nič. Iba, iba také, také propagandistické frázy, ktoré tu už omieľate prakticky od samého začiatku.
Ak ale chceme, aby nás ľudia brali vážne, a ak to myslíme so Slovenskom a jeho občanmi skutočne dobre, tak našou povinnosťou je v prvom rade rozhodovať sa nie podľa nejakých subjektívnych a častokrát politicky zaťažených kritérií, ale výlučne podľa skutočných objektívnych faktov. A keďže dnes rozhodujeme o tom, či je opodstatnené predĺženie núdzového stavu, tak si musíme v prvom rade pozrieť fakty o takzvanej epidémii COVID-19.
Ja som to tu ešte nehovoril, ale, a nehovorili to aj možno niektorí moji kolegovia, ale treba to tu povedať. Asi nikomu z vás netreba pripomínať, že akékoľvek ďalšie trvanie, resp. predlžovanie núdzového stavu znamená predlžovanie nielen obrovských hospodárskych škôd, ale predovšetkým predlžovanie a zväčšovanie obrovských sociálnych škôd na občanoch Slovenskej republiky a predlžovanie ich vlastného utrpenia. To, že mnohí Slováci prišli o prácu a živobytie a stali sa z nich žobráci bojujúci o prežitie seba a svojich rodín, to je jednoducho holý fakt. Ale príčinou tohto stavu nie je samotné ochorenie COVID-19. To, že sú mnohé firmy zavreté alebo že museli začať prepúšťať, nie je preto, že by väčšina ich zamestnancov bola mŕtva alebo že by ležala s COVID-om-19 v nemocniciach, doma alebo niekde inde, že by nebola schopná riadne pracovať, vykonávať svoje zamestnanie či podnikateľskú činnosť. Keby to tak naozaj bolo, tak potom naozaj môžme smelo povedať, že za to všetko, čo sa tu na Slovensku dnes deje, môže ochorenie COVID-19. Lenže problém je v tom, že to tak nie je.
Firmy nezatvorili svoje prevádzky pre nedostatok práceschopných zamestnancov, ale výlučne preto, že ich k tomu priamo či nepriamo donútila Matovičova vláda. To je jednoducho fakt, pred ktorým si nemôžme zatvárať oči a ktorý nemôžme len tak jednoducho ignorovať.
Hovorím to preto, aby sme si všetci uvedomili, že o tom, v akom stave sa dnes nachádza Slovensko aj občania a kam sa posunieme ďalej, nerozhoduje vyššia moc v podobe ochorenia COVID-19, ale rozhoduje o tom výlučne vláda a dnes aj my tu v tomto parlamente. Len od nás závisí, či budeme v tejto agónii Slovenska pokračovať, alebo sa otočíme a zastavíme túto obrovskú tragédiu a neprávosť, ktorá sa pácha na našich občanoch.
Preto sa teda poďme pozrieť na opodstatnenosť núdzového stavu, ktorý, ak sa pozrieme na faktické dôsledky z neho vyplývajúce, nemôžme nazvať inak ako diktatúrou či totalitou. Pretože presne to núdzový stav je, či sa nám to páči, alebo nie. Aj keď sa to tak priamo v zákone nenazýva.
Zákon o bezpečnosti štátu hovorí jasne, a to, že „núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie“. Z toho teda jasne vyplýva, že základnou podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu, a teda následne aj na jeho predlžovanie, ak sa odvolávame na ochorenie COVID-19, je to, či tu máme pandémiu tohto ochorenia, alebo ju tu nemáme. A na to, aby tu bola na Slovensku pandémia, musí tu byť najskôr epidémia.
Samozrejme, nikto nespochybňuje, nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie existuje, aj keď o príčinách jeho vzniku existuje množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré si nekladieme len my, ale aj mnohí svetoví vedci, odborníci či štátnici. Nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie zasiahlo aj naše územie a že mnohí ľudia ho znášajú ťažko a niektorí ľudia dokonca na toto ochorenie musia byť hospitalizovaní či dokonca umierajú. Áno, to sú proste fakty, to nikto nespochybňuje, ani ja z tohto miesta toto nespochybňujem.
Čo však ale vyvoláva množstvo otázok, je niekoľko iných faktov. Tak za prvé. Ak sa všetky opatrenia točia okolo počtu pozitívne testovaných osôb, musíme vedieť, do akej miery sú osoby pozitívne testované na ochorenie COVID-19 skutočne choré práve na ochorenie COVID-19. Vieme, že pri všetkých ostatných infekčných chorobách sa za choré osoby označujú tie osoby, ktoré majú príznaky danej choroby a testovanie sa v zásade buď nevykonáva, alebo sa vykonáva, ale len na potvrdenie daného ochorenia. Zjednodušene povedané, na chrípku je chorý ten, čo má príznaky chrípky, a nikto neskúma, či človek bez príznakov chrípky náhodou nemá tento vírus v tele.
S COVID-om je to ale celkom iné, tu je úplne iný prístup. Pri COVID-e sa testujú a označujú za chorých aj celkom zdraví ľudia bez akýchkoľvek príznakov tohto ochorenia alebo s príznakmi tak miernymi, že ich možno ľahko zameniť či už s obyčajným prechladnutím alebo množstvom iných respiračných ochorení. Stačí, že sú pozitívne testovaní na toto ochorenie a automaticky ich označíme, že sú aj chorí. Aj to častokrát sú pozitívne testovaní testami, ktoré vykazujú veľkú mieru chybovosti. Napríklad spoľahlivosť tzv. antigénových testov, ktoré sa nám tu vnucovali pri plošnom testovaní a ktoré sa nám budú vnucovať ešte aj do budúcna, ako bolo už avizované, sa pohybuje na úrovni pod 70 %. Čo sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku, kde sa vyskytlo množstvo aj medializovaných prípadov, ktorí boli ľudí pozitívne testovaní na antigénovými testami, no boli negatívne testovaní neskôr presnejšími PCR testami. Výsledkom tohto prístupu je potom to, že počet chorých na COVID-19, ktorý je rozhodujúcim argumentom pri všetkých vládnych opatreniach, je umelo navyšovaný, nakoľko zahŕňa aj ľudí bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi tohto ochorenia, ktorých v skutočnosti nemôžme označovať za chorých, tak ako to nerobíme ani pri iných chorobách, ak chceme používať rovnaké metódy a rovnaký prístup ako pri týchto ostatných infekčných chorobách. A to, že počet takýchto prípadov nie je malý, je dokázanou skutočnosťou.
Napríklad podľa štúdie zverejnenej na vedeckom portáli British Medical Journal, z ktorej citoval dokonca aj mainstreamový web TV Markízy, citujem, „sa až u 78 % nakazených neprejavujú žiadne symptómy ochorenia COVID-19“, 78 % nakazených. A podľa Aleny Foltínovej, vedúcej oddelenia epidemiológie na Regionálnom úrade verejnom zdravotníctva priamo tu v hlavnom meste v Bratislave, ktorá poskytla rozhovor opäť pre mainstreamový web Aktuality.sk, dokonca až 90 % pozitívnych ľudí nemalo žiadne príznaky ochorenia, 90 % ľudí.
A o tom, aký je rozdiel medzi pozitívne testovaným a chorým, dobre vypovedá aj nasledovný výrok profesora doktora Ladislava Dušeka, ktorý nie je len tak nejaký šarlatán, akoby možno niekto z vás povedal, keby to na prvé počutie počul jeho meno, ale je to riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky a zároveň vedúci Inštitútu bioštatistiky a analýz na Masarykovej univerzite v Brne a ten povedal ešte minulý rok: „V živote som nezažil, že by sa okolo chrípok, ktoré vedia byť tiež celkom veľmi nebezpečné, odohrávala taká veľká mediálna šou, takmer reality šou. Denne sa prezentujú dáta a každý zverejnený počet pozitívnych diagnostikovaných je reportovaný snáď tisíckrát. Pritom je to ten menej podstatný údaj, pretože vlastne ani nejde o pacientov. Sú to ľudia, ktorí z väčšej časti nemajú kvôli svojej nákaze žiadne ťažkosti.“
Opierať teda vládne opatrenia vrátane predlžovania núdzového stavu o počet pozitívne testovaných je teda, jemne povedané, nielen skresľujúce, ale nič to nevypovedá o skutočnej chorobnosti obyvateľstva na ochorenie COVID-19.
Ale ak by to aj tak bolo, ak by aj každý pozitívne testovaný človek bol skutočne aj chorým človekom, ak by sme aj z týchto čísiel mohli spoľahlivo vychádzať, tak ďalšou otázkou, ktorú si musíme zodpovedať, je to, či je chorobnosť na Slovensku skutočne tak veľká, aby sme mohli hovoriť o tom, že máme na Slovensku aspoň epidémiu COVID-u-19. Pretože ani v mainstreamových médiách, ani tu v parlamente ešte nikto nerozoberal to, čo vlastne znamená epidémia. Koľko ľudí musí byť chorých, koľko ľudí musí zomierať na to, aby sme tu mohli mať nejakú epidémiu. Nielen COVID-u, ale akýchkoľvek iných chorôb.
Tak si to poďme rozobrať teraz. Existujú dva spôsoby, ako určiť, či ide o epidémiu. Prvý používa Úrad verejného zdravotníctva napríklad pri chrípke, keď epidémiu vyhlasuje vtedy, keď počet chorých dvojnásobne vzrastie v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. Podľa tohto kritéria sme tu naozaj mali epidémiu COVID-u, ale len od 6. marca do 13. apríla 2020 a potom v rámci tej druhej vlny od 30. septembra 2020 do 25. októbra. To znamená, že v období po 25. októbri sa u nás ani raz nezdvojnásobil počet chorých v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. To sú jednoducho oficiálne čísla, ktoré si môžete pozrieť aj na vládnom webe corona.gov, kde sú presné štatistiky. Čiže už viac ako dva mesiace podľa tohto kritéria nemožno hovoriť o epidémii COVID-u na Slovensku.
A potom je tu druhý spôsob, ako určiť, či ide o epidémiu, a to je ten, ktorý používajú v Čechách pri chrípke, a to počet chorých na 100-tisíc obyvateľov. Ak tento počet dosiahne číslo 1 600 až 1 800 prípadov, tak v Čechách vyhlasujú epidémiu. Na Slovensku sme ale zaznamenali podľa oficiálnej štatistiky najväčšiu chorobnosť od začiatku výskytu COVID-u-19 9. januára tohto roku, keď dosiahlo toto číslo 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. To je menej ako tých 1 600 alebo 1 800. Čiže podľa tohto spôsobu určovania sme tu epidémiu COVID-u nemali ani v minulosti a nemáme ju ani teraz.
A napokon je tu ešte jedna vec, ktorú pri posudzovaní toho, či tu máme epidémiu COVID-u, musíme zohľadniť, a to skutočnosť, ktorú priznáva oficiálny pandemický plán Českej republiky, teda vládny plán, podľa ktorého je štandardné, že pri epidémii chrípky, sezónnej chrípky, ochorie 5 až 10 % obyvateľov daného štátu a pri pandémii, ktorá bola vyhlásená teda oficiálne Svetovou zdravotníckou organizáciou, pri tej, pri chrípke ochorie aj dokonca 30 až 50 % obyvateľov daného štátu.
A viete, panie poslankyne, páni poslanci, koľko ľudí dodnes ochorelo na COVID-19 na Slovensku? Od začiatku tejto choroby je to presne spolu 3,83 % obyvateľov. Toľko ochorelo celkovej populácie obyvateľov Slovenskej republiky na COVID-19 a podotýkam znovu, že aj to nemuseli byť chorí, ale len pozitívne testovaní.
O akej epidémii alebo v nadväznosti na to v akej pandémii COVID-u tu potom teda ideme rozprávať a na základe toho robiť núdzový stav? Ako je možné, že celkom inak pristupujeme ku chrípke a celkom inak ku COVID-u? To, že to je ochorenie, ktoré sa tu u nás dovtedy nevyskytovalo, ešte neznamená, že by sme mali k nemu pristupovať inak. Prečo nepoužívame rovnaké kritériá na určovanie epidémie a rovnaké opatrenia pri oboch týchto ochoreniach?
Samozrejme, môžete mi oponovať, že COVID-19 je omnoho nebezpečnejšie ochorenie ako chrípka, a preto si vyžaduje celkom iný prístup. Ale keď si porovnáme tieto ochorenia, tak sa dopracujeme celkom k iným záverom. Niečo už naznačil infektológ Pavol Jarčuška, ktorý je dokonca členom Pandemickej komisie Slovenskej republiky, ktorý pre mainstreamový denník Nový Čas povedal, citujem: „Chrípka je ochorenie, ktoré ma vždy ťažký priebeh, u koronavírusu máme veľa asymptomatických nosičov. U chrípky to tak nebýva.“ Čiže inými slovami povedal, že chrípka býva vždy nebezpečná, koronavírus býva niekedy nebezpečný.
Ak si pozrieme oficiálne štatistické porovnanie chrípky a COVID-u z hľadiska chorobnosti, teda z hľadiska toho, ako veľmi sú schopné zasiahnuť tieto choroby obyvateľstvo, tak zistíme, že pri bežnej chrípke je vrcholová chorobnosť priemerne cca 2 600 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Pri COVID-e, ako som to už uvádzal predtým, je táto chorobnosť zatiaľ, vrcholná chorobnosť dosiahla 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, čo je ďaleko menej, ako býva chorobnosť pri bežnej sezónnej chrípke. To znamená, že z hľadiska schopnosti rozširovať sa je chrípka nebezpečnejšia ako COVID.
A ak si porovnáme úmrtnosť na chrípku s úmrtnosťou na COVID, zistíme, že ani toto sa veľmi neodlišuje, čo dokazuje napríklad metaštúdia, už viackrát spomínaná metaštúdia lekára a vedca a profesora medicíny a epidemiológie na Stanfordskej univerzite Johna Joannidesa, ktorý k takémuto záveru dospel na základe 61 štúdií z celého sveta a podľa ktorého je úmrtnosť na COVID priemerne na úrovni 0,23 %, zvlášť ak sa zohľadní aj veľký počet nezachytených prípadov.
A napokon nepotrebujeme ani riešiť štúdie zahraničných lekárov a vedcov, stačí si pozrieť údaje z oficiálnej štatistiky Úradu verejného zdravotníctva aj u nás. Kým za 7 mesiacov trvania chrípkovej sezóny 2016 – 2017 zomrelo na Slovensku 3 703 ľudí, na COVID-19 zomrelo za dlhšie obdobie viac ako 10 mesiacov do dnešného dňa menej ľudí spolu 3 102. Aj to je otázka, koľko z nich zomrelo skutočne na COVID a koľko s COVID-om, teda v dôsledku nejakých pridružených ochorení, na ktoré by zomreli rovnako predčasne, aj keby sa nenakazili COVID-om.
Z týchto čísiel a faktov vychádzajúcich z oficiálnych údajov inštitúcií, ktoré asi nikto z vás nechce spochybňovať, vyplýva jednoznačný záver. Môžte si z toho myslieť, čo chcete, ale každý normálne uvažujúci človek v tom nemôže nič iné vidieť, a to, že epidémia COVID-u na Slovensku jednoducho podľa týchto kritérií nie je. Ak by aj bola, tak nie je nebezpečnejšia ako epidémia bežnej sezónnej chrípky. Vyplýva to jednoznačne zo štatistík, čísiel o chorobnosti, o úmrtnosti a zo všetkých týchto ostatných faktorov.
Ja uznávam, že možno inak to subjektívne pociťujú tí ľudia, ktorí s týmto ochorením bojujú, ktorí ho prekonali alebo ktorí sa stretávajú s ich ťažkým priebehom na oddeleniach, kde sa tie ťažké priebehy sústreďujú v nemocniciach, a chápem, že títo ľudia to môžu pociťovať subjektívne inak. Ale my ako poslanci sa musíme pozrieť na toto, na celý tento priebeh a na toto ochorenie s nadhľadom. Musíme sa na to pozrieť s ohľadom na objektívne faktory a nemôžme vidieť v tom iba príbehy jednotlivých konkrétnych ľudí. Lebo tie príbehy sú aj tragické, ale sú aj menej tragické a sú aj také, že jednoducho niektorí ľudia tie príznaky nemajú.
Ak sme ale teda ani v minulosti nevyhlasovali kvôli chrípke núdzový stav a nerobili žiadne ďalekosiahle opatrenia likvidujúce živobytia, základné ľudské práva a slobody našich občanov, nie je najmenší dôvod na to, aby sme to robili ani teraz.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, kto z vás súhlasí s predĺžením núdzového stavu, súhlasí s tým buď len preto, že mu núdzový stav vyhovuje, alebo podľahol panike bez toho, aby sa zoznámil so skutočným stavom veci. S tým stavom, čo, opäť zdôrazňujem, nevychádza z nejakých hoaxov, pretože toto sú všetko podložené veci, ale z oficiálnych dokumentov oficiálnych inštitúcií a odborníkov.
Nech teda nerozhoduje politika, nech nerozhoduje paranoja ani panika, žiadne pokútne úmysly a pofidérne záujmy tých, ktorým tento tragický stav a predlžovanie núdzového stavu na Slovensku vyhovuje. Nech rozhoduje výlučne pravda a záujem slovenského národa a našich slovenských občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
12.1.2021 o 15:18 hod.
Mgr.
Rastislav Schlosár
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážený pán, ja v prvom rade nerozumiem tomu, prečo, keď tu ideme riešiť predlžovanie núdzového stavu, ktorý sa zásadným spôsobom dotýka života každého jedného občana Slovenskej republiky, prečo tu dnes nesedí samotný predseda vlády Igor Matovič a prečo tu nesedia všetci ostatní ministri? Prečo je tu len jeden minister školstva a jeden podpredseda vlády? Tých ostatných sa to nijakým spôsobom netýka? Ale nebudem tu rozoberať to.
Nebudem tu ani rozoberať to, čo konkrétne núdzový stav znamená, pretože to som rozoberal v mojich predošlých vystúpeniach na túto tému, aké je to obmedzenie základných ľudských práv a slobôd, akú diktatúru a totalitu ste tu vlastne zaviedli na Slovensku.
Nebudem ani dopodrobna rozoberať to, čo všetko to pre Slovensko a slovenských občanov znamená, ale dneska sa chcem venovať výlučne, výlučne faktom, a teda tomu, či je v zmysle zákona o bezpečnosti štátu opodstatnené, aby sme tu núdzový stav mali a naďalej predlžovali, alebo to jednoducho opodstatnené nie je.
Pretože moja predrečníčka pani poslankyňa Zemanová, tá tu predviedla v podstate len taký propagandistický, propagandistický prejav, ktorý žiadnym spôsobom neriešil nejaké argumenty, prečo by sme tu tento núdzový stav mali mať. Žiadne čísla, žiadne analýzy, proste nič. Iba, iba také, také propagandistické frázy, ktoré tu už omieľate prakticky od samého začiatku.
Ak ale chceme, aby nás ľudia brali vážne, a ak to myslíme so Slovenskom a jeho občanmi skutočne dobre, tak našou povinnosťou je v prvom rade rozhodovať sa nie podľa nejakých subjektívnych a častokrát politicky zaťažených kritérií, ale výlučne podľa skutočných objektívnych faktov. A keďže dnes rozhodujeme o tom, či je opodstatnené predĺženie núdzového stavu, tak si musíme v prvom rade pozrieť fakty o takzvanej epidémii COVID-19.
Ja som to tu ešte nehovoril, ale, a nehovorili to aj možno niektorí moji kolegovia, ale treba to tu povedať. Asi nikomu z vás netreba pripomínať, že akékoľvek ďalšie trvanie, resp. predlžovanie núdzového stavu znamená predlžovanie nielen obrovských hospodárskych škôd, ale predovšetkým predlžovanie a zväčšovanie obrovských sociálnych škôd na občanoch Slovenskej republiky a predlžovanie ich vlastného utrpenia. To, že mnohí Slováci prišli o prácu a živobytie a stali sa z nich žobráci bojujúci o prežitie seba a svojich rodín, to je jednoducho holý fakt. Ale príčinou tohto stavu nie je samotné ochorenie COVID-19. To, že sú mnohé firmy zavreté alebo že museli začať prepúšťať, nie je preto, že by väčšina ich zamestnancov bola mŕtva alebo že by ležala s COVID-om-19 v nemocniciach, doma alebo niekde inde, že by nebola schopná riadne pracovať, vykonávať svoje zamestnanie či podnikateľskú činnosť. Keby to tak naozaj bolo, tak potom naozaj môžme smelo povedať, že za to všetko, čo sa tu na Slovensku dnes deje, môže ochorenie COVID-19. Lenže problém je v tom, že to tak nie je.
Firmy nezatvorili svoje prevádzky pre nedostatok práceschopných zamestnancov, ale výlučne preto, že ich k tomu priamo či nepriamo donútila Matovičova vláda. To je jednoducho fakt, pred ktorým si nemôžme zatvárať oči a ktorý nemôžme len tak jednoducho ignorovať.
Hovorím to preto, aby sme si všetci uvedomili, že o tom, v akom stave sa dnes nachádza Slovensko aj občania a kam sa posunieme ďalej, nerozhoduje vyššia moc v podobe ochorenia COVID-19, ale rozhoduje o tom výlučne vláda a dnes aj my tu v tomto parlamente. Len od nás závisí, či budeme v tejto agónii Slovenska pokračovať, alebo sa otočíme a zastavíme túto obrovskú tragédiu a neprávosť, ktorá sa pácha na našich občanoch.
Preto sa teda poďme pozrieť na opodstatnenosť núdzového stavu, ktorý, ak sa pozrieme na faktické dôsledky z neho vyplývajúce, nemôžme nazvať inak ako diktatúrou či totalitou. Pretože presne to núdzový stav je, či sa nám to páči, alebo nie. Aj keď sa to tak priamo v zákone nenazýva.
Zákon o bezpečnosti štátu hovorí jasne, a to, že „núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie“. Z toho teda jasne vyplýva, že základnou podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu, a teda následne aj na jeho predlžovanie, ak sa odvolávame na ochorenie COVID-19, je to, či tu máme pandémiu tohto ochorenia, alebo ju tu nemáme. A na to, aby tu bola na Slovensku pandémia, musí tu byť najskôr epidémia.
Samozrejme, nikto nespochybňuje, nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie existuje, aj keď o príčinách jeho vzniku existuje množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré si nekladieme len my, ale aj mnohí svetoví vedci, odborníci či štátnici. Nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie zasiahlo aj naše územie a že mnohí ľudia ho znášajú ťažko a niektorí ľudia dokonca na toto ochorenie musia byť hospitalizovaní či dokonca umierajú. Áno, to sú proste fakty, to nikto nespochybňuje, ani ja z tohto miesta toto nespochybňujem.
Čo však ale vyvoláva množstvo otázok, je niekoľko iných faktov. Tak za prvé. Ak sa všetky opatrenia točia okolo počtu pozitívne testovaných osôb, musíme vedieť, do akej miery sú osoby pozitívne testované na ochorenie COVID-19 skutočne choré práve na ochorenie COVID-19. Vieme, že pri všetkých ostatných infekčných chorobách sa za choré osoby označujú tie osoby, ktoré majú príznaky danej choroby a testovanie sa v zásade buď nevykonáva, alebo sa vykonáva, ale len na potvrdenie daného ochorenia. Zjednodušene povedané, na chrípku je chorý ten, čo má príznaky chrípky, a nikto neskúma, či človek bez príznakov chrípky náhodou nemá tento vírus v tele.
S COVID-om je to ale celkom iné, tu je úplne iný prístup. Pri COVID-e sa testujú a označujú za chorých aj celkom zdraví ľudia bez akýchkoľvek príznakov tohto ochorenia alebo s príznakmi tak miernymi, že ich možno ľahko zameniť či už s obyčajným prechladnutím alebo množstvom iných respiračných ochorení. Stačí, že sú pozitívne testovaní na toto ochorenie a automaticky ich označíme, že sú aj chorí. Aj to častokrát sú pozitívne testovaní testami, ktoré vykazujú veľkú mieru chybovosti. Napríklad spoľahlivosť tzv. antigénových testov, ktoré sa nám tu vnucovali pri plošnom testovaní a ktoré sa nám budú vnucovať ešte aj do budúcna, ako bolo už avizované, sa pohybuje na úrovni pod 70 %. Čo sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku, kde sa vyskytlo množstvo aj medializovaných prípadov, ktorí boli ľudí pozitívne testovaní na antigénovými testami, no boli negatívne testovaní neskôr presnejšími PCR testami. Výsledkom tohto prístupu je potom to, že počet chorých na COVID-19, ktorý je rozhodujúcim argumentom pri všetkých vládnych opatreniach, je umelo navyšovaný, nakoľko zahŕňa aj ľudí bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi tohto ochorenia, ktorých v skutočnosti nemôžme označovať za chorých, tak ako to nerobíme ani pri iných chorobách, ak chceme používať rovnaké metódy a rovnaký prístup ako pri týchto ostatných infekčných chorobách. A to, že počet takýchto prípadov nie je malý, je dokázanou skutočnosťou.
Napríklad podľa štúdie zverejnenej na vedeckom portáli British Medical Journal, z ktorej citoval dokonca aj mainstreamový web TV Markízy, citujem, „sa až u 78 % nakazených neprejavujú žiadne symptómy ochorenia COVID-19“, 78 % nakazených. A podľa Aleny Foltínovej, vedúcej oddelenia epidemiológie na Regionálnom úrade verejnom zdravotníctva priamo tu v hlavnom meste v Bratislave, ktorá poskytla rozhovor opäť pre mainstreamový web Aktuality.sk, dokonca až 90 % pozitívnych ľudí nemalo žiadne príznaky ochorenia, 90 % ľudí.
A o tom, aký je rozdiel medzi pozitívne testovaným a chorým, dobre vypovedá aj nasledovný výrok profesora doktora Ladislava Dušeka, ktorý nie je len tak nejaký šarlatán, akoby možno niekto z vás povedal, keby to na prvé počutie počul jeho meno, ale je to riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky a zároveň vedúci Inštitútu bioštatistiky a analýz na Masarykovej univerzite v Brne a ten povedal ešte minulý rok: „V živote som nezažil, že by sa okolo chrípok, ktoré vedia byť tiež celkom veľmi nebezpečné, odohrávala taká veľká mediálna šou, takmer reality šou. Denne sa prezentujú dáta a každý zverejnený počet pozitívnych diagnostikovaných je reportovaný snáď tisíckrát. Pritom je to ten menej podstatný údaj, pretože vlastne ani nejde o pacientov. Sú to ľudia, ktorí z väčšej časti nemajú kvôli svojej nákaze žiadne ťažkosti.“
Opierať teda vládne opatrenia vrátane predlžovania núdzového stavu o počet pozitívne testovaných je teda, jemne povedané, nielen skresľujúce, ale nič to nevypovedá o skutočnej chorobnosti obyvateľstva na ochorenie COVID-19.
Ale ak by to aj tak bolo, ak by aj každý pozitívne testovaný človek bol skutočne aj chorým človekom, ak by sme aj z týchto čísiel mohli spoľahlivo vychádzať, tak ďalšou otázkou, ktorú si musíme zodpovedať, je to, či je chorobnosť na Slovensku skutočne tak veľká, aby sme mohli hovoriť o tom, že máme na Slovensku aspoň epidémiu COVID-u-19. Pretože ani v mainstreamových médiách, ani tu v parlamente ešte nikto nerozoberal to, čo vlastne znamená epidémia. Koľko ľudí musí byť chorých, koľko ľudí musí zomierať na to, aby sme tu mohli mať nejakú epidémiu. Nielen COVID-u, ale akýchkoľvek iných chorôb.
Tak si to poďme rozobrať teraz. Existujú dva spôsoby, ako určiť, či ide o epidémiu. Prvý používa Úrad verejného zdravotníctva napríklad pri chrípke, keď epidémiu vyhlasuje vtedy, keď počet chorých dvojnásobne vzrastie v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. Podľa tohto kritéria sme tu naozaj mali epidémiu COVID-u, ale len od 6. marca do 13. apríla 2020 a potom v rámci tej druhej vlny od 30. septembra 2020 do 25. októbra. To znamená, že v období po 25. októbri sa u nás ani raz nezdvojnásobil počet chorých v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. To sú jednoducho oficiálne čísla, ktoré si môžete pozrieť aj na vládnom webe corona.gov, kde sú presné štatistiky. Čiže už viac ako dva mesiace podľa tohto kritéria nemožno hovoriť o epidémii COVID-u na Slovensku.
A potom je tu druhý spôsob, ako určiť, či ide o epidémiu, a to je ten, ktorý používajú v Čechách pri chrípke, a to počet chorých na 100-tisíc obyvateľov. Ak tento počet dosiahne číslo 1 600 až 1 800 prípadov, tak v Čechách vyhlasujú epidémiu. Na Slovensku sme ale zaznamenali podľa oficiálnej štatistiky najväčšiu chorobnosť od začiatku výskytu COVID-u-19 9. januára tohto roku, keď dosiahlo toto číslo 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. To je menej ako tých 1 600 alebo 1 800. Čiže podľa tohto spôsobu určovania sme tu epidémiu COVID-u nemali ani v minulosti a nemáme ju ani teraz.
A napokon je tu ešte jedna vec, ktorú pri posudzovaní toho, či tu máme epidémiu COVID-u, musíme zohľadniť, a to skutočnosť, ktorú priznáva oficiálny pandemický plán Českej republiky, teda vládny plán, podľa ktorého je štandardné, že pri epidémii chrípky, sezónnej chrípky, ochorie 5 až 10 % obyvateľov daného štátu a pri pandémii, ktorá bola vyhlásená teda oficiálne Svetovou zdravotníckou organizáciou, pri tej, pri chrípke ochorie aj dokonca 30 až 50 % obyvateľov daného štátu.
A viete, panie poslankyne, páni poslanci, koľko ľudí dodnes ochorelo na COVID-19 na Slovensku? Od začiatku tejto choroby je to presne spolu 3,83 % obyvateľov. Toľko ochorelo celkovej populácie obyvateľov Slovenskej republiky na COVID-19 a podotýkam znovu, že aj to nemuseli byť chorí, ale len pozitívne testovaní.
O akej epidémii alebo v nadväznosti na to v akej pandémii COVID-u tu potom teda ideme rozprávať a na základe toho robiť núdzový stav? Ako je možné, že celkom inak pristupujeme ku chrípke a celkom inak ku COVID-u? To, že to je ochorenie, ktoré sa tu u nás dovtedy nevyskytovalo, ešte neznamená, že by sme mali k nemu pristupovať inak. Prečo nepoužívame rovnaké kritériá na určovanie epidémie a rovnaké opatrenia pri oboch týchto ochoreniach?
Samozrejme, môžete mi oponovať, že COVID-19 je omnoho nebezpečnejšie ochorenie ako chrípka, a preto si vyžaduje celkom iný prístup. Ale keď si porovnáme tieto ochorenia, tak sa dopracujeme celkom k iným záverom. Niečo už naznačil infektológ Pavol Jarčuška, ktorý je dokonca členom Pandemickej komisie Slovenskej republiky, ktorý pre mainstreamový denník Nový Čas povedal, citujem: „Chrípka je ochorenie, ktoré ma vždy ťažký priebeh, u koronavírusu máme veľa asymptomatických nosičov. U chrípky to tak nebýva.“ Čiže inými slovami povedal, že chrípka býva vždy nebezpečná, koronavírus býva niekedy nebezpečný.
Ak si pozrieme oficiálne štatistické porovnanie chrípky a COVID-u z hľadiska chorobnosti, teda z hľadiska toho, ako veľmi sú schopné zasiahnuť tieto choroby obyvateľstvo, tak zistíme, že pri bežnej chrípke je vrcholová chorobnosť priemerne cca 2 600 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Pri COVID-e, ako som to už uvádzal predtým, je táto chorobnosť zatiaľ, vrcholná chorobnosť dosiahla 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, čo je ďaleko menej, ako býva chorobnosť pri bežnej sezónnej chrípke. To znamená, že z hľadiska schopnosti rozširovať sa je chrípka nebezpečnejšia ako COVID.
A ak si porovnáme úmrtnosť na chrípku s úmrtnosťou na COVID, zistíme, že ani toto sa veľmi neodlišuje, čo dokazuje napríklad metaštúdia, už viackrát spomínaná metaštúdia lekára a vedca a profesora medicíny a epidemiológie na Stanfordskej univerzite Johna Joannidesa, ktorý k takémuto záveru dospel na základe 61 štúdií z celého sveta a podľa ktorého je úmrtnosť na COVID priemerne na úrovni 0,23 %, zvlášť ak sa zohľadní aj veľký počet nezachytených prípadov.
A napokon nepotrebujeme ani riešiť štúdie zahraničných lekárov a vedcov, stačí si pozrieť údaje z oficiálnej štatistiky Úradu verejného zdravotníctva aj u nás. Kým za 7 mesiacov trvania chrípkovej sezóny 2016 – 2017 zomrelo na Slovensku 3 703 ľudí, na COVID-19 zomrelo za dlhšie obdobie viac ako 10 mesiacov do dnešného dňa menej ľudí spolu 3 102. Aj to je otázka, koľko z nich zomrelo skutočne na COVID a koľko s COVID-om, teda v dôsledku nejakých pridružených ochorení, na ktoré by zomreli rovnako predčasne, aj keby sa nenakazili COVID-om.
Z týchto čísiel a faktov vychádzajúcich z oficiálnych údajov inštitúcií, ktoré asi nikto z vás nechce spochybňovať, vyplýva jednoznačný záver. Môžte si z toho myslieť, čo chcete, ale každý normálne uvažujúci človek v tom nemôže nič iné vidieť, a to, že epidémia COVID-u na Slovensku jednoducho podľa týchto kritérií nie je. Ak by aj bola, tak nie je nebezpečnejšia ako epidémia bežnej sezónnej chrípky. Vyplýva to jednoznačne zo štatistík, čísiel o chorobnosti, o úmrtnosti a zo všetkých týchto ostatných faktorov.
Ja uznávam, že možno inak to subjektívne pociťujú tí ľudia, ktorí s týmto ochorením bojujú, ktorí ho prekonali alebo ktorí sa stretávajú s ich ťažkým priebehom na oddeleniach, kde sa tie ťažké priebehy sústreďujú v nemocniciach, a chápem, že títo ľudia to môžu pociťovať subjektívne inak. Ale my ako poslanci sa musíme pozrieť na toto, na celý tento priebeh a na toto ochorenie s nadhľadom. Musíme sa na to pozrieť s ohľadom na objektívne faktory a nemôžme vidieť v tom iba príbehy jednotlivých konkrétnych ľudí. Lebo tie príbehy sú aj tragické, ale sú aj menej tragické a sú aj také, že jednoducho niektorí ľudia tie príznaky nemajú.
Ak sme ale teda ani v minulosti nevyhlasovali kvôli chrípke núdzový stav a nerobili žiadne ďalekosiahle opatrenia likvidujúce živobytia, základné ľudské práva a slobody našich občanov, nie je najmenší dôvod na to, aby sme to robili ani teraz.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, kto z vás súhlasí s predĺžením núdzového stavu, súhlasí s tým buď len preto, že mu núdzový stav vyhovuje, alebo podľahol panike bez toho, aby sa zoznámil so skutočným stavom veci. S tým stavom, čo, opäť zdôrazňujem, nevychádza z nejakých hoaxov, pretože toto sú všetko podložené veci, ale z oficiálnych dokumentov oficiálnych inštitúcií a odborníkov.
Nech teda nerozhoduje politika, nech nerozhoduje paranoja ani panika, žiadne pokútne úmysly a pofidérne záujmy tých, ktorým tento tragický stav a predlžovanie núdzového stavu na Slovensku vyhovuje. Nech rozhoduje výlučne pravda a záujem slovenského národa a našich slovenských občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
15:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:35
Miroslav SujaSprávne si povedal, správne si povedal... Keď SaS-ka začala tak dobre, správne si povedal, že to vystúpenie pani Zemanovej bolo bez faktov, o ničom, samý balast. Nepovedala nič konkrétne, len čistý balast, ale to...
Správne si povedal, správne si povedal... Keď SaS-ka začala tak dobre, správne si povedal, že to vystúpenie pani Zemanovej bolo bez faktov, o ničom, samý balast. Nepovedala nič konkrétne, len čistý balast, ale to je v SaS-ke zjavné. Oni majú krásne vyjadrenia do médií, ale v skutočnosti hlasujete úplne ináč. A to bolo vidno, ako pani Zemanová zbabelo odišla miesto toho, aby reagovala na naše faktické poznámky, ktoré boli veľmi nepríjemné. Tak radšej sa zodvihla a odišla, ale to ste celí v SaS-ke vy. Vy do médií dáte všetko, čo chcú ľudia počuť, a tu presne hlasujete ináč.
Takže, Rasťo, ešte raz ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie a na to, že si poukázal a tu bolo vidno ten rozdiel medzi tvojím vystúpením a predchádzajúcou rečníčkou pani poslankyňou Zemanovou. Dúfam, že si to niekto pozre celé jedno aj druhé a potom neviem, kto sa bude smiať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:35 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Rasťo, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, ktorému sa nedá absolútne nič vyčítať. Samé fakty, ktoré sa dajú overiť, fakty, ktoré sa dajú overiť. Ako vidím z reakcie kolegov, mám pravdu. (Smiech v sále.)
Správne si povedal, správne si povedal... Keď SaS-ka začala tak dobre, správne si povedal, že to vystúpenie pani Zemanovej bolo bez faktov, o ničom, samý balast. Nepovedala nič konkrétne, len čistý balast, ale to je v SaS-ke zjavné. Oni majú krásne vyjadrenia do médií, ale v skutočnosti hlasujete úplne ináč. A to bolo vidno, ako pani Zemanová zbabelo odišla miesto toho, aby reagovala na naše faktické poznámky, ktoré boli veľmi nepríjemné. Tak radšej sa zodvihla a odišla, ale to ste celí v SaS-ke vy. Vy do médií dáte všetko, čo chcú ľudia počuť, a tu presne hlasujete ináč.
Takže, Rasťo, ešte raz ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie a na to, že si poukázal a tu bolo vidno ten rozdiel medzi tvojím vystúpením a predchádzajúcou rečníčkou pani poslankyňou Zemanovou. Dúfam, že si to niekto pozre celé jedno aj druhé a potom neviem, kto sa bude smiať.
Ďakujem.
Rozpracované
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Eduard KočišNa začiatku svojej rozpravy si sa opýtal, prečo tu nesedí pán premiér Slovenskej republiky. Ja ti na to odpoviem. Pretože tento človek sa za tento spôsobený stav v Slovenskej republike hanbí natoľko, že posiela kadekoho kadekde, len on nepríde nikam. Nepríde do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, kde by mal tento núdzový stav, ak na ňom takto trvá, obhajovať, ale pošle tu dvoch členov vlády a on sa schová bohviekde. Tento človek už asi len chodí naozaj po kanáloch, pretože nikde jeho noha by nemala vstúpiť. Tento človek spôsobil týmto núdzovým stavom to, že likvidujeme ekonomiku, ničíme podnikateľské prostredie, deti nám doma hlúpnu, hlúpnu, ale neuveriteľným spôsobom. A jednoducho tento človek ešte chce obhajovať to, že núdzový stav je naozaj potrebný, že núdzový stav je naozaj to jediné, čo môže našu krajinu spasiť a čo ju zachráni od tejto, tejto, tejto pliagy, ako on to nazýva? Nie. Toto je celý jeden obrovský mediálny celosvetový cirkus. Všetky choroby sveta zároveň neexistujú, existuje iba COVID. Kde sa nám schovala chrípka?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:37 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Schlosár, naozaj veľká, veľká, veľká a ešte raz veľká vďaka za tvoj príspevok, v ktorom si naozaj zhodnotil len celý tento koronacirkus. Všetky fakty, ktoré si tuná predostrel, nečerpal si so žiadnych konšpiračných médií, ako sa tuná často používa za krásny výraz, ale boli to všetko len fakty, ktoré použili špičkoví lekári, špičkoví vedci, a týmito faktami sa naozaj musíme riadiť, týmto faktom musíme veriť, pretože všetko sú to naozaj dohľadateľné informácie. Nie sú vycucané z prstu, nevymyslel si si ich za rečníckym pultom, ale sú to len naozaj, ešte raz, fakty, ktoré vie každý jeden človek, ktorý je trošku počítačovo zdatný, vie si krásne dohľadať.
Na začiatku svojej rozpravy si sa opýtal, prečo tu nesedí pán premiér Slovenskej republiky. Ja ti na to odpoviem. Pretože tento človek sa za tento spôsobený stav v Slovenskej republike hanbí natoľko, že posiela kadekoho kadekde, len on nepríde nikam. Nepríde do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, kde by mal tento núdzový stav, ak na ňom takto trvá, obhajovať, ale pošle tu dvoch členov vlády a on sa schová bohviekde. Tento človek už asi len chodí naozaj po kanáloch, pretože nikde jeho noha by nemala vstúpiť. Tento človek spôsobil týmto núdzovým stavom to, že likvidujeme ekonomiku, ničíme podnikateľské prostredie, deti nám doma hlúpnu, hlúpnu, ale neuveriteľným spôsobom. A jednoducho tento človek ešte chce obhajovať to, že núdzový stav je naozaj potrebný, že núdzový stav je naozaj to jediné, čo môže našu krajinu spasiť a čo ju zachráni od tejto, tejto, tejto pliagy, ako on to nazýva? Nie. Toto je celý jeden obrovský mediálny celosvetový cirkus. Všetky choroby sveta zároveň neexistujú, existuje iba COVID. Kde sa nám schovala chrípka?
Rozpracované
15:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:39
Dominik DrdulHovorili ste o nejakých faktoch, tak ja vám tiež poviem pár faktov.
Pri zásadne menej závažnej epidemiologickej situácii Ústavný súd jednoznačne konštatoval ústavnosť vyhlásenia núdzového stavu a to, že sme neporušili takýmto vyhlásením nič.
Nikto nič nespochybňuje? Vy ste spochybnili snáď všetko. Spochybnili ste...
Hovorili ste o nejakých faktoch, tak ja vám tiež poviem pár faktov.
Pri zásadne menej závažnej epidemiologickej situácii Ústavný súd jednoznačne konštatoval ústavnosť vyhlásenia núdzového stavu a to, že sme neporušili takýmto vyhlásením nič.
Nikto nič nespochybňuje? Vy ste spochybnili snáď všetko. Spochybnili ste oficiálne štatistiky NCZI, spochybnili ste tragédie, individuálne tragédie konkrétnych ľudí. Spochybnili ste to, že opatrenia, ktoré zavádzame, majú nejaký význam a zmysel. Pričom si dovolím tvrdiť, že 3 102 úmrtí, ktoré je mimoriadne znepokojivé číslo, tu máme iba vďaka tomu a iba vďaka tomu, že robíme opatrenia, aké robíme.
Hovorili ste, že nič nespochybňujete, no vaše weby a stránky a skupiny na sociálnych sieťach a všetky nástroje na sociálnych sieťach, ktoré sú na ne napojené, sú plné spochybňovania, popierania nezmyslov a šírenia bludov.
Hovorí vám niečo také pojem bezpríznakový nosič? To je človek, ktorý, ste ako povedali, nemá absolútne žiadne príznaky, napriek tomu môže ochorenie prenášať. Chorobnosť a úmrtnosť je vďaka opatreniam taká, aká je. Bez nich by bola zásadne vyššia; 3,83 % nakazených z celkovej populácie, to sú iba zistení ľudia, ktorých sa nám podarilo otestovať, nie celkový počet.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:39 hod.
Bc.
Dominik Drdul
Videokanál poslanca
Kolega, vy ste neskutočný. Zase raz ste toho narozprávali pomerne dosť, ale však dobre. Poďme teda postupne.
Hovorili ste o nejakých faktoch, tak ja vám tiež poviem pár faktov.
Pri zásadne menej závažnej epidemiologickej situácii Ústavný súd jednoznačne konštatoval ústavnosť vyhlásenia núdzového stavu a to, že sme neporušili takýmto vyhlásením nič.
Nikto nič nespochybňuje? Vy ste spochybnili snáď všetko. Spochybnili ste oficiálne štatistiky NCZI, spochybnili ste tragédie, individuálne tragédie konkrétnych ľudí. Spochybnili ste to, že opatrenia, ktoré zavádzame, majú nejaký význam a zmysel. Pričom si dovolím tvrdiť, že 3 102 úmrtí, ktoré je mimoriadne znepokojivé číslo, tu máme iba vďaka tomu a iba vďaka tomu, že robíme opatrenia, aké robíme.
Hovorili ste, že nič nespochybňujete, no vaše weby a stránky a skupiny na sociálnych sieťach a všetky nástroje na sociálnych sieťach, ktoré sú na ne napojené, sú plné spochybňovania, popierania nezmyslov a šírenia bludov.
Hovorí vám niečo také pojem bezpríznakový nosič? To je človek, ktorý, ste ako povedali, nemá absolútne žiadne príznaky, napriek tomu môže ochorenie prenášať. Chorobnosť a úmrtnosť je vďaka opatreniam taká, aká je. Bez nich by bola zásadne vyššia; 3,83 % nakazených z celkovej populácie, to sú iba zistení ľudia, ktorých sa nám podarilo otestovať, nie celkový počet.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:41
Juraj KrúpaA čo sa to týka tých, tých faktov, prosím vás...
A čo sa to týka tých, tých faktov, prosím vás pekne, veď vy ste popreli úplne všetkých vedcov. Či sú to vedci z Číny, z Ruska, z Ameriky, to je jedno, všetci sa mýlia, len Schlosár vie, ako to má byť.
A viac nejak nebudem tu s vami polemizovať s tými, o tých vašich bludoch, veď to je nekonečné.
Ale len jedna taká drobnosť (zasmiatie sa rečníka) k tomu zatváraniu, za čo môže ako Matovič. Ja som sa pobavil, lebo ja už v tom vidím to, že vlastne vy ste vôbec obsesívne posadnutý Igorom Matovičom, že on vlastne môže zatvoriť, kde chce, čo chce, takže asi aj tie všetky reštaurácie a podniky, ktoré ste tu spomínal, či to je v Rakúsku, alebo v Indii, alebo kdekoľvek v Argentíne, aj za to môže Matovič, aj tam ich dokázal zavreť, on je taký všemocný. To bude určite nejaké svetové sprisahanie. Takže, bohužiaľ.
No a ja len ešte taká otázočka nakoniec, keď tu hovoríte o COVID-e, že to neni choroba a tie percentá, ktoré ste tu hádzal niekde z brucha alebo sa dočítal na nejakom konšpiračnom plátku – a čo potom poviete na tie preplnené nemocnice? To, to sú nejakí čakatelia na operáciu bedrového kĺbu alebo ja neviem, vysvetlite mi, čo sú to za pacientov? Ďakujem.
A ešte jedna vec, pán doktor Urban, ja som z lekárskej rodiny, nejak ako netrápi vás to, čo hovoria vaši kolegovia, ste lekár. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:41 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja (zasmiatie sa rečníka), ja žasnem, tam v tom kútiku vy, čo tam sedíte, vy si naozaj myslíte, že ste nejakí že tribúni ľudu, že zastupujete nejaké záujmy a hovoríte hlasom ľudu? Ale ja vás poopravím, vy ste tribúni bludu, a to, čo predviedol teraz pán poslanec Schlosár, to bol jeden blud za druhým. To nie že on čerpal z nejakej konšpiračnej teórie, on tu vytvoril novú.
A čo sa to týka tých, tých faktov, prosím vás pekne, veď vy ste popreli úplne všetkých vedcov. Či sú to vedci z Číny, z Ruska, z Ameriky, to je jedno, všetci sa mýlia, len Schlosár vie, ako to má byť.
A viac nejak nebudem tu s vami polemizovať s tými, o tých vašich bludoch, veď to je nekonečné.
Ale len jedna taká drobnosť (zasmiatie sa rečníka) k tomu zatváraniu, za čo môže ako Matovič. Ja som sa pobavil, lebo ja už v tom vidím to, že vlastne vy ste vôbec obsesívne posadnutý Igorom Matovičom, že on vlastne môže zatvoriť, kde chce, čo chce, takže asi aj tie všetky reštaurácie a podniky, ktoré ste tu spomínal, či to je v Rakúsku, alebo v Indii, alebo kdekoľvek v Argentíne, aj za to môže Matovič, aj tam ich dokázal zavreť, on je taký všemocný. To bude určite nejaké svetové sprisahanie. Takže, bohužiaľ.
No a ja len ešte taká otázočka nakoniec, keď tu hovoríte o COVID-e, že to neni choroba a tie percentá, ktoré ste tu hádzal niekde z brucha alebo sa dočítal na nejakom konšpiračnom plátku – a čo potom poviete na tie preplnené nemocnice? To, to sú nejakí čakatelia na operáciu bedrového kĺbu alebo ja neviem, vysvetlite mi, čo sú to za pacientov? Ďakujem.
A ešte jedna vec, pán doktor Urban, ja som z lekárskej rodiny, nejak ako netrápi vás to, čo hovoria vaši kolegovia, ste lekár. (Potlesk.)
Rozpracované
15:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:43
Peter OsuskýViete, partneri Freddieho Mercuryho tiež nemali napísané na čele ani vytetované, ani nakreslené, aký vírus nosia. Len skončil v hrobe. Takisto nosiči týfu, vrele odporúčam film podľa novely Adolfa Branalda „Pozor, vizita“ s vynikajúcim hereckým výkonom Rudolfa Hrušínského ako bacilonosiča týfu. Ubezpečujem vás, že ix ľudí sa v dejinách nakazilo od bezpríznakových, krv nechrchľajúcich tuberákov a potom zomreli na tuberkulózu.
Teda len idiot, úplný idiot alebo ten, ktorý ešte aj čerpá od idiotov, môže povedať, že podmienkou choroby je mať klinické príznaky. Ale aký išiel, taký našiel a z takých zdrojov čerpal. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:43 hod.
MUDr. CSc.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená snemovňa, mali sme možnosť, vzácnu možnosť, počuli sme hlas proroka. (Smiech v sále.) Pätnásť minút nás prorok Schlosár presviedčal so zápalom hodným lepšej veci o tom, že všetci sme blbci, teda myslím tým blbci od Aljašky po Austráliu a krížom naopak po Brazíliu, ale kotlebovci sú lietadlo. (Smiech v sále.) Len škoda teraz skutočne polemizovať s tým, čo som si vypočul. Len si dovolím uviesť zopár chorôb, ktoré ste vy vybavili pod obrazom COVID-u, však vlastne ten človek, ktorý mal COVID a nie je chorý, tak vlastne nie je chorý.
Viete, partneri Freddieho Mercuryho tiež nemali napísané na čele ani vytetované, ani nakreslené, aký vírus nosia. Len skončil v hrobe. Takisto nosiči týfu, vrele odporúčam film podľa novely Adolfa Branalda „Pozor, vizita“ s vynikajúcim hereckým výkonom Rudolfa Hrušínského ako bacilonosiča týfu. Ubezpečujem vás, že ix ľudí sa v dejinách nakazilo od bezpríznakových, krv nechrchľajúcich tuberákov a potom zomreli na tuberkulózu.
Teda len idiot, úplný idiot alebo ten, ktorý ešte aj čerpá od idiotov, môže povedať, že podmienkou choroby je mať klinické príznaky. Ale aký išiel, taký našiel a z takých zdrojov čerpal. (Potlesk.)
Rozpracované
15:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:45
Jana Bittó CigánikováA takisto núdzový stav dovoľuje ministerstvu zdravotníctva organizovať aj, aj ambulantných lekárov, riadiť tie subjekty hospodárskej mobilizácie, boli napríklad, bolo ich veľmi veľa, bolo by, bolo ich oveľa viac zahrnutých medzi tieto subjekty, aby, aby ich ministerstvo vedelo riadiť.
No, môžme si mysleť čokoľvek o tom, že akým spôsobom to robí, ale asi všetci chápeme, že je situácia, keď, keď naozaj nám zomiera, množstvo spoluobčanov a stále viac. Nakoniec už každý z nás aj asi niekoho takého pozná a že je potrebné robiť všetko pre to, aby sa táto pandémia alebo obrana proti nej dala riadiť.
A ja sa tu dočkám vystúpenia v Národnej rade, zákonodarnom orgáne, kde vlastne sa dozviem, že v podstate korona ani neexistuje a všetko je to iba, iba faloš. No ja by som odporučila iné zdroje jak Bádateľ a InfoVojna a Kulturblog, naozaj toto je realita, treba to riešiť.
Ale zároveň hovoríme aj do našich radov, naozaj by bolo dobré, keby tu bol aj pán premiér, aj pán minister zdravotníctva, aby sme tu sedeli viacerí, aby sme vysvetľovali aj fanúšikom kotlebovcov, že je to naozaj potrebné.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:45 hod.
Mgr. MBA
Jana Bittó Cigániková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. My tu sedíme k návrhu o tom, že teda je potrebný núdzový stav, pretože máme plné nemocnice a aj tí riaditelia nemocníc, ktorí mi to v praxi aj potvrdili, že im pomáha minimálne pri tej organizácii personál, im pomáha núdzový stav v tom, že nemôžu sa prudko nejak meniť tie počty personálu, nemôžu, nemôžu, nemusia teda sa obávať toho, že veľa ľudí naraz si zobere dovolenku, je to obrovsky vyčerpávajúce pre ten personál samotný. Ale naozaj je v praxi realitou, že keby, keby núdzový stav skončil, napríklad by si povedali niektorí zdravotníci úplne z pochopiteľných dôvodov, že stačilo, tak jednoducho nám by, nám by úplne krachli alebo exli tie nemocnice niektoré.
A takisto núdzový stav dovoľuje ministerstvu zdravotníctva organizovať aj, aj ambulantných lekárov, riadiť tie subjekty hospodárskej mobilizácie, boli napríklad, bolo ich veľmi veľa, bolo by, bolo ich oveľa viac zahrnutých medzi tieto subjekty, aby, aby ich ministerstvo vedelo riadiť.
No, môžme si mysleť čokoľvek o tom, že akým spôsobom to robí, ale asi všetci chápeme, že je situácia, keď, keď naozaj nám zomiera, množstvo spoluobčanov a stále viac. Nakoniec už každý z nás aj asi niekoho takého pozná a že je potrebné robiť všetko pre to, aby sa táto pandémia alebo obrana proti nej dala riadiť.
A ja sa tu dočkám vystúpenia v Národnej rade, zákonodarnom orgáne, kde vlastne sa dozviem, že v podstate korona ani neexistuje a všetko je to iba, iba faloš. No ja by som odporučila iné zdroje jak Bádateľ a InfoVojna a Kulturblog, naozaj toto je realita, treba to riešiť.
Ale zároveň hovoríme aj do našich radov, naozaj by bolo dobré, keby tu bol aj pán premiér, aj pán minister zdravotníctva, aby sme tu sedeli viacerí, aby sme vysvetľovali aj fanúšikom kotlebovcov, že je to naozaj potrebné.
Rozpracované
15:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:47
Marian KotlebaNamiesto...
Namiesto toho tu je nejaký minister školstva, ktorého práve predseda vlády vyzval, aby vrátil svoj falošne nadobudnutý titul. Toto je vizitka vlády. A Matovič len cez víkend povedal, že keď Gröhling vráti svoj, tak vráti aj on! A takýto človek tu sedí a prezentuje tu predĺženie núdzového stavu. Takýto človek tu chce povedať všetkým Slovákom, celému národu o tom, že je potrebné ich znova gniaviť, že je potrebné ich znova držať v núdzovom stave.
A potom vystúpi kolega Schlosár a úplne s kľudom vám dá vaše vlastné čísla a vaše reakcie sú, kolegovia, nehnevajte sa, ale primitívne. Najprv tu kolega Krúpa, ktorý reprezentuje 1 864 hlasov, hovorí o tribúnovi ľudu a potom tu kolega Osuský hovorí o homosexuálovi Mercurym, neviem, komu sa tým chcel pripomenú, ale že možno partnerom z vlády.
Čiže toto je vizitka, toto je vaša vizitka a vy v takejto zostave chcete Slovensko držať a nútiť k predĺženiu núdzového stavu. Veď sa spamätajte! Spamätajte sa, lebo ľudia vás už nevládzu počúvať. Ľudia už nevládzu počúvať hádky medzi tým, kto má a kto nemá ukradnutý titul, ľudia už nevládzu počúvať, kto koľko z vás si ukradol na kšeftoch s testami, ľudia už nevládzu počúvať tie vaše nekompetentné rozhodnutia, ktorými vysvetľujete, prečo ich deti nemôžu chodiť do škôlky a prečo ich firmy nemôžu pracovať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:47 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Rasťo Schlosár, ja si myslím, že tým, že si použil čísla len z oficiálnych štatistík a zdrojov, si jednoducho, a vidíme to aj podľa reakcií, si úplne rozbil týchto poslancov vládnej koalície a možno... (Smiech v sále.) Môžu sa smiať, ale možno práve preto, že nechce na tieto čísla oficiálne reagovať, tak tu dnes nesedí ani predseda vlády Matovič a nie je tu ani jeho skvelý minister zdravotníctva Krajčí. Kde sú hrdinovia doby?
Namiesto toho tu je nejaký minister školstva, ktorého práve predseda vlády vyzval, aby vrátil svoj falošne nadobudnutý titul. Toto je vizitka vlády. A Matovič len cez víkend povedal, že keď Gröhling vráti svoj, tak vráti aj on! A takýto človek tu sedí a prezentuje tu predĺženie núdzového stavu. Takýto človek tu chce povedať všetkým Slovákom, celému národu o tom, že je potrebné ich znova gniaviť, že je potrebné ich znova držať v núdzovom stave.
A potom vystúpi kolega Schlosár a úplne s kľudom vám dá vaše vlastné čísla a vaše reakcie sú, kolegovia, nehnevajte sa, ale primitívne. Najprv tu kolega Krúpa, ktorý reprezentuje 1 864 hlasov, hovorí o tribúnovi ľudu a potom tu kolega Osuský hovorí o homosexuálovi Mercurym, neviem, komu sa tým chcel pripomenú, ale že možno partnerom z vlády.
Čiže toto je vizitka, toto je vaša vizitka a vy v takejto zostave chcete Slovensko držať a nútiť k predĺženiu núdzového stavu. Veď sa spamätajte! Spamätajte sa, lebo ľudia vás už nevládzu počúvať. Ľudia už nevládzu počúvať hádky medzi tým, kto má a kto nemá ukradnutý titul, ľudia už nevládzu počúvať, kto koľko z vás si ukradol na kšeftoch s testami, ľudia už nevládzu počúvať tie vaše nekompetentné rozhodnutia, ktorými vysvetľujete, prečo ich deti nemôžu chodiť do škôlky a prečo ich firmy nemôžu pracovať.
Rozpracované
15:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:49
Peter PollákTak najskôr poviete, že kolabuje ekonomika nie kvôli COVID-u, ale kvôli Matovičovi, potom že nespochybňujete COVID, že tu je a že zabíja, potom zase opäť, že to je nejaká len chrípka. Potom zase testy antigénové a PCR, ktoré, vlastne už všetci...
Tak najskôr poviete, že kolabuje ekonomika nie kvôli COVID-u, ale kvôli Matovičovi, potom že nespochybňujete COVID, že tu je a že zabíja, potom zase opäť, že to je nejaká len chrípka. Potom zase testy antigénové a PCR, ktoré, vlastne už všetci vedia, že ako sa používajú. Nič konkrétne o prerokovanom bode, o núdzovom stave ste nepovedali, ale len to, čo sa na vás za tých desať mesiacov nalepilo o pandémii, pardon, nie, podľa vás pandémia na Slovensku nie je.
Ja vás týmto chcem, pán kolega, pekne poprosiť, aby ste sa vrátili naspäť, dobre si to naštudujte a potom sa môžete vrátiť a ospravedlniť, lebo kvôli, kvôli takým, ako ste vy, dnes ľudia umierajú, lebo popierajú COVID a porovnávajú COVID s chrípkou. Pán kolega, vy ste zázrak, bolo to od vás naozaj hlúpe a lacné.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:49 hod.
Mgr.
Peter Pollák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán kolega, toto bol fakt zbytočné, neučesané a použijem aj slovo vášho kolegu, schizofrenické, že som naozaj nerozumel tomu, čo ste vlastne celou tou rozpravou chceli povedať.
Tak najskôr poviete, že kolabuje ekonomika nie kvôli COVID-u, ale kvôli Matovičovi, potom že nespochybňujete COVID, že tu je a že zabíja, potom zase opäť, že to je nejaká len chrípka. Potom zase testy antigénové a PCR, ktoré, vlastne už všetci vedia, že ako sa používajú. Nič konkrétne o prerokovanom bode, o núdzovom stave ste nepovedali, ale len to, čo sa na vás za tých desať mesiacov nalepilo o pandémii, pardon, nie, podľa vás pandémia na Slovensku nie je.
Ja vás týmto chcem, pán kolega, pekne poprosiť, aby ste sa vrátili naspäť, dobre si to naštudujte a potom sa môžete vrátiť a ospravedlniť, lebo kvôli, kvôli takým, ako ste vy, dnes ľudia umierajú, lebo popierajú COVID a porovnávajú COVID s chrípkou. Pán kolega, vy ste zázrak, bolo to od vás naozaj hlúpe a lacné.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
15:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:50
Jozef ŠimkoVážení páni, ja si dovolím otvorene povedať, že my kotlebovci nespochybňujeme to, že tu ten COVID existuje v rámci Slovenskej republiky, áno, je tu...
Vážení páni, ja si dovolím otvorene povedať, že my kotlebovci nespochybňujeme to, že tu ten COVID existuje v rámci Slovenskej republiky, áno, je tu tá choroba, je to nebezpečná choroba nielen na Slovensku, ale v rámci, dovolím si povedať, celého sveta, celej Európy.
Vážení priatelia, ale nedá mi, aby som nepoukázal na jednu vec. Môj matričný obvod Rimavská Sobota, čo pochádza Horné Zahorany, to je potom Pavlovce, Rimavské Janovce, Zacharovce, čiže cirka je tam asi 40-tisíc ľudí. Vážení priatelia, v roku 2018 sme mali 616 mŕtvol, ´19 sme mali 650 mŕtvol a vlani, v roku 2020, 634 mŕtvol. To znamená, že sme vlani mali o 16 mŕtvol menej ako v roku 2019 a cirka o 35 mŕtvol menej ako v roku 2018. (Reakcia z pléna.) Pardon, mŕtvych. Jedna vec.
Ale nedá mi jednu vec, ak ste registrovali slová pána predsedu vlády, pána Matoviča, ktorý hovorí, že teoreticky v jeseni v roku 2020 bolo nakúpených 3,8 mil. testov, a jednoznačne povedal, že tieto testy, ktoré boli nakúpené, by nedal ani svojmu psovi, vážení priatelia. Tak takýmto testami sme v podstate testovali našich občanov žijúcich na území Slovenskej republiky?
A keď hovoríme o tom, vážený pán Osuský, vy hovorili ste o idiotoch. No ale kto nazval idiotom a koho? Pán Matovič nazval idiotom pána Sulíka a dovolím si povedať, že Matovič nesiaha Sulíkovi ani po päty. A takto pracuje vláda Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.1.2021 o 15:50 hod.
JUDr.
Jozef Šimko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ono, áno, jasné je nám to, že od 29. opäť vláda Slovenskej republiky predĺžila núdzový stav. Áno, vieme veľmi dobre, že dneska ideme hlasovať o tom do 20 dní, aby sme, skrátka, udobrili toto rozhodnutie vlády Slovenskej republiky.
Vážení páni, ja si dovolím otvorene povedať, že my kotlebovci nespochybňujeme to, že tu ten COVID existuje v rámci Slovenskej republiky, áno, je tu tá choroba, je to nebezpečná choroba nielen na Slovensku, ale v rámci, dovolím si povedať, celého sveta, celej Európy.
Vážení priatelia, ale nedá mi, aby som nepoukázal na jednu vec. Môj matričný obvod Rimavská Sobota, čo pochádza Horné Zahorany, to je potom Pavlovce, Rimavské Janovce, Zacharovce, čiže cirka je tam asi 40-tisíc ľudí. Vážení priatelia, v roku 2018 sme mali 616 mŕtvol, ´19 sme mali 650 mŕtvol a vlani, v roku 2020, 634 mŕtvol. To znamená, že sme vlani mali o 16 mŕtvol menej ako v roku 2019 a cirka o 35 mŕtvol menej ako v roku 2018. (Reakcia z pléna.) Pardon, mŕtvych. Jedna vec.
Ale nedá mi jednu vec, ak ste registrovali slová pána predsedu vlády, pána Matoviča, ktorý hovorí, že teoreticky v jeseni v roku 2020 bolo nakúpených 3,8 mil. testov, a jednoznačne povedal, že tieto testy, ktoré boli nakúpené, by nedal ani svojmu psovi, vážení priatelia. Tak takýmto testami sme v podstate testovali našich občanov žijúcich na území Slovenskej republiky?
A keď hovoríme o tom, vážený pán Osuský, vy hovorili ste o idiotoch. No ale kto nazval idiotom a koho? Pán Matovič nazval idiotom pána Sulíka a dovolím si povedať, že Matovič nesiaha Sulíkovi ani po päty. A takto pracuje vláda Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Rozpracované