23. schôdza

Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Ja teraz prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Juraja Krúpu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca gestorského výboru predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania návrhu Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky.
Návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 372 z 8. januára 2021 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania vo výboroch. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol uvedený materiál pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prerokovali návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky po
a) schváliť návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky,
b) Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky schválenú uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. pardon, po b) zrušiť Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky schválenú uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1853 z 27. septembra 2005.
Stanovisko gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram rozpravu o tomto bode programu, do ktorej som dostal nasledovné písomné prihlášky. Za klub Ľudová strana Naše Slovensko pán poslanec Marian Kotleba, za klub ZA ĽUDÍ pán poslanec Tomáš Valášek a potom jednotliví rečníci pán poslanec Ondrej Dostál, pán poslanec Radovan Kazda, pán poslanec Milan Mazurek a pán poslanec Peter Kmec.
Ešte predtým sa hlási spravodajca. Nech sa páči, máte možnosť vystúpiť v rozprave.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže ma páni od Kotlebu tak veľmi pochválili v tom predošlom vystúpení k Obrannej stratégii, tak si nenechám ujsť ani príležitosť sa vyjadriť aj k Bezpečnostnej stratégii.
Tak, ak dovolíte, musím povedať, že posilňovanie dôvery a pozitívneho vzťahu občanov k štátu, či už je to súkromného sektora alebo aj mimovládnych organizácií, čiže celého spektra spoločnosti je kľúčovým predpokladom celospoločenskej odolnosti. Bohužiaľ, stačí sa mi rozhliadnuť po tejto sále a je mi úplne jasné, že celospoločenskú odolnosť je nesmierne náročné dosiahnuť. Keďže platformu pre budovanie dôvery je zdieľaný záujem na vlastnej suverénnej štátnosti Slovenskej republiky udržanie demokratického ústavnoprávneho poriadku, bezpečnosti a prosperity.
A osobne ma veľmi teší, že máme konečne po 16 rokoch nové strategické dokumenty, ktoré sú pre nás tak dôležité a potrebné. Tieto strategické dokumenty presne popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je. Nikto nám nediktuje, čo si máme myslieť a ako máme bezpečnostné prostredie vnímať, pretože sme hrdou a zvrchovanou republikou. Svoju obranyschopnosť si budujeme, samozrejme, pre seba, ale aj v kontexte našich medzinárodných záväzkov v rámci štruktúr EÚ a NATO.
To sa týka modernizácie našich ozbrojených síl a výdavkov na našu obranu 2 %, ktoré máme v pláne vynakladať na našu obranu sú naše peniaze, ktoré vynakladáme na budovanie našich ozbrojených síl a našej obranyschopnosti. Všetká vojenská technika má výsostný slovenský znak a my rozhodneme o ich nasadení. Samozrejme a znova pripomínam aj v prípade potreby kolektívnej obrany, ktorá je našou najlepšou zárukou našej bezpečnosti a obrany.
Samozrejme, dezoláti budú tvrdiť, ako to už poznáme aj tvrdiť budú, že nám tu niekto niečo nadiktoval, že si vytvárame nepriateľov kade-tade a tak ďalej. Jednoducho nevytvárame. Ešte raz. Strategické dokumenty popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je, ale tí, ktorí budú tvrdiť opak, sú presne tí, ktorí dokonca tvrdili, že Soros organizuje električky v Bratislave. Bohužiaľ, taká je realita.
Minulé vlády za tri volebné obdobia nedokázala reflektovať na medzinárodné prostredie a zmeny, ktoré v ňom prebiehajú. Nedokázala ich jednoducho pretaviť do strategických dokumentov. Z jednoduchého dôvodu, že žiadne strategické smerovanie nikdy nemala. Vždy si išla len podľa toho, čo sa jej v aktuálnej situácii hodilo alebo aké boli nálady v spoločnosti. Videli sme to, že jeden sa išiel klaňať do Moskvy alebo Tatarstanu a druhý išiel s vypnutou hruďou do Bruselu a vrátil sa so sklopenými ušami, keďže vždy so všetkým súhlasil napriek tomu, ako on hovoril, že ako to on tomu Bruselu ukáže. Samozrejme, na našej domácej politickej scéne to vyzeralo úplne ináč. Búchali sa do hrude, akí sú oni Slováci, čo všetko oni urobia, ako oni tomu Bruselu ukážu.
Čiže máme tu konečne strategické dokumenty a podotýkam to ešte raz, ktoré jasne reflektujú bezpečnostné prostredie a ktoré sú bez zbytočných politických kompromisov, teda také, aké sme videli pri poslednom pokuse o schválení strategických dokumentov, ktoré, samozrejme, aj tak žalostne dopadli ako dopadli.
Keďže k tejto téme určite vystúpia aj takí, ktorí nemajú ani šajnu, čo to vôbec tá Bezpečnostná a Obranná stratégia sú, tak sa, prosím, naučte aspoň jedno. Strategické dokumenty vytvárajú rámec pre ďalšiu legislatívu a iné dokumenty, smernice, ktorými sa konečne bude riadiť tento štát, štátne orgány a bezpečnostné zložky. Áno, nová Bezpečnostná stratégie je jasno proeuroatlantická. Zároveň jasne popisuje nové hrozby pre náš región a konkrétne aj pre Slovenskú republiku. Bezpečnosť a jej európske a globálne výzvy sú mimoriadne aktuálnou témou, ktorá má vďaka svojej dynamickosti pretrvávajúci dopad na našu spoločnosť.
Samotný konflikt na Ukrajine priniesol so sebou značné bezpečnostné riziká pre región strednej a východnej Európy. Vojenské operácie, ktoré podniklo Rusko na Ukrajine, priniesli so sebou nové formy a spôsoby vedenia konfliktu vojenského, ako aj nevojenského charakteru. Napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo označilo postup Ruska na Ukrajine za porušenie medzinárodného práva a EÚ spoločne s ďalšími krajinami uvalilo sankcie na Rusko, toto pokračuje vo svojom asertívnom správaní.
Nová Bezpečnostná stratégia podobne definuje širokú škálu hrozieb pre Slovenskú republiku. Veľa z nich už bolo síce okrajovo spomenutých aj v poslednej Bezpečnostnej stratégii, ale so zmeneným bezpečnostným prostredím sa vyskytli nové, ako aj kombinácia hrozieb a ich použitie, ktoré predstavujú nové výzvy pre bezpečnosť a stabilitu Slovenskej republiky.
Preto som rád, že sa detailnejšie venuje dezinformáciám a hybridných hrozbám, ktoré sú v dokumente lepšie uchopené a aj s odstupom času im už aj dnes lepšie rozumieme. V prípade strategického partnerstva s USA očakávam, samozrejme, najviac pripomienok a rôznych bludov. Nuž na tie sme si už v parlamente zvykli. Ja len k tomu dodám, že doteraz som nezaznamenal žiadne nepriateľské správanie v celej našej demokratickej histórii Slovenska zo strany USA voči nám. Keď už teda ten historický kontext, tak mi tak na um prichádzajú také dva zlomové momenty v histórii Slovenska. Tými sú, páni kolegovia, napríklad, keď si spomenieme na Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, ktorá v podstate predznamenala vznik Československa a podpora amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Čiže to je jeden neodškriepiteľný fakt. A druhá, porazenie Sovietskeho zväzu v studenej vojne, čo malo za následok odsun sovietskych vojsk z Československa po viac ako 20 rokoch okupácie.
Ja ale dodnes na Slovensku žiadne vojenské základne nevidím zo strany USA ani sa sem nehrnú a tobôž nás nemajú v pláne okupovať, ako to hovoria rôzni experti s vysokou školou života. Vzťahy s Ruskom vnímame ako pragmatické. My sme to tu už aj preberali, vy si to interpretujete rôznym spôsobom, ale my v podstate posudzujeme nie to, čo sa hovorí, ale koná, aké skutky sú, aké skutky koná Rusko. Lebo Rusko je jednoducho štát, ktorý porušuje medzinárodné právo, ktoré ohrozuje naše národnoštátne záujmy.
Čína je partner na spoluprácu napríklad pri riešení klimatických zmien. Je to ale pre Európu, a teda aj pre nás ekonomický konkurent a systémový rival. Samozrejme, že budú výhrady, že si môžeme pokaziť vzťahy s Čínou. Ja sa pýtam ale ako. Sú krajiny, ktoré Čínu vnímajú ako bezprostrednú hrozbu, čo im ale nebráni s ňou mať živé ekonomické vzťahy. Ináč, kde sú tie čínske investície a pracovné miesta, ktoré sa budú akože u nás tým ohrozené. Pravidlom v prípade kríza hrozieb je, že protivník vždy využije slabosti oponenta proti nemu. Preto čím viac sa budeme medzi sebou hašteriť, budú pretrvávať problémy, ktoré sa neriešia z dôvodu nezhody alebo už zámerne politický boj. O to viac budeme zraniteľnejší a slabší. Lavírovanie medzi hodnotami a orientáciou tejto krajiny a z toho plynúca pomalá schopnosť rozhodovania z nás robia ľahší a zraniteľnejší terč.
Ak sa nepodarí dosiahnuť zhodu na hrozbách pre Slovenskú republiku, pre parciálne záujmy jednotlivých hráčov politickej scény, o to viac budeme vystavení hrozbám a destabilizácii našej spoločnosti. Našu zahraničnú a bezpečnostnú politiku vnímame aj cez prizmu ochrany hodnôt, na ktorých je naša spoločnosť založená. Čiže demokracie právneho štátu a tiež ľudských práv. Tieto sú vo svete pod tlakom vrátane zo strany veľkých štátov. Pre našu bezpečnosť je dôležité, aby sa tieto hodnoty vo svete neoslabovali a podľa toho si vyberáme najbližších partnerov a spojencov, s ktorými tieto hodnoty vo svete obhajujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Marian Kotleba.

Pán kolega Krúpa, vy by ste mohli byť predseda klubu čitateľov americkej propagandy, ale keď ste spomínali, že ako Ruská federácia porušuje medzinárodné právo, ja vám to nebudem vyvracať, samozrejme. Ja sa vás len chcem spýtať, že či Spojené štáty americké sú tak ideálny, ideálny partner, že neporušuje absolútne nikdy a v ničom medzinárodné právo. Či Spojené štáty americké nikdy nespravili inváziu do cudzej krajiny s porušením medzinárodného práva? Či ich spravodajské služby neboli aktívne v menení a zvrhávaní a nastoľovaní politických režimov v jednotlivých krajinách podľa toho, ako im to vyhovovalo? Či sú to všetko len rozprávky? Alebo či sa niekedy v minulosti a v súčasnosti takéto veci udiali a dejú. Krátku odpoveď. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Marián Kéry.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, začnem tým, že na pôde zahraničného výboru prebehla veľmi korektná diskusia. Som veľmi rád, že to ocenil vo svojom úvodnom slove aj pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Na druhej strane vy nemôžete od nás chcieť, aby sme všetkým súhlasili. Ja by som vás poprosil, vy nás nepoúčajte, aká je naša hodnotová orientácia. My sme si plne vedomí a vážime si naše členstvo v Európskej únii, Severoatlantickej aliancii a na rozdiel aj do vás si vážime aj členstvo Vyšehradskej štvorky. A to je napríklad vec, ktorá mi tam absentuje. A o tom sme otvorene a veľmi korektne diskutovali.
Opäť mi vadilo, že ste nemali rovnaký meter. Ja sa stotožňujem s výrokom pána ministra, ktorý zaznel na zahraničnom výbore, že veľmoci majú svoje videnie a svoje ambície. Ale prečo v tej stratégii sa vždycky môžem dočítať len o tom, že pri nejakom konflikte sú záujmy Číny alebo Ruskej federácie? Chcem sa opýtať, či Spojené štáty alebo iné veľmoci nemajú svoje ambície. Určite majú.
A ešte vás poprosím, aby ste si doštudovali tie dôležité materiály, ktoré ste spomenuli, a to je Clevelandská dohoda a Pittsburská dohoda, pretože, áno, na týchto dokumentoch vznikla Československá republika, ale keď si ich preštudujete veľmi podrobne, zistíte, že v mnohých veciach pre nás Slovákov neboli dotiahnuté do konca a s tým nesúhlasil aj Milan Rastislav Štefánik, ktorý sa na konci názorovo s pánom Masarykom a Benešom rozišiel.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Juraj Krúpa. Nech sa páči.

Pán poslanec Kotleba, nikde sa tu netvrdí, že by nedošlo v minulosti k nejakému porušeniu nejakých noriem zo strany Spojených štátov. Ten rozdiel je vo vnútorných procesoch a vnímaní týchto činov, ktoré sa dejú. Keď to Rusko urobí, nikto to nespochybní. Nikto to nespochybní, nikto si ani v živote nedovolil spochybniť Brežneva, Stalina alebo kohokoľvek. Keď sa to stane v Spojených štátoch, tak je o tom veľká diskusia. Má to aj dopad na politické dianie, a to vidíme v každých voľbách v Spojených štátoch a je to presne tak, že každá veľmoc má nejaké nazeranie na svet a zasahuje podľa potreby, keď dôjde k nejakému ohrozeniu, či už nejakých záujmov, alebo či už medzinárodného práva z jej pohľadu alebo z pohľadu toho, aby hájila určité hodnoty. O tom sa tu aj bavíme. Samozrejme, že vaše videnie v tomto bude úplne iné.
Pán poslanec Kéry, vy si môžete vykladať Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, ako chcete, ako chcete, si ju môžete vykladať. To už toľko historikov bolo a každý historik má iné videnie sveta. Takže o tom sa môžeme baviť, ale boli hlavným predpokladom pre vznik Československa, ktoré dávali hlavne predpoklad tomu, že sme tu ako nezávislá Slovenská republika. Čiže to je holý fakt, s ktorým sa budete musieť vysporiadať. Tak nič iné som netvrdil, čiže a čo sa týka záujmu Spojených štátov v tomto regióne, tak ten záujem je evidentný a ten je jasný. Ja som tu spomenul, to je stabilita tohto regiónu, a to je aj v našom záujme.