23. schôdza

A teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Vonsovi ako poslednému. Ó, pardon, ešte vidím, že sú tam tri faktické poznámky. Ospravedlňujem sa. Takže ako prvý, pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja nevylučujem váš dobrý úmysel, ktorý sa určite zakladá na tom, že áno, v určitom momente, v určitej chvíli, je vstup investora súkromného do vodárenskej spoločnosti alebo do kanalizačnej sústavy vhodný. Ale nedokážem sa stotožniť veľmi s vaším názorom, že štát nie je v tomto veľmi dobrým vlastníkom.
Čo sa týka východného Slovenska, tak Východoslovenská vodárenská spoločnosť, alebo Podtatranská vodárenská spoločnosť, na východe Slovenská máme najdlhšiu sieť, čo sa týka vodovodov a kanalizácii, ale zároveň táto sieť je v najhoršom stave, čo sa týka v rámci celého Slovenska. Čiže tretina územia má naozaj tú najhoršiu sieť vodovodnú a kanalizačnú, čiže týmto by sa trebalo veľmi zaoberať a hľadať vhodné riešenia, akým, akým spôsobom by teoreticky snáď vedel nejaký súkromný investor do tohto vstúpiť, ale podotýkam, vždy by to malo byť len o investíciách, a nie o odnímaní alebo vyťahovaní zisku z danej spoločnosti, čo sa už mnohokrát pokúšali kadejaké skupinky po východe Slovenska, ale včasným zásahom predstavenstva týchto spoločností sa tomu zabránilo.
Tak ako to bolo v tejto debate, v tejto rozprave povedané, voda je naozaj strategickou surovinou, o ktorú nemôžme prísť. Patrí naozaj všetkým obyvateľom, nie len východného ani stredného, ani západného Slovenska, patrí naozaj celému Slovensku. A naozaj štát dokáže byť dobrým vlastníkom, ak daná spoločnosť je spravovaná ľuďmi, ktorí danej problematike sa venujú buď dlhé roky, alebo tomu naozaj úprimne rozumejú, a nie tak, ako ste podotýkal, rôznymi špekulantmi a rôznymi iba nasadenými ľuďmi, ktoré tieto spoločnosti chcú buď umelo, alebo oficiálne zaťažovať a ničiť.
Ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cmorej, si povedal, že štát nie je dobrý gazda alebo vlastník, ale máte ústavnú väčšinu. Môžte ovládať v štáte, čo len chcete. Vy ste teraz povedal, že vaša vlastná vláda nie je dobrý gazda alebo vlastník, lebo tak mi z toho vyplynulo. Takú moc, akú máte vy, tu nemala ani jedna vláda, toľko poslancov. Tak spravte všetko pre to, aby bol, lebo ak sa vy vládni poslanci idete vyhovárať, že štát nie je dobrý gazda, tak to vysielame úplne zlý signál ľuďom. To možno ste to tak ani nemyslel.
Ja sa chcem spýtať jednu vec. Áno, najväčšie kauzy sú, čo sme postrehli aj v správach, vo vodárenskej spoločnosti v Bratislave, ako vidím, máte s tým skúsenosti. Vždy tam boli nejaké tlaky a záujmy finančných skupín, aby ju ovládli, alebo nejakých iných skupín.
Ale poviem vám ešte jednu vec. Vy hovoríte o vstupu súkromného investora. Súkromný investor keď niekde vstupuje, vždy vystupuje za účelom zisku vždy. Vždy. On to nejde robiť ako obce, mestá alebo vyšší územný celok, že nepotrebuje na tom zarábať, len na náklady a na obnovu, ale chce vytvárať aj nejaký zisk. A akonáhle vstúpi takýto súkromný, alebo či je to strategický, alebo iný investor súkromný, tak automaticky bude tlak na zvýšenie vodného a stočného. A to je normálna vec, lebo toto, takto funguje podnikanie. On nevstúpi do žiadnej spoločnosti len ako nejaký dobročinec. Keď tam naleje peniaze, bude chcieť z toho zisk, bude chcieť z toho proste mať nejaké benefity.
Takže v tomto prípade ja nie som veľmi naklonený vstupu súkromného kapitálu, lebo to nebude zadarmo. Bude to vždy na úkor tej ceny a tá sa premietne na všetkých ľudí.

Posledný s faktickou poznámkou, pán poslanec Milan Potocký.

Ďakujem, pán predsedajúci. V tomto sa aj ja s pánom kolegom poslancom Cmorejom nezhodnem. Tiež som presvedčený o tom, že ten lepší verejný záujem zabezpečí len štát, a súhlasím s tým, že dnešné vodárenské spoločnosti mnohé plytvajú s peniazmi daňových poplatníkov. Naozaj sa tam šafári.
A to bude druhý krok, ktorý urobíme ďalej. To znamená, že zmeníme infozákon a pozrieme sa na prsty bližšie týmto vodárenským spoločnostiam, ktoré narábajú so stovkami miliónov eur. To znamená, že budú môcť, budú musieť zverejňovať svoje hospodárenie, a to, ako s týmito miliónmi nakladajú, pretože vieme, že sú rôzne kauzy najmä na východnom Slovensku.
Niektoré vodárenské spoločnosti nechcú novinárom poskytovať informácie aj v rámci infozákona, tvrdia, že nie, im to zo zákona nevyplýva. To znamená, že ďalší krok bude zmena infozákona, aby sme sa týmto vodárenským spoločnostiam pozreli na prsty. A tým pádom bude štát v týchto vodárenských spoločnostiach postupovať efektívnejšie.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Cmorej, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem. Na kolegov z ĽSNS, alebo teda už teraz ste, myslím, že preč.
(Povedané so smiechom.) Áno? Pardon. Musím porozmýšľať, ako vás teraz oslovovať.
Áno, samozrejme, keď súkromník vstúpi, vstúpi do nejakej spoločnosti, tak on tam ide za, za účelom vyberaní, teda on z toho očakáva zisk, inak by nemal motiváciu tam vstupovať. Treba nájsť pomer, ktorý dáva zmysel pre všetkých. Keďže ide o regulované odvetvie, tak aj to vodné, stočné je, je regulované podobne ako, ako, ako v energetike, tiež, tiež sú, tiež sú ceny regulované.
No a rozumiem tomu, že sa vám nepáči, že na nejakej strategickej surovine by niekto robil zisk. Na druhej strane, viete, keď je situácia taká, že niekto tam síce nerobí zisk, ale tam 20 mil. ukradne, čo bola taká, čo bol taký odhad, že zhruba toľkoto sa ukradlo z Bratislavskej vodárenskej ročne, hej, ročne, tak musím povedať, že ja tam radšej budem mať investora, ktorý bude ma 30-40 %, ale ktorý bude krad..., bude, bude strážiť, že sa tam nebude kradnúť, lebo v tom prípade okrádajú aj jeho, a on nech si potom pokojne zoberie zisk. Keď si zoberie zisk 10 mil., ja som stále 10 mil. ušetril, keď sa tam predtým kradlo 20, hej. Takže ja na to nazerám skôr, skôr z tohto hľadiska.
Potom ešte k tomu, čo povedal kolega Suja, že máme ústavnú väčšinu, že či teda my sme tým zlým, zlým vlastníkom. Viete, to je vždy o ľuďoch, ktorých si vyberiete. My si myslíme, že si vyberáme dobrých ľudí, ale nikdy nevieme zaručiť, kto príde po nás. A to je o tom, čo som hovoril, vždy, ak tam príde niekto s nečestnými úmyslami, tak to, tak aj zlaté vajíčko vykradne úplne do tla.
Ďakujem.

Takže teraz udelím slovo poslednému prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Petrovi Vonsovi. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, voda je určite surovina, ktorá si zaslúži takúto diskusiu, a evidentne vidno, že v pohľade na ten, na túto zmenu zákona by nemal byť nejaký problém. Cítim aj z tej debaty, ktorá tu prebieha, že sa vieme na tom zjednotiť, a verím, že tak ako bola tá výzva, že poro..., urobíme v tom ešte oveľa viacej.
Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Vlastníctvo strategickej infraštruktúry v podobe vodovodov a verejnej kanalizácie je už dlhé roky v hľadáčiku rôznych podnikateľských skupín, tak ako to tu aj odznelo. Ovládnuť vodárenské spoločnosti na úkor štátu, samosprávnych krajov či miest a obcí nabrala v poslednom čase takú intenzitu, že je nutné legislatívne zabrániť prevodu tohto majetku zo štátu a samosprávy do súkromných rúk. Budovanie vodovodov, kanalizácií a ich prevádzka sú už od čias starého Ríma v gescii štátu. Je to jeden z najdôležitejších prvkov vyspelosti krajiny. Do rozvoja, rekonštrukcie, obnovy, budovania novej siete a vodovodov a kanalizácií štát aj Európska únia investovali už státisíce miliónov eur.
Štát sa na túto problematiku teda musí pozerať komplexne, strategicky, ale aj takticky. Musíme myslieť aj na to, že je potrebné nastaviť jasné podmienky a jasné pravidlá, a o to sa aj týmto zákonom snažíme. Aj vyslanie jasného signálu zákazu, ktorý je zrozumiteľný, je dobrý krok. Štát má právo rozhodnúť o svojom charaktere a určiť pravidlá hry, pretože háji záujmy svojich občanov. V tomto prípade je to preukázateľne verejný záujem.
Vlastníctvo vodovodov a kanalizácii bez súkromného sektora je vecou dlhodobých strategických cieľov pre rozvoj Slovenska. Verím, že tu vzíde konsenzus bez ohľadu na politickú stranu, tak ako to cítiť aj z tejto diskusie. Na celú túto problematiku sa pozerám práve z tohto hľadiska. Štát, ktorý by nevedel dlhodobo garantovať tieto dôležité, strategické veci, by ekonomicky išiel proti svojim vlastným záujmom a na úkor budúcnosti svojich občanov.
Prijatý zákon neumožňuje priamo vstúpiť podnikateľským subjektom do tohto biznisu. Majetkovú účasť štátu, samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní a vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie bude možné previesť len na štát, samosprávny kraj alebo obec.
Keďže prevádzka vodovodov a kanalizácie je určitým spôsobom monopolizovaná, kontrola prostredníctvom štátu a samosprávy je dlhodobo najlepšia forma spravovania verejného majetku. V meste Martin sme pred pár rokmi tiež museli riešiť ochranu akcií Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a to bolo v súvislosti so súdnym sporom známym ako kauza Martinské hole, lyžiarske stredisko. Hrozilo, že protistrana bude chcieť exekvovať akcie mesta Martin vo vodárenskej spoločnosti, tak ako ste to tu spomínali, aj vtedy sa hovorilo o zlatom vajci. Takéto a podobné hrozby sa, takéto a podobné hrozby sa objavujú v rámci celého Slovenska, tak ako sme to počuli aj naposledy tuná, na východnom Slovensku, ale aj v Bratislave. A preto treba vyslať jasný legislatívny signál, že štát ochráni verejnú infraštruktúru v prospech občanov.
Chcem zároveň povzbudiť všetky samosprávy, ktoré sa poctivo a dlhodobo starajú o rozvoj vodovodov a kanalizácií, že ich práca má zmysel, ale možno, aj ako to tu odznelo, že v niektorých častiach nášho štátu a krajiny je potrebné urobiť určite oveľa viac.
Doplnenie § 3 do predmetného zákona je v súlade s ochranou verejného záujmu. Je možné, že postupom času pribudnú aj ďalšie štátne, obecné či mestské firmy s označením nepredajné z dôvodu verejného záujmu.
Ďakujem.