23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dúfam, že som dobre zvolil rúško, lebo ja tu zvyknem mávať trošku problémy pri čítaní, čo sa týka, týka hlasu a dýchania.
No, vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister, veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzitým sa udialo, prípadne bolo prijaté hlavne na sociálnom výbore. Každopádne si myslím, že Zákonník práce je tak dôležitý, dôležitá právna norma, že je potrebné, aby sa o tom zširšia aj v pléne Národnej rady diskutovalo.
Po prvýkrát bol Zákonník práce v tomto volebnom období otvorený niekde na začiatku roka v rámci tzv. Sulíkovho kilečka, ktorý predkladal isté návrhy na, už som povedal, zmeny, opatrenia, nazvali to zlepšenie podnikateľského prostredia. Bol tam jeden veľmi veľký problém, a to sa týka nadčasových hodín, kde pôvodne plánovali zvýšiť ten počet hodín o štyristo. Ja som pevne presvedčený, že tak jak sme sa dokázali vtedy s pánom ministrom dohodnúť, že akceptoval tie pripomienky, bude tomu tak aj pri tom druhom kilečku pána Sulíka, lebo tie kilečká sa mu dosť zaľúbili. A ak som si mal možnosť prečítať základné veci, ktoré ponúkol rezortom na to druhé kilečko, sú to zozbierané požiadavky jednotlivých zamestnávateľov, jednotlivých zväzov.
Je dôležité, aby jednotlivé rezorty veľmi, veľmi precízne reagovali na to, pretože niektoré tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté, sú pre niekoho absolútne likvidačné. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa zrušila tá záväznosť napríklad kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Európska komisia aj v kontexte odporúčaní MOP hovorí úplne iné. Veď my máme dneska napríklad už krajiny v Európe, ktoré nemajú napríklad minimálnu mzdu, lebo 100-percentne sú pokryté, pokryté kolektívnymi zmluvami. To znamená, toto je veľmi dôležité, aby bolo zachované.
Vôbec siahať na minimálnu mzdu, opäť, tiež si myslím, že toto absolútne nemá v tomto prípade, my sme sa o minimálnej mzde dosť pobavili vtedy, keď bol tu predložený jednoducho návrh. No a čo sa týka oddelenia príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, čo sa týka minimálnej mzdy, možná debata, ale veľmi dôležité zapojiť do takejto debaty obidve strany. To sa nedá robiť aj bez zamestnancov.
No a čo sa týka znevýhodnenia tých benefitov, zdobrovoľniť rekreácie, zrušiť niektoré súbehy, čo ja viem, príplatok za sobotu a nadčas. To sú tiež veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné jednoducho ďalej veľmi, veľmi úzko diskutovať. Každopádne by som to však zhodnotil z tohto, z toho môjho pohľadu: Všetko je proti ľuďom, proti zamestnancom. Rušenie, rušenie a rušenie a odoberanie práv, ktoré doteraz mali. Preto je dôležité, aby veľmi citlivo hlavne rezort práce celú túto oblasť jednoducho posudzoval. Ale o tom budeme asi diskutovať vtedy, keď bude niečo predložené sem k nám.
Cieľom tohto návrhu tejto novely sú v podstate štyri základné body, ktoré rieši. To sú osobitosti, výkony práce v domácnosti zamestnanca. Potom je to otázka tých gastrolístkov, to znamená stravovacie poukážky, či poukážky, či finančné príspevky. Tá tretia vec je možnosť dočasného pridelenia zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach. A tá tretia vec je tá otázka reprezentatívnosti. To znamená tripartita ako taká, jej fungovanie, podmienky.
Ak dovolíte, základný pohľad na tieto veci možno aj z pohľadu odborov, ktoré veľký priestor na pripomienkovanie týchto vecí jednoducho nedostali. Treba povedať, že aj pri tomto Zákonníku práce pán minister, ale aj vláda pokračujú v istom ignorovaní sociálnych partnerov. Hospodárska rada sa v tomto smere nezišla. Otázka, že či prijali, neprijali pozvanie. Ja si myslím, že je dôležité si konečne sadnúť a urobiť, by som povedal, isté rozhodnutia, aby tá tripartita sa vrátila a plnila zákonnú úlohu, ktorú v tomto smere má. Aby sa neopakoval napríklad štátny rozpočet, že sa porušili zákony, ktoré napríklad určujú, že štátny rozpočet musí byť prerokovaný na hospodárskej rade. To je jediný zákon, ktorý, alebo návrh zákona, ktorý má takúto jednoducho povinnosť.
Možno toľko všeobecne a teraz, ak dovolíte, k jednotlivým opatreniam, ktoré sú tam.
K tej prvej. To je otázka, ktorá sa týka pracovného zákonodarstva na prácu z domu. Vítam a podporujem toto riešenie. Možnože sa aj treba zamyslieť, že prečo nie v minulosti. No, nikdy nebola tak aktuálna práca z domu ako teraz, tá pandémia tie veci jednoducho dosť urýchlila a my skutočne v Zákonníku práce nemáme upravené dve základné veci: Práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu, ale aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Tento návrh to jednoducho rieši, a preto opakujem ešte raz, vítam a každopádne toto sme pripravení podporiť.
Nehovoriac o tom, že ak som mal možnosť čítať tú štúdiu OECD, ktorá bola minulý týždeň zverejnená, oni predpokladajú, že na Slovensku sú podmienky, že až jedna tretina všetkých zamestnancov má alebo má možnosti vzhľadom na charakter práce, že by mohla robiť tú prácu z domu. Treba povedať, že sú v Európe krajiny, ktoré až 50 % zahŕňajú takéto možnosti. Samozrejmá vec, že sú tu veci nové, ktoré priniesla aj štvrtá priemyselná revolúcia. To znamená, že niektoré povolania buď zanikajú, nové vznikajú, alebo sa postupne transformujú na niečo iné, nové, čo priniesli tieto veci a je veľmi dôležité, aby táto otázka tam bola jednoducho riešená.
To znamená, že túto časť podporujem, vítam a myslím si, že je dobré, že bude, lebo bude jasne vymedzovať pravidlá, ktoré musia platiť aj pre jednu, aj pre druhú stranu.
Otázka gastrolístkov. No, v prvom rade chcem povedať jednu vec, že osobne si myslím, že uvedomujem si, že je to v programovom vyhlásení vlády, že táto vládna koalícia sa zaviazala, že bude ten problém riešiť, ale to je na štyri roky. Som osobne presvedčený, že teraz, keď si osobne myslím, že sú tie najhoršie časy vzhľadom na pandémiu, toto nie je najvhodnejšia téma, pretože prináša isté, by som povedal, ako problémy jednej, druhej strany, možno odpútava pozornosť od niečoho, čo je ďaleko, ďaleko, dôležitejšie. Osobne by som to bol zaradil z hľadiska priorít niekde inde a nezaoberal sa teraz, keď najdôležitejšia úloha je udržať zamestnanosť, aby čo najmenej ľudí sa dostalo na úrady, na úrady práce.
Čo sa týka vôbec tých konkrétnych, reálnych, pragmatických vecí, ktoré s tým súvisia. Dobre, je na výber. Buď financie, alebo, alebo lístok. Ja každopádne preferujem a myslím si, že elektronizácia je ten, je ten, by som povedal, cieľ a postup, ktorý je v tomto prípade pred nami. Ja ako prvý som to na ministerstve, ale nielen na ministerstve, ale na všetkých úradoch, to znamená úrady práce, Sociálna poisťovňa, zaviedol po tých počiatočných problémoch, ktoré súviseli s vybavením technických vecí. V reštauráciách, predajniach potravín sa tie veci osvedčili a má to jednu výhodu. Sú reštaurácie, kde idete na to menúčko a hneď vám čašník povie, ale ja z gastrolístka nevydávam prostriedky. Tu takáto, takýto problém nehrozí, lebo z toho, z tej karty sa odráta len skutočná cena, ktorú má v tomto prípade platiť, a dokonca sa to dá až natoľko vylepšiť, že možnosť zaplatiť cez túto formu bude len veci, ktoré súvisia s potravinami. Že napríklad alkohol a cigarety tam môžu byť blokované, že ich nemôže brať a jednoducho ani kupovať na tento účel, čo si myslím, že tiež má svoj význam a bolo by každopádne veľmi dobré.
To, čo vítam a podporujem, pozmeňovák, ktorý bol predložený na sociálnom výbore, že tá marža, ten poplatok tým firmám, ktoré predávajú gastrolístky, sa zmení, zníži z 3 % na 2 %, čo si myslím, že je dostačujúce. Treba povedať, že v tej elektronickej podobe je to ešte výhodnejšie. Každopádne si však myslím, že je potrebné v tejto dobe mať na mysli jednu vec. 400 miliónov je obrat reštaurácií na tých meníčkach, jednoducho na tých obedoch, ktoré zamestnávajú kuchárov, čašníkov, skladníkov a neviem, čo všetko ostatné s tým súvisí, nehovoriac o tých dodávateľoch.
Do istej miery vnímam, že je tu isté riziko. Je tu isté riziko, ako to všetci využijú, a to hlavne tí, ktorí možno nemajú až taký zárobok a príjem, aby si aj tých pár eur, ktoré tam do mesiaca dostanú na tento účel, vážili tak, že ich použijú na ten konkrétny cieľ, a to je teplé jedlo. To tam môže byť problém. A je otázka, čo to urobí aj z pohľadu zamestnanosti, lebo na 400 mil. výkonov z hľadiska obratu robí veľmi veľký počet ľudí, veľa reštaurácií v tejto chvíli už dokonca poprepúšťalo svojich ľudí vzhľadom na pandémiu a dopady, ktoré sú tu. O to viac by teraz ako bolo potrebné takéto, takéto riziká jednoducho eliminovať. To je môj názor na túto otázku a myslím si, že dôležitý je aj názor sociálnych partnerov.
Pán minister dobre vie, že najväčší zamestnávateľský zväz Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, no a najväčší, v tomto prípade najväčšia organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov sa zhodli v tom, že netreba meniť terajšiu legislatívu, že je vyhovujúca. Každopádne, pán minister, ak toto prejde, asi po nejakom roku by bolo dôležité aj so sociálnymi partnermi prehodnotiť, čo to prinieslo, čo to zobralo. A toto je oblasť, ku ktorej sa dá vrátiť, lebo ja si myslím, že aj zamestnávatelia s tým budú mať dosť zvýšené administratívne práce, lebo budú musieť evidovať jedných, ktorí budú na lístky, druhých, ktorí budú na fina... a to je proste trošku zložitejší problém. A vlastne zlepšenie toho podnikateľského prostredia, tie kilečká pána Sulíka sú hlavne o tom, ako ten život tým podnikateľom do istej miery vylepšiť, a my im to týmto trošku priťažujeme.
Tretia otázka, a tá najdôležitejšia, otázka tripartity. No, doteraz platná legislatíva, ktorá sa týka tripartity, to znamená jednotlivých sociálnych partnerov a ich zastúpenie v hospodárskej rade, čo upravuje zákon, čo nie je nijaká náhoda alebo výber, ktorý sa robí podľa toho, ako sa kto kedy vyspí, je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100-tisíc členov. To sa týka odborov. Čo sa týka u zamestnávateľov, mať 100-tisíc zamestnancov, ktorých môže reprezentovať nejaká tá zamestnávateľská organizácia a zväz. Pred dvomi rokmi sa takto rozšíril napríklad počet zastúpení zamestnávateľov o APZ-ku, ktorá splnila podmienky, urobila sa reprezentatívno, všetci sa zrátali aj na jednej, aj na druhej strane a na základe toho sa pristúpilo k tomu, že tá APZ sa stala riadnym členom a tých sedem miest, ktoré tam má, majú zamestnávatelia sa potom po vzájomnej dohode ich hlasmi prerozdelilo. Dobre, myslím si, že absolútne ako najlepšie.
No a treba povedať, že aj vtedy bol istý problém, kto bude tie veci zrátavať, a padol návrh na rozhodcov, ktorí sú zapísaní v podmienkach ministerstva práce, ktorí sa zúčastňujú niekedy rozporov, keď sa nevedia dohodnúť v niektorom podniku zamestnávatelia a odborári. Títo splnili tú úlohu, len, pán minister, bolo to relatívne dosť veľa roboty, lebo predsa to je, to sú na jednej strane reprezentácia skoro 800-tisíc zamestnancov, ktoré reprezentujú tie štyri združenia zamestnávateľov, a na druhej strane odbory, ktoré podobnú sumu 700- až 800-tisíc priamo riešia cez svoje členské základne a, samozrejme, pokrývajú ďalšie desaťtisíce, pokiaľ sa týka tých vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré riešia odvetvie a pokrývajú širší ten diapazón. To znamená, že toto bolo veľmi dôležité. Každopádne je vyvážená táto časť, a preto bola aj prijatá, a preto si myslím, že funguje.
Nie je problém, aby na hospodársku radu neboli napríklad prizvaní predstavitelia Klubu 500, to znamená tých najväčších podnikov, ktoré sú tu, prípadne aby odborári nedali väčší priestor jednotlivým odborovým zväzom. Lebo tam je 24 slovenských odborových zväzov – školáci, KOVO a tak ďalej podľa jednotlivých rezortov a odvetví – a títo vždy mali priestor. Týmto sa snažím proste zadefinovať, že ja nevidím ako veľkú potrebu teraz riešiť otázku tripartity. Vznikli komunikačné problémy hneď v začiatkoch s pánom ministrom. Odborári to riešili odchodom a odvtedy je problém, odvtedy to jednoducho nefunguje. Mňa neteší, pán minister, aj tie závery, ktoré sa prijali v minulom týždni, jednak u vás na ministerstve aj potom na Úrade vlády čo sa dohodlo, že vlastne nefunguje tripartita, tri strany, ale dve.
Čo sa dohodlo? Po prvé, zástupcovia zamestnávateľov a vlády si dohodli pravidlá komunikácie a pripomienkovania vládnych návrhov.
Po druhé, dohodli sa na konzultácii k návrhom zákonov, predovšetkým zákonov o verejnom obstarávaní, zákona o územnom plánovaní a tak ďalej.
No a po tretie, na najbližšie rokovanie vlády by sa mala dostať výzva zamestnávateľov na zabezpečenie prioritného očkovania a tak ďalej.
Čo je meritum veci? Dve strany, chýba mi tá tretia. Tieto veci sa nedajú zabezpečovať, pokiaľ tam nebudú zastúpení aj zamestnanci. Oni majú právo a veľmi dôležité právo sa k tomu vyjadrovať, povedať svoj názor, presadzovať a obhajovať záujmy za-mes-tnan-cov. To znamená, že toto ja vítam, že takáto dohoda je, ale chýba mi tam jednoznačne ten tretí, ktorý je v tomto prípade veľmi, veľmi dôležitý. A preto si myslím, že k tomu sa treba opätovne vrátiť, možno aj po tomto zákone, pán minister, a treba prizvať a mať z vašej strany záujem, aby tí odborári sa tých stretnutí zúčastňovali. Nie je dobrý stav taký, ako je teraz, a v najmenej vhodnej dobe.
Ja len pripomínam, zaoberali sme sa dosť podrobne správou NKÚ, keď sa prijímal štátny rozpočet. Ich odporúčania dve najdôležitejšie, samozrejmá vec, bola ekonomická, ktorá sa týka obnovy a hľadania všetkých prostriedkov, ako udržať zamestnanosť a ďalšie veci, na ktorých sa pracuje. Ale tá druhá, ktorá podmieňuje tú prvú, bol sociálny dialóg. Bez toho to jednoducho nejde. A obávam sa, že keby nebol núdzový stav a problémy, ktoré tu máme, tí odborári by už boli v uliciach. Je to potrebné v tejto chvíli? Kto má na tom záujem, aby sa veci riešili na uliciach a nie, ja neviem, v miestnostiach, kabinetoch, tam, kde ten sociálny dialóg sa jednoducho má aj viesť? To znamená, že je to úplne prirodzené, pragmatické a veľmi dôležité, lebo odborári toto, čo sa ponúklo smerom k nim do tripartity, cítia ako útok na odbory.
Otázka. Pán minister, prečo riešime reprezentatívnosť len zamestnancov? Prečo sme sa nezaoberali aj reprezentatívnosťou zamestnávateľov? Veď to veľmi úzko spolu súvisí. Už táto skutočnosť je veľmi, by som povedal, dôležitá a vyvoláva zbytočné emócie. Lebo keď sa má riešiť reprezentatívnosť, no tak je dôležité prekopať aj jednu, aj druhú stranu a nájsť spoločnú dohodu, aby jeden druhého nespochybňoval, ale, naopak, aby plnil úlohy, pretože ten zákon o kolektívnom vyjednávaní a vôbec zákon o tripartite, to sú dôležité zákony.
My sme sa zaviazali v dohovore MOP-ky, že preberáme na seba istú zodpovednosť, úlohy, ktoré z toho vyplývajú. Medzinárodná dohoda je vlastne nad zákonom. To znamená, z tohto titulu je veľmi dôležité, aby sme sa k tejto veci vrátili, lebo sa nám to môže do istej miery vrátiť veľmi nepriaznivo už teraz v apríli, keď budeme predkladať ten náš plán, v úvodzovkách, ako minúť peniaze a posunúť niektoré veci ďalej. Aj to je o sociálnom dialógu, aj to je o tom, aby čo najväčšie spoločenské, by som povedal, sily, ktoré sú tu, sa mali šancu vyjadriť a povedať svoj názor, no, ak sociálni partneri, ktorí zo zákona fungujú, sú tí najdôležitejší, ktorí majú v tomto smere mať právo a možnosť sa jednoducho vyjadriť.
Preto si myslím, že s touto otázkou je treba narábať veľmi, veľmi citlivo, lebo aj napríklad taká skutočnosť veľmi pragmatická, to, čo navrhujeme, je opätovne, aby fungovali v tom dialógu a v riešení tej reprezentatívnosti rozhodcovia. Súhlasím, asi je to ten najobjektívnejší faktor, ktorý tu teraz je. No ale pýtam sa, prečo za takéto fungovanie rozhodcu je potrebné platiť prvýkrát 500 eur zo strany odborárov a keď je opakovaná tá reprezentatívnosť, tak je to až tisíc?
Skúsim vám ponúknuť rozmer, ako môžu odborári získať cez svoju členskú základňu tisíc eur. Jedno percento čistej mzdy je klasický oný, členské u odborov. To znamená, že na tých tisíc potrebujú mať 100-tisíc eur príjem jednotlivých členov, aby sa vedeli naskladať napríklad na tú tisícku. To znamená, že ak by sme brali nejaký priemer tisíc, minimálne sto ľudí by sa muselo podieľať a mať záujem založiť nejakú odborovú organizáciu. Pýtam sa, a čo s tými menšími? Ako to vykryť finančne, túto otázku? Som osobne presvedčený, že to si mal zobrať na seba štát. To nie sú nejaké peniaze, ktoré by, by som povedal, že boli také veľké, že by štát zruinovali, tak ako sme to riešili, keď sa preverovala reprezentatívnosť v súvislosti s nástupom APZ-ky medzi, medzi sociálnych partnerov do samotnej hospodárskej rady.
No a teraz, ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. Vítam pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené na sociálnom výbore, aj čo sa týka gastrolístkov, to znamená zmeniť 3 % na 2 %, ale aj pozmeňovací návrh, ktorý predniesla alebo predložila pani predsedníčka výboru pani Žitňanská. Len prešiel som si podrobne, keď to neurobil rezort a pán minister, tieto veci s odborármi. Rád som chcel počuť aj ich názor. No a zhodli sme sa na jednej veci, že relatívne je to pre nich prijateľné, i keď zďaleka to nerieši ten problém a cítia v tomto prípade stále veľkú krivdu, že to je, že to je útok na nich, a ja sa k tomu hlásim.
Ale je tu jeden, jeden bod, ktorý by chceli riešiť trošku inak, možno technicky. Ani nie zmeniť konkrétny veľký obsah, ale niektoré veci, ktoré sú tam, napr. 12 mesiacov dĺžku na opätovné, opätovné rozhodnutie alebo preskúmanie tých rozhodnutí. Preto, ak dovolíte, chcem uviesť alebo odôvodniť jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť.
Ten pozmeňovací návrh sa týka spoločnej správy a konkrétne bodu 6, hovorí o spôsobe posilnenia alebo teda pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 230 a jednotlivé články. To, čo mám záujem aj po dohode s odborármi zmeniť, sú hlavne otázky, ktoré súvisia s tými 12 mesiacmi. Ony sa tam prelínajú vo viacerých článkoch. To je neprijateľné, pretože za 12 mesiacov sa veľmi veľa v živote fabriky, ale aj v odborovej organizácii môže zmeniť, a preto nevidím dôvod, aby potom čakali ja neviem koľko mesiacov.
Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie v odborovej organizácii je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi. Ja si myslím, že aj pre tých rozhodcov a v konečnej miere ani pre rezort to nemôže byť nejaký veľký problém, preto mám záujem všade povypúšťať tých 12 mesiacov a stotožniť sa s takýmto návrhom. To znamená, že určuje sa lehota, dokedy najneskôr po oznámení o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi je možné žiadať o určenie rozhodcu o spore v pôsobnosti odborovej organizácie na konkrétnom pracovisku. To sú tie najväčšie veci. No a ak odborová organizácia medzičasom získa členov u zamestnávateľa, to je tam dosť dôležité, musí odborová organizácia znovu oznámiť začatie svojho pôsobenia a opätovne bude plynutá dvojmesačná lehota na podanie žiadosti o rozhodcu.
Sú to skôr technické veci, ale veľmi dôležité preto, aby tie odbory neboli úplne odsúdené a odhodené, naopak, aby boli v istom priestore, kde im, ktorý im dáva záruku, že môžu byť vypočutí a môžu vzniknúť ako odborová organizácia.
A dopĺňam tam ešte jeden bod, ktorý sa týka sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa, § 252, ktorý je nový, ale myslím si, že úplne nadväzuje na tie veci, ktoré sa týkajú tej prvej časti toho predchádzajúceho paragrafu, ktorý hovorí o spore o pôsobení odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Skôr než prečítam tento pozmeňovák, chcem požiadať spravodajcu, aby vyčlenil na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 6, pretože tieto veci, ktoré sa týkajú toho, čo som tu pomenoval v krátkosti, sú relatívne totožné a osobne si myslím, že toto, čo ponúkame, je isté, ja to nazvem, vylepšenie po zohľadnení tých najzávažnejších pripomienok, ktoré v tomto prípade majú tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, to znamená odborári.
Čítam konkrétny návrh.
1. V čl. I bod 20 znie:
20. Za § 230 sa vkladá § 230a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 230a
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú.
Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktoréhokoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie" na svojom, by som povedal, účte, ktorý sa týka pôsobenia pri, keď treba robiť mediátorov a, by som povedal, hľadať isté riešenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len, ja rozumiem, že odôvodňujete, ale už keď čítate pozmeňovák...

Richter, Ján, poslanec NR SR
Neodôvodňujem. Ja už čítam pozmeňovák. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak v pozmeňováku máte napísané "tak by som povedal"? Že to prečítať. Ja viem, že to chcete vysvetliť aj kolegom a kolegyniam, ale že v tomto potom niektorí namietajú, že to nebolo správne. Veď nebudeme hneď...

Richter, Ján, poslanec NR SR
Dobre, zopakujem ešte raz túto časť, ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Stačí, keď budete pokračovať.

Richter, Ján, poslanec NR SR
"Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobení odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
(2) Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u konkrétneho zamestnávateľa.
(3) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú členmi, a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
(4) Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobnosti odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.
(5) Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza tá odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.
(6) Ak rozhodca oznámil podľa ods. 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.
(7) Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa ods. 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu, o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety prijme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú ods. 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1 000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia, ktorá o posúdenie požiadala."
Prechodné ustanovenia k úpravám, navrhujem, aby boli účinné od 1. marca tohto roku.
Nový paragraf, ktorý dopĺňame, ktorý doteraz alebo k návrhu zákona nebol, je
"§ 252p
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(3) V spore o pôsobenie odborovej organizácie, ktorá oznámila svoje pôsobenie u zamestnávateľa pred 1. marcom 2021, môže zamestnávateľ alebo odborová organizácia požiadať o určenie rozhodcu najneskôr do 30. 4. 2021."
Skončil som pozmeňovací návrh. Všetko z mojej strany.

Možno to vyznie trochu zvláštne, ale v jednej veci by som chcel súhlasiť s pánom poslancom Richterom, a teda uvedomujeme si všetci asi, že pre zamestnávateľov môže zavedenie možnosti voľby pre zamestnancov vyberať si medzi finančným príspevkom a gastrolístkami predstavovať istú administratívnu záťaž, lebo to budú musieť evidovať a bude tam viacej možností. Takže to, čo prinesie benefit zamestnancom v podobe rozšírenia ich slobody a rozšírenia, rozšírenia možností, z ktorých si môžu vyberať, bude pre zamestnávateľov znamenať náklady. A súhlasím aj s tým, že bude dobré sa k tomu po nejakom čase vrátiť a prehodnotiť to.
A myslím si, že tie náklady by išlo veľmi jednoducho zredukovať, keby sa gastrolístky časom úplne zrušili a všetci zamestnanci by dostávali iba finančný príspevok. S finančným príspevkom by naložili podľa, podľa vlastného uváženia, a teda aj pre tých zamestnávateľov by to bolo, by to bolo jednoduchšie, administratívna záťaž by bola menšia a možnosti použitia toho finančného príspevku by boli podobné ako pri gastrolístkoch.
Teda súhlasím s tou výzvou, že treba sa vrátiť po nejakom čase, po roku alebo dlhšom, k tomu, že či tento systém naozaj je dobrý a urobiť potom aj ten, aj ten druhý krok a gastrolístky úplne zrušiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, z toho, čo v podstate nám predložil minister práce a sociálnych vecí v tomto zákone, v tejto novele Zákonníka práce, tak sa dá súhlasiť v podstate s tou časťou týkajúcou sa práce z domu. Je to niečo, čo je v súčasnosti naozaj veľmi dôležitý fenomén. Avšak ostatné veci sú jednoznačne proti, proti ľuďom. To sa musí pomenovať pravými slovami. Gastrolístky v dnešnej dobe riešiť a takým spôsobom, ako to robí pán minister, na základe kilečka iného koaličného partnera, sú práve krokom späť. Práve v dobe, kedy iné samosprávy, ale aj štáty sa snažia nejakým spôsobom pomáhať gastropriemyslu, pretože ten dostáva dnes najväčšie rany v súvislosti s koronakrízou. Poukážky sa vydávajú na to, aby sa podporovali gastrozariadenia. Tu ide práve krok späť.
A to ešte, ja podotýkam, ako ste to správne povedali, aj v rozpore s asociáciou zamestnávateľských zväzov a rovnako s najväčšou konfederáciou odborov. Čo to tu je? V tomto čase bez dobrého dialógu, sociálneho dialógu prísť so zmenou Zákonníka práce je hazard, ktorý sa nedá inak pomenovať, že to je nezodpovednosť najväčšieho zrna.
A ak to chcete takto schváliť, vážené panie poslankyne, páni poslanci za koalíciu, tak vy beriete plnú zodpovednosť za to, čo sa tu bude diať, keď tá kríza z koronakrízy bude naberať na obrátkach z pohľadu prepúšťania ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Dostálovi. V podstate ja som to pomenoval, že je dôležité sa opätovne k tomu vrátiť a prehodnotiť. Na to, aby to bolo objektívne a aby to fungovalo, si to však žiada sociálny dialóg. To znamená, nemôžu za tým stolom sedieť len zamestnávatelia a predstavitelia štátu, ale musia tam byť aj zástupcovia za-mes-tnan-cov, to znamená odborári. Preto namiesto možno nejakého obviňovania KOZ-ky z blokovania tripartity by sa mala hľadať cesta k nim, aby sa všetci sociálni partneri zišli za jedným stolom. Tu nie je priestor na urážky a tvrdohlavosť. Tu treba jednoznačne a naozaj začať rokovať jednoducho so všetkými. A to je výzva, ktorú by som ešte raz chcel tlmočiť pánovi ministrovi.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovolím si na začiatok pripomenúť, že už si možno ani nespomíname, prečo vlastne dnes rokujeme o zmenách v Zákonníku práce.
Na tom úplnom začiatku bolo antibyrokratické kilečko jedna, ktorého jedným z bodov bolo uznesenie zabezpečiť zdobrovoľnenie gastráčov. Vďaka koaličnej spolupráci, ochote a dohode s pánom ministrom práve prerokovaná novela prináša ešte viac dobrých správ, či už v samotnom predloženom texte, alebo v pozmeňovacom návrhu pani kolegynky Žitňanskej, ktorý bol predložený na výbore, alebo ešte v ďalšom pozmeňovacom návrhu, ktorý sme zverejnili včera a ja ho na záver vystúpenia prečítam, a teda vo svojom vystúpení ho postupne odôvodním.
Takže prvý bod, ktorý bude alebo je teda v predloženom pozmeňovacom návrhu, je, že prinášame mladým ľuďom, ktorí sú starší ako 15 rokov, možnosť brigády. V súlade so smernicou Rady 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci teda navrhujeme, aby fyzické osoby, ktoré sú staršie ako 15 rokov, mohli vykonávať do skončenia povinnej školskej dochádzky okrem prác, ktoré teda teraz môžu, ktorými sú účinkovania alebo spoluúčinkovania na kultúrnych predstaveniach, na kultúrnych a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach, reklamných činnostiach, aj iné ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku a školské vyučovanie.
Dôležité je teda, že rozhodnutie o tom, či ide o ľahkú prácu, patrí príslušnému inšpektorátu práce, ktorý vydáva povolenie na žiadosť zamestnávateľa. Inšpektorát práce udelí povolenie s určením rozsahu práce, ako aj podmienok, za ktorých sa môže práca vykonávať. Týmto riešime klasický príklad alebo prípad šikovného deviataka, ktorý vlastne doteraz nemohol, mal už teda 15 rokov, ale tie letné prázdniny nemohol pracovať, lebo školská dochádzka mu končila až 31. 8., a teda on chcel pracovať.
No, povedzme si, ako to bolo v realite, že takéto situácie sa veľmi často riešili prácou načierno, no a takto sme učili deti podvádzať vlastne, alebo inak to poviem, hneď ich prvý kontakt s realitou, s prácou bol vlastne o obchádzaní systému, ktorý nebol nastavený dobre. Takže toto je jedna vec, ktorú teda riešime v predloženom pozmeňovacom návrhu.
Ďalší, navrhujeme doplniť do Zákonníka práce nový výpovedný dôvod, ktorým je dovŕšenie veku 65 rokov a veku určeného na nárok na starobný dôchodok. Pozor, obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Zároveň navrhujeme, aby zamestnanec, s ktorým teda na základe tohto zamestnávateľ skončí pracovný pomer, mal nárok na odstupné. Podľa čl. 6 smernice Rady 2000/78/ES, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
V súlade s danou zásadou už došlo s účinnosťou od 1. júla 2017, teda už relatívne dávno, k úprave v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov, kde teda už dnes platí, že dosiahnutie veku 65 rokov je jedným z dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhované ustanovenie zavádza podobný systém aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov upravených v zmysle Zákonníka práce.
Rozdielne zaobchádzanie umožňuje aj zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon definuje aj niektoré prípustné normy rozdielneho zaobchádzania. V danej súvislosti je smerodajné ustanovenie § 8 ods. 3 písm. a), podľa ktorého sa za diskrimináciu nepovažuje ustanovenie minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania, pričom takéto opatrenie musí byť objektívne odôvodnené, nevyhnutné a primerané s ohľadom na dosiahnutie sledovaného cieľa.
Odôvodnenosť tohto opatrenia je daná snahou o podporu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike, ako aj snahou o medzigeneračnú výmenu zamestnancov na pracovisku, ktorá bola v predchádzajúcich rokoch narušená etapovitým posúvaním dôchodkového veku a zotrvávaním zamestnancov starších ako 65 rokov v pracovnoprávnom pomere u zamestnávateľa. Toto navrhované opatrenie zlepší zamestnávanie absolventov vysokých a stredných škôl. Predmetné opatrenie prispeje aj k zníženiu nezamestnanosti.
Primeranosť navrhovaného opatrenia je takisto zjavná aj z toho dôvodu, že zvolená veková hranica nie je naviazaná na všeobecnú zákonnú úpravu vzniku, vzniku nároku na priznanie starobného dôchodku, ale je zvolená vyššia hranica. Teda nie je to, že dosiahli ste dôchodkový vek a okamžite sa s vami môže zamestnávateľ rozlúčiť, je tam tých 65 rokov.
Možno konštatovať, že zákonné zriadenie vyváženej vekovej štruktúry v záujme podpory zamestnávania nových pracovníkov nie je v rozpore so smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000. Stanovenie maximálnej vekovej hranice pre účely zamestnania je bežnou súčasťou pracovného práva viacerých členských štátov Európskej únie. Je možné konštatovať, že sociálna politika podpory zamestnanosti a trhu práce v záujme zníženia celkovej dlhodobej nezamestnanosti je legitímnym, primeraným a nevyhnutným cieľom, ku ktorému sa má predmetným ustanovením dospieť. Myslím si – aj vzhľadom ku koronakríze a situácii na pracovnom trhu – toto skutočne veľmi, veľmi, veľmi pomôže.
Ďalším, ďalším bodom z pozmeňováku je, že upravujeme na dnešnú rýchlu dobu ustanovenie, ktoré vyžadovalo, aby písomná dohoda o vykonaní práce bola uzatvorená najneskôr jeden deň pred dňom začatia výkonu práce. Táto povinnosť bola súčasťou Zákonníka práce od nadobudnutia jeho účinnosti v roku 2002, ale skutočne, doba sa mení, je stále rýchlejšia a ukázalo sa, že teda toto už nepostačuje. Táto, táto zmena ustanovenia umožní flexibilnejšie uzatváranie dohôd o vykonaní práce. Ja by som použil jeden príklad. Určite sa potešia naši poľnohospodári, pretože práve v ich oblasti treba pracovať v súlade s prírodou a každý vám potvrdí, že niekedy je ten rozdiel tých 24 hodín, na pohľad smiešnych 24 hodín, je rozdiel medzi tým, či dokážu zachrániť svoju úrodu, alebo sa zničí. Čiže toto, toto riešime v predloženom pozmeňováku.
Ďalším bodom je, že sa vypúšťajú všetky ustanovenia, na základe ktorých bolo možné reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa rozšíriť na ďalších zamestnávateľov, ktorí neboli združení v zamestnávateľskom zväze a neboli pokrytí žiadnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
Myslím si, že všetky tieto štyri zmeny sú v dnešnej ťažkej dobe COVID-u veľmi dôležité a pomôžu. Pomôžu ľuďom, pomôžu ekonomike a sú zo série postupného zjednodušovania a skvalitňovania podnikateľského prostredia. Alebo to poviem inak, aj na Mount Everest sa dá dostať jedine vytrvalou sériou malých a premyslených krokov.
Veľmi pekne chcem odtiaľto poďakovať pánovi ministrovi za zapracovanie týchto zmien do Zákonníka práce.
No, a gastráče. Milé kolegyne, kolegovia, ideme do finále. Po dvadsiatich rokoch papierikov, ktoré sa tvárili ako peniaze, po jedenástich rokoch od prvého pokusu o ich zdobrovoľnenie, ideme fakt do finále. Cesta ku dnešnému dňu nebola jednoduchá. Verím, že štátom a zákonom garantovaný biznis dnes konečne uzatvára jednu kapitolu. Slovensko je trhová ekonomika a nikomu nebránime podnikať. Som rád, že celá koalícia sme jednotní v rozhodnutí zvýšiť slobodu rozhodovania ľudí. Systém papierových gastrolístkov alebo ich elektronickej alternatívy, samozrejme, môže fungovať aj naďalej, ale nech funguje v trhovom prostredí. Dnes dávame zamestnancom možnosť voľby a sloboda je o voľbe. Zamestnanci si teda budú môcť raz do roka vybrať, či chcú zabezpečiť svoje stravovanie gastrolístkami alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Svojím výberom budú 12 kalendárnych mesiacov viazaní, čím vychádzame v ústrety aj zamestnávateľom, aby bol systém administratívne čo najjednoduchší.
Ak sa začítame do pozmeňováku a začítame sa na záver môjho vystúpenia, zistíme, ako zložitá vie byť aj na pohľad jednoduchá vec, ako je úprava stravovania zamestnancov. Dobrovoľnosť gastráčov alebo, inak povedané, teda možnosť poskytnutia finančného príspevku na stravovanie bolo nutné okrem Zákonníka práce upraviť aj v zákone č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore, ale aj v zákone 35/2019 o Finančnej správe, ale aj v zákone 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Verím, že sme na nikoho a na nič nezabudli. Lebo fakt je to zložitá téma.
V tejto súvislosti chcem jednoznačne deklarovať, že ak by aplikačná prax ukázala akékoľvek problémy s realizáciou dobrovoľnosti či možnosti výberu finančného príspevku, budeme to okamžite riešiť.
Myslím, že všetky body, ktoré som spomínal, zvyšujú slobodu ľudí a sú v ich prospech. Ja verím, že týmito zmenami dokážeme možno osloviť aj časť opozičných kolegov, a teda uchádzame sa aj o vašu podporu.
Na záver si dovolím malú poznámku. Odkedy Feničania vymysleli peniaze, platí, že sa za ne najete vždy a všade. Zároveň nezdieľam obavy, ktoré tu spomínal aj pán kolega Richter, že by zamestnanci peniaze nepoužili na stravovanie. Ľudia jedia, pretože jesť potrebujú, nie preto, že majú vo vrecku nejaký farebný papierik alebo stravovaciu kartu. Naopak, som presvedčený, že aj peniaze, ktoré končili ako zisk emitentov gastrolístkov, skončia v jedálňach, reštauráciách, a verím, že pomôžu tomuto ťažko skúšanému sektoru bojujúcemu o prežitie. Zároveň sa aj prihováram za ich čo najskoršie otvorenie aspoň v nejakom obmedzenom bezpečnostnom režime.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás poprosiť o podporu predloženého pozmeňovacieho návrhu, ako aj celého zákona.
A teraz prečítam konkrétne úplné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Tomáša Lehotského, Lucie Drábikovej, Petra Kremského, Petry Krištúfkovej, Petra Pčolinského, Jarmily Halgašovej a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 325).
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 11 sa odsek 4 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) iných činnostiach neuvedených v písmenách a) až c), ak ide o fyzickú osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Nový novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. marca 2021, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
Bod 2. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 až 8, ktoré znejú:
"5. V § 60 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a f)".
6. V § 63 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok."
7. V § 63 ods. 2 sa za slová „skončiť pracovný pomer," vkladajú slová "alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),".
8. V § 76 ods. 1 a 2 sa slová "a) alebo písm. b)" nahrádzajú slovami "a), b) alebo písm. f)"."
Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Nové novelizačné body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
Bod 3. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 155 ods. 6 písm. b) sa slová "a) a b)" nahrádzajú slovami "a), b) alebo písm. f)".".
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Nový novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
Bod 4. V čl. I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
"16. V § 226 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Nový novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. marca 2021.
Bod 5. V čl. II sa pred doterajší bod vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. § 7 a § 7a vrátane nadpisu nad § 7, § 9a vrátane nadpisu a § 9b sa vypúšťajú.
Poznámky pod čiarou k odkazom 4ad až 4aj sa vypúšťajú."
Doterajší bod sa primerane označí.
Nový novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. marca 2021.
Bod 6. Čl. II sa dopĺňa bodom 2, ktorý znie:
"2. Za § 32 sa vkladá § 32aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 32aa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021
Na reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, o ktorej bolo zverejnené oznámenie o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pred 1. marcom 2021, sa vzťahujú predpisy účinné do 28. februára 2021."."
Doterajší bod sa primerane označí.
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví úvodná veta k čl. II.
Nový novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. marca 2021.
Bod 7. Za čl. II sa vkladajú nové články III a článok IV, ktoré znejú:
"Čl. III.
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z. a zákona č. 423/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 141 ods. 2 písm. h) sa za slovom "cestu" slovo "a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "a voči policajtom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie"),".
2. V § 141 ods. 2 písm. i) sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, prostredníctvom stravovacích poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby najviac 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke."
3. V § 141 ods. 2 písm. i) sa na konci pripája táto veta: "Nadriadený poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme policajtom počas zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné."
4. V § 141 ods. 3 sa slová "písm. h) až j)" pardon, pardon ešte raz.
4. V § 141 ods. 3 sa slová "písm. h) až j)" nahrádzajú slovami "písm. h) a i)".
5. V § 141 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ak nejde o prípady podľa odseku 3, nadriadený umožní policajtovi výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo finančným príspevkom na stravovanie v sume uvedenej v odseku 2 písm. j). Policajt je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu ustanoví služobný predpis."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
6. Za § 7, 2, pardon ešte raz, za § 287k sa vkladá § 287l, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§287l
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný postupovať podľa § 141 ods. 4 v znení účinnom od 1. marca 2021 do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021."
Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č.199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z. a zákona č. 73/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 193 sa slová "§ 145 až 152 ods. 1 a 2" nahrádzajú slovami "§ 145 až 151, § 152 ods. 1, 2, ods. 4 tretej vety, ods. 5 a 7".
2. Za § 209j sa vkladá § 209k, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 209k
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný postupovať podľa osobitného predpisu (42) do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021."
Poznámka pod čiarou k odkazu 42 znie:
"42) § 152 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."."
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
V novom čl. III sa novelizačné body 1, 2, 4 až 6 a nový čl. IV nadobúdajú účinnosť 1. marca 2021, čo sa premietne do článku o účinnosti.
V novom čl. III novelizačný bod 3 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti.
8. V čl. VI v bode 3 v § 120 ods. 5 druhá veta znie: "Profesionálny vojak je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže." a na konci sa pripája táto veta: "Podrobnosti výberu ustanoví služobný predpis."
9. Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z. a zákona č. 126/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 213 ods. 2 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: "a voči príslušníkom finančnej správy, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len "finančný príspevok na stravovanie")".
2. V § 213 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, prostredníctvom stravovacích poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby najviac 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke."
3. V § 213 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Služobný úrad poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme príslušníkom finančnej správy počas zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné."
4. V § 213 ods. 5 sa za slovo "príspevok" vkladajú slová "na stravovanie".
5. V § 213 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení a ak nejde o prípady podľa odseku 5, služobný úrad umožní príslušníkovi finančnej správy výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo finančným príspevkom na stravovanie v sume uvedenej v odseku 2 písm. g). Príslušník finančnej správy je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident."
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.
6. Za § 331 sa vkladá § 331a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 331a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný postupovať podľa § 213 ods. 6 v znení účinnom od 1. marca 2021 do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021."."
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
V novom čl. VIII sa novelizačné body 1, 2, 4, pardon, čítam ešte raz.
V novom čl. VIII novelizačné body 1, 2, 4 až 6 nadobúdajú účinnosť 1. marca 2021, čo sa premietne do článku o účinnosti.
V novom čl. VIII novelizačný bod 3 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, veľmi chcem oceniť a skutočne sa teším, že možnosť pracovať od pätnásteho roku života dieťaťa, že tá možnosť tu skutočne je, čiže to absolútne vítam. Dokonca to má aj taký sociálny rozmer, pretože sa pohybujem skutočne v tejto oblasti naozaj 15 rokov a poznám mnoho detí práve zo sociálne slabšieho prostredia, čiže aj rodičia detí skutočne budú môcť, respektíve budú sa tešiť, že budú môcť si prilepšiť rozpočet teda domácnosti. Čiže naozaj veľmi to vítam a oceňujem tento, tento návrh o pracovaní od pätnásteho roku života.
No a čo sa týka, samozrejme, aj odstránenia alebo, respektíve eliminujeme dostatočne to riziko tej čiernej práce, pretože si myslím, že aj ten zamestnávateľ, z pohľadu zamestnávateľa dá tú možnosť pracovať teda deťom alebo teda mladým od toho 15. roku, čiže aj jedna, aj druhá strana bude skutočne spokojná.
No a čo sa týka tých gastrolístkov, to som sa už zmienil viackrát, skutočne to považujem za absolútne, ale že absolútne demokratické, nech každý zamestnanec skutočne má možnosť si vybrať či už gastrolístky, alebo finančný príspevok a ja verím tomu, že obe strany budú naozaj spokojné.
Len toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Viskupič, vy ste prototyp dokonalého poslanca. A naozaj, teraz nechcem sa vám pchať do zadku, ale odborné vystupovanie, po ľudskej stránke, kultivovaný prejav, keby bola vládna koalícia alebo mala takýchto poslancov viacerých, ja si myslím, že oveľa lepšie by to všetko išlo. Klobúk dole pred vami.
To, čo hovoril predo mnou predrečník aj vy, čo sa týka tých 15-ročných, som za. Veľakrát sa s tým stretávam, ako ste hovorili, šedá ekonomika, kryje sa to kadejako čiernou prácou. Toto je veľmi dobrý návrh, veľmi ho podporujem, fakt, palec hore.
Čo sa týka tých gastráčov, s tým mám skúsenosti aj, aj. Viem, že aj keď boli gastráče, tak aj tak si našli cestu a prišiel napríklad ujček Matúš, zobral si 10 litrov ginu, nejaké cigarety a predavačka mu to predala, lebo závisí od majiteľa, zarobil na tom. Uvidíme, čo prax prinesie. Takisto súhlasím s tým, že mala by byť možnosť voľby a nemusia na tom zarábať gastrospoločnosti, ktoré tieto lístky predávajú. Dúfam, že to vynde dobre, tu jedine mám také trochu obavy.
Čo sa týka toho zastropovania, čo ste hovorili, 65 rokov práce, sú niektoré profesie, kde 65-ročný človek, keď ide do roboty, je veľmi ťažké. Sťažené pracovné podmienky a ak on nerobil celý život nič, len v tomto jednom zamestnaní, on si inú prácu nenájde a tam je 65 rokov podľa môjho názoru veľa. Tam by to mohlo byť možno aj menej, ale či sa to dá len na jednotlivé pracovné pozície a potom či to bude možné po určitých rokoch alebo to bude en bloc, to neviem, to by som nahal na vás. Ale viem, ja neviem, v kameňolomoch a podobne, šoféri 65-roční, je fakt ťažké, ak som to dobre pochopil, zastropovanie. (Reakcia ministra.) Aha, dobre, tak to som zle porozumel, pardon.
Ďalej, čo som pozeral, ďakujem, že ste sa prihovorili za tie reštaurácie, ale nesta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ešte súhlasím s tým, čo ste hovoril, že pri poľnohospodároch je aj 24 hodín veľa. Aj 12 hodín, jedna nočná, niekedy strašne veľa zachráni, mám s tým osobné skúsenosti, tak s týmto takisto súhlasím. Len to som chcel.