23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, chcem vystúpiť v rozprave, aby ste mohli reagovať aspoň faktickými poznámkami. Musím povedať, že už mi chýbal tento parlament, to som rád, že som tu opäť. Musím povedať, že tá atmosféra, ktorú tu máte, je naozaj v tomto čase úplne iná, ako zažívame my vo výkone. A ako je dôležité diskutovať určite, trošku sa, a chcem zareagovať na tie veci, čo tu boli, že toto ako opozičný politik, keď som bol, áno, toto je miesto, kde si ktokoľvek môže dovoliť silné slová. A ja ako opozičný politik, musím povedať, že som pri akýchkoľvek slovách, ktoré som v tomto parlamente hovoril, som vždy vážil vo svojej mysli, či mám sa o čo oprieť, alebo či to budú len také tie mocné výkriky do tmy, ktorými chcem nabudiť národ.
Ja osobne si myslím, že je dôležité o to viac v tomto čase ľuďom hovoriť pravdu, a preto by som sa rád vyjadril k pár veciam a dal možno vám aj taký širší kontext. My sa tu dnes bavíme o opatrení na respirátory, kde odpúšťame DPH. Samotné opatrenie je opatrenie, ktoré teda je krátkodobé, ideme do toho, že porušíme svojím spôsobom nariadenie alebo vôbec legislatívu Európskej únie, ale Európska únia sama povedala, že v tomto momente bude na to prihliadať a nebude na to konať. Ale my sa tu rozprávame síce o 16 miliónoch, ale v skutočnosti nevieme, koľko by ten výnos z toho bol, a ja by som si najradšej prial, aby sme tento výnos ani nemuseli mať. Pretože keby sme ho nemuseli mať, čiže to sú peniaze, ktoré nikde neboli plánované, a preto hovorím, že by som si prial, aby sme ich nemuseli mať, nie preto, že musíme odpustiť DPH, ale preto, že by sme boli radšej, aby ľudia nemuseli tie respirátory kupovať.
Ale, žiaľ, tá pandémia, ktorá prišla do Európy a do celého sveta, a už som dnes o tom hovoril aj počas hodiny otázok, áno, strpčuje všetkým nám život a je to, myslím si, že pre každého veľmi ťažké. Preto si myslím, že v tejto vážnej situácii je dôležité aj vy ako, aj my vo vláde, aj vy v parlamente povzbudzovať ľudí. A teraz nechcem hovoriť, že sa bránim konštruktívnej kritike, vôbec nie, vôbec nie, práve naopak. Áno, diskutujme, ale skúsme, prosím, rozmýšľať nad tým, čo vlastne ľuďom ponúkame.
Keď hovoríme o tej jednej miliarde, a zareagujem aj na kolegu Beluského, viete, tá jedna miliarda, ja som to tu hovoril aj pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri rozprave o rozpočte, tá jedna miliarda vznikla ako rozdiel medzi štandardným a rizikovým scenárom zo septembrovej prognózy. Ten scenár vlastne hovoril o tom, že ak by bol štandardný, tak rast v tomto roku HDP by bol 5,5 %, ak by bol rizikový, to znamená, že by bol silný lockdown ešte na konci minulého roka, tak by bol len 4,3 % HDP, a rozdiel vo výbere príjmov by bol 1 mld. aj 41 miliónov. Čiže tá rezerva bola na pokles príjmov. My sme nedávali rezervu na výdavky. A tá rezerva na pokles príjmov bola preto, aby sme v prípade, že by tá druhá vlna pokračovala, čo sa, žiaľ, deje, aby sme nemuseli hneď prísť do parlamentu s rozpočtom, ale aby sme mali priestor na to reagovať a potom, samozrejme, ak teda bude tá situácia vážna, budeme musieť novelizovať rozpočet, čo je prirodzené. Preto sme to urobili aj minulý rok.
Takže pozerať sa na tú miliardu, že však máte tam nejaké peniaze, z ktorých môžte míňať, nie je úplne pravda, respektíve vôbec to nie je pravda. A to, že míňame už tento rok na pomoc, na prvú pomoc plus na kurzarbeit a všetky tie opatrenia, to ide na vrub výdavkov, ktoré v skutočnosti plánované neboli, a preto robíme mimoriadne rozpočtové opatrenia. A uvidíme, aký bude ten výber, a podľa situácie vývoja hospodárstva môže nastať situácia, že budem musieť prísť sem do parlamentu s rozpočtom a novelizovať ho.
Len chcem povedať, často to počúvam v diskusii, že máte nejaké peniaze odložené a podobne. Aj vám, ctené plénum, chcem, dovoľte mi, aby som vám povedal, že nemáme žiadne peniaze odložené. Ak sme minulý rok niečo minuli menej, to znamená, že sme sa menej zadlžili, nám neostalo nič, my sme si len menej požičali. To je jediný rozdiel, pretože my žijeme stále a na Slovensku nebol ešte ani vyrovnaný, ani prebytkový rozpočet. Slovensko ešte nežilo s prebytkom a nič si nikdy neodložilo, vždy si požičalo, mohlo žiť, áno, boli štáty, ktoré počas tých rokov konjunktúry, tých úrodných rokov, mali prebytkové rozpočty, Slovensku sa to nestalo. Takže len aby sme chápali ten kontext a ja to naozaj hovorím v dobrom.
Keď hovoríme o nedostatočnej pomoci podnikateľom, ktoré, to tu tiež zaznelo. Viete, áno, pokojne, každý to môže kritizovať a je to vec názoru, ja sa názorovým výmenám vôbec nebránim, ja len dovolím si opäť povedať pár faktov. My sme teraz navýšili prvú pomoc plus plus. Mesačne to bude o 40 miliónov eur. Opäť dávam to do kontextu dlhu, ten dlh dosiahol alebo dosiahne, teda dosiahol za minulý rok 60 % HDP. Ten dlh je náš dlh, všetkých občanov Slovenskej republiky. Ja naozaj v dobrom sa snažím každé euro investovať čo najprezieravejšie a čo najefektívnejšie, mysliac na to, aby sme ten dlh nezvyšovali. A teraz vôbec mi nevadí vaša kritika, že v jednej vete poviete, že dajte viac a zároveň nezvyšujte dlh, hoci táto veta nedáva zmysel, ale ja budem sa vždy snažiť komunikovať veľmi korektne.
Ešte by som zareagoval na pár vecí. Viete, pán Kotleba, tak ako som povedal aj ľuďom, myslím si, že je čas hovoriť pravdu a ja vám... pardon, hľadám vás. Pán Kotleba odišiel? (Reakcia z pléna.) Nevadí, dobre.
Odkážte mu to, prosím vás, kolega, lebo chcel som mu povedať vyslovene do očí, že môžem s istotou povedať vám, kolegovia, že tento zákon v žiadnom prípade nie je zle zamaskovaná snaha zbaviť sa zodpovednosti. Ja si svoju zodpovednosť ako člen vlády uvedomujem veľmi dobre a nesiem túto funkciu práve s tou zodpovednosťou. S ňou si líham, s ňou sa budím, s ňou chodím do práce, s ňou som tu dnes pred vami. Takže žiadna snaha zbaviť sa zodpovednosti, kolegovia. Veľmi si to uvedomujem a tá doba je naozaj ťažká. A je ťažká pre ľudí, ktorí musia byť doma, ktorí nemajú ten benefit ako my, že sa tu môžme stretnúť a vidieť živé osoby, rozprávať sa, možno sa aj pohádať, ale sú ľudia, ktorí sú už dlho zavretí doma a majú to omnoho ťažšie. Kto nezažije, neuverí, ako sa hovorí, a to je pravda. Takže toľko k tomu.
A keď hovoríte, pán Kotleba, a odkážte, prosím, pánovi Kotlebovi; viete, vy sám ste boli županom a boli ste v exekutíve a hovoriť tu teraz silné slová, jak by ste čo vy tu porobili a podobne, jak by ste tu vy rozdávali, tak my sme videli vaše výsledky. Takže viete, keď človek ešte nebol vo výkone a má silné slová, už to je také trošku, tri bodky, ale ak už bol v exekutíve a má za sebou výsledky a robiť svaly, hoci na to nemá ten track rekord, nemá k tomu výsledky, tak to je, myslím si, že naozaj už prehnané. A preto v týchto časoch je dôležité hovoriť pravdu o to viac.
Pán Šimko, vy ste starosta, pardon, vy ste primátor, tak, že? Vy ste pán primátor. Neviem teda, chcem sa opýtať, vy ste poskytli teda z vášho rozpočtu v rámci, vašim občanom tie respirátory? (Reakcia z pléna.) Výborne, čiže aj vám tým pomáhame, že vám znižujeme DPH. Takže kľudne v tom pokračujte. Aby ste rozumeli, toto je, my sa tu bavíme a hovorím to v tom kontexte, že vláda, štátny rozpočet dáva stovky miliónov mesačne na pomoc podnikateľom. Áno, vy si možno poviete, a však dajte ešte tých pár drobných. Ako myslím si, že práve tuto je aj ten krok, ktorý robíme smerom k samospráve. A dnes som o tom hovoril, keď som odpovedal kolegovi primátorovi pánovi Kollárovi, že v tejto dobe o to viac je dôležité, aby samospráva a štát fungovali ako jedny pľúca, aby spolu dýchali. Áno, máte to vy ťažké, máme to my ťažké a ja sa určite nebudem sporiť o to, kto to má ťažšie, lebo, ako sa hovorí v jednom filme, komu tým prospejete?
Takže my potrebujeme mať naozaj silný ťah na cieľ, na výsledok, aby sme sa s touto pandémiou čo najviac popasovali. A môžem vám povedať, že ani v ostatných krajinách, mám možnosť komunikovať s ministrami financií prinajmenšom na ECOFIN-och, musím povedať, že nikto nemá patent na pandémiu. Nikto nemá patent na pandémiu a v každej krajine sa s tým naozaj bortia.
Takže už len posledná vec, pán Suja. Ešte to je také, opäť, také v duchu toho pána Kotlebu. Ich trnavská firmička zarobí na testoch. Pán Suja, aká trnavská? Ja som z Bratislavy. Aká moja trnavská firmička? Ja som z Bratislavy. (Reakcia z pléna.) No ich, tak ich, koho ste tým mysleli? (Reakcia z pléna.) Matoviča (povedané so smiechom), áno, lebo je z Trnavy, že? (Reakcie z pléna.) Jeho žena je v tej firme. (Reakcie z pléna.) V tej škole, jasné. Čiže toto je akože takéto... (Reakcia z pléna.) Pán Suja, ďakujem pekne, že reagujete, ale povedzme si na rovinu, tieto skratky, áno, politika znesie veľa, facebook o to viac. Ja si myslím opäť, že v tomto čase je o to dôležitejšie hovoriť ľuďom pravdu. Ale je to na každého vedomí a svedomí, ako sa rozhodne. V každom prípade viem s istotou povedať, že nie je to žiadna trnavská firmička ani pána Matoviča, ani pani Matovičovej, ani nič podobné, a hovorím to naozaj veľmi rád, že takúto pravdu tu môžem povedať.
A keď hovoríme o tom Bielorusku, opäť, znie to tak, znie to tak silno. V Bielorusku, tu pomôžeme. Koľko sme pomohli Bielorusku, pán Suja? (Reakcia z pléna.) Osemstotisíc. Koľko sme pomohli Slovensku? (Reakcie z pléna.) Pán Suja, ja vám poviem môj prístup k životu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister, prosím vás, nedebatujte s poslancami, lebo oni majú možnosť fakticky na vás reagovať a takto to tu potom nevyzerá ako v parlamente.

Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Áno, áno. Ďakujem pekne, pán podpredseda. To bola taká dôležitá, dôležitý vstup, ale chcem povedať, ja nepovažujem to, že sme pomohli Bielorusku, za nejaký veľký prešľap, pretože naozaj miliardy alebo vyše miliardy dávame pomocnú ruku štátu. Ja osobne, poviem vám moje presvedčenie, ja osobne, keď pomáham ľuďom, nepoviem jednému, že vieš čo, tak tomu som už pomohol, už druhému nepomôžem. Snažím sa pomáhať, kde to viem a koľko sa dá. A myslím si, že princíp, keď pomôžeme nejakej krajine, s ktorou zdieľame pocity, lebo sme boli v tej situácii tu v Československu 30 rokov dozadu a rozumieme, tak si myslím, že takto nám pomáhali vtedy krajiny, ktoré boli v situácii, ako sme my. A myslím si, že tento princíp je dobré realizovať, lebo vždy sa vám vráti, vždy sa vám pozitívne vráti. To len takú malú poznámočku.
Ale aby som sa vrátil k zákonu o respirátoroch, samozrejme, toto nie je z tých veľkých opatrení. To sme tu boli napríklad minulý týždeň, keď sme priniesli opatrenia z hľadiska daňového poriadku alebo lex corona. Tam boli veľké sumy a som veľmi rád, že tam to prešlo hladko, však v konečnom dôsledku aj tu to prechádza hladko. Je toto téma, ktorej ľudia rozumejú a je dobré o nej trošku porozprávať, je dobré, aby aj zarezonovala, aby si naozaj tí obchodníci uvedomili, že teraz nie je čas si tu dépeháčku zhltnúť na svoj profit, že toto je čas, kedy tú dépeháčku potrebujú dať ľuďom v znížených cenách. A verím, že to bude aj odkaz tohto dňa.
Ďakujem veľmi pekne, že som mohol ešte takto vystúpiť. (Potlesk.)

Pán minister financií Heger, ja si dovolím s vami nesúhlasiť, lebo ono to bolo také chlácholivé vystúpenie, že človek by vám aj uveril, ale vy keď poviete, že sa snažíte ako vláda a vy predovšetkým ako minister financií vyčleňovať prostriedky štátneho rozpočtu so zreteľom na čo najväčšiu racionálnosť týchto výdavkov, tak ja si okamžite spomeniem na celoplošné testovanie bez akéhokoľvek zmysluplného výsledku za minimálne sto miliónov eur. Spomeniem si práve na tú spomínanú trnavskú firmu, pritom mohli tieto testy, štát mohol ako taký kupovať napriamo. Spomeniem si na ďalšie kolá celoplošného testovania. Spomeniem si na to, ako sa tu dookola opakujú veci, ktoré nemajú žiaden efekt, žiaden výsledok v konečnom hľadisku, ale štát na nich míňa obrovské desiatky a možno aj stovky miliónov eur. Spomeniem si na tie radary, ktoré kupujeme v situácii, keď, ako vy sám hovoríte, nemáme peniaze na to, aby sme pomáhali slovenským podnikateľom. To znamená, že nesúhlasím s tým, že táto vláda míňa prostriedky štátneho rozpočtu so zreteľom na čo najväčšiu racionalitu.
A posledné hľadisko, ktoré vám chcem povedať, a keď hovoríte o tom, že ste tu rád v parlamente a že ako to tu vyzerá, vy ako minister financií za stranu OĽANO vystupujete a pozrite sa, ako sa správa váš poslanecký klub. Počas vášho vlastného prejavu sa rehotajú, správajú sa ako malé deti, ignorujú vás, opozícia sa na vás sústredí omnoho viac ako títo. A najväčšieho hulváta a detinského, ako by som to slušne povedal, ani neviem, pajáca máte za predsedu poslaneckého klubu. Nad tým by ste sa mali zamyslieť. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister, vy ste vo svojom prejave označili niektorých poslancov, že máme mocné výkriky do tmy, aby sme nabudili národ. No, ja s týmto názorom v žiadnom prípade sa nestotožňujem. My hovoríme o respirátoroch. Vy navrhujete znížiť DPH úplne na nulu, teda bez DPH, čo sa týka nákupu (zaznievanie gongu) a odovzdania týchto respirátorov našim občanom. A na druhej strane my ako opoziční poslanci navrhujeme, aby sa tieto respirátory rozdávali pre občanov úplne zadarmo. Pre tých najzraniteľnejších, pre našich dôchodcov v rámci jednotlivých obcí a miest. Toto je rozdiel medzi nami a medzi vami.
Pán minister, to už tu odznelo, že v danom prípade nie sú finančné prostriedky, nemôžme si to dovoliť, vy ste to naznačili. Ale, preboha, však my vieme veľmi dobre, že v minulosti sa kúpili lietadlá za 2,4 mld. eur, že v podstate 800-tisíc sme poslali do Bieloruska, 150 miliónov eur sme dali na radary. My vieme aj to veľmi dobre, že celkový rozpočet Slovenskej republiky je viac ako 47 miliárd. Radary. Viac ako 47 miliárd. A máme krytie iba na 39,4 približne, neviem, vy to určite lepšie viete. A toto my vytýkame vám. Chápete, že my nenavrhujeme znížiť DPH o 20 %, ale my navrhujeme jednoznačne dať pre našich najzraniteľnejších ľudí úplne zadarmo tie respirátory.
A ja ako primátor mesta Rimavskej Soboty, pán minister, áno, my sme rozdávali nie respirátory, ale tieto rúška sme kupovali ešte v marci, v apríli minulého roku a to sme pre našich občanov, spoluobčanov, aj pre rómskych spoluobčanov sme skutočne rozdávali úplne zadarmo z finančných prostriedkov a z rozpočtu mesta Rimavskej Soboty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, chcela by som oceniť tvoj prístup k riešeniu pandémie COVID-19. Som tiež starostka obce a teším sa, že respirátory FFP2 budeme môcť zabezpečiť pre našich najviac ohrozených občanov za nižšie ceny. Samozrejme, občania si ich kúpia. Nedávno sme boli svedkami nákupnej horúčky v Lidli a ja verím, že znížením DPH bude cena prijateľná pre všetkých občanov. Sme na jednej lodi, štát aj samosprávy a, samozrejme, aj tí, ktorí zabezpečujú tieto ochranné prostriedky. Ja verím, že všetci máme rovnaký cit aj zodpovednosť a sa nám podarí tú pandémiu COVID-19 už konečne poraziť.
Ďakujem.

Pán minister, ste povedali, že aj týmto sme pomohli samospráve. Samospráve by ste pomohli, keby ste nedávali príkazom plniť po prvé nezmyselné úlohy s nekonečným testovaním dookola, dofinancovali výpadky z daní dotáciou a nie pôžičkou, nezrušili výzvy na zamestnávanie tých, ktorí to najviac potrebujú, sú ťažko zamestnávaní, u nás sú to väčšinou Rómovia v severných okresoch. Nemuseli sme ich totiž prepustiť. Podporili by ste viacej, keby ste podporili viac malé a stredné podniky. Tým pádom na námestiach tieto prevádzky by fungovali ďalej. Keby ste pomohli cestovnému ruchu, máme veľa hotelierov, ktorí nefungujú, máme reštaurácie, ktoré sú zatvorené. Keby ste vypísali výzvy na rozvoj miest a obcí, doteraz tieto výzvy neboli vypísané žiadne. A hlavne keby ste konali predvídavo a logicky. Tým by ste najviac pomohli samospráve a nielen týmto drobným jedným krôčikom, ktorý je len takým zaplátaním ako na jedno oko.