25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, vážené poslankyne, vážení poslanci, členovia vlády, v odpovedi na otázku pána poslanca Suju uvádzam nasledovné.
Všetkým je úplne zrejmé a jasné, že nedotknuteľnosť vzdušného priestoru Slovenskej republiky je naozaj jedným z kľúčových aspektov nielen kolektívnej bezpečnosti v rámci Aliancie, v rámci Európskej únie, ale, samozrejme, je otázkou národnej suverenity. Samozrejme, že v rámci ochrany vzdušného priestoru je zabezpečenie integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany mimoriadne dôležité a je to náš záväzok v rámci Aliancie, ale je to záväzok aj voči zdravému rozumu.
Slovenská republiky a jej ozbrojené sily sa, tak ako to stále hovoríme, podieľajú na ochrane vzdušného priestoru celej Aliancie v rámci integrovaného systému protiraketovej a protivzdušnej obrany NATO, ktorý sa volá NATINAMDS. Tento systém je tvorený prepojením národných systémov a naťackých systémov vrátane prieskumných rádiolokátorov a vrátane zbraňových systémov.
Naše prieskumné rádiolokátory, ktoré v súčasnosti máme, zariadenia P-37 sú už okrem jedného, vlastne už všetci v tomto momente, lebo 31. januára končila posledná životnosť 24 strojov, ktoré sme mali zavedených na Slovensku, a dnes máme všetky stroje P-37 už po svojom životnom cykle. Tento problém si uvedomovalo viacero vlád a len čo si ja pamätám, tak od roku 2010 prebiehala diskusia o tom, že je potrebné kúpiť nové rádiolokátory s tým, že v roku 2016 sa končila väčšine z nich životnosť. Ako viete, dnes je rok 2021 a žiadnej z vlád sa tých 24 kusov rádiolokátorov nepodarilo z rôznych dôvodov vymeniť.
Aká je dnes vlastne situácia? No, dnes je vlastne situácia taká, že hocikedy sa nám stáva, že jednotlivé rádiolokátory sa vypnú a ostáva čierna obrazovka. Stalo sa nám to napríklad v Košiciach. Druhé najväčšie mesto na Slovensku, kde rádiolokátor vypol a pokrytie územia nad druhým najväčším mestom na Slovensku, nad veľkým strategickým podnikom U. S. Steel a tak ďalej sme nemali, resp. sme mali veľmi zlý, bol pokrytý z iných rádiolokátorov na väčšiu vzdialenosť, iných a starších rádiolokátorov.
Pán minister Glváč v rokoch 2012 až 2016 sa snažil vyriešiť tento problém, urobil dve opatrenia. V prvom rade sa dohodol na medzinárodnom projekte rádiolokátorov a ten zlyhal. Následne vyhlásil tender, ktorý mal svojho víťaza, ale už ho nedokázal vyhodnotiť, lebo skončila vláda. V roku 2016 prišla ďalšia vláda a po dvoch rokoch vyhodnocovania toho tendra pán minister Gajdoš ten tender zrušil ako nevyhodnotiteľný. Následne vyhlásil ďalší tender, v ktorom víťazila, zvíťazila spoločnosť ELTA z Izraela. Očakávaná suma za tie radary bola 155 mil. eur.
Keďže som mal z objektívnych dôvodov potrebu vrátiť sa k prehodnoteniu tohto tendra aj kvôli tomu, že viaceré štáty, ktoré boli súčasťou toho tendra, sa oficiálne sťažovali aj u pani prezidentky, aj u pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, aj u ministra obrany Gajdoša a následne aj po výmene vlády dokonca aj u predsedu vlády bývalého Pellegriniho, tak som jednoducho sa rozhodol ten tender zrušiť a vyhlásiť ho nanovo s takým záverom, že namiesto 155 mil. za tie radary sme sa dohodli na sume 148 mil., to znamená 7 mil. ušetrených. Ďalšie 4 mil. v tej sume nám dajú navyše techniku, čiže ako keby sme ušetrili ďalšie 4 mil. A navyše 38 mil. z tej sumy skončí v slovenskom obrannom priemysle a dá to prácu slovenským občanom a z tých 38 mil. 22 mil. skončí v štátnom podniku Letecké opravovne Trenčín, ktoré boli pred krachom, v takom stave sme získali tú fabriku.
Čiže reálne zaplatíme za tie radary menej ako 100 mil. mimo tohto územia, a to je teda veľká pomoc aj pre slovenských občanov, aj pre ochranu územia Slovenskej republiky, aj pre ochranu partnerov a spojencov v rámci Aliancie a, samozrejme, pre spôsobilosť ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tieto radary, keď budú definitívne podpísané, verím tomu štvrtok budúci týždeň, tak zabezpečia ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky na najbližších 20 rokov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, rádiolokátory, ja si myslím, že by sa mali prekrývať, ak si dobre pamätám, to znamená, že ak nám Košice vypadnú, nemal by byť problém ich nahradiť. To by museli viacej vedľa seba vypadnúť. Takže len taký malý detail, ale myslím si, že to isto sa robí aj teraz.
Druhá vec. Doteraz sme neplnili povinnosti voči okolitým štátom, nechránili sme ich nebo alebo nebolo možné predĺžiť ešte na nejaký čas životnosť súčasných rádiolokátorov? To by ma zaujímalo.
A posledná otázka, ktorá ma zaujíma najviac, neni k tejto téme, ale rád by som to vedel. Tu doslovne od vašich kolegov padlo, že je reálna hrozba, že fyzicky na nás ide Rusko zaútočiť. Hlavne od poslancov SaS-ky. Môžem ich potom menovať, ak chcete, ale nebudem s tým strácať čas. Tak ja by som sa chcel vedieť, že keď je reálna hrozba, že majú informácie, tak že aký ten útok má byť. Letecký? Pozemný? Ja neviem, vzdušný? Raketami? Kombinovane? Alebo skade k takejto informácii prišli a prečo, ak to neni pravda, vôbec vládni poslanci toto šíria a vy ako minister na to nereagujete, lebo predpokladám, že tá informácia sa k vám dostala, lebo to bolo pri prejednávaní obrannej stratégie.
Doslovne kolega z SaS povedal: "Je tu reálna hrozba, že na nás Rusko ide zaútočiť." (Reakcia z pléna: "Kto to bol?") Žiak. (Reakcia z pléna.) Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
Ja nechcem vstupovať do tejto diskusie.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Takže ja by som len toto. Je reálna hrozba alebo poslanec SaS normálne klame?

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
Nechcem vstupovať. Pán poslanec. (Povedané súčasne s rečníkom.)

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Alebo nie. Ďakujem. (Povedané súčasne s predsedajúcim.)
Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja už len pri príležitosti nového obleku pána poslanca Suju to rád urobím a dopoviem. (Reakcia z pléna. Smiech.) Výborne.
Takže k prekrytiu rádiolokátorov, áno, máte pravdu. To prekrytie tam, samozrejme, prebieha, ale keďže tie radary sú naozaj desaťročia staré, tak tá technická spôsobilosť tých radarov je veľmi nízka. A to som aj povedal, že keď Košice-Šaca vypovedal radar, tak bol prekrytý z Michaloviec a z Rimavskej Soboty, len problém je, že tá vzdialenosť je veľmi veľká a potom ten radar je veľmi nepresný, čo spôsobuje veľmi vážne problémy aj pri prípadnom navádzaní interceptorov pri narušiteľovi.
Čo sa týka prepojenia našich systémov s aliančnými, dnes problém je, že P-37 radary sovietskej výroby jednoducho sú neprepojiteľné zo systému NATINAMDS, to znamená, že my dneska ani sa nevieme zapojiť do komplexnej ochrany tak, ako by sme mohli, keby tie systémy boli plne kompatibilné, čo nie sú.
Čo sa týka predĺženia životnosti. Viete, to robíme v podstate neustále. Už od roku 2016, ako som povedal, drvivá väčšina tých radarov už je po svojom životnom cykle a predlžujeme to tak, ako vieme. Lenže asi viete, určite viete, že spoločnosť, ktorá vyrába tieto stroje alebo ich vyrábala v minulosti, tak je na sankčnom zozname z Ruskej federácie, a tým pádom sa tie náhradné diely zháňajú veľmi, veľmi náročne a v podstate to riešime kanibalizáciou existujúcich strojov, a to nie je systémové riešenie. To je naozaj len zabezpečenie akej-takej funkčnosti tých systémov. Takže toľko k tým radarov.
A čo sa týka teda toho, či Rusko ide, alebo nejde zaútočiť, ja to rozdelím na dve časti, tú odpoveď. Prvá odpoveď je moja vedomosť ako ministra obrany. Moja vedomosť ako ministra obrany je, že nám eminentne nehrozí priamy vojenský útok zo strany Ruskej federácie.
Druhá otázka znie, že či sa očakávalo hoci len pár týždňov predtým, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu, že tak spraví. A nie, neočakávalo sa to.
To znamená, človek musí byť v strehu a byť pripravený na najhoršie, aj keď si želá najlepšie. A potom, samozrejme, nemáme tu v žiadnom prípade iba konvenčné útoky, ale máme tu aj útoky hybridné. A tie zo strany Ruskej federácie voči Slovenskej republike, samozrejme, konštantne prebiehajú.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko z mojej strany a prajem všetkým pekný deň.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem teda tou prvou časťou otázky. Toto je, samozrejme, na diskusiu, pretože je tam viacero možností. Vieme, že súčasný model je teda podľa rozlohy, ale tá diskusia, ktorá by mala a bude prebiehať najprv v rámci koalície, je o tom, že či to budeme robiť podľa hodnoty nehnuteľnosti. Samozrejme, toto je omnoho náročnejšia úloha, pretože musíme si povedať, akým spôsobom sa vôbec bude cena nehnuteľnosti, resp. určovať hodnota nehnuteľnosti.
Čiže tam je opäť viacero spôsobov, ktoré momentálne rozpracovávame ich fizibilitu alebo teda ako sa to povie po slovensky? Uschopniteľnosť alebo realizovateľnosť, tak? Čiže preto som aj povedal, že vôbec zaviesť daň z nehnuteľností nový koncept, tak to je naozaj beh na dlhú trať. To je tak, že keby sme sa dnes dohodli na nejakom koncepte, tak potom ešte zrealizovať je samo osebe náročné technicky.
Čiže vidím to tak, že najskôr by prichádzala do úvahy, ak by došlo k nejakej dohode, povedzme teraz v priebehu prvého polroka 2021, tak najskôr ju vieme realizovať až od 1. 1. 2023 a aj to nie je isté. Lebo naozaj je tam veľa technických prekážok. Kataster je jeden z tých dôvodov, jeden, jeden z tých miest, ktoré bude treba výrazne, výrazne zmeniť.
Takže čo sa týka kritérií, hovorím, je to na diskusiu. Je dobré počuť aj podnety vlastne, ako to robia v rôznych iných krajinách. Poznáme model či už americký, alebo, alebo nejakých iných európskych krajín, ale my si musíme povedať, ako to chceme na Slovensku práve preto, aby sme to, čo sa pýtate v tej druhej otázke, aby sme brali silno ten ohľad na nízkopríjmové skupiny. Pretože, áno, vieme, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí bývajú, obzvlášť by som povedal možno na východnom Slovensku alebo na strednom alebo v menších mestách a obciach, ktorí bývajú v domoch, ktoré sa môžu navonok zdať, že sú to veľké domy a že by mohli mať veľkú hodnotu, ale, ale nie je to ani úplne tak.
A po druhé, tí ľudia si mnohé postavili či už svojpomocne, alebo akokoľvek, ale proste dnes, keby mali nejakú drakonickú daň z nehnuteľností platiť, tak by to pre nich bolo neúnosné.
Takže preto je veľmi dôležité tú diskusiu viesť poctivo a dôkladne na to, aby sme sa tomuto úplne že vyhli. A to je aj môj cieľ. Čiže v žiadnom prípade tu nejde o to, aby sme teraz zaťažovali neúnosnou daňou kohokoľvek.
Takže, takže tieto otázky sú dobré, ale budú predmetom diskusie, keď sa k nej dostaneme. Takže v tomto momente neni na stole nejaký ucelený koncept, že by som vám vedel povedať tak, tak, tak, tak, tak. Preto aj tie informácie, ktoré dnes v médiách kolujú, ja sa tak neviem, či sa mám nad nimi smiať, alebo plakať, ale som ich dementoval, keď tu niekto už hovoril o konkrétnych sadzbách, lebo žiadna taká dohoda ani v koalícii nie je. Môžete sa opýtať aj koaličných partnerov, že sme sa o tom vlastne nerozprávali, takže nie je žiadna dohoda, dohoda na žiadnom čísle ani na spôsobe.
My sme dnes vo fáze analýzy. Ak by sme chceli ísť cestou teda tej hodnoty, tak v takom prípade musíme sa začať baviť o cenových mapách. Tie cenové mapy, vytvorenie tých cenových máp je práve to technicky náročné a ani toto nebolo rozhodnuté, že či pôjdeme cestou cenových máp, alebo ako pôjdeme. Ale toto sú ako keby také prvé kroky, ktoré už boli urobené aj predchádzajúcou vládou, na ktorých môžeme stavať.
Takže tie rozhodnutia určite by trebalo urobiť, ja si myslím, že čo najskôr, aby sme vedeli povedať, že či do toho chceme, nechceme ísť. A ak áno, tak akým spôsobom, ako dlho to bude trvať a tak ďalej.
Takže ďakujem pekne. Nech sa páči, ak je teda nejaká doplňujúca otázka. Nie?
Ďakujem pekne.

Pozdravujem pani poslankyňu Brisudovú, tak už som ju spoznal. Zdravím vás.
No, pozrite, my sme prednedávnom spustili Rimavskú Sobotu, začíname tam, a to je kúsoček od Poltáru. Možno 20 kilometrov? Tak? Aj, aj 24 kilometrov. Čiže je to aj na dochádzanie do práce. Potom vo vzdialenosti niečo vyše 30 kilometrov je Lučenec, ktorý nemá svoj priemyselný park tiež plný.
Plán je teraz nasledovný. Tento a budúci rok by sme výrazne chceli pokročiť v prácach v priemyselnom parku v Rimavskej Sobote a nájsť tam, možno by sa to malo podariť už budúci rok, zazmluvniť prvého alebo prvých dvoch, troch investorov, tak aby v roku 2023 oni tam mohli začať sa nejak usídľovať. A hneď, ako bude tento priemyselný park v Rimavskej Sobote do značnej miery využitý, povedzme polovica, tak sme pripravení sa obhliadnuť po ďalšom priemyselnom parku. Avšak Rimavská Sobota nie je jediné problematické miesto Slovenska, máme aj ďaleký východ a v závislosti od toho, ako budú pokračovať práce vo výstavbe diaľnice, by sme chceli najmä, aby bola tá dostupnosť daná preto, lebo vy tých investorov nedostanete hocikam. Oni jednoducho potrebujú tú logistickú dostupnosť mať garantovanú, to je rýchlocesta, to je diaľnica a aj si myslím, že povedzme tých 20, možno 24 kilometrov dochádzať do práce, to nie je, aspoň dočasne, nie je až taká tragédia.
Čiže záverom, rád by som vám teraz tu povedal, áno, ideme na to a, a dávam o týždeň, o mesiac návrh na uznesenie vlády, ale nie je to tak. Momentálne nemáme v pláne budovať žiaden ďalší park, kým nebude aspoň sčasti Rimavská Sobota obsadená.
Vaša druhá, vaša druhá časť vašej otázky bola, že podľa akých kritérií sa tie parky vyberajú. Tak robia to analytici na ministerstve hospodárstva. Tých kritérií je niekoľko desiatok a podľa nich teda zostavili rebríček a tam nám vyšla práve Rimavská Sobota ako najvhodnejší park alebo druhý najvhodnejší. To neviem presne, ale tým, že mesto Rimavská Sobota predalo ten pozemok veľmi lacno štátnej firme MH Invest, no tak to bol ten rozhodujúci moment, že sme si povedali, dobre, tam ideme zainvestovať čím skôr a potom sa tam posnažíme o tých investorov.
Takže toľkoto z mojej strany zatiaľ.