25. schôdza

Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Áno, pán poslanec Richter, súhlasím, že odbyrokratizovanie drobných živnostníkov, drobných firiem, ale aj veľkých závodov je viac ako potrebné, pretože táto byrokracia týchto zamestnávateľov doslova a do písmena ničí, pretože nie je nič horšie, ako keď štát vyžaduje od zamestnávateľa, ktorý zamestnáva nie jedného, nie dvoch, ale desiatky až stovky zamestnancov, ktorí vytvárajú naozaj pre tento štát hodnoty, a štát ich naďalej zaťažuje úplnou byrokraciou. Čiže toto by bola naozaj veľmi dôležitá vec, ktorou by sme sa mali zaoberať. A ja budem len veľmi rád, ak to bude zahrnuté alebo zapracované v rámci pripomienok do tohto vládneho návrhu zákona.
Čo sa týka tvojho dodatku, Miro, čo sa týka živnostníkov, tak áno. V dnešnej dobe byť živnostník to je "byť živorník", pretože živnostníci naozaj musia veľmi dobre rozmýšľať, čo si kúpia, ako si to kúpia, za čo si to kúpia, pretože ich príjmy zďaleka nedosahujú ich kvalitu práce, a to si musíme naozaj priznať a veľmi jednoducho to pomenovať, pretože špičkový frézar, špičkový sústružník, ktorého tá firma naozaj nevie zaplatiť adekvátnym spôsobom, jemu nezostáva nič iné, ako odísť na živnosť a svoju prácu prezentovať iným spôsobom a takto sa aspoň snažiť sám poriadne ohodnotiť.
A posledná vec, naozaj, pán minister, teda, pán exminister Heger, fond nezamestnanosti a upratanie tohto kurzarbeitu medzi jeho nejaké, nejaké pozície, tak áno, súhlasím, nebolo to veľmi vhodné riešenie, ale asi nič rozumnejšie sa na ministerstve nenašlo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135 o pozemných komunikáciách alebo tzv. cestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom návrhu zákona je poskytnúť vlastníkom diaľnic, ciest a miestnych komunikácií možnosť majetkoprávne usporiadať pozemky pod pozemnými komunikáciami formou vyvlastnenia vo verejnom záujme v termíne do 31. decembra 2030.
Zároveň dochádza k zadefinovaniu jednotlivých tried ciest, zadefinovaniu pojmu cestná sieť a k úpravám v súvislosti s procesom usporiadania cestnej siete.
Návrhom sa ďalej upravuje názvoslovie pozemných komunikácií, nanovo sa vymedzuje cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale bude vznikať mimo zastavaného územia obce.
Návrhom sa tiež novelizuje zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v súvislosti s oznámením začatia kolaudačného konania pri líniových stavbách a doručením kolaudačného rozhodnutia a zákon č. 145 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov najmä v súvislosti s úpravou terminológie a splnomocnením správneho orgánu.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a v ústavnoprávnom výbore.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač 364, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky č. 540 z 27. januára 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 234 z 11. marca 2021 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 138 z 11. marca 2021. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 364, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 146 zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som mal jednu otázku na pána ministra. Viete, vyvlastnenie - aj keď vo verejnom záujme - je ťažký zásah do vlastníckych práv a každý, kto ste to zažil alebo takýto pokus, tak viete, že mám pravdu. Zbytočne dochádza k traumatizácii tých majiteľov a veľmi veľkých sporov, ktoré končia vo veľkej väčšine na Ústavnom súde. A zatiaľ čo mám vedomosť, tak vždy Ústavný súd dal za pravdu tým, čo boli pozemky vyvlastnené.
Preto sa chcem spýtať, aby sme tomuto predchádzali, či pri súčasnom návrhu vyvlastnenia sa ráta s odškodnením majiteľov cenníkovou cenou alebo tabuľkovou, alebo pôjdeme nejakou trhovou hodnotou, alebo násobkom nejakej trhovej hodnoty, aby sme tomuto predišli. A, samozrejme, súdnym sporom až po Najvyšší súd. Lebo ak nás niekto bude žalovať ako štát a pôjde to až na Najvyšší súd, tak ja si myslím, že oveľa drahšie pre Slovenskú republiku, ako keď sa dohodne a zvýši na začiatku nejakú cenu.
A takisto si nemyslím, že je dobrým riešením, ak tieto pozemky vykupujú nejaké firmy pre štát, ktoré to nerobia zadarmo. Samozrejme, robia s nejakým budžetom a o ten budžet radšej môžme navýšiť tým majiteľom tých pozemkov a rýchlejšie sa dohodnúť. Na toto by som chcel odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Miro, tvoja posledná veta vlastne bola tou otázkou, ktorú som chcel vlastne tebe aj smerovať, resp. pánovi ministrovi. Áno, výkup pozemkov od nejakej spriatelenej firmy alebo spoluparticipujúcej firmy priamo pre štát je naozaj nie veľmi dobrým a nie veľmi vhodným riešením, pretože ak by štát priamo vykupoval tieto pozemky od vlastníkov pozemkov, tak ten vlastník pozemku môže byť naozaj ohodnotený nielen cenou, ktorá je určená za vyvlastnenie pozemku, ale naozaj sa môžme baviť o cene, ktorá má patričnú hodnotu a jej cena môže byť o niekoľko násobkov vyššia. Čiže budú spokojné obe strany. Bude spokojný štát, že získa pozemok, parcelu, o ktorú má záujem, o ktorej vie, že bude cez ňu ísť dôležitá komunikácia alebo bude na nej vybudované iné verejnoprospešné a pre štát veľmi potrebné zariadenie alebo fabrika, alebo jednoducho dajaký závod strategického významu.
Ale na druhej strane musíme brať do úvahy aj toho vlastníka pozemku, ktorého rodina desiatky, možno stáročie, desiatky rokov alebo až stáročie tento pozemok vlastní a je niekedy dosť problematické ten, možno ani nejde tak naozaj o peniaze v tomto prípade, ale naozaj o tú citovú väzbu na tú, na tú lokalitu, kde ten pozemok bude niekedy naozaj za nie vhodnú alebo výhodnú cenu od štátu odkúpený.
Súhlasím, štát má predkupné právo, čo sa týka týchto pozemkov, ale skúsme dbať a myslieť aj na tú stránku toho pôvodného vlastníka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakciu Edovi. Viete, ja mám takú skúsenosť. Firma z Košíc vykupovala pozemky pre štát pod líniovú stavbu, dajme tomu, v diaľnici Detve. A ľudí zastrašovala, že ak to nepredajú pod alebo za nejakú cenu, ktorú určila, tak im to vyvlastníme akože štát. Toto si myslím, že sa nemôže stávať. Alebo ak budeme takto pristupovať ako štát, lebo ľudia to neberú na firmu, ale berú na ten štát. A na tom tá firma zarábala. Takže to je jedna vec.
A druhá vec je, oni vykúpili len presne pod tú stavbu a, poviem príklad, tým majiteľom ostal z jednej strany dva a pol metra pás a z druhej strany meter a pol. Ten nekúpili. Nevyužiteľný pozemok, nič na ňom nemôžu robiť. Ja si myslím, že pri tak veľkej investícii už je to najmenej kúpiť takéto malé zbytky, nedochádza k deleniu parciel a zbytočne nevyvoláme vášne u tých majiteľov. Ale aj tak by som rád získal odpoveď na tie otázky od pána ministra.
Ďakujem.

Pán poslanec, rád vám odpoviem a vysvetlím celý ten proces majetkoprávneho vysporiadania. Každopádne inštitút vyvlastnenia je až posledným bodom snahy majetkoprávne vysporiadať sa s pozemkom pod líniovou stavbou. Najskôr sa zhotoviteľ, alebo poviem to na príklade NDS, ktorá stavia líniovú stavbu, snaží dohodnúť, dohodnúť v zmysle znaleckého posudku. Nemôže postupovať diskriminačne, že niekoho vykúpi za 5 a jedného za 10, ale v zmysle znaleckého posudku a je obvyklá aj prax, že za rýchle jednanie alebo v prípade, ak je naozaj tento proces rýchly, tak Národná diaľničná spoločnosť zvykne dať 20 % navrch. Až v prípade, že sa s vlastníkom pozemku nevieme dohodnúť a tento svojím spôsobom brzdí majetkoprávne vysporiadanie, ergo celú výstavbu, tak prichádza k inštitútu vyvlastnenia, ktorý sa vyvlastňuje za znalecký posudok. Za hodnotu, ktorú určí znalecký posudok. Čiže nie je to samourčená cena, ale je to cena, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku.
Áno, celý ten inštitút je veľmi nepríjemný, ale neviem si predstaviť iný inštitút, ktorým by sme sa ako zhotovitelia alebo štát, alebo ktokoľvek, kto stavia tú infraštruktúru, vedeli dostať k pozemkom. Znovu zdôrazňujem, je to až posledná inštancia, keď už si nevieme rady a nevieme ten pozemok vykúpiť.
A k vašej otázke. Áno, deje sa to. Priznávam, že je tam veľký zásah do pozemku a častokrát zostane nevykúpený pozemok, ktorý sám osebe nemá hodnotu, nemá cenu, ale Národná diaľničná spoločnosť alebo teda inštitúcia, ktorá v mene štátu stavia, nesmie vykupovať pozemky, ktoré sú nad rámec toho, čo potrebuje. Bolo by to nehospodárne nakladanie s financiami. Jednoducho nie je to správne. Poďme sa o tom baviť, ako to zmeniť, ale momentálne to nie je možné a NDS alebo teda ten zhotoviteľ môže vykupovať len to, pod čím naozaj potrebuje stavať alebo to, kde ten záber je, ktorý potrebuje zabrať.
A ešte ak môžem, pán poslanec, na vás reagovať. Ten problém s vyvlastnením nie je totižto, a to narážam na predsedu ústavnoprávneho výboru, pána predsedu Vetráka, tá otázka totižto nie je len o jednorazovom vyvlastnení, o zaplatení tej jednorazovej ceny za ten konkrétny pozemok, ale sú nálezy Ústavného súdu, kedy by sme mali priznať aj náhradu za to dlhoročné užívanie toho pozemku. Takže toto je, toto by mal byť ten správny prístup, ale jedným dychom dodávam, že ak nemáme prostriedky na výstavbu, toto sú, to sú rádovo miliardy eur, ktoré by sme museli vložiť do vysporiadania pozemkov, ktoré v súčasnosti štát nemá vysporiadané pod existujúcou sieťou diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. To sú jednotky miliárd eur, ak by sme ešte priznali náhradu, ktorá patrí aj za využívanie v čase, tak by to boli ďalšie miliardy navyše. To nehovorím o železniciach, to nehovorím o plynovodoch, ropovodoch a tak ďalej.
Plus nesmieme zabúdať ani na samosprávy. My si vieme svojím spôsobom cez štátny rozpočet, ak by sme na tom našli zhodu, najmä finančnú zhodu, zo štátneho rozpočtu vieme prideliť prostriedky Národnej diaľničnej spoločnosti alebo Slovenskej správe ciest, aby vysporiadavala tieto pozemky, ale v prípade samospráv, ale v prípade samospráv by toto išlo na vrub rozpočtu samospráv, ktoré na to už vôbec nemajú prostriedky.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Termín hlasovania bude zajtra o jedenástej.

Pán podpredseda, vzhľadom na dohodu s predsedom parlamentu žiadam zvolanie grémia aj na to, čo zaznelo na prvom grémiu dneska.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže, skupina poslancov predkladá do Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu zákona je rozšírenie kompetencií obcí realizovať porušenia pravidiel cestnej premávky na úseku zastavenia a státia vozidiel v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla. V súčasnosti je možné správny delikt držiteľa vozidla tzv. objektívnou zodpovednosťou prejednať len vtedy, ak je zaznamenávaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor. Obec nemôže vyhotovovať dôkazy ani vydávať meritórne rozhodnutia vo veci správneho deliktu držiteľa vozidla. Policajný zbor však nemá dostatočné personálne ani technické kapacity na riešenie všetkých tých protiprávnych skutkov v cestnej premávke a na strane druhej značné množstvo obcí, predovšetkým veľké okresné a krajské mestá, v poslednom období začalo riešiť problematiku parkovania rezidentov, kde jasne stanovili pravidlá, realizovali príslušné dopravné značenia, avšak nemajú kompetencie na výkon kontroly rešpektovania pravidiel formou objektívnej zodpovednosti. Čo sa týka vyvodzovania subjektívnej zodpovednosti vodiča, tak je to časovo, časovo, personálne aj finančne nákladné, často bez žiaduceho výsledku. Teda dávajú papuče a privolajú tam prvýkrát, druhýkrát a dlho to trvá.
Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby obec mala možnosť pokutovať držiteľa vozidla za porušenie jeho povinností, a tak zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní jeho motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky spočívajúce v zákaze zastavenia alebo státia vozidiel v územnej pôsobnosti konkrétnej obce.
Takže bude sa jednať len o zákaz zastavenia a státia podľa § 25 zákona o premávke alebo zákaz zastavenia a státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Obec aj naďalej nebude mať možnosť zdokumentovania iných porušení povinností držiteľov vozidla než tých uvedených v § 6a písm. e) zákona o premávke. Zadokumentovanie porušenia povinnosti držiteľa vozidla, vydanie rozkazu, prijatie a vybavenie prípadne podaného odporu, rozhodovanie v konaní o správnom delikte po podanom odpore sa navrhuje zveriť obci.
Ak pokutu uloží právoplatné rozhodnutie obce, príjem pokuty patrí tejto obci. Obdobne sa navrhuje upraviť aj príjem v prípade uložených trov konania, ak tieto vznikli, resp. boli uložené obci v súvislosti s uložením pokuty v konaní o správnom delikte.
Ak držiteľ vozidla uvedie v odpore o vodičovi vozidla, ktorý v čase porušenia pravidiel cestnej premávky viedol vozidlo, len údaje v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, správny orgán nevie úplne a jednoznačne identifikovať konkrétnu, jedinú osobu v existujúcich databázach osôb. Upraví sa tak povinnosť držiteľa vozidla, ak zamýšľa označiť inú osobu vodiča, ktorý v relevantnom čase viedol vozidlo, uviesť bude potrebné aj dátum narodenia osoby, ktorej vozidlo odovzdal. Držiteľ vozidla, ak nebude chcieť znášať následky porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorému vozidlo odovzdal, bude musieť poznať aj dátum narodenia.
Navrhuje sa, aby odvolacím orgánom proti rozhodnutiu obce, vydanom po podaní odporu, bol príslušný orgán Policajného zboru. Príslušný orgán Policajného zboru, ktorým je de facto miestne príslušný dopravný inšpektorát, je okrem iného aj príslušný na objasňovanie, prejednávanie a realizovanie celého konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj na dokumentovanie a prejednávanie správnych deliktov držiteľa vozidla vrátane pôsobnosti na preskúmavanie rozhodnutí na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Policajný zbor má v organizačnej štruktúre začlenenú službu dopravnej polície, ktorá komplexne rieši problematiku cestnej premávky. Je vecným gestorom pre zákon o cestnej premávke, realizuje výkon štátnej správy na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a jej riadení, trestného konania, konania o priestupkoch, objasňovania dopravných nehôd a tak ďalej a tak ďalej. Preto sú tieto útvary dopravnej polície najkompetentnejšie pre rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiam obcí v správnom konaní o delikte držiteľa vozidla po podanom odpore.
Ďalej sa tam upravuje právomoc obecnej polície na konanie a rozhodovanie o správnom delikte. Túto právomoc obecnej polície nie je možné automaticky vyvodiť, odvodiť od právomoci obce, hoci príslušníci obecnej polície sú vždy zamestnancami príslušnej obce, ktorá obecnú políciu zriadila. Obecná polícia nedisponuje klasickou hmotnoprávnou subjektivitou, pričom ide o organizačný útvar obce bez právnej subjektivity, tzv. poriadkový útvar.
Čo sa týka technického riešenia zverenia kompetencií, z pohľadu štátnej politiky je dôležité, aby informačný systém zastrešujúci realizáciu objektívnej zodpovednosti tak Policajným zborom, ako aj obcami bol jednotný pre celé územie Slovenskej republiky a prepojený z dôvodu prepojenosti konania po podaní odporu, odvolacieho konania a vylúčenia dvojitého postihu za jeden skutok s inými informačnými systémami.
Na základe uvedeného predpokladu je potrebné, aby existujúca aplikácia Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, tzv. CESDaP, ktorá je využívaná Policajným zborom na realizáciu konania o správnych deliktoch, bola upravená tak, aby poskytovala možnosť realizovať toto konanie rovnako pre príslušníka Policajného zboru, ako aj zamestnanca obce.
To je tak zhruba všetko. Pán predsedajúci, prosím, dajte slovo spravodajcovi, zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.