25. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť vládny návrh zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, cieľom ktorého je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy.
Podpora ekologických vozidiel je v súčasnosti v rámci platného legislatívneho rámca upravená v zákone č. 158/2011 Z. z. o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy.
Úprava tejto smernice, a teda aj národnej legislatívy, v ktorej je transponovaná, bola zo strany Európskej komisie vyhodnotená ako nedostatočná pre plnenie ambicióznych environmentálnych cieľov, pričom z pohľadu vyhodnocovania reálnych dopadov praktického aplikovania tejto smernice Európska komisia dospela k záveru, že neviedla k trhovému vzostupu ekologických vozidiel v Európskej únii najmä pre nedostatky v oblasti rozsahu jej pôsobnosti a v jej ustanoveniach týkajúcich sa nákupu vozidiel.
Nová smernica o podpore ekologických vozidiel je súčasťou komplexnej politiky Európskej únie, ktorej cieľom sú ambiciózne záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov o minimálne 40 % do roku 2030, zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 %, dosiahnutie aspoň 27 % úspor energie a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v Európskej únii.
Smernica o podpore ekologických vozidiel je v rámci tejto komplexnej politiky zameraná na dekarbonizáciu odvetvia dopravy, a to predovšetkým prostredníctvom agregácie nákupu ekologických vozidiel, a to spôsobom ustanovenia požiadavky na minimálne percentuálne podiely ekologických vozidiel pri zadávaní vymedzených zákaziek podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pri uzatváraní zmlúv o službách vo verejnom záujme v osobnej doprave.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán podpredseda, predkladám (správu) výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vládneho návrhu zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 373) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 528 z 26. januára 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 328 zo 16. marca 2021, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 140 z 11. marca 2021 a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 93 z 15. marca 2021.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 12 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 373) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 147 zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dalo by sa o tomto zákone, samozrejme, diskutovať aj viac, ale sústredím sa len na pozmeňujúci návrh, ktorý je podaný. Má len dva body. Sú to legislatívno-technické alebo legislatívne úpravy vyplývajúce zo stanoviska parlamentnej legislatívy a prekonzultované aj s pánom podpredsedom vlády.
1. V čl. I sa v § 2 ods. 2 za slová „podľa ods. 1 sa" vkladajú slová „na účely tohto zákona".
2. V čl. III novelizačný bod za úvodnou vetou znie:
V § 21 odsek 10 znie:
"(10) Objednávateľ je pri zadávaní zmluvy o službách, poznámka, odkaz 43), ktoré sa poskytujú vozidlom kategórie M1, M2, M3, N1, N2 alebo N3, povinný dodržať minimálny percentuálny podiel ekologických vozidiel podľa osobitného predpisu, odkaz č. 44)."
Následne poznámky pod čiarou k odkazom 43 a 44 znejú:
"43) § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. .../2021 Z. z. o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A poznámka k odkazu 44) § 4 ods. 1 zákona č. .../2021 Z. z."
K bodu II, ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré spresňujú vzájomnú previazanosť medzi jednotlivými ustanoveniami zákona.
A k bodu I, bola tam taká diskusia, že či tým, že hovoríme, čo je to nadlimitná zákazka v tomto zákone, či je to nepriama novela zákona o verejnom obstarávaní alebo nie, takže sa tam vložili slová "na účely tohto zákona", aby bolo jasné, že nejde o rozšírenie nadlimitných zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale ide o špecifickú definíciu nadlimitných zákaziek na účely tohto samotného zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý vylepšuje samotný obsah novely. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mala by dnes nasledovať tlač číslo 394, ide o novelizáciu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá sa týka rezervy premiéra, ale vzhľadom na to, že sa mení personálne obsadenie tejto funkcie a potrebujem viac času na to, aby som s novým premiérom prebral otázku rezervy, jeho samotnej rezervy a či teda chce mať dotačnú komisiu, nechce mať dotačnú komisiu, teda kvázi dotačnú komisiu, tak vás chcem požiadať o to, či by sme mohli tento bod presunúť na ďalšiu schôdzu, aby sme, aby som získal čas, aby som sa s ním o tom mohol podrobnejšie porozprávať. A je to na základe štyroch koaličných poslaneckých klubov požiadavka, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, včera v úvodnej reči som teda vysvetlil dôvody, čo ma viedlo k predloženiu takéhoto návrhu na uznesenie týkajúceho sa Náhorného Karabachu.
Ak dovolíte, čo sa týka azerbajdžansko-arménskeho konfliktu, keby sme hľadali nejaký prapôvod, tak sa musíme vrátiť do obdobia Osmanskej ríše. V tomto období bola Osmanská ríša naozaj veľkým hegemónom a Arméni mali veľmi náročnú situáciu, pretože Osmanská ríša systematicky vyvražďovala Arménov a aj preto pred niekoľkými rokmi Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom uznal, že išlo o genocídu arménskeho národa. Napriek veľmi silnému lobingu zo strany Turecka, ale aj Azerbajdžanu sa podarilo tento návrh uznesenia na pôde Európskeho parlamentu schváliť a ja som veľmi hrdý, že aj Národná rada Slovenskej republiky sa pred pár rokmi pridala k tomuto uzneseniu, aj tu na pôde Národnej rady bolo schválené podobné uznesenie, ktorým sme vyjadrili solidaritu s arménskym národom.
Dámy a páni, ja som si včera uvedomil, že ani ja, ani pán spravodajca Stančík sme neprečítali návrh uznesenia. Je to preto, pretože my poslanci ho máme elektronicky, ale kvôli ľuďom, ktorí sledujú zasadnutie Národnej rady online, alebo kvôli tým, ktorí ho budú neskôr pozerať zo záznamu, si dovolím tento návrh uznesenia prečítať. Je to uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky týkajúce sa Náhorného Karabachu.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie vyhlásenie o úplnom prímerí v Náhornom Karabachu a v jeho okolí, ktoré podpísali Arménsko, Azerbajdžan a Rusko 9. novembra 2020;
B. dôrazne odsudzuje zabíjanie civilistov, ničenie civilných objektov, infraštruktúry, objektov kultúrneho a náboženského dedičstva;
C. so znepokojením poukazuje na vojenské zapojenie tretích krajín do konfliktu a ich destabilizačnú úlohu;
D. zdôrazňuje, že proces dosiahnutia trvalého mieru a určenia budúceho právneho postavenia Náhorného Karabachu by mali viesť spolupredsedovia Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe;
E. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedodržiavaním povinnosti okamžite prepustiť všetkých vojnových zajatcov a iné násilne zadržané osoby vrátane civilistov, ako to vyžaduje medzinárodné humanitárne právo, najmä Ženevská konvencia z roku 1949;
F. vyzýva vládu Slovenskej republiky, Európsku úniu a medzinárodné organizácie, aby sa zasadzovali za:
– riadne vyšetrenie všetkých obvinení z vojnových zločinov vrátane použitia kazetovej munície;
– okamžité prepustenie všetkých vojnových zajatcov a civilistov;
– neobmedzený prístup medzinárodných humanitárnych organizácií do Náhorného Karabachu.
Dámy a páni, ešte jedna poznámka. V tom uznesení, ktoré som navrhol, sa píše o zapojení sa tretích krajín, ktoré majú destabilizovať. Neuviedol som tam konkrétne, konkrétne krajiny, aby to nevyvolalo nejakú polemiku, ale tu v rozprave mi nedá, aby som nepovedal, že tou treťou krajinou, ktorá má veľmi veľkú ambíciu zasahovať do tohto konfliktu, bolo Turecko. Nie Rusko, nie Čína, o ktorých často počúvame, ale práve Turecko. A ja som už viackrát aj na pôde zahraničného výboru alebo výboru pre európske záležitosti povedal, že ja nemám strach z Ruskej federácie, z Číny alebo iných štátov, ale najmä Turecka, ktoré v poslednom období veľmi silným spôsobom a tak ostentatívne napína svaly v zahraničnej politike.
Na záver dve poďakovania. Chcem sa poďakovať takto verejne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Borisovi Kollárovi, ktorý zaradil ešte na rokovanie tejto prebiehajúcej schôdze tento návrh uznesenia. Nemusel to robiť, poprosil som ho o to, vyšiel mi v ústrety, za čo mu ďakujem. A ďakujem aj za plodnú diskusiu na pôde zahraničného výboru a že tento návrh uznesenia bol na rokovaní zahraničného výboru schválený naprieč politickým spektrom. Verím tomu, že tak bude aj v pléne Národnej rady.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, ja s vami úplne súhlasím vo všetkom, čo ste povedal, ale rád by som vedel alebo počul váš názor. Spomenuli ste genocídu Arménov. A potom ako si chceme vysvetliť slová prezidenta Kisku bývalého, že Turecko je ostrov stability, Turecko je ten štít proti hrozbám. A vidíme, čo všetko Turecko v poslednom čase stvára. Však ohrozuje vlastných partnerov v NATO, ako Grécko a podobne. Zapája sa do konfliktov mimo úplne územia Európy.
Ja by som chcel vedieť, čo vy teraz na to hovoríte s odstupom času. Nie je možné, aby najvyšší predstaviteľ štátu alebo jeden z najvyšších predstaviteľov štátu alebo ústavných činiteľov, prezident, sa takto vyjadril, a pritom Turecko robilo úplne iné kroky. Však skúste povedať niekde nahlas o genocíde Arménov a budete vidieť, čo sa všetko strhne v Turecku proti vám. A toto neni ostrov stability, môj názor. Súhlasím plne s vami.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kéry, ďakujem za tento príspevok do rozpravy, ktorý je určite vhodný povedať a interpretovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko Národná rada Slovenskej republiky by mala právo a mala by mať aj dôvod vyjadriť sa k obavám, ktoré naozaj sa šíria z krajiny polmesiaca, nakoľko, tak ako ste veľmi správne povedal, Turecko nie je žiadnym vysokostabilným partnerom ani pre NATO, ani pre Európsku úniu. A napínanie svalov sultána Erdogana už zachádza naozaj za čiaru a je to už za hranicou, by som povedal, aj tzv. ľudského chápania, pretože vyzdvihovať iba turkické národy, ktoré žijú v Azerbajdžane, a vyvolávať umelo konflikty s priamymi susedmi, ktorým je Arménsko, ktorá je krajina výlučne kresťanská, tak nepríde mi to príliš úmerné.
A tu naozaj chcem vyzdvihnúť veľkú iniciatívu prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina, ktorý sa k tomuto problému veľmi adekvátnym spôsobom postavil a zabránil možno ďalším tragickým krokom, či už z jednej, alebo z druhej strany.
Takže veľmi chcem oceniť aj prácu výboru pre zahraničné veci v rámci pléna Národnej rady Slovenskej republiky a aj vašu osobnú iniciatívu ohľadne tejto výzvy, tejto iniciatívy.
Takže ešte raz na záver chcem zopakovať, Turecko príliš napína svaly a dávať ho za nejaký príklad stabilného partnera nepovažujem za príliš šťastné, ale snáď sa k týmto podobným názorom dopracujeme všetci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Páni kolegovia, ďakujem za podporné stanovisko. Máme tu Zelený štvrtok, nechcel by som nejakým spôsobom byť príliš tvrdý, ale nedá mi, aby som nepovedal, nahrali ste mi na smeč. Myslím si, že Andrej Kiska sa nikdy nemal stať prezidentom Slovenskej republiky, pretože nemal žiadne skúsenosti a už vôbec nie, čo sa týka zahraničnej politiky, a niektoré jeho kroky v zahraničnej politike by som prirovnal k správaniu sa slona v porceláne. Ja spomeniem dva konkrétne skutky, ktoré sa stali. To je napríklad tým, že prijal dalajlámu, duchovného vodcu tibetského, pretože Slovenská republika uznáva jednotnú Čínu. Týmto krokom veľmi poštval proti sebe a nielen išiel so svojím menom, ale týka sa to celej Slovenskej republiky. Mali sme, mali sme problém.
A druhá vec je konkrétna, ktorú ste spomenuli, čo sa týka Turecka. Myslím si, že človek, ktorý je trošku zorientovaný v zahraničnej politike, by nemal dávať vyjadrenia smerom k Turecku, že je to nejaký ostrov slobody a neviem čoho všetkého, pretože, ako ste uviedli, pán poslanec Suja, je to síce partner Severoatlantickej aliancie, ale vidíme, ako sa správa smerom ku Grécku. A mohol by som uviesť ďalšie príklady, ktoré nás vedú k tomu, že Turecko nie je demokratickým štátom a stáva sa čoraz viac autoritatívnejším.
Ešte jedna krátka poznámka k pánovi poslancovi Kočišovi. Súhlasím, čo ste povedali, ale čo sa týka toho Ruska, myslím si, že v konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom mohlo zasiahnuť oveľa skôr a nemuselo to zájsť až tak ďaleko, pretože v Arménsku to berú veľmi citlivo a čakajú nás tam predčasné parlamentné voľby.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Touto novelou zákona vytvárame alternatívny spôsob odstraňovania takzvaných vrakov. Schválne hovorím takzvaných, lebo vrak je až také vozidlo, ktoré vyhlási za odpad okresný úrad životného prostredia podľa zákona o odpadoch, čo je pomerne komplikovaná, komplikovaný proces, ktorý sa obciam nie vždy darilo zvládať. Preto vytvárame alternatívny spôsob v zákone o cestnej premávke na odstraňovanie vozidiel, ktoré nie sú spôsobilé na prevádzku na cestnej komunikácii. Keď správny orgán zistí, teda správca tej cesty, tej komunikácie zistí, že takéto vozidlo nie je spôsobilé na prevádzku, tak bude ho môcť odniesť na nejakú inú odstavnú plochu. To znamená, že z takého parkoviska, kde zavadzia, lebo je tam veľký dopyt po parkovacích miestach, na nejaké iné parkovisko, napríklad v odľahlej časti obci, kde už tak zavadzať nebude, tam ho môže odniesť, no a tam, ak to auto spĺňa aj definíciu vraku podľa zákona o odpadoch, tak tam si, tam sa môže začať nové konanie, ktorým prípadne môže byť dané vozidlo vyhlásené za vrak.
Nakoľko toto nebolo z návrhu zákona až tak úplne jasné, že ako myslíme to prepojenie medzi touto novou právnou úpravou a zákonom o odpadoch, tak máme k tomu aj pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 385).
Národná rada uznesením rozhodla, že návrh poslancov prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a určila zároveň výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru už žiadne stanovisko.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokoval ústavnoprávny výbor a odporúčal ho schváliť s pozmeňujúcim návrhom.
Výbor pre obranu a bezpečnosť bol zvolaný na 16. marca 2021. O uvedenom poslaneckom návrhu zákona výbor nerokoval, keďže nebol v čase rokovania o tomto bode uznášaniaschopný.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou predloženej informácie.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru mal prerokovať výbor pre obranu a bezpečnosť na 23. schôdzi 16. marca 2021. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže výbor nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán podpredseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.