25. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kazda, ďakujem vám za vaše vystúpenie, ste ma prekvapil trošku v negatívnom smere. Ja chápem vaše obavy, ale, samozrejme, je potrebné rozprávať o financiách.
A dovolím si vás upozorniť, že aj nečinnosť v tejto oblasti prináša dopady na financie. Každoročne tu máme povodne, ktoré zaťažujú rozpočet, náklady na zdravotnú starostlivosť a riešenie zdravotných problémov obyvateľov spôsobených zmenou klímy, ako alergie, astma, rakovina kože nám zvyšujú náklady tiež, takže treba povedať, ako to bude, ak nebudeme v tejto oblasti robiť nič.
Čo sa týka Grety Thunberg, ak ona je blázon, tak potom Leonardo di Caprio je blázon tiež? Ja som vďačná za týchto aktivistov. Kým nebylo... keby nebolo ich snahy, tento klimatický problém by nemal dostatok pozornosti.
Ďakujem.

Ďakujem. Bolo to odozva. Ja to skúsim veľmi rýchlo a v skratke.
Páni poslanci Suja a Kočiš, Ďurica, a myslím, že ešte niekto vystupoval, no ja som ekonomický pravičiar. Ja som z vášho tábora skôr videl neustále nejaké, nejaké presadzovanie nejakých opatrení ľavicových, socialistických, tak som trošku prekvapený. Takisto som prekvapený tým, že vnímate tieto veci trochu, trochu v tejto oblasti racionálnejšie. Očakával som úplne opačnú reakciu, ale ako som už povedal, populistické strany takéto bývajú. Takže neviem to ako inak okomentovať.
Takisto si nemyslím, že Greta Thunberg je blázon. Gréta Thunberg je, veľmi pomáha povzbudzovať mladých ľudí práve v boji proti veľmi dôležitej, teda v boji proti zmene klímy, čo je veľmi dôležitá téma.
Páni, pani poslankyňa Šuteková, ekonomika a ekológia sú spojité nádoby, jednoznačne sú to spojité nádoby. Keď chceme hovoriť o tom, akým spôsobom budeme bojovať proti zmene klímy, tak musíme hovoriť o reguláciách, o tom, ako budeme zaťažovať podnikateľský sektor, a takisto aj o verejných výdavkoch. Netvrdím, že každá snaha je zbytočná, ako tu tvrdíte. Naopak, som argumentoval tým, že naozaj robíme veľmi veľa. Sú to rádovo stovky mil. eur, ktoré ročne investujeme.
Pán, páni poslanci Valášek a Szőllős, áno, ja som to povedal trošku, trošku provokatívne. Samozrejme, aj v konzervatívnych kruhoch, aj v kresťanských kruhoch sú rôzne odnože, sú aj tie pohľady, ktoré vnímajú trošku inak, trošku menej, trošku proste zásadnejšie túto problematiku, vnímajú ju trochu z iných pohľadov. Snažil som sa len poukazovať na, poukázať na tejto jednej deklarácii Európskeho parlamentu, že ako to bolo.
Samozrejme, tie ekonomické opatrenia, kľudne si viem predstaviť aj ja, že ich podporím. Toľko aspoň.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si k tejto téme vystúpiť nielen ako váš poslanecký kolega, ale tiež ako primátor a viceprezident Únie miest Slovenska a dovolím si tlmočiť stanovisko mojich kolegov a primátorov a únie k problematike klimatických zmien.
Prečo je úloha miest taká dôležitá z pohľadu očakávaných klimatických zmien? Jednoducho preto, že v mestách žije viac ako 55 % svetovej populácie a najmä mestá globálne produkujú viacej ako 70 % emisií skleníkových plynov. Takisto sú to mestá, ktoré spotrebúvajú dve tretiny všetkej svetovej spotreby energie, a viac ako 70 % miest už dnes bojuje s konkrétnymi, reálnymi následkami zmeny klímy.
Únia miest Slovenska a moji kolegovia primátori podporujú iniciatívu Klíma ťa potrebuje a mestá, tak ako tu už spomínala kolegyňa, že Zlaté Moravce tak urobili, budú postupne vyhlasovať stav klimatickej núdze. Nechcú čakať iba na nás alebo na štát. Klimatická kríza nemá ani počas pandémie péenku, ani dovolenku. Pred touto krízou nás nezachráni žiadna vakcína ani testovanie. Únia miest Slovenska sa preto oficiálne pripojila k iniciatíve Klíma ťa potrebuje, ktorá je jednou z najväčších petícií s apelom na riešenie klimatickej krízy v histórii Slovenska. Cieľom iniciatívy je vyslať zásadný signál slovenskej politickej reprezentácii, že na Slovensku je veľká skupina ľudí, ktorej nie je ľahostajné riešenie následkov a príčin klimatickej zmeny a krízy, a sledujeme to aj posledný rok, ktorý priniesol do našich životov veľa nepredvídaných situácií, na ktoré sme neboli pripravení, a začali sme viac vnímať, ako sme zraniteľní. Preto verím, že aj vďaka tejto petícií začneme viac vnímať, aká je naša planéta zraniteľná. Na dôsledky spôsobu, akým žijeme naše životy.
Členské mestá únie, ako som spomínal, plánujú postupne vyhlasovať stav klimatickej núdze. Týmto krokom chcú deklarovať záujem o riešenie klimatickej krízy, prijať svoj podiel zodpovednosti v tejto oblasti a požiadať aj obyvateľov o vzájomnú podporu a spoluprácu v ďalších krokoch, ktoré si riešenie environmentálnych problémov v mestách a samosprávach bude ďalej vyžadovať. Tak ako preverila schopnosť samospráv celosvetová pandémia nového koronavírusu, zmena klímy a klimatická kríza bude ďalšou skúškou, pred ktorou budú stáť nielen štáty, ale aj mestá, obce, regionálne samosprávy.
Únia miest Slovenska, moji kolegovia si uvedomujú, že akékoľvek deklarácie a čakanie na pokyny zhora nič nezmenia dostatočne rýchlo, a to, čo nemáme v súvislosti s klimatickými zmenami, je čas. Preto treba začať konať tam, kde je reálny priestor na konkrétne zmeny, a zároveň spoločne vyvíjať tlak na vyššie úrovne správy štátu tak, aby pre urgentné zmeny vytvorili nové podmienky.
Únia miest Slovenska bude požadovať alebo v súčasnosti požaduje, aby centrálna vláda zohľadnila zvýšené výdavky miest spojené s adaptáciou a mitigáciou na zmeny klímy vo všetkých pravidlách a nástrojoch financovania územnej samosprávy. Bez týchto opatrení na centrálnej úrovni sa mestá nemôžu plne prihlásiť ani k mnohým zeleným iniciatívam Európskej únie. Keď použijem praktický príklad povedzme na našom meste, to vyhlásenie stavu klimatickej núdze, tak ako to robíme dnes my, je, samozrejme, v prvom rade silným symbolickým aktom. Je ale dôležité, aby na jednej strane bolo opreté o reálne dáta a hlavne aby sa ním práca na znižovanie dopadov klimatickej zmeny nekončila, ale začínala.
Poviem, ako na to ideme u nás. Tiež sme sa bavili o tom, či ideme vyhlásiť stav klimatickej núdze, alebo nie. Povedali sme si, najprv zistíme, aká je reálna situácia u nás v meste. To znamená, od minulého roku pracujeme na príprave stratégie, adaptácie, nepriaznivé dôsledky klímy na území nášho mesta a dnes máme za sebou prvú z dvoch častí. Máme spravený tzv. clima scan, to znamená hodnotenie zraniteľnosti mesta na dopady zmeny klímy. To znamená, vieme presne, kde nás tlačí topánka, v ktorých miestach, v ktorých oblastiach, a na ne bude nadväzovať druhá časť, to znamená samotná stratégia smerovania mesta v adaptácii na zmenu klímy vrátane akčného plánu, konkrétnych aktivít aj systém implementácie tejto adaptačnej stratégie.
Prečo je to dôležité? Nedá sa asi paušálne povedať, ktoré sú tie hranice poškodenia klímy v jednotlivých mestách, obciach a regiónoch, na základe ktorých majú samotné mestá vyhlasovať stav klimatickej núdze, ale mať aspoň elementárne dáta, o ktoré vlastne tento symbolický akt oprieme, je podľa nás nevyhnutné.
A na druhej strane je nevyhnutné mať na týchto dátach postavenú stratégiu, dôležité preto, aby sme tie peniaze, o ktorých som hovoril asi pred tromi minútami, používali účelne, pretože je to, samozrejme, téma, ktorá bude sexi a na ktorú určite pôjde veľa peňazí, ale myslím si, že tie opatrenia, ktoré sa za tieto peniaze budú robiť, majú nadväzovať naozaj na skutočné poznanie situácie a tých konkrétnych problematických miest. A jednoducho to financovanie a využívanie tých peňazí, či sú naše národné, alebo európske, musí byť zmysluplné, efektívne, aby sa nerobili projekty pre projekty, pretože to je naozaj ľúbivé. Na toto jednoducho čas nemáme.
Preto verím, že aj o tomto formálnom akte, ktorý, verím, že spolu urobíme, budú nasledovať zmysluplné konkrétne opatrenia na využitie toho veľkého balíka peňazí, ktoré do zelených opatrení pôjde.
Preto vás chcem na záver, vážené kolegyne a kolegovia, poprosiť v mene mojom, v mene Únie miest Slovenska, v mene kolegov primátorov, aby sme podporili túto petíciu tým naším uznesením, aj keď by som bol radšej, keby sme sa rovno prihlásili k vyhláseniu stavu klimatickej núdze, pretože, ako som povedal na začiatku, klimatická kríza nemá ani péenku, ani dovolenku. Ak to urobíme, chcem vám za to poďakovať za naše deti a ešte viac za ich deti.
Ďakujem.

Len krátko chcem poďakovať kolegovi Kollárovi Mirovi a vlastne cez neho únii. A len na dôkaz toho, že, že ten, to konanie alebo tie kroky Únie miest majú význam. Jeden príklad na ilustráciu.
Ešte si presne pamätám, mal som tú česť krátko po tom, čo sa prezident Trump rozhodol stiahnuť Spojené štáty z tej dohody o parížskej..., Parížskej dohody o klimatickej zmene. Mal som tú česť hostiť na jednom podujatí na jednej diskusii bývalého ministra zahraničných vecí, teraz en voyage špeciálneho vyslanca pre klimatické zmeny Johna Kerryho, a presne si pamätám, keď sa ho spýtali, že čo, čo vlastne znamená, že Amerika teraz nebude súčasťou klimatickej dohody, čo to v praxi znamená, on povedal: „Nič moc.“ Práve preto, lebo bez ohľadu na to, čo robí centrálna vláda, 35 z 50 štátov má tak prísne emisné kontroly, že vlastne tá federálna centrálna vláda tak zásadne negatívne vec neovplyvní.
Spomínam to preto, lebo to, čo robí Únia miest Slovenska, je dôležité, na tej regionálnej úrovni vedia mestá, vedia kraje suplovať ten, ten alebo tú absenciu krokov na centrálnej úrovni. Tam, kde vláda koná pomaly, vedia veci urýchliť v lepšom, tam, kde vláda koná, ale dá sa ísť rýchlejšie. Som rád, že únia nezaháľa a že v tejto veci zobrali skutočne, ako sa hovorí, klimatická zmena nepočká.
Takže ďakujem za tú iniciatívu, a nielen tebe osobne, ale hlavne Únii miest.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctení kolegovia, tiká nám časovaná bomba. Áno, takto môžme nazvať problém klimatickej krízy. V piatok 19. marca sme symbolicky v deň Globálneho klimatického štrajku začali rokovať o prijatí uznesenia, ktoré už nie je len prázdnym sľubom, že niečo v tejto oblasti urobíme. Klimatické problémy sú veľmi reálne. Nemusíme chodiť do zahraničia, aby sme cítili vplyv týchto zmien.
Minulý rok bol podľa Slovenského hydrometeorologický ústavu najteplejším rokom za posledné storočie. Tieto prejavy poznačili napríklad Demänovskú ľadovú jaskyňu, ktorá už neobnovuje bohatú ľadovú výzdobu. K prejavom klimatických zmien patrí aj veterná smršť v Tatrách z roku 2004, alebo takmer každoročné povodne. Zmeny na klíme sa budú v budúcnosti na Slovensku prejavovať zvýšenou teplotou vzduchu, poveternostnými katastrofami, prívalovými dažďami a povodňami, ktoré sa budú striedať s dlhotrvajúcimi periódami sucha. Znížia sa taktiež zásoby vodných zdrojov, čo bude mať negatívny vplyv aj na poľnohospodársku produkciu.
Globálne otepľovanie ohrozuje existenciu zimných športov, ich budúcnosť, ktorú poznáme v dnešnej podobe, ostáva nejasná. Dámy a páni, viete si predstaviť, že zimné olympijské hry by sa už nekonali? Ja osobne nie. Ľudia ako keby potrebovali vidieť až extrémy, až potom sú ochotní vnímať správy a počuť vedcov, počúvať vedcov, ktorí už približne 40 rokov upozorňujú na blížiacu sa klimatickú katastrofu. Žiaľ, táto sa nevyhne ani Slovensku. Odborníci predpokladajú, že neustále prehlbovanie klimatickej krízy vyústi do vážnych zdravotných problémov ľudstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie znečistenie ovzdušia každoročne zabije na celom svete približne 7 mil. ľudí. Alergie, astma, rakovina kože - aj takéto sú dopady klimatických zmien.
Ľudia hovoria, že neriešime ich problémy. Tak poďme spoločne ľuďom dokázať opak a podporme petíciu, pod ktorú sa podpísalo cez 120-tisíc ľudí. Ich hlas je mohutný a nesmieme ho ignorovať. Touto cestou im chcem veľmi pekne poďakovať za ich iniciatívu. Navrhujem a zároveň prosím, opravme iba to, čo sme my ľudia pokazili. Ostatné nechajme na prírodu, ona má ešte stále viac rozumu a sily ako my.
Budem rada za každý, aj jeden hlas na podporu tohto uznesenia aj z radov opozície.
A na záver chcem taktiež poďakovať pánovi ministrovi Budajovi za jeho prácu v tejto oblasti a vám ostatným vám ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Romanka, nebolo to 120-tisíc podpisov a nebola to petícia. Len to.
Videla si ty tých 120-tisíc podpisov? Ja si myslím, že nie. Ale aj tak tu všetci hovoríme a chodíme do pléna a tvárime sa, že prišla tu nejaká petícia, kde bola najrýchlejšia, najúspešnejšia, lebo mala 120-tisíc podpisov. No ja by som ich rád videl.
Vážení kolegovia a kolegyne (povedané so smiechom a reakcie z pléna), ja by som ich rád videl, keby ich bolo aspoň 50-tisíc.

Ďakujem za slovo. Pani Tabák, spomenuli ste veternú smršť v Tatrách. No bola. Ale prečo boli také škody? Tu si treba dať otázku, prečo boli také škody. No ja vám poviem. No preto, lebo tam bola smreková vekovo rovnaká monokultúra. Pôvodný tatranský les bol iný.
Poviem vám príklad z vlastnej skúsenosti. Výčiny prírody približne pred 10 rokmi v mojom okolí úplne zničili bukové monokultúry. No a zaujímavosťou je, že môj vlastný zmiešaný les, dekórovo rôznorodý, zmiešaný les prežil bez najmenšej ujmy. Ani jeden strom nebol vyvrátený. Takže mňa sa asi tá klimatická kríza netýka.
Ďakujem.

Ďakujem vám pekne za slovo. Páni poslanci, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše faktické poznámky, ktorým je veľmi ťažko rozumieť. Bolo by dobre, keby boli viac zrozumiteľné.
Pán Suja, vy ak neveríte na tých 120-tisíc podpisov, čo sa týka tej petície, tak ja potom neverím, na tých... (Povedané so smiechom.) Koľko sme zozbierali na to referendum? (Reakcia z pléna.) Okolo tých... (Povedané so smiechom.) Koľko? (Reakcia z pléna.) Už majú 350? Tak ja potom neverím na tých 350-tisíc (povedané so smiechom), čo zozbierali na referendum.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť v rámci toho bodu, ktoré, ktorý tu prerokovávame už na druhýkrát, a ja poviem za náš, hneď na začiatku za náš poslanecký klub SMER - sociálna demokracia, že my to predložené uznesenie, ktoré, ktoré máme k dispozícii, podporíme.
Myslím si, že každý z nás, či je z opozície, z koalície, každému ide o, o kvalitu životného prostredia, o klímu, o znižovanie emisií skleníkových plynov bez rozdielu, z ktorej politickej strany je a z ktorej časti, verím, že aj sveta sa nachádza. Ja by som chcel poďakovať, samozrejme, každému, kto nejakým spôsobom, už otázne, akým spôsobom, podpísal túto elektronickú petíciu, kolegovia, sa už viackrát k tomu vyjadrovali a, samozrejme, že je iné podpísať petíciu elektronicky nejakým klikom a rozdiel je, keď tú petíciu podpisujeme fyzicky niekde medzi ľuďmi, a tá autenticita toho človeka je úplne iná ako niekde cez nejaký, cez nejaký možnože program cez internet, cez email, ale bez rozdielu, či to je 120-tisíc, 100-tisíc, 30-tisíc, každému ďakujem, čo i len jednému, čo toto podpísal.
Ja som bol tiež taký prekvapený, keď nám chodili, myslím si, že každému z vás množstvo emailov, ako treba túto petíciu podporiť túto v Národnej rade. Ja si myslím, že keď sme presvedčení o tom, že treba chrániť životné prostredie, nepotrebujeme dostať 150 emailov. Máme tu vnútorne to presvedčenie, a preto ja si myslím, že nepotrebujeme byť zahlcovaní rovnakým mailom niekoľko týždňov.
Myslím si, že treba aj poďakovať každému, kto akýmkoľvek spôsobom pristupuje k ochrane životného prostredia, či je to zbieraním možnože odpadkov vo svojom regióne, alebo triedením plastu, alebo šetrením vody, alebo rôznymi inými, ďalšími krokmi, ktorými sa snaží pomôcť tomu, aby ochrana životného prostredia bola prioritou pre každého z nás, lebo myslím si, že to všetci robíme pre naše budúce generácie, a ja som rád, že sme tu aj takí mladší vekovo a sa aktívne do tohto, do tejto diskusie zapájame, lebo myslím si, že je v prvom rade aj naša úloha, aby sme tým našim budúcim generáciám odovzdali, ja to poviem, v globále ten náš svet v takom lepšom stave, ako, ako sa nachádza teraz.
Dotknem sa jednej veci, kde, si myslím, že treba vnímať veci, jednak možnože aj, samozrejme, u nás na Slovensku z hľadiska ekológie a ochrany životného prostredia, ale ja si myslím, že to treba vnímať aj celosvetovo. Nemôžme my len vypichnúť malé Slovensko v rámci sveta a tváriť sa, že my tu budeme najekologickejší, najlepší, budeme tu dodržiavať všetky opatrenia, recyklovať, nebudeme tu mať fabriky, ktoré budú vypúšťať rôzne skleníkové plyny do ovzdušia, budeme najlepší a tým pádom celý svet zachránime, nie je to pravda. Netreba si predtým zatvárať oči, realita je taká, už to tu viackrát viacerí z vás spomínali, že sú iné krajiny, ktoré, ktoré proste znehodnocujú a zhoršujú to životné prostredie na svete. A keby sme hneď my ako samotná Európska únia zo všetkými členskými štátmi boli na tom najlepšie, tak je to len určité percento z toho celého globálneho vnímania ochrany životného prostredia.
Tí, ktorí to viacej vnímate, určite vám nemusím hovoriť o tom, že rôzne lode, ktoré prepravujú odpady po svete, po moriach, oceánoch, keď zistia, že kde to vyvážajú, je tam zlá cena, nedostanú zaplatené všetko, všetko sa vysypáva do morí a oceánov, je to jedna veľká tragédia.
Spomínaná aj napríklad India, ktorá z hľadiska životného prostredia patrí medzi tie tri najhoršie krajiny sveta. No môžem povedať z vlastnej skúsenosti, bol som v Indii a je to tam jedna veľká katastrofa. Ako v strede, v strede Dillí normálne máte veľké odpady, smetí, plastu všetkého možného, proste že to tam horí, ľudia si to tam zapaľujú, no je to jedna veľká tragédia. A to je ten príklad aj toho, že ako sme my poukazovali v minulosti z hľadiska, z hľadiska migrácie a utečencov, že sú to problémy, ktoré sa musia riešiť v tých krajinách, kde sa tie problémy nachádzajú. To znamená, že áno, my sa musíme zamerať aj k tomu, aby sme, aj keď viem, že v malej miere to dokážeme ovplyvniť, dokázali ovplyvniť celkovú ekológiu v rámci celého sveta a snažiť sa možnože ako Európska únia tlačiť aj tie veľké krajiny na to, aby dodržiavali tieto jednotlivé opatrenia.
Dovoľte mi povedať, že my ako Slovensko, a, chvalabohu, v tomto tak možno viacej napredujeme, lebo patríme medzi, medzi krajiny Európskej únie, ktoré patria medzi pilotné projekty v rámci znižovania týchto skleníkových plynov, a patríme medzi štyri, štyri krajiny v rámci transformácie uholných regiónov. Slovensko je jedna z krajín, ktorá bola úplne od začiatku, a to v roku 2018, kde vtedajší eurokomisár pre energetickú úniu Maroš Šefčovič s týmto prišiel, bola tam, samozrejme, aj krajina napríklad ako Poľsko, Grécko a, samozrejme, Slovenská republika a zhodou okolností región Hornej Nitry, odkiaľ pochádzam ja, takže bol som úplne od začiatku pri tomto a za toto treba poďakovať aj dotknutým. Len tu mám skôr takú obavu, že začalo to všetko v roku 2018 a stále nič, hej, ako stále sa bavíme o nejakých projektoch, stále sa snažíme niečo posudzovať, a pritom sú na to vyčlenené finančné prostriedky, ktoré reálne môžu pomôcť tomu, aby sa tieto skleníkové plyny znižovali.
V rámci transformácie regiónu Hornej Nitry dochádza k uzavretiu ťažby teda výroby elektriky z domáceho uhlia k 31. 12. 2023 a táto transformácia má tomu celému napomôcť, len, bohužiaľ, reálna, znižovanie činnosti samotných Hornonitrianskych baní už sa znižuje, ľudia sa prepúšťajú, ale nie sú adekvátne projekty na prezamestnanie týchto ľudí a na toto by mala a na toto slúžiť táto transformácia uholného regiónu, kde boli vyčlenené finančné prostriedky v sume zhruba 459 mil. eur, kde teda tieto peniaze budú použité na to, aby sa aj tento región Hornej Nitry pretransformoval na ekologickejší, lepší región. Je to veľká výzva, ktorá nás čaká, myslím si, že je aj na nás, aby sme v tomto čo najviacej pomohli v rámci tejto transformácie. U nás na Slovensku boli do toho zahrnuté aj regióny, ako je Bratislavský kraj, Banskobystrický kraj a Košický kraj. Teraz dochádza k posudzovaniu týchto jednotlivých regiónov a predkladaniu nejakých projektov na to, ako, ako tieto jednotlivé regióny sa posunú a kde koľko bude využitých finančných prostriedkov.
Hovoríme, hovoríme všetci ešte aj v rámci tejto klimatickej zmeny o, samozrejme, o tom zvyšovaní tej teploty. Všetci dobre vieme, že v minulosti, možnože tisíc rokov alebo koľko dozadu to ľudia pociťovali, ani nepociťovali tieto klimatické zmeny, a ja si myslím, že my, ako tu teraz žijeme a fungujeme, pociťujeme z roka na rok, že je teplejšie, suchšie, prídu návalové dažde a je to, je to citeľné a vnímateľné na ročnej báze, čiže nie na báze tisíc rokov, ale na báze niekoľko rokov po sebe.
V rámci aj toho nedostatku tej pitnej vody, chvalabohu, a som rád, že aj v minulosti sa schválil zákon, ktorý ukladá vlastne z hľadiska ochrany našej vody, je chránený Ústavou Slovenskej republiky, kde my patríme medzi top krajiny, neviem, či nie dve-tri krajiny na svete na počet obyvateľov z množstva, množstvom vody. A tuto je potrebné túto vodu zadržiavať v krajine a tu už viackrát spomínaný napríklad aj Plán obnovy, v ktorom, bohužiaľ, momentálne ešte zatiaľ, pevne verím, že sa to zmení, sa nenachádzajú finančné prostriedky pre ministerstvo pôdohospodárstva, kde by sme aj v rámci tohto Plánu obnovy vedeli vyčleniť, a teda i použiť finančné prostriedky na to, aby sa táto voda zadržala v krajine a aby sa možnože nevyparovala a netiekla niekde mimo, ale zadržala sa v a našom regióne.
Samozrejme, tak ako spomínal aj pán primátor Hlohovca, veľké zastúpenie v rámci ochrany klímy a podpory majú samotné obce a mestá, ktoré vedia aj možnože malými opatreniami napomôcť tomu, či sú to rôzne výsadby vegetácie, zachytávanie rôznych dažďových vôd, vytváranie rôznych jazierok a rôznych iných systémov.
Takže treba sa na to pozerať nielen takto, ale tak širokospektrálne v rámci celého sveta a pevne verím, že sa nám to nejako podarí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len, taká krátka poznámka na margo toho zadržiavania vody v krajine. V podstate to bude mať aj za následok to, že tá krajina, tá miestna klíma s vplyvnom tej zadržanej vody aj ochladí. Čiže naozaj to je pozitívny prínos a treba sa na to zamerať, aby to zadržiavanie vody na Slovensku sa podporilo. Vďaka.