25. schôdza

16.3.2021 - 1.4.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:16 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:06

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Pán kolega, veľmi ďakujem za vašu podporu v tejto oblasti a som veľmi rád, že ste sa rozhodli viesť aj vašu župu, ktorej teraz momentálne šéfujete, práve k zeleným témam, a veľmi to oceňujem. Ešte raz ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:06 hod.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:06

Monika Kozelová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážený pán minister, som nesmierne rada, že aj taká dôležitá téma ako ochrana klímy sa konečne dostala na rokovanie tohto parlamentu, aj keď s ochranou klímy aj znížením emisií skleníkových plynov, či dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú dôležité témy, s ktorými ministerstvo životného prostredia nakladá so všetkou vážnosťou.
Som hrdá na to, že nám tu rastie mladá generácia, ktorá si naplno uvedomuje vážnosť situácie a dôležitosť ochrany životného prostredia. Som hrdá na ľudí, ako je Michal Szabo, Natália Pažická, Zuzana Dudková, Jakub Filo, Marta Fandlová či Jakub Hrbáň. Viem, že väčšina z vás netuší, o koho ide, ja im ale chcem poďakovať. Ich iniciatíva Klíma ťa potrebuje je v prvom rade nielen vyslaný zásadný signál slovenskej politickej reprezentácie, ale v neposlednom rade predznamenáva, aké potrebné je vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby začala realizovať konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny. A ja s nimi súhlasím.
To, že klimatická zmena a globálne otepľovanie a všeobecne aj nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás, o tom zrejme nepochybujeme. Aj napriek tomu je však povedomie mnohých ľudí o klimatických problémoch žalostne nízke. Čo to vlastne klíma je? Celkom zrozumiteľne to vysvetlil Magazín FEREX, tak skúsim zacitovať:
„Klíma sa charakterizuje ako dlhodobý režim počasia v trvaní najmenej tridsať rokov. Klimatický systém Zeme zahŕňa niekoľko zložiek - atmosféru, hydrosféru, kryosféru, litosféru, biosféru a noosféru“ a jej výsled... „(čo je aktívna činnosť a jej výsledky človeka), ktoré priamo aj nepriamo ovplyvňujú klímu.
Globálne zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru. Ak už hovoríme o globálnom otepľovaní, to už sú zmeny v klimatickom režime Zeme spôsobené človekom a jeho činnosťou.“
Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici 20. storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. V 60. rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, kedy došlo k výboru jadrovej elektrárne v Černobyle. Príčinou boli práve spomínané jadrové skúšky.
Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov, boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov. Aj vďaka týmto dokumentom počet jadrových skúšok v druhej polovici 70. rokov rapídne ustal.
Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať, bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 km od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah Spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia.
V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy na Arktídou.
Najzávažnejšou zmenou v klíme je pomerne rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Podľa odborníkov ide o klasický fyzikálny jav. Čím viac skleníkových plynov je v atmosfére, tým viac sa zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme, ohrieva sa atmosféra a vracia toto žiarenie späť. A tým sa zvyšuje prízemná teplota.
Práve narastajúce koncentrácie skleníkových plynov evidentne spôsobia zmeny v celom klimatickom systéme Zeme. Už teraz z nich vyplýva, že vývoj globálnych teplôt, a to najmä v II. polovici 21. storočia bude do značnej miery závisieť na hodnotách emisií. Je pravdepodobné, že v závislosti od množstva fosílneho uhlíka vypusteného do atmosféry môže globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4° C. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústava to znamená, že v porovnaní s predindustriálnym obdobím to bude predstavovať nárast o dve, 2 až 7 °C.
Už niekoľko rokov pozorujeme výrazné zmeny klímy súvisiace s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, a to hlavne: rast priemernej teploty zemského povrchu, horúčavy a sucho, povodne a hurikány, stúpanie morskej hladiny, zmeny lesov a ekosystémov, skleníkový efekt atmosféry. Je to pre nás zdvihnutý prst, ak nie priam celá päsť, lebo už teraz musíme s nevôľou sledovať veľké množstvo dopadov prebiehajúcej klimatickej zmeny, ako sú výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach, napríklad taliansky ľadovec na hore Marmolada, čo je najvyšší vrch talianskych Dolomitov, by v dôsledku celosvetového otepľovania mohol do 15 rokov zmiznúť. Ako je vírus..., výrazný ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch, topenie ľadovcov v Antarktíde a Grónsku a zvyšovanie teploty morskej vody, čo má za následok nárast hladiny svetového oceánu o viac ako 3 mm ročne, postupné zväčšovanie plochy územia, ktoré sú pravidelne postihovaného suchom alebo extrémnymi zrážkami, prípadne povodňami, vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, ako sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny, nárast rozšírenia infekčných chorôb a zvýšenie zdravotných rizík vplyvom väčšieho výskytu horúčav, sucha a povodní, zníženie celkovej stability prírodných spoločenstiev, napríklad aj v dôsledku častejších požiarov, očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať negatívny vplyv na morské spoločenstvá, priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti, pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 °C hrozí bezprostredné vymiznutie asi 20 - 30 % druhov fauny, ale aj znižovanie trvalej snehovej pokrývky zhoršuje dostupnosť vody v priebehu roka v mnohých oblastiach sveta,
Pre závažnosť tvrdení potrebujem ešte poznamenať, že zvýšenie teploty a zníženie pH oceánov v dôsledku vyššej koncentrácie CO2 v atmosfére už zničilo napríklad veľkú časť koralových útesov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa totiž nachádza vo výške len niečo cez 2 metre nad hladinou mora. Ak bude tento trend pokračovať, do 15 rokov koralové útesy zaniknú a do 50 rokov zanikne až 40 % rastlín. A najhoršie je, že klimatické zmeny zasahujú najmä chudobu. To bol svet globálne.
A čo Slovensko? Ak má niekto pocit, že tieto témy Slovensko obchádzajú, tak sa šeredne mýli. Vezmem si na pomoc údaje z toho najzainteresovanejšieho zdroja, Slovenský hydrometeorologický ústav píše:
Podľa územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4° C. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Oblasti, ktorých sa očakávané zmeny klímy na Slovensku dotknú, sa týkajú vodnej bilancie, poľnohospodárstva, lesného hospodárstvo a rybárstva. Zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako je možné ohrozenie ľudského zdravia.
Ja prídem až ku koncu, ale pozerám, že už som skoro na konci. Závažnými následkami pre poľnohospodárstvo môže byť nedostatok vody, výkyvy počasia, prívalové dažde a dlhotrvajúce periódy sucha. Vykrývanie sucha zvýši tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo ale zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Klimatické zmeny sa týkajú skutočne každého z nás, keďže súvisí aj s negatívnymi dôsledkami na naše zdravie.
A nie kvôli sebe, ale pre tých mladých ľudí, ktorí podstatne viac a lepšie chápu potrebu zmeny aj s ohľadom na ich budúcnosť a budúcnosť ich detí, chápu potrebu mentálneho nastavenia každého jedného z nás, budem hlasovať za prijatie materiálu. A práve kvôli budúcim generáciám k tomu vyzývam aj každého jedného z vás. A na záver. Aj more sa skladá z kvapiek vody a aj taká malá krajina, ako je Slovensko, môže svojimi pár kvapkami byť súčasťou oceánu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 17:06 hod.

Mgr.

Monika Kozelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:16

Radovan Kazda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujalo ma najmä teda ten úvod vášho príspevku, teda oveľa viac ako ten encyklopedický zvyšok. Tam v tom úvode si hovorila o tom, že je dobré, že sa otvára takáto téma aj na pôde parlamentu a že treba otvoriť spoločenskú debatu a také povedomie verejnosti. No toto ma trošku prekvapilo, lebo naozaj Slovensko minulý rok napríklad schválilo Nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska. Slovensko má legislatívu, rad legislatívnych opatrení, rad zákonov, celý rad zákonov, ktoré už evidujú, ktoré sú pripravené a ktoré zadávajú regulácie v záujme boja proti zmene klímy. Tento proces tu beží už 30 rokov. Pribúdajú ďalšie povinnosti pre podnikateľov, ďalšie povinnosti pre ľudí, celá odpadová politika, všetky politiky, ktoré vlastne si vieme predstaviť, ktoré sa dotýkajú podnikateľov, či už ide o BAT technológie a tak ďalej, sú stavané na to, aby sa znižovala produkcia skleníkových plynov na Slovensku. Tak toto ma trošku, trošku prekvapilo, tých aj strategických dokumentov máme naozaj veľmi veľa.
A čo sa týka toho vzdelávania alebo povedomia, no naozaj Slovensko je, domnievam sa, že až, až prevzdelávané v oblasti ekológie, v oblasti životného prostredia. Stalo sa to akýmsi, akýmsi porevolučným prvkom po roku ’89, akousi náhradou nejakej ideológie, domnievam sa, a tohto sa trochu bojím, až že tá ochrana životného prostredia sa stala akýmsi, akousi ideologickou barličkou, ktorá má, ktorá má nahrádzať to, čo by sme naozaj vo vzdelávaní mali mať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:16 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:18

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Monika, ja by som ti chcel poďakovať, že si spomenula iniciátorov tejto petície, pretože sme asi na nich všetci nejako pozabudli alebo sme ich veľmi málo spomínali. A práve im patrí naše obrovské ďakujem za to, že sa pustili do boja, do ktorého sa pustili, a môžu byť pre nás všetkých obrovskou motiváciou, že takýmto mladým ľuďom záleží na našej planéte, na našej budúcnosti. A určite si zaslúžia aj v budúcnosti náš potlesk a uznanie. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:18 hod.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:19

Monika Kozelová
Skontrolovaný text
K pánovi poslancovi Kazdovi. Ja si myslím, že hovoriť o ochrane životného prostredia, o klíme nie je nikdy dosť, po prvé.
Po druhé si zároveň myslím, že čím viac sa to naše deti budú učiť, tým to bude lepšie, pretože oni tu budú žiť po nás. Ja tu už žiť nebudem. Je to o nich a o ich planéte. Takže ďakujem za poznámku, ale napriek tomu nesúhlasím s vami, prepáčte mi.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:19 hod.

Mgr.

Monika Kozelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:19

Andrej Stančík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, drahé kolegyne, drahí kolegovia, ja si sám neviem ani predstaviť lepšie miesto, kde debatovať o klimatickej kríze, ako plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že momentálne sme ako krajina zahalená veľkým čiernym pandemickým mrakom, aj keď to slnko je tam trošku za kopcom. Čaká nás kríza, ktorej dopady môžu byť oveľa horšie a oveľa dlhodobejšie, ako je epidémia COVID-u. Je to teda téma, ktorú nebudeme riešiť len my, ale budú ju riešiť hlavne budúce generácie. A o čo menej spravíme my, o to viac budú musieť všetky svoje sily vynaložiť oni.
Veľa už bolo povedané predrečníkmi, veľmi dobre hovoril pán minister a nemá už zmysel opakovať všetky tieto fakty, pretože my sa nebavíme o nejako alarme alebo o nejakom novom kolese, my len hovoríme o tom, čo sa deje. Hovoríme o faktoch, hovoríme o vedeckom, ale aj politickom konsenze. Napriek tomu je klimatická kríza, klimatická núdza, zmena klímy, to sú také abstraktné pojmy a podľa mňa je dobré hovoriť o tých praktických dopadoch, akými sú extrémne suchá, nedostatok vody, zmeny, čo sa týka teploty a extrémne búrky, ktoré sme veľmi dlho nevideli. A tá zmena, ktorá prišla za 150 rokov industriálnej revolúcie, je totálne bezprecedentná v histórii našej Zeme.
Ale ďalšie problémy sú napríklad migračná kríza, ktorá nás čaká a pri ktorej bude to, čo sme zažili pred pár rokmi, len akýmsi slabým bubákom, ktorým bývalý premiér strašil neposlušné deti. Bavíme sa o stovkách miliónov ľudí, ktorí kvôli klimatickej kríze stratia svoje domovy a stratia svoju obživu.
Veľa sa tu hovorilo o Číne a o USA, teda že oni musia robiť, takže my by sme mohli trošku možno aj spomaliť a nechajme to na nich. A je, samozrejme, pravda, že pokiaľ nebudeme spolupracovať všetci, tak to veľký zmysel nemá, pretože v tejto hre sme všetci spolu. A tiež zdieľam obavy pána Osuského, ktorý tu už nie je, o sľuboch čínskeho režimu, napriek tomu, že Čína sľúbila, že bude klimaticky neutrálna do roku 2060, tak stále je veľkým spotrebiteľom uhlia. Ale treba povedať, aby sme boli trochu fér, že keď sa pozrieme na Londýn Charlesa Dickensa, tak uhlie bolo hnacím motorom aj našej civilizácie. A vďaka tomu máme blahobyt, aký máme, a aj vďaka tomu môžme mať dnes technológie, ktoré nám umožňujú sa od pasce fosílnych palív oslobodiť.
Okrem toho Čina je na svete lídrom v oblasti investícií do zelenej energie. Investuje viacej ako Spojené štáty. A keď už neveríme záväzkom Číny a neveríme dohodám, tak verme samotným Číňanom, pretože podľa nich až 73 % obyvateľov Číny považuje klimatické zmeny za obrovský problém. A to je viac, teda väčšie percento ako v USA alebo Európe. Tak už vďaka tomuto vnútornému tlaku je Čína nútená robiť zmeny. A sami si uvedomujú, aký obrovský efekt na životné prostredie a zdravie občanov má uhlie a fosílne palivá, a preto robia kroky k tomu, aby sa od toho čo najskôr oslobodili.
Nehovorme tiež o boji proti klimatickým zmenám, len o akýchsi peniazoch, ktoré vyhadzujeme do vetra a ktoré sa už nikdy nevrátia, pretože už dnes je jasné, že ekonomika 21. storočia nebude ekonomikou fosílnych palív. Dnes som si prečítal, že Volkswagen plánuje svoje meno v Amerike zmeniť Voltswagen, pretože celú svoju stratégiu mení na elektronické autá. A čoraz viacej tradičných veľkých firiem mení stratégiu, aby produkovali autá, ktoré už nebudú fungovať na benzín. To je jednoducho fakt. A preto je potrebné, aby Európska únia bola lídrom v obnoviteľných energiách a v zelených technológiách, pretože na nich bude záležať konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Bavme sa teda o boji proti klimatickým zmenám ako príležitosti na lepšiu, zdravšiu, zelenšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť.
Veľakrát tu bolo počuť o tom, ako sa bagatelizovala celá táto online petícia, že tých 129-tisíc podpisov nebolo reálne fyzicky, ale iba cez internet. Treba povedať, že tieto podpisy zbierali v čase pandémie a nie každý má prostriedky na to, aby každému človeku poslali poštou nejaký petičný hárok. A nie každý má prostriedky na to, aby to robili vo veľkom. Treba povedať, že naozaj skupina mladých ľudí plných nadšenia túto petíciu robili sami bez akejkoľvek podpory politických strán alebo veľkého financovania. Takže preto treba oceniť, že niečo takéto sa vôbec podarilo.
A, pán Suja, vy ste hovorili, že prezentujme tých 129-tisíc podpisov. No, prezentujte vy tie falošné podpisy, o ktorých ste hovorili, ak máte dôkazy, tak ich, samozrejme, môžte predložiť. Neverím, že 129-tisíc podpisov bolo falošných. (Reakcia z pléna.) Samozrejme. Takže v kľude to predložte, ale neviem si predstaviť, že 30-40-tisíc podpisov bolo falošných, ale, samozrejme, som zvedavý na vaše dôkazy. Takže naozaj nebagatelizujme to a to, že to výbor posunul do pléna, svedčí o tom, že to je naozaj téma, ktorá je relevantná.
Hovorilo sa o tom, že stav klimatickej núdze, to je akési vágne heslo, je to deklaratórne a nevieme si pod tým nič konkrétne predstaviť a to je pravda. Táto kritika je oprávnená. No, naša spoločnosť často založená na gestách a sľuboch, ktoré možno nie sú konkretizované, no napriek tomu zaväzujú aktérov k tomu, aby ich napĺňali. A ja verím, že takéto gesto bude napl..., bude zaväzovať či už nás, alebo ďalšie vlády k tomu, aby brali ohľad pri politikách pri investíciách na životné prostredie a na boj proti klimatickej zmene.
Na záver by som sa veľmi rád poďakoval všetkým signatárom, všetkým mladým ľuďom, ktorí svoj voľný čas zdarma bez nároku na odmenu venovali, venovali tomu, aby vyzbierali týchto 129-tisíc online podpisov. A rád by som sa poďakoval pánovi ministrovi za jeho iniciatívu, vďaka ktorej sa aj dnes môžme o tejto téme baviť.
A verím, že tento parlament sa rozhodne správne a uznesenie, ktoré bolo výsledkom politického konsenzu v obmedzení politickej reality, schválime, pretože nejde iba o nás, ide o našu budúcnosť, ktorá môže byť zelenšia, ktorá môže byť zdravšia a ktorá môže byť bohatšia.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 17:19 hod.

Mgr.

Andrej Stančík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:27

Radovan Kazda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Stančík, všimol som si, že si vyšiel so zaujímavou súvislosťou zmeny klímy s migračnou krízou, teda klimatickej krízy s migračnou krízou. No, ja som sa kedysi tomu venoval dosť intenzívne a naozaj som prehľadal niekoľko, veľmi veľa takých štúdií a zaujímavých zahraničných analytických článkov, ktoré sa zaoberali práve tým, že či bude v budúcnosti alebo či teraz v súčasnosti je migračná kríza spôsobená klimatickou krízou alebo či to hrozí v budúcnosti. No, drvivá väčšina týchto vedeckých, nazvime ho štúdií, konštatovala, že áno, v istej miere, vo veľmi malej miere môže spôsobiť klimatická kríza aj migráciu, ale, ale tie príčiny migrácie naozaj sú v drvivej väčšine prípadov úplne iné. Tak by som sa chcel spýtať, že či teda máš nejaké iné, iné poznatky v tejto oblasti.
Čítam tu práve jeden článok zaujímavý a ten dáva aj odpoveď na to, že prečo by vlastne, prečo by klimatická kríza nemala spôsobovať migráciu. No je to naozaj dosť veľa o tom, do akej miery zbohatnú národy. V Tel Avive, v Izraeli, to je, Izrael je krajina, ktorá je naozaj veľkým, obrovským priekopníkom výroby pitnej vody zo, z morskej vody, teda odsoľovaním. Tu práve čítam, že pri Tel Avive zásobujú 1,5 mil. ľudí zo slanej vody. Ja to celkom jednoduché. Pokiaľ krajina je dostatočne bohatá, dostatočne má možnosť zbohatnúť a zbohatne, vie vyrábať aj touto náročnejšou technológiou pitnú vodu, ktorá je dostupná pre obrovské, obrovské počty ľudí.
Takže naozaj by som chcel upozorniť ľudí, aby sme si nepridávali ku klimatickej kríze nejaké ďalšie a ďalšie bubliny.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:27 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:29

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pá predsedajúci. Pán poslanec, spomenul si Volkswagen, že chce prejsť na výrobu elektromobilov. Tak prejde len Volkswagen, jeden z najväčších výrobcov na svete.
Zásoby lítia, vieme, aké sú? Koľko tisíc ton a ktorá krajina má, keď si sa tak začal o tom hovoriť. Najväčšie sú v Aus... najväčšie sú v Čile, najviac sa ťaží v Austrálii, za chvíľu sa to vymení. Vieme, čo dochádza pri ťažbe lítia? Nezvratná devastácia celých území v Čile. Ale Európa alebo Volkswagen bude pekný zelený. Tak my teraz obetujeme kvôli elektrickým autám, že padne celá jedna krajina. Zatiaľ Čile. Potom pôjde Austrália, lebo toho lítia neni neobmedzené množstvo, odhaduje sa presne, koľko je asi zásoby na svete. Tak ja si myslím, že elektromobily nie je cesta. Môže to čiastkovo pomôcť, ale aká je za to daň. Skús si vyhľadať, naštudovať pár materiálov a budeš vidieť, že tá daň a tí ľudia, čo v tej Čile prežívajú, tá slaná voda, ten dopad na nich, čo všetko ich to stojí priamo tam, ale my to už nevidíme. My sa tu hráme na chrumkavých, ale nemáme problém obetovať celú krajinu. A ja si myslím, že s tými elektromobilmi to nebol veľmi dobrý príklad.
A čo sa týka tých podpisov, no nedá sa zistiť, koľko bude falošných, alebo nedá sa to zistiť tak, že by sme za to nezaplatili strašné prachy, keby sme išli adresu po adrese. Ale ani nevieme, koľko je pravých. A preto som spochybnil tento systém. Vieš, tých 370- alebo 400-tisíc podpisov, ktoré je na zrušenie tejto vlády a vás, tie sú pravé, lebo sú fyzické. A keď to dokázali tí, nikto nekáže posielať listy. Však to by sme išli proti prírode, posielať listy. Dneska elektronicky sa dá poslať formulár, každý si ho vytlačí a podpíše ho a medzi sebou. A jeden podpíšu aj tridsiati-štyridsiati, to ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:29 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:31

Miroslav Urban
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, páčilo sa mi to porovnanie Číny, aká je uvedomelá, Číňania oproti Spojeným štátom, čo sa týka teda tej vzdialenej technológie, že teda 73 % podporuje.
Tá migračná kríza, čo spomínate, klimatická, ja si myslím, že to bude obrovský problém. O pár rokov bude v subsaharskej Afrike žiť okolo 1 mld. ľudí a tie podmienky nebudú také, aby tam tí ľudia prežívali, a určite budú chcieť žiť v lepších podmienkach a zmena klímy vedie, bude určite viesť ku migrácii. No a kam sa vyberú všetky títo, tieto množstvo klimatických migrantov? No do Európy. Mňa by zaujímalo, aký máte postoj voči týmto klimatickým migrantom, ktorí určite budú. Myslím si, že to nebude malé percento. To budú milióny ľudí. To je Bangladéš 160-miliónový, 1 mld. afrických a podobne ľudí, ktorí sa budú presúvať do krajín, kde je lepšie, lepší život, lepšie živobytie.
No a jeden z tých najväčších znečisťovateľov, USA, to sa mi páči, že ste to spomenuli, tam treba tlačiť, na takéto obrovské krajiny. Myslím, že tá Čína pristupuje k tomu z takého kultúrneho hľadiska, inak k tomu životnému prostrediu, aj keď určite teraz je to jeden z najväčších znečisťovateľov, ak nie vôbec najväčší, vzhľadom na to, že prežíva ten priemyselný boom. Ale myslím si, že oni to majú v tej náture, že na to životné prostredie budú klásť väčší dôraz ako západná civilizácia.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:31 hod.

MUDr.

Miroslav Urban

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:33

Eduard Kočiš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, tak ako tuná už moji predrečníci povedali, áno, celosvetová globálna kríza, nazvime to tak, je závažným problémom a je dôležité sa s týmto zaoberať. Ale musíme si uvedomiť základné veci a to, kto je tým najväčším znečisťovateľom, kto je tým najväčším vlastne vinníkom za celý tento stav, ktorý sa tuná netrvá, ktorý už tuná netrvá rok ani dva, ale sú to desaťročia. Áno, bolo tuná povedané, sú to veľké krajiny, veľké priemyselné krajiny ako Spojené štáty, Čína, Brazília, India, ale statočne sa k nim pridávajú krajiny ako Pakistan, Bangladéš, Nigéria, o ktorých sa tu veľmi nerozpráva, pretože tam sa momentálne nachádza obrovský priemyselný boom a tieto krajiny značne znečisťujú celú našu planétu.
Ale čo sa týka tejto iniciatívy, ktorú tuná niekoľko mladých ľudí vybudovalo alebo sa ňou chce prezentovať, súhlasím, každá aktivita je v poriadku, len treba si uvedomiť základné atribúty, ako tak malá krajina, ako je Slovensko, môže niečo ovplyvniť. Občan na Slovensku musí začať od seba, ak chce niečo ovplyvňovať v rámci nejakého svojho mikrookolia, ale dávať tu nejaké silácke reči, ako pomôžeme, keď hento, ako pomôžeme, keď spravíme toto, myslím si, že to nie je veľmi dobrý príklad, a správne to povedal kolega Suja, ktorý zareagoval na tvoj príspevok ohľadne elektromobility, obnoviteľných zdrojov energie.
Áno, obnoviteľné zdroje energie sú v poriadku, keď nemajú na prírodu a na celosvetovú klímu ešte väčší dosah alebo nepôsobia ešte viac deštruktívne ako fosílne palivá. Čiže treba pozerať aj doľava, aj doprava, súhlasím, klíma, ohrozenie, problém, ale nie v takomto meradle.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:33 hod.

Mgr.

Eduard Kočiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video