27. schôdza

Vážený pán minister, blahoželám k staronovej funkcii. Musím však skonštatovať, že stalo sa prvýkrát v histórii Slovenska, keď sa vláda rozpadla na zahraničnopolitickej téme. A bolo to veľmi, veľmi nešťastné, pretože už sme boli v minulosti svedkami, že často aj koaliční poslanci na pôde parlamentu vyjadrovali niekedy iné názory na geopolitické smerovanie krajiny alebo zahraničnopolitické priority, ale nezažili sme takýto intenzívny boj v rámci vládnej koalície v oblasti, ktorá by sa, naopak, mala budovať v zmysle budovania celospoločenského konsenzu, ktorý si niekoľkokrát spomenul. Takže ja si myslím, že tvojou prvoradou úlohou bude nie posilňovanie celospoločenského konsenzu, ale obnovenie vnútrokoaličného konsenzu v zahraničnej politike, pretože ten je, ten je veľmi silne naštrbený a ako vidíme po, už po nástupe novej dezignovanej vlády, niektoré signály sa začínajú objavovať, že novovymenovaný minister financií bude v tejto konfrontačnej politike pokračovať.
Rád som si vypočul tvoje hodnotenie aktívnejšieho zapájania sa do Visegrádskej štvorky, pretože v bezpečnostnej stratégii mi táto politika Slovenskej republiky chýbala. Takže v tomto, si myslím, že napriek tomu, aj keď niektoré časti slovenskej spoločnosti nesúhlasia s tým, kto je dnes pri moci či už v Budapešti, alebo vo Varšave, ale ten regionálny rozmer je veľmi dôležitý a vieme si presadzovať oveľa efektívnejšie naše pozície.
Ďakujem pekne.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, skutočne sa veľmi teším z toho, čo hovoríte o kultúre. Váš vzťah ku kultúre je všeobecne známy, o tom si my dvaja nemusíme nič hovoriť. Teším sa z toho, že opäť budú využité inštitúcie, hlavne ako to sú tie veľké výmeny, hlavne medzi tou českou a slovenskou stranou, ktoré vždy boli či už na úrovni národných divadiel, alebo na úrovni, ja neviem, bystrickej opery, jej veci, jej cesty do Japonska a následne teda isté benefity, samozrejme, z týchto ciest v zahraničí a nadobudnuté nové vzťahy. To sú všetko veci, ktoré poznáte takisto aj vy, aj ja, a teším sa, že k týmto veciam by mohlo prísť k istému návratu.
Ja by som sa chcel spýtať ohľadne ale teraz inej veci vzhľadom na teda tie pokrčené vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré máme, či je z hľadiska ministerstva zahraničných vecí nejaká jasná vidina toho, keby sa náhodou stalo, že teda ruská strana nejakým spôsobom bude robiť odvetné akcie v zmysle, v zmysle nejakých teda ekonomických sankcií, či konzultujete tieto veci s ministrami inými, napríklad s ministrom hospodárstva, a proste či Slovenská republika je pripravená na odvetné akcie eventuálne, ktoré by z hľadiska teda ekonomického mohli z Ruskej federácie prísť.
Ďakujem pekne.

Ďalší, pán poslanec Peter Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Zajtra sa zrejme bez veľkého halasu priblíži 17. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď som vstupoval pred 27 rokmi prvýkrát do nejakej politickej strany v živote, tak to bola éra, keď sa nad nami vznášal pamätný výrok: "Keď nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ." Jeho autorom bol, samozrejme, Vladimír Mečiar. Treba povedať, že keď sme prevzali v ´98. Mečiarom zdevastovanú krajinu, tak nádej, že sa nám podarí vstúpiť zároveň s troma okolitými členmi dnešnej Visegrádskej štvorky do Európskej únie zároveň s nimi, bola takmer utópiou. Stal sa zázrak a stali sme sa členmi.
Ja som veľmi rád, že dlhodobá línia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa špeciálne i v týchto neľahkých časoch pevne drží v našej bezalternatívnej existenčnej záležitosti, ako je členstvo v Európskej únii a v NATO. A všetka česť i predchádzajúcemu ministrovi zahraničia, ktorý v rámci možností robil, čo sa dalo, tak musím povedať, že som veľmi rád, že tak pevné odhodlanie držať sa maxím našej zahraničnej politiky a zahraničnopolitickej orientácie, akú reprezentuje ministerstvo zahraničných vecí s Ivanom Korčokom, ma napĺňa istotou, že s nami nepohnú a neobrátime sa nikam inam.

Ďalší v poradí, pán poslanec Richard Nemec.