Pán podpredseda Národnej rady, členovia vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som trošku z toho priebehu tejto schôdze minimálne prekvapený, pretože očakával som, že keď majú záujem vystúpiť všetci ministri, že sa budú v prvom rade venovať tomu, čo budú v tých zvyšných troch rokoch robiť. Pretože ten prvý rok je tu aj o tom, že je potrebné zhodnotiť, či doterajšie priority všetky ostávajú, naopak, či netreba prijať niektoré nové. Ja som presvedčený, že áno.
Prekvapený som aj zo stratégie niektorých mojich kolegov v súvislosti s vystúpeniami. Nerozumiem tomu, že pre niekoho je dôležité, či bude vystupovať prvý, alebo dvadsiaty, ale dobre. Pokúsim sa dosť vecne zaujať stanovisko. Samozrejmá vec, že ako bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny budem hovoriť hlavne k tomuto rezortu, to znamená k sociálnej politike, dôchodkovej politike a k politike zamestnanosti.
Viete, keď sme sa opätovne zišli k dokumentu, ktorý sme prerokovávali pred rokom, ktorý je v podstate skoro ten istý, a keď o dôveru pred Národnou radou žiadajú alebo podporu pre ďalšie obdobie v podstate tí istí ľudia, ktorí tu boli pred tým, je tu niečo čudné. To znamená, asi sa niečo nevydarilo. To znamená, že to prvé, čo som predpokladal, že tu budem počuť vo vystúpeniach, to mala byť pokora, miera zodpovednosti no a pomenovanie zlyhaní. A z toho ako ďalej, aby sme sa... aby ste sa vyhli chybám, ktoré tu predtým boli, a to sú aj tie nové priority.
Očakával som a dosť naivne, mám dosť rokov aj v politike dosť dlho pôsobím, ale stále som naivný, že si niekto všimne z predstaviteľov vlády a povie do tohto pléna aj nejaké ocenenie alebo vetu aj smerom k opozícii, veď my sme drvivú väčšinu zákonov, ktoré sa týkali COVID-u, podporili. A nie náhodne, keď hovoríte o tom, že takáto pandémia tu nebola od 2. svetovej vojny, no ani hlasovanie opozície tu také nebolo. To znamená, my sme adekvátne reagovali a v žiadnom prípade nerobíme politiku, že čím horšie tým lepšie.
Prekvapil ma aj pán minister Krajniak, prečo nediskutujeme? Volali ste po diskusii, teraz máte priestor, pán minister, však hádam nie cez faktické pripomienky, teraz začína reálna faktická diskusia poslancov Národnej rady. A ja by som bol rád, tak jak ste tu doteraz ministri sedeli a predstavili niektoré tie svoje veci, keď ste skôr hovorili o tom, akí ste boli dobrí v predchádzajúcom období, reagovali na to, čo povieme my. Pretože to je celkom prirodzené, že by si to tá situácia aj žiadala.
Ak dovolíte k nejakému prehľadu, keď som si dobre prečítal to tzv. nové programové vyhlásenie vlády v rezorte práce, sociálnych vecí, no zmenili sa doslova len nejaké formálne veci. V oblasti rodiny sa dopĺňajú zatraktívnenie flexibilných foriem práce v súvislosti s oslobodením príjmu osôb poberajúcich materský alebo rodičovský príspevok do 200 eur, s tým sa dá len súhlasiť už teraz. Vypadlo veľa úloh, ktoré sa týkali dôchodkového a sociálneho poistenia. Áno, oceňujem, že sa urobili isté zmeny a nápravy u žien, niektoré tie ročníky s tým, že sa zaviedol tehotenský príspevok.
No ale to, čo najviac očakávam a čo je najdôležitejšie, je slávna dôchodková reforma, u ktorej zatiaľ vieme, že len nejaká komisia bola zriadená, ale jej výsledky tu budeme mať len nejak pred sebou. Ja len tu pripomínam, lebo bežia doslova strašiaky zo strany dôchodcovských správcovských spoločností tzv. ekonómov, ktorí tvrdia, aká katastrofa a ako tu všetko padne na zadok vzhľadom na demografiu obyvateľstva Slovenskej republiky. Priatelia, sme medzi piatimi krajinami Európskej únie, kde sa percento HDP na dôchodky najslabšie vypláca. Toto je dôležité si pomenovať a možno, keď sa inde máme záujem priblížiť k nejakému priemeru eurozóne alebo Európskej únie, toto by mal byť náš hlavný prístup a podľa toho by sme mali jednoducho aj pristupovať. Pretože produktívny vek ľudí budeme riešiť a budem sa baviť aj o tej politike zamestnanosti, ale my potrebujeme pomôcť dneska zdravotne postihnutým alebo odkázaným a, samozrejme, dôchodcom. To znamená, k tomu musia smerovať aj tie, aj tie ďalšie úlohy.
Čo sa týka politiky zamestnanosti, tak kapitola 44 - nič nové pod slnkom. Absolútne žiadna nová vec ani zhodnotenie, čo bolo, ako bolo a čo je potrebné v tomto prípade riešiť ďalej.
Potešilo ma aj vystúpenie pána ministra zdravotníctva, pretože pomenoval jednu veľmi dôležitú úlohu, ktorá je spoločná pre rezort zdravotníctva a práce a týka sa dlhodobej starostlivosti. Áno, ja sám sa priznám, že som dlho bojoval aj v tom predchádzajúcom období so svojím kolegom na zdravotníctve, aby sme dospeli najskôr deväť medicínskych úkonov a potom k nejakým základným veciam, ktoré sa týkajú tej dlhodobej starostlivosti. Tu sa nedá hodnotiť, že kde končí tá zdravotná a začína tá sociálna starostlivosť. To je spojené v tomto prípade, a preto, pán minister, pri akomkoľvek riešení je treba rátať s tým, že bude k tomu treba použiť aj prostriedky zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Čo sa týka samotného zhodnotenia, celé programové vyhlásenie vlády má dva hlavné obsahové body. Po prvé politický a po druhé vecný.
Politický, no to, že sme tu po roku opäť k tomu istému dokumentu s tými istými ľuďmi, hovorí o tom, že niečo nevyšlo. To znamená, v politickej oblasti ste totálne zlyhali, totálne zlyhali, a práve preto som očakával, že tu k tomu niekto niečo povie, povie nejaká mea culpa a ako ďalej. Nezaznelo to tu, preto sa obávam, že v tejto oblasti pôjdeme rovnako ďalej, ako tomu bolo aj v tom predchádzajúcom období.
No a čo sa týka tej vecnej stránky, dalo by sa veľmi veľa, ja niektoré veci pomenujem. Hovoriť o tom, čo ste zrušili, rozbili, zmenili, zobrali to patrí do, do Guinnessovej knihy rekordov, čo sa za 12 mesiacov proti ľuďom v intenciách rozbitia sociálneho štátu dokázalo u nás urobiť.
Čo sa týka môjho vystúpenia pred rokom, ak som hovoril o rizikách, ktoré súvisia s naplnením programového vyhlásenia vlády, môžem znova to isté pomenovať všetko, pretože... ale je to o to horšie, že tie riziká sa v značnej miere potvrdili, pretože ak chýbala garancia sociálnych záruk prijatých v predchádzajúcom, predchádzajúcimi vládami v tom období novej vlády a vyjadrenie pána ministra Krajniaka, ktorý garantoval, že nebude meniť, ale táto koalícia je tak zložitá a rozdielna, že jednoducho garanciu nemá. Tú garanciu vyslovili predsedovia koaličných politických strán a aj napriek tomu všetky tie riziká, ktoré som pomenoval, sa, bohužiaľ, naplnili. Chýba finančná garancia napĺňania a treba povedať jednu vec, keď hovoríme o politike zamestnanosti, nebude stačiť ani európsky sociálny fond. Mrzí ma, bol tu jeden súboj dvoch dám z opačného politického tábora o tom, či nám niečo prepadne alebo neprepadne. Je to samozrejmá vec v istom vývoji, ale každopádne si myslím, že bolo veľkou chybou tejto vlády, že neprebehla väčšia realokácia prostriedkov v prospech európskeho sociálneho fondu.
Z toho sa dalo riešiť kurzarbeit, politika zamestnanosti a ďalšie sociálne aspekty, ktoré sú nevyhnutné. Takto keď si niektorí páni ministri zastali, že jednoducho nedajú, to je ich možnosť a ich využitie, som presvedčený, že na to doplatíme, doplatíme všetci.
No a v programovom vyhlásení vlády sa veľa píše aj o transparentnosti. Dovoľte tri-štyri možno konštatovania smerom k rezortu práce. Môžem povedať, že ministerstvo práce nerešpektuje sľuby vlády z programového vyhlásenia o profesionálnej a transparentnej štátnej správe a transparentných výberových konaniach. V čom to tkvie? Po prvé, dosť prekvapujúce obyčajne deti sa zvyknú schovávať za sukne svojich starých mám alebo mám, pán minister Krajniak sa schoval za uniformu pána ministra Naďa a cez zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov presadil riešenie, ako odvolať z funkcií riaditeľov okresných úradov práce. To znamená, že žiadne transparentné výberové konania, odvolať a nasadiť si svojich ľudí. To znamená, my sme sa posunuli niekde úplne, úplne ďalej a ďaleko to má od toho, čo tu hovoríte, lebo je to úplne v protiklade s princípmi právneho štátu.
Konkrétne pripomienky. Bola tu snaha vytvoriť miesto splnomocnenca vlády Slovenskej vlády pre podporu rodiny a sociálnu pomoc. No úloha, obsah totožný s náplňou profesionálnych pracovníkov, ktorí sú na ministerstve práce. Keď sa zdvihla vlna kritiky, tak pani poslankyňa Krištúfková ustúpila z tejto tézy, no a odvtedy žiaden nový splnomocnenec nie je a ani nechýba. To znamená, len sa potvrdilo, že niekomu išlo o to, aby sa vytvoril, aby mal k dispozícii auto, sekretariát a základný servis, ktorý je celkom, celkom výhodný. Ale každopádne to bol prvý pokus-omyl pána ministra, ministra Krajniaka.
Netransparentný bol aj výber riaditeľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny, uznávaná odborníčka pani Porubänová jednoducho musela odísť a išiel tam dlhoročný priateľ pána ministra. Nedobré rozhodnutie, pretože táto inštitúcia má svoju kvalitu a obávam sa, že ju stratí.
Ďalej odvolanie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Prvý raz v histórii Slovenska vyrovnaný rozpočet, začiatok minulého roka zvládli tí ľudia aj napriek tomu, že 90 % osadenstva zamestnancov Sociálnej poisťovne na tých pobočkách dole sú ženy. Ony to aj napriek epidémii a všetkým ďalším veciam dokázali zvládnuť a aj tak musel zo svojej funkcie odísť.
No, keď už hovoríme o demontáži sociálneho štátu, tak veľmi stručne, znížili ste výšku minimálnej mzdy zo 656 na 623 eur, zrušili ste trinásty dôchodok, a to akokoľvek sa bude obhajovať, že teraz čo ste dali, že je najvyšší. Nie, vy ste zrušili, zmenili zákon, ktorý tu bol, na základe ktorého mali dôchodcovia dostať o 280 mil. viac. Deťom ste zobrali bezplatné obedy, seniorom ste zmrazili minimálny dôchodok, zamestnancov zaťažili o znevýhodnené trináste a štrnáste platy, ktoré sa idú odvodniť, neexistuje sociálny dialóg a ak existuje, to je skôr formálny. Teraz idete zmeniť zastropovanie. No, a jednu veľkú, veľký kanibalizmus ste urobili v súvislosti zo Zákonníkom práce.
Toľko čo sa týka konkrétnej postupnosti a riešenia zo strany ministerstva. Pozitívne hodnotím zavedenie dávky SOS, ale treba povedať, že to je len taký milimetrový rozmer, keď sa niekto topí, že mu cez tú dávku pomôžeme sa znova nadýchnuť, to nie je systémové riešenie, to je aktuálna a operatívna pomoc.
No a prvá pomoc plus. Viete, keď tu je prvá pomoc plus, keď tu je prvá pomoc dvakrát plus, možno príde trikrát plus, tak niečo je zlé. No asi sa málo dalo na začiatku, nepomohlo to, a preto sa postupne prikladalo. No ale výsledok je taký, že medzitým padlo veľmi veľa podnikov, živnostníkov, ktorí za istých okolností sa mohli udržať, keby sa bolo aspoň sčasti naplnilo to, čo pán minister sľúbil, miliarda na každý mesiac. Skutočnosť je taká, že 1,5 mld. za 12 mesiacov. Je logická vec, že to pocítili viacerí aj samostatne zárobkovo činné osoby.
Čo sa týka zamestnanosti, áno, treba pozitívne hodnotiť, že úsilie išlo hlavne pre udržanie zamestnania, aby jednoducho ľudia nenabehli do evidencie úradov práce. Ale to je málo. To, čo mi chýba, sú projekty zamestnanosti. To znamená, ako zamestnať tých ľudí, čo pre to urobiť, pretože my tu máme jednu anomáliu. Viac jak 70-tisíc ľudí pribudlo na úrady práce a voľných pracovných miest na Slovensku je 62-tisíc. No v tom si treba porobiť poriadok. Treba rozanalyzovať, aké miesta sú potrebné, akú máme štruktúru nezamestnaných a podľa toho pripravovať ľudí, vzdelávať. Toto sa vôbec nerobí. Nehovoriac o tom, že aktívna politika trhu práce a prostriedky, ktoré na ňu boli, dali, je najnižšia zo všetkých krajín V4. No a paradoxne Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť z krajín V4 aj napriek tomu takýto prístup.
Zákonník práce. Bol tu prvý pokus, znova pokus a omyl, zaviesť ďalších 400 hodín nadčasov do Zákonníka práce. Po veľkom kriku pán minister ustúpil, schválilo sa to bez toho, no ale posledná novela Zákonníka práce je trošku zložitejšia a, áno, minimálne v štyroch oblastiach: po prvé - práca detí, po druhé - diskriminácia za vek, po tretie - nerovnomerný a nerovnaký prístup v súvislosti s tripartitou, no a zrušenie možnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a ich rozširovania. To sú štyri základné veci, ktoré si myslíme, že sú protiústavné, a preto hovorím veľmi oficiálne, SMER - sociálna demokracia podporí Konfederáciu odborových zväzov v ich snahe presadiť sa na Ústavnom súde. Áno, ten návrh podpíšeme, pretože sme presvedčení, že je správny a jednoducho aj potrebný.
No a teraz poďme k tým výsledkom, ktoré sú často ponúkané ako veľmi dobré. Čo sa týka vývoja nezamestnanosti, sme najhorší, teraz hodnotím obdobie 12 mesiacov. Nie absolútne čísla, ale percentá rastu za tých 12 mesiacov. Sme najhorší vo V4. Môžem pomenovať všetky konkrétne čísla, ktoré s tým súvisia. Čo sa týka celkove Európskej únie, je tu 21 krajín, ktoré zvýšilo nezamestnanosť, ale pod jedno percento, ale len šesť krajín, ktoré išli nad jedno percento. Najhoršie je na tom v Európe Litva, potom Estónsko, Španielsko, no a potom ide Slovensko, prípadne Česko, Rakúsko, ktoré sú dosť podobne na tom. To znamená, nie sme dobrí, zďaleka zlé výsledky a čo je najhoršie, že Slovensko je skutočne na chvoste rebríčka zamestnanosti. Lebo ak my znižujeme zamestnanosť na úradoch práce, to musí mať len jednu, jednu výslednicu. Musí viacej ľudí pracovať. To sa musí prejaviť v počte zamestnaných, ale tu je skutočnosť úplne iná. Skutočne za posledný kvartál minulého roku z 27 krajín Európskej únie sme najhorší. Osemnásť krajín si udržalo zamestnanosť, ba dokonca navýšilo a len ten zbytok 5 krajín bol taký, kde bol pokles. No a Slovensko najväčší pokles a toto je ten problém, ktorého sa obávam, pretože najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu, pokiaľ o ňu stoja, samozrejmá vec. To znamená cez to riešime aj iný sociálno-ekonomický problém rodiny, ale začať treba odtiaľto, a to je úspešná a efektívna politika, politika zamestnanosti.
Čo sa týka konkrétnych riešení, je tu návrh akčného plánu, ktorý vychádza z európskeho piliera sociálnych práv, odporúča a vôbec zaväzuje Európska únia. Začína sa znova projekty na zamestnanosť, my musíme znova otvoriť otázku znevýhodnených skupín. Mladí ľudia, tam o 30 % stúpla nezamestnanosť. Dlhodobo evidovaní nezamestnaní, samozrejmá vec, že aj tí, ktorí sa narodili skôr, a k tomu špeciálne pripravovať projekty, to je to, čo tu doteraz chýbalo a čo je nevyhnutné v tom ďalšom období jednoducho riešiť.
No a úplne na záver, pretože reálne som predpokladal, že sa mi podarí vystúpiť ešte, ešte v piatok minulý týždeň. Ja si myslím, že aj z tejto pódie sa treba vrátiť k tomu, čo sme si pripomenuli v sobotu a to je Sviatok práce. A to hlavne preto, že práca už nie je všedná, nie je každodenná, je vzácna, a preto si ju treba vážiť. Treba možno poďakovať a oceniť ľudí, ktorí sa živia, obrazne povedané, svojou hlavou alebo svojimi rukami, možno v tejto chvíli za ten uplynulý rok vyzdvihnúť hlavne zdravotníkov, pracovníkov v sociálnych službách, pretože celkom iste si to zaslúžia. No a treba asi poďakovať aj pánom podnikateľom, zamestnávateľom za to, že ľuďom prácu dávajú, za to, že im vytvárajú bezpečné pracovné prostredie a odvádzajú za nich to, čo im zákony jednoducho ukladajú.
Na záver. Dať ľuďom prácu, pretože, keď prácu majú, majú aj dobré sociálno-ekonomické postavenie, motivuje ich to, aby si túto svoju životnú úroveň zachovali. To je posledná veta, ktorá, si myslím, vyjadruje obsah toho môjho vystúpenia.
Ďakujem.
