27. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem doplniť vystúpenie pána poslanca Blcháča v oblasti potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, pretože to sú dva úplne rozdielne pojmy. My sme potravinovo bezpeční vzhľadom k tomu, že sme v Európskej únii a máme zabezpečený dostatočný prístup k potravinám.
Chcem upozorniť, že potravinová bezpečnosť je základné ľudské právo a snahou každého štátu je zabezpečiť potravinovú bezpečnosť cestou potravinovej sebestačnosti. To znamená vyrobiť toľko potravín, aby sme v produkcii túto potravinovú bezpečnosť vedeli v kritickej situácii vykryť sami.
Bohužiaľ, tá situácia je taká, aká je, musíme, musíme kriticky uznať, že za rok sa toho veľa neurobilo, aby sa to zmenilo, ale asi treba objektívne povedať, že poľnohospodárstvo a produkcia potravín boli stále v závoze, stačí, stačí údaj 2,3 mld. investičný dlh v rastlinnej vertikále, to znamená od pšenice až po rohlíky, po cestovinárske výrobky. Alebo iný údaj, keď si zoberieme využitie technologických kapacít v potravinárstve, tie sú na úrovni 70 až 90 %. To znamená, že my aj keby sme chceli vyrábať, tak nemáme kde vyrábať. To znamená, štát, náš štát musí investovať.
A to, že, to, že to bolo stále nejaké piate koleso u voza, svedčí napríklad štátna pomoc v roku 2019, ktorá bola 1 mil. eur, keď Rakúsko malo 430 mil. eur, takže to nie je otázka len tejto vlády, je to otázka posledných 17 rokov. A pokiaľ by sme sa chceli dostať aspoň ako-tak na úroveň priemeru Európskej únie, museli by sme vrátiť do roku 2004, čiže je to, je to chyba a výsledok všetkých vlád za posledných 17 rokov, odkedy sme vstúpili do Únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som chcel nadviazať aj na časť tvojho vystúpenia, v ktorej si sa venoval cestovnému ruchu, lebo určite ide o ten segment národného hospodárstva, ktorý bol veľmi zasiahnutý pandémiou.
Ja chcem uviesť, že Slovensko napríklad vyšlo vo svetovom rebríčku udržateľnosti cestovného ruchu na TOP miestach, konkrétne na 6. mieste. Tento rebríček hodnotil celkovo 99 krajín a znamená to, že patríme medzi krajiny, ktoré sú najlepšie alebo jednými z najlepších pripravených na obnovu turizmu. Tými základnými udržateľnými piliermi, ktoré sú dôležité pre to, aby sme sa naspäť dostali na tie pozitívne čísla, sú určite aj ekonomická stabilita udržateľná, doprava infraštruktúra, developing a tak ďalej a tak ďalej. Čiže verím, že toto umiestnenie využijeme aj na to, aby sme sa dostali na pozitívne čísla.
Tá pandémia nám prerušila ten progres v posledných rokoch v rámci turizmu, veď napríklad celkový počet návštevníkov za minulý rok klesol na 50 %, množstvo zahraničných turistov oproti rovnakému obdobiu kleslo o 65 %, čiže veľmi dobre si uvedomujeme túto situáciu a som aj rád, že sekcia cestovného ruchu v rámci ministerstva dopravy vo výraznej miere poskytuje finančnú pomoc, resp. vláda Slovenskej republiky tomuto segmentu, aj keď, samozrejme, sú tam aj ďalšie rezervy, ale aj podľa vyjadrení pána ministra dopravy sa tomuto segmentu bude orientovať alebo poskytovať veľká, náležitá podpora.
A čo sa týka samosprávy, áno, ja si tiež uvedomujem, že samospráva je chrbtovou kosťou tejto republiky, sám chodím medzi starostov a primátorov a sami mi hovoria, že vy počúvajte slovo samosprávy aj napríklad pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, aj ja by som podotkla, že pôdohospodárstvo a kultúra majú v tejto krajine spoločného menovateľa, neschopnosť v priamom prenose na čele oboch rezortov. Ako si správne, pán poslanec Blcháč, uviedol, budeme ťažko doplácať na infantilno-amatérske vedenie týchto pre mňa veľmi dôležitých rezortov.
Oceňujem tvoje skúsenosti z pôdohospodárstva aj samosprávy, ktoré by naozaj mali byť pretavené do konkrétnej praxe. Ak ťa tu prítomní ministri pozorne počúvali a nebáli by sa rozumných argumentov aj opozičných poslancov, ak by sa aspoň časť tvojich návrhov dostala do programového vyhlásenia vlády, určite by to tomuto dokumentu len prospelo, pretože mám pocit, že takto je to len nedôveryhodná kôpka veľmi málo výrečných dokumentov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, vám všetkým ďakujem za ozaj podnetné reakcie na moje vystúpenie. Zdá sa, že teda bolo tak konkrétne, že sa aj konkrétne ste sa vyjadrovali ku konkrétnym veciam.
Na ten úvod s pánom Šefčíkom ja už otázky nebudem dávať, lebo zrejme nepochopil.
A čo sa týka teda samosprávy. Áno, my ako za Úniu miest, aj ZMOS trváme na tom, že komisia, ktorá by mala byť zriadená, mala by začať fungovať, mala by sa, mal by sa vypočuť hlas oboch orgánov, hlas miest a obcí, aby sa našiel najlepší spôsob alebo nejaká, nejaká platforma na realizáciu tých služieb, ktoré samospráva poskytuje, a aby bola zaplatená zo štátu, samozrejme.
Čo sa týka cestovného ruchu, súhlasím s kolegami, ktorí sa tomuto venovali viacerí, myslím, že aj pán Svrček, že máme tam veľký potenciál, netreba ho zahodiť.
A čo sa týka pôdohospodárstva, ten spor o sebestačnosť, bezpečnosť, nuž neviem si predstaviť a potvrdil to aj pán predseda Karahuta, že tie kapacity sú naozaj tak vyťažené, resp. tak mizerné, ak by som to mohol povedať. Ja vám poviem len príklad, keď sme mali niekedy na prelome vekov 36 mliekarní, a ktoré zásobovali obyvateľstvo, vyrábali vlastne pre domáci trh, dnes ich je v slovenských, na Slovensku 9, a čo je najhoršie, že Slováci vydávajú na potraviny 20 % svojich príjmov. To žiadna okolitá krajina nemá. Určite je to obyčajne pod 15 %.
Sme na tom zle aj preto, že nemáme dobré zmanažované pôdohospodárstvo.

Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať na tých niekoľko slov pána poslanca Blcháča.
Skutočne ho chcem uistiť, že triedenie kuchynského odpadu, ktoré začínajú slovenské mestá a obce a určite aj Liptovský Mikuláš, si veľmi vážim, že ideme do toho, je to naša spoločná výzva, je to zákon, ktorý schválila bývalá vláda už pred mnohými rokmi, ktorý dlho odkladala. Ja im rozumiem prečo. Ľudia práve tento druh odpadu nemajú zrovna chuť triediť a takisto pre samosprávy a mestá je to zložité, kuchynský odpad má mnohé komplikované veci, riziká. Na druhej strane susedné Rakúsko dokáže z tohto kuchynského odpadu urobiť státisíce ton perfektného humusu, ktorý vracia na polia, a tak dvíha konečne po rokoch zdeptanú kvalitu ornej pôdy, ktorá je prechemizovaná a takisto zvalcovaná ťažkými, ťažkými mechanizmami. Čiže povedal by som, že toto triedenie kuchynského odpadu je taká patriotická služba, pretože zatiaľ čo iné, iné materiály sú materiály modernej doby, plasty, sklá a tak ďalej, sú materiály do priemyslu, toto je materiál, ktorý vraciame svojej krajine niečo, čo nám inak vypadáva z tých nákupných košíkov a z tých vozíkov, 30 % potravín slovenský občan vyhadzuje priemerne, keď si k tomu zrátate, lebo mu preleží alebo ju nespotrebuje, keď si k tomu zrátate aj odpady z jedla, ktoré nám regulérne vždy nejaké zostávajú, tak tu máme obrovské masy biologického materiálu, ktorým my môže nahradiť niekdajší hnoj zo živočíšnej výroby, ktorý, ktorý sa nám nedostáva a ktorý na poliach chýba.
Chcem vám, chcem vás povzbudiť, aby ste v tom pokračovali bez ohľadu na to, že všetci vieme, že to obťažuje starostov a že je to aj pre občanov nová žiadosť, nová výzva, robme všetko pre to, aby sme ako národ túto, tento dlh voči pôde a slovenskej prírode vracali. Vy ste sa zmienili aj o výpadkoch z titulu, z titulu triedenia PET fliaš. Ja dúfam, že žiadne ale nemáte.
Ako viete, vyhláškou sme zvýšili povinnosť výrobcov odpadov, teda obalov, z ktorých sa potom stávajú odpady, na platby za separované materiály, a to v prípade napríklad plastov, o ktorých hovoríte, až päťnásobne. Na to, aby sa tieto peniaze neprejedli, sme zákonom prinútili organizácie zodpovednosti výrobcov, aby viedli transparentné účty, a tak vám, pán primátor, odporúčam, pozrite sa na tie účty, kontrolujme a určite aj mnohí vaši občania budú kontrolovať.
A chceme, ministerstvo životného prostredia chce dosiahnuť, aby v tom reťazci odpadov, keďže ide o vynútenú platbu, aj ostatní, čiže aj zberové spoločnosti mali transparentné účty, lebo občania platiť musia, proste, ak sa chceme s odpadmi vysporiadať, niečo nás to stojí, ale nikomu z nás by sa nepáčilo, ak by sa peniaze strácali a ak by, a odpady sú teda taká vďačná mafiánsko-zlodejská oblasť, prepáčte, že takto poviem, však všetka česť tým, ktorí to robia poriadne, ale je to taká oblasť, ktorá často býva v tieni pozornosti. Teraz tie transparentné účty sú výzva, pozrite sa im na prsty. Nie je veľký dôvod, že by tam neboli peniaze, keď prichádza k takýmto opatreniam, skôr naopak. A my po roku aj zhodnotíme, či bolo treba až také nacenenie, jednoducho urobili sme čo najpoctivejší odhad nákladov odvozových spoločností a OZV-čka by mali disponovať veľmi slušnými možnosťami na triedenie odpadov.
Pán poslanec, ja vám na záver chcem povedať, že ja vnímam životné prostredie ako niečo, čo nás všetkých spája, aj so samosprávou, aj opozíciu s koalíciou krížom. Som rád, že ste si vo vládnom vyhlásení povšimli, že životné prostredie tam má svoju váhu. Šesťstranové, šesť strán pomerne veľmi konkrétnych plánov ešte neobsahovalo žiadne programové vyhlásenie vlády. Aj v Liptovskom Mikuláši existujú envirozáťaže, na ktoré, na ktoré predošlé vlády nekládli dôraz a ktoré odignorovali. Poďme spoločne urobiť v každom kúte Slovenska Slovensko krajším a čistejším.
Ďakujem.

Vážený pán minister Budaj, často tu zaznieva, že čo všetko robí Rakúsko s triedením odpadov a ako dokážu plasty a ostatné komunity rozkladať do prírody, len treba povedať ľuďom aj to, to B, že Rakúsko má troj- a viacnásobné výbery alebo poplatky za, za odpad, a ľuďom treba povedať, že nič nie je zadarmo, pretože nemôže ten systém triedenia byť postavený na tom, že ľudia majú len robiť nejakú dobročinnú vec v prospech niekoho iného, triediť namiesto niekoho iného. A najmä tie, tie externality, ktoré z toho vznikajú, tak nebudeme ich schopní vedieť robiť ako Rakúšania do momentu, že sa nebude za to platiť presne tak, ako sa platí v Rakúsku. Tie technológie nepustia. Vo Viedni tá plazmová spaľovňa, ktorá je, zamestnáva iba 30 ľudí, ale výsledkom toho, čo tam sa zužitkuje, tak je v podstate jediná externalita a to je čistá voda a teplo.
No a treba potom ľuďom povedať, že čo toto všetko bude stáť, a to, že niekedy sa to platí cez rôzne, rôzne fondy, envirofondy, cez rôzne dotácie, to je všetko v poriadku, ale to tiež sú peniaze, ktoré jednoducho mohli byť použité aj na niečo iné, a ľudia by mali mať právo povedať, že či a v akých množstvách chcú dotovať takéto, takéto produkty, ktoré jednoducho dobre niekto nazve, že sú enviroprojekty, ale vždy to ide za cenu niečoho iného.
A počas, počas koronakrízy, treba tiež povedať, že tá aktivita tak výrazne oslabila v priemysle a doprave a podobne, že áno, aj príroda si prišla teraz dosť výrazne na svoje a netreba zase z toho robiť ako keby nové nejaké náboženstvo, ktoré má na to buď väčší vplyv.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť tú myšlienku pána ministra Budaja, týkajúcu sa zberu, zberu potravinového odpadu. Bohužiaľ, je to škaredé slovo, odpad. Totiž na Slovensku, na Slovensku sa vyhodí až 30 % odpadu, pričom 15 % rodín na Slovensku si nemôže dovoliť každý deň dať si kompletný obed. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku každý jeden občan vyhodí 100 kg potravín, na svete, v Európskej únii sa vyhodí až 22 mil. ton potravín a v rámci celého sveta je to 1,2 mld. ton potravín, pritom milióny ľudí, možno miliarda, nemám presný údaj, denne hladuje a nemôže si dovoliť v podstate ani kúsok chleba.
Je to dopad, dopad zlého hospodárenia, zlej politiky v oblasti produkcie potravín a ja to dlhodobo tvrdím a stále si za tým budem stáť a som rád, že v programovom vyhlásení vlády je jednoznačne explicitne daná podpora regionálnej produkcie potravín, pretože tá príčina toho nehospodárneho nakladania potravín je globálna produkcia, kde prvá je cena, druhá je kvalita. Ten dôsledok, to je tých 30 % vyhodených potravín na Slovensku, resp. 100 kg potravín na osobu.
Aké riešenie? Riešenie je iba jedno. Je to podpora lokálnej produkcie, kde prvá bude kvalita, regionálna podpora, až druhá bude tá cena. Samozrejme, je to pre ľudí s nízkymi príjmami ťažko počúvateľné, ale na druhej strane, pokiaľ budeme vyhadzovať takéto množstvo potravín, tak sme potom v podstate v očiach tých ostatných ľudí doslova šialenci, preto aspoň takto zachráňme tie potraviny a zberajme ich a využime ich na, z hľadiska, z hľadiska udržiavania kvality pôdy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ak sa jedná o bioodpad alebo o tzv. kuchynský odpad, tak možno by bolo dobré si sadnúť aj s ministrom Sulíkom, pretože nám vravel o tom, ako sa bude snažiť rozširovať alternatívne palivá, konkrétne vodík a v moderných štátoch aj Európskej únie využívajú kuchynský odpad a odbúravajú z neho vodík a tento vodík používajú potom do vodíkových elektrických článkov.
Je to ešte možno taká budúcnosť, ale pán Sulík vravel o 20-30 rokoch, kým sa tá infraštruktúra vybuduje, a takisto aj z bioodpadu, alebo z kuchynského odpadu sa v moderných štátoch vyrába takzvaná zelená elektrická energia, čiže možno naozaj ak sa chceme pozrieť na to z tej ekologickej stránky, možno by si bolo k tomu sadnúť a naozaj viesť k tomu debaty, aby sme aj my sa vedeli posunúť v takejto, k takejto zelenej elektrickej energii.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec alebo pán minister Budaj, ja som rád, že ste vystúpil, a vôbec mi nevadí, že ste vystúpil druhýkrát, len ja by som od vás rád počul aj odpoveď na niektoré otázky, lebo keď ja sa vás niečo pýtam, vy sa tvárite, že nepočujete.
Musím vás pochváliť v jednej veci. Vy na rozdiel od ministra Mičovského ste si dokázal vybaviť balík. Len minister Mičovský keby vybavil ten balík peňazí, tak sú dobré pre široké skupiny ľudí a pomôžu poľnohospodárom a ľuďom žijúcim na vidieku, ale balík peňazí, ktoré ste si vybavil vy, pomôže len úzkej skupine ľudí, ako ja ich nazývam, ekoteroristom. Hlavná vec, že vy nehájite ľudí a občanov Slovenska, ale hájite záujmy len týchto privilegovaných skupín, ktorí si môžu robiť, čo chcú.
A druhá vec, vyhláška o ochrane prírody a krajiny, ktorá nerešpektuje reálne požiadavky ľudí z vidieka. Vy ste čítal programové vyhlásenie vlády prvé a druhé? Čo má spoločné táto vyhláška či s prvým, alebo s druhým programovým vyhlásením vlády? Pán minister, koho záujmy zasa hájite?
Vy hovoríte, že poľovníci lákajú medvede do kolízie s ľuďmi a že to je trestný čin. Tak ja sa vás pýtam, aké máte dôkazy a koľko žalôb ste podal na konkrétnych poľovníkov, že lákali do kolízie medvede s ľuďmi, medveďov s ľuďmi, lebo keď niekde medvede robia na Podpoľaní problém, tak vy poviete, treba ich odchytiť. Ale keď sú niekde v Tatrách a sú tam vaši známi, tak neni problém tie medvede zastreliť. Ste taký farizej, pán minister, ste taký farizej! Prečo ste neodchytili tie medvede aj v Tatrách, ja sa pýtam, prečo ste neodchytili aj tie medvede, keď takto hájite záujmy medveďov, vlka a všetkého?
Je to len o tom, že títo vaši ekoteroristi berú peniaze, ťažké milióny na ochranu týchto živočíchov a zneužívajú sa na obohatenie samých seba.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, naozaj my v Liptovskom Mikuláši (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) a určite aj mnohé samosprávy, alebo väčšina samospráv si ctí životné prostredie a robíme všetko možné preto a veľmi zodpovedne, aby sme každú tú oblasť životného prostredia podchytili a, a chránili.
Ja chcem na príklade, to, ako sme sa pripravovali na zber kuchynského odpadu, povedať, že je to proces dlhodobý. V decembri 2019, v novembri 2019 sme predložili žiadosť o nenávratný finančný príspevok a to je skoro milión eur, aby sme našu existujúcu kompostáreň dovybavili zariadením, aby sme ta mohli ten kuchynský odpad umiestňovať a kompostovať ho tak, ako ste povedal, ako v tom Rakúsku. No dostali sme schválený NFP v decembri 2020, teraz máme pred sebou, medzičasom sa aspoň súťažilo, ale ešte to nie je uzavreté, lebo je ešte elektronická aukcia, ale ešte máme pred sebou, teraz očakávame tie kontroly verejného obstarávania, potom dodacie lehoty.
A to bol ten dôvod, prečo sme aj my argumentovali pri príprave toho zákona o posunutí termínu, že jednoducho ak to chceme zodpovedne urobiť 1. 7., budeme so škrípajúcimi zubami to robiť. My to robíme, robíme krásne kampane, naši ľudia, zapájajú do toho osobnosti z mesta, okresu, ľudia chápu, čo je komunálny odpad, čo tam patrí, čo tam nepatrí, to je zložité, také jednotlivosti pochopiť, ale aby sme to naozaj zodpovedne seriózne robili, tak ten termín je naozaj šibeničný, uvidíme, hľadáme aj alternatívne riešenie, kým sa toto naše naplní, a máme záujem teda životné prostredie chrániť v každom prípade.
Ako všetko, čo robíme, robíme zodpovedne.