27. schôdza

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Takáč, môžem len súhlasiť so všetkým, čo ste povedali, ale chcel by som zdôrazniť ešte jednu, jednu vec, a to je, že rokujeme o programovom vyhlásení kvázi novej vlády, ale ktorá je v svojej podstate tou istou vládou a je potvrdením v zásade toho istého premiéra, lebo vidíme, že, že stále riadi túto vládu aj z pozície, na ktorej sa teraz nachádza, ministra financií. Čiže je pochopiteľné, že aj to programové vyhlásenie je také isté, pretože, ako som povedal, je to tá istá vláda.
Na druhej strane však sme už rok ďalej. Za ten rok sa udiali mnohé nové veci a jednou z tých zásadných vecí, ktoré zdramatizovali celospoločenské vzťahy na Slovensku, je práve pandémia COVID-19. No a tu treba povedať, že v tomto programovom vyhlásení vlády sa celá táto pandémia, celý ten rok a tie zmeny, ktoré sa udiali na Slovensku, ktoré majú zásadný vplyv na spoločenské vzťahy, vôbec neodrazili.
V programovom vyhlásení vlády sa nedočítame vôbec o tom, ako chce ministerstvo pôdohospodárstva sanovať sektor, ktorý bol okrem gastra a cestovného ruchu ďalším najviac postihnutým sektorom, a to je sektor potravinárstva a sektor poľnohospodárstva. Nedočítame sa v programovom vyhlásení vlády nič o tom, akým spôsobom chce, chce tento rezort týmto ľuďom pomôcť. A to je, myslím si, naozaj smutné, nehovoriac o tom, že, že ako viackrát bolo povedané, z Plánu obnovy sa v rezorte poľnohospodárstva a pôdohospodárstva neobjavili žiadne zdroje na krytie (ruch v sále a zaznievanie gongu) takýchto opatrení, tak neobjavili sa ani tie zdroje na krytie tých vecí, ktoré v tom programovom vyhlásení vlády sú. A to je napríklad potravinová sebestačnosť.
Takže myslím si, že z tohto pohľadu toto programové vyhlásenie je absolútne nedostatočné.
Ďakujem.

Pán poslanec Linhart, s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Takáč, ďakujem za kultivovaný prejav a zhrnutie toho, čo už dlhodobo tvrdím. A napriek tomu, že, alebo napriek tomu verím, v podstate ani nič iné mi neostáva, že pán minister Mičovský už začne naozaj rešpektovať aspoň rady pôdohospodárskeho výboru, ktorého sme obaja členmi.
Takisto sa osobne neviem dočkať na predloženie zákonu, ktorý si spomínal, zákona č. 91, ktorý sa priamo týka oblasti v profesionálnom, v mojom profesionálnom živote, čiže potravín. Nie je tajnosťou, že vlastním sieť slovenských potravín, a 91 v pôvodnom znení, ako bola predložená a ako som ju videl, bola naozaj pre retailérov, ako aj výrobcov potravín absolútnou katastrofou.
Preto sa teším na ďalšiu otvorenú diskusiu a ešte raz ďakujem.

Pán poslanec Karahuta.

Ďakujem pekne za slovo. Už som reagoval na pána poslanca Takáča, sme z jedného klubu (pozn. red.: správne „z jedného výboru“), takže poznáme svoje názory a pohľady.
Boli tu také dve zásadné veci analyzované, Plán obnovy, ja by som sa k tomu asi už nevracal, ten máme za sebou, aj keď mňa osobne mrzí, že nedošlo k takému užšiemu prepojeniu ministerstva pôdohospodárstva a ministra životného a ministerstva životného prostredia. Dnes máme nádherne v kooperácii financovať nie investície do potravinárstva, lebo to sa nedá, a do nejakých strojov, ale dali by sa veľmi pekne financovať hlavne veci súvisiace s environmentálnymi a klimatickými cieľmi a mohli sme sa, mohli sme sa spoločne s ministerstvom životného prostredia pozerať, ako sa realizujú vodozádržné opatrenia a klimatická obnova krajiny, nie iba lesov. A to je ten zásadný rozdiel. Tak to ma mrzí.
Čo sa týka financovania potravinárstva, tak ja by som nesúhlasil s tým, že ten, programové vyhlásenie vlády, čo sa týka potravinárstva a pôdohospodárstva, je zlé. Som sám spoluautorom toho, takže možno aj z toho pohľadu, ale je tam v podstate všetko. Ja si myslím, že tie formy a ciele, ako prefinancovať, sú nastavené dobre. Pre mňa ako predsedu výboru po tom roku, roku vlády, resp. riadenia rezortu pánom Mičovským, asi bude musieť byť zodpovednejší, a čo sa týka financovania, sledovať hlavne tieto štyri ciele, a to sú zásady, cez ktoré, ktoré neviem odpustiť: presun prostriedkov z I. piliera a II. piliera, stropovanie, redistribúcia zostropovania a hlavne výška kofinancovania, lebo to je ten základ toho financovania, keď nehovoríme o štátnom rozpočte.
A čo sa týka ostatných, ostatných vecí, vieme dobre, máme tu na výbore aj v najbližších dňoch, je to stav intervenčnej stratégie, ale hlavne my musíme pozerať sa, kedy bude konečne koncepcia rozvoja pôdohospodárstva do roku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Takáč, v rozprave si sa dotkol problematiky životného prostredia a pôdohospodárstva. Ja som si vypichol také tri vety, čo si v rozprave spomínal. Ako prvú je tá obvyklá výška nájomného na poľnohospodársku pôdu, kedy zo strany SPF-ka došlo k vypracovaniu dodatkov a spravidla boli zvýšené, bola zvýšená výška nájmu, ktorá doteraz bola. Ja však súhlasím s tým, hej, že prišlo to v nevhodnom období, ale na druhej strane kvitujem tú snahu SPF-ka a práve aj vďaka tomuto kroku sa tu poukázalo na to, že asi nie všetko tu je s kostolným poriadkom, čo sa týka prenájmu štátnej pôdy, a nielen štátnej, lebo SPF-ko spravuje aj neznámych a nezistených vlastníkov. V tých časoch nám prišlo, prišiel vtedy list, asi 700 signatárov bolo podpísaných, ktorí nesúhlasia, ktorí nesúhlasili s tými dodatkami. Čuduj sa svete, že keď vypršali tie lehoty, dokedy mali podpísať tie dodatky, je zaujímavé, že všetky tie dodatky boli podpísané. Prečo to bolo? Pretože ľudia iní sa prihlásili a povedali SPF-ku: „Počúvajte, keď oni nezoberú, keď nebudú akceptovať tú výšku nájmu, tak to zoberieme my.“ Čiže tuná, tuná je jasné, niečo nie je s kostolným poriadkom, čo sa týka tohto prenájmu.
Druhá vec. Lesy SR. Tá redukcia odštepných závodov na počet osem závodov, ja si dovolím tvrdiť, že my poslanci s tým veľa nespravíme. Proste tam keď vedenie štátneho podniku rozhodne, že to ide redukovať, a bude to s požehnaním ministerstva, my tu môžeme robiť, čo chceme. Ja som aj na hodine otázok dával tú otázku, že ako to bude vyzerať, ale tam si myslím, že s tým nespravíme nič.
Tretia taká vec ešte, vzťahy na ministerstve, čo si povedala, tzv. aj vyhláška o vlkovi, ktorá sa tu prezentovala, ono to pod rúškom toho, tej ochrany vlka, tam zanikli presne práve tie iné paradoxy. Napríklad tam je aj otázka určených živočíchov, hej, kde štát vlastne prepláca tie škody. To je podľa mňa nevykonateľné takisto.

Pán poslanec Ferenčák.

Pán poslanec Takáč, jednu vec si vystihol veľmi dobre, pretože poľnohospodárstvo úzko súvisí s vidiekom, rozvojom vidieka, ale aj s produkciou aj lokálnych potravín. A ako si namietal, že dochádza k centralizácii a centralizmu v rámci ministerstva pôdohospodárstva, by som doplnil, že dochádza skoro vo všetkých ministerstvách aj vrátane ministerstva regionálneho rozvoja. Je dokonca, teraz má prísť nový návrh zákona o regionálnom rozvoji a samotné plány regionálneho rozvoja majú tvoriť šiesti ľudia a dvaja sú z ministerstva, dvaja sú z okresných úradov a dvaja sú z vyšších územných celkov. Takže aká decentralizácia moci, keď všetko sa centralizuje do jednej centrály?
Sami dobre vieme, že celý rozvoj Slovenska je postavený na európskych zdrojoch. Program rozvoja vidieka bol v minulom programovom období, teraz príde samostatný program a samotné mestá a obce a rozvoj samospráv má byť financovaný, mala by financovať vo väčšine z týchto zdrojov, tiež ktoré prídu. Táto vláda im pridelila 8 %. V rámci iných krajín hovoríme aj o 35 %. Takže tak asi úprimne sa myslí podpora samosprávy a podpora vidieka, rozvoja.
A chcem ešte podotknúť jeden problém, ktorý tu je. Máme tu miestne akčné skupiny. O tom nikto tuná nehovoril. Sú to, je to 200 mil. eur, ktoré tieto obce, mestá a vidiek mal čerpať. Tieto peniaze pre neschopnosť podpísania čo len jedného, jedného projektu stoja na ministerstve pôdohospodárstva a stoja na ministerstve regionálneho rozvoja v rámci IROP-u a PRV. Dokonca ani nie sú podporené na samotné riadenie. To je veľký problém.