27. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
3.5.2021 o 17:11 hod.
M. A.
Tomáš Valášek
Videokanál poslanca
Dámy a páni, máme pred sebou dokument o programovom vyhlásení vlády, ktorý napriek tomu všetkému, čo sme si za tie dva dni vypočuli, nie je vôbec zlý. Má ale tri hlavné problémy. (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurečník, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, kľud v sále. Tých, ktorých to nezaujíma, prosím, odíďte a nechajte rečníka rozprávať. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci. K tým trom hlavným problémom. Po prvé vláda mala šancu napraviť chyby, ktoré urobila už v tej prvej verzii pred rokom, ale neurobila tak.
Po druhé vláda mala príležitosť prepísať ho tak, aby odrážal aj najhoršiu zdravotnícku krízu za posledné storočie, ktorá bola v čase písania prvej verzie v samých začiatkoch, ale nevyužila ju.
A vláda tiež mala po tretie možnosť dokázať nám, že to myslí so slovami v programovom vyhlásení, či starom, či novom, vážne, ale nepodarilo sa jej. Dovoľte mi vysvetliť.
Málokto z nás dostane v živote šancu na nový začiatok, táto vláda ju dostala, nechala si však ujsť šancu napraviť veci, ktoré - úprimne - sa nemali dostať ani do prvého programového vyhlásenia spred vyše roka, v prípade tam mali byť, ale chýbali. Sem patrí záväzok s presnými číslami – znížiť emisie skleníkových plynov. Tri zo štyroch vládnych strán sľúbili voličom škrty až vo výške 65 % oproti úrovni z roku 1990. To, žiaľ, už krátko po voľbách porušili, ale náš oficiálny cieľ, tak ako ho razíme na pôde EÚ, je 50-percentný, 55-percentný škrt. Ani tento nový cieľ však nenájdete v novom programovom vyhlásení. Hanbíme sa za tieto znížené ambície? Či sme si nie istí, že vďaka koaličným rozdielom budeme vedieť splniť to, k čomu sme sa zaviazali?
Pozoruhodné je, tu sa dostávam k druhému bodu z úvodu, ako málo sa v tejto novej verzii odráža pandémia. Viac ako rok od prepuknutia najhoršej zdravotnej krízy za storočie a jednej z najhorších hospodárskych kríz, mimochodom, od nezávislosti, predkladá vláda programové vyhlásenie, ktoré je v podstate skoro rovnaké ako to spred roka. Jasné, pribudli odkazy na COVID, ale to je málo. Kríza odhalila systémové aj inštitucionálne problémy pri riadení štátu, zmenila prioritu verejných politík, ale málo z toho v novej verzii PVV nájdete.
Kultúra je pekný príklad. Po pandémii je zdevastovaná, neušlo sa jej nič z Plánu obnovy, lebo vraj na to pôjde z iných zdrojov. Chcem tomu veriť, ale zatiaľ je to tak, že žiadne nové zásadné investície sa nechystajú. V PVV nie je o tom ani slovo, ako sa doslova fatálne, alebo ako doslova fatálne postihli reštrikcie časti kreatívneho priemyslu, či o tom, že ho treba posilniť.
Toto nie je len o blahu našich duší, či o tom, aby sme mali večer čo robiť. Už dlhšie vieme, že len zváraním, montovaním či lakovaním áut sa večne ako krajina neuživíme, potrebujeme posilniť iné oblasti ekonomiky, ako práve napríklad kreatívny priemysel. COVID nám poskytol aj dôvod, aj príležitosť len, žiaľ, ostala nevyužitá.
Nechcem len kritizovať, dovoľte jedno slovo pochvaly za zmenu, ktorá je vítaná a ktorá sa v dokumente objavuje a ktorá súvisí s COVID-om. Už v tom dokumente z roku 2020 bola taká skromná zmienka, kľudne sa dalo napísať aj vtedy viac, o potrebe zmeniť spôsob krízového riadenia štátu. Už sme sa o tom dnes trochu bavili, pán minister Naď to otvoril, poslanec Krúpa na to nadviazal okrem iných. Ono je to tak trošku úradnícky žargón, krízové riadenie štátu, ale v podstate to znamená zhruba toľkoto – vlády by nemali len pasívne čakať, kým príde nejaká pohroma typu COVID, a potom konať. Majú si dopredu budovať nielen poctivé hmotné rezervy, ale aj poctivé plány a poctivo ich precvičovať. Na toto všetko má byť normálne dlhodobo určený personál, ideálne pod Bezpečnostnou radou štátu.
My, čo sa tejto téme trochu venujeme, vieme už dlhšie, že tento systém nikdy nefungoval dobre, a kríza jeho slabiny odhalila úplne naplno. Chýbali v kľúčových momentoch a na správnych miestach ľudia so správnymi skúsenosťami. Výsledkom bola často improvizácia, či už to spomínané nasadenie vojakov tam, kde mali niečo robiť civili. Zmätok panoval aj na najvyšších úrovniach vlády, vláda aj vytvorila a následne zrušila permanentný krízový štáb. Takto to nemôže fungovať, ale tie zlyhania boli už tak do očí bijúce, že aby sa vláda poučila krízou, a v programovom vyhlásení hovorí o potrebe zapracovať poznatky z boja proti pandémii a systém krízového riadenia riadne prekopať, čo, myslím, každý z nás, ktorý tému sleduje, len víta. Budem vláde veľmi držať palce, lebo, a tu sa dostávam k tej tretej téme z úvodu, je veľa dobrých nápadov ako tento aj iné, aj v starom, aj v novom programovom vyhlásení, ktoré však zjavne nikoho nezaujímajú, lebo sa veselo porušujú.
Je tam napr. taká klauzula, spomenul ju poslanec Kmec dnes ráno, akože sa k zahraničnej politike Slovenska bude pristupovať spôsobom, ktorý je zodpovedný a že z krajiny urobíme predvídateľného partnera v očiach našich spojencov. Nuž, to sa nie celkom podarilo. Pointou tejto klauzuly bolo zabrániť tomu, aby sa opakovalo to, čo sa dialo za predošlé vlády, kedy minister zahraničných vecí v Bruseli hlasoval a hlasoval správne, podotýkam, za sankcie voči predstaviteľom ruskej vlády, kvôli agresii na Ukrajine a doslova v ten istý mesiac, ak nie v ten istý týždeň, bol vtedajší predseda parlamentu v Moskve robiť si selfíčka s tými istými ľuďmi doslova, na ktorých práve aj Slovensko uvalilo sankcie. Každý, kto k zahraničnej politike trošku pričuchol, vám povie, že takto sa to nedá robiť, lebo ak na Slovensku nevie ľavá ruka, čo robí pravá v diplomacii a v zahraničnej politike, tak nás iní v Európe nebudú brať vážne, ak budeme chcieť niečo presadiť či niečo zablokovať. Preto som túto klauzulu o potrebe konsenzu a jednoty rád podporil už pred rokom. Čo sa však stalo? Koalícii sa podarilo vlastný záväzok nielen porušiť, ale v mnohom podliezť už aj tak SMER-om veľmi nízko nastavenú latku. Bolo to za tejto vlády, podotýkam, bohužiaľ, nie predošlej, keď sa asi prvýkrát od našej nezávislosti premiér postavil v medzinárodnom spore nie za vlastného ministra zahraničných vecí, ale za ministra cudzej krajiny.
Táto schizofrénia zahraničnej politiky, žiaľ, nie je vecou minulosti. Neskončila sa rekonštrukciou vlády, pretože pripomínam, že tie neslávne známe cesty do Moskvy či Budapešti sa obe odohrali už po výmene na premiérskej stoličke. Preto aj slová v programovom vyhlásení, že „vláda sa bude usilovať“, citujem, „o ďalšie posilnenie zahraničnopolitického konsenzu“, vyznievajú tak trošku orwellovsky, priam smiešne, pretože asi s výnimkou človeka, ktorý ich písal, nikto na Slovensku žiadne posilnenie konsenzu či vylepšenie nezaregistroval, skôr naopak.
Ak sme v otázke zahraničnopolitického konsenzu zaradili spiatočku, v inej dôležitej téme, sme tak trošku zaseknutí v neutrále. Vláda si ešte pred rokom dala záväzok, že bude posilňovať vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách", koniec citátu. Opakujem, vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách. Opäť znie to ako jeden z takých úradníckych žargónov, ide však o super dôležitú vec, kde je pokrok minimálny a kde nás, bohužiaľ, naša nečinnosť stojí milióny. Ako to? Žiaľ, hoci v sobotu sme oslávili už 17. výročie vstupu do EÚ, drvivá väčšina našich ministerstiev si stále žije, ako keby rok 2004 nikdy nebol a nestal sa. Európske témy, bohužiaľ, sú stále niečo, čo sa berie tak trošku ako povinná jazda. Keď treba ísť na ministerské zasadnutie v Bruseli, tak sa ministri v lietadle prečítajú, čo sa asi od nich očakáva, a tým to často začína aj končí. Nuž a tak sa nám stáva, že prichádzame o relatívne veľké peniaze.
Ako som upozornil s mojimi kolegami z Progresívneho Slovenska minulý týždeň, sme jedinou členskou krajinou Európskej únie, jedinou z 27, podotýkam, kam Európska komisia aktuálne neplánuje investovať ani jedno euro v rámci nového fondu na posilnenie zdravotníckych firiem. Komisia vydala takú šikovnú mapu, ktorú by som vám ukázal, len, žiaľ, predošlý šéf parlamentu nám zakázal audiovizuálne prostriedky, a na tej mape je Slovensko doslova bielym miestom. Všetci ostatní majú pekne farebne vyznačené, aké typy priemyslu majú, ktoré vedia ponúknuť a kam by tá investícia, kam by tá Komisia mohla zainvestovať, len Slovensko je doslova bielym miestom na mape, nič, nula ani jedna firma.
To, samozrejme, vôbec nezodpovedá realite. Máme firmy, ktoré vyrábajú či špičkové testy na COVID, či striekačky, ktoré odporúčajú priamo najväčší výrobcovia vakcín. Donedávna sme vedeli vyrábať aj vakcíny, kľudne by sme mohli aj v budúcnosti, len sa o tom v Bruseli nevie, pretože zlyháva či komunikácia medzi slovenskou vládou a EÚ, či medzi zodpovednými ministerstvami, či medzi vládou a firmami.
Dovolím si tvrdiť, že toto by sa nebolo stalo, keby si všetky ministerstvá zobrali tú európsku agendu k srdcu, keby vedeli, čo sa v ich agende, v ich rezorte, v danom momente na európskej pôde deje, takéto príležitosti by nám neunikali. To nemôže fungovať iba tak, že sa reálne európskou agendou zaoberá iba ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Európa nie je zahraničie, tam sa robia rozhodnutia v Bruseli, o väčšine legislatívy, ktorá k nám príde potom do NR SR, tam sa robia veľké rozhodnutia o peniazoch, ktoré k nám prídu, ktoré k nám, pardon, neprídu samé, ak o ne relevantné ministerstvá nezabojujú. Toto všetko si zjavne koaličné strany uvedomujú, aj preto, myslím, ten odkaz, citujem opäť, "posilnení vlastníctva európskych tém", koniec citátu, na všetkých ministerstvách.
Len to tak trochu vyzerá, že ministerstvo zahraničných vecí, ktoré tam ten odkaz dalo, je, žiaľ, asi jediným, ktoré ho čítalo.
Takže prosím vládu v mene nás všetkých, ktorí nechcú, aby sme o európske zdroje prichádzali, aby nás tieto príležitosti obchádzali, aby sa k Európskej únii správali tak, ako sa na 17-ročného člena aj sluší a patrí. Únia patrí aj nám, je naším životným priestorom a pristupujme k nej, prosím, s patričnou, s patričnou vážnosťou.
Vďaka.
Rozpracované
Vystúpenia
16:49

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49
Ján FerenčákSami dobre vieme, že celý rozvoj Slovenska je postavený na európskych zdrojoch. Program rozvoja vidieka bol v minulom programovom období, teraz príde samostatný program a samotné mestá a obce a rozvoj samospráv má byť financovaný, mala by financovať vo väčšine z týchto zdrojov, tiež ktoré prídu. Táto vláda im pridelila 8 %. V rámci iných krajín hovoríme aj o 35 %. Takže tak asi úprimne sa myslí podpora samosprávy a podpora vidieka, rozvoja.
A chcem ešte podotknúť jeden problém, ktorý tu je. Máme tu miestne akčné skupiny. O tom nikto tuná nehovoril. Sú to, je to 200 mil. eur, ktoré tieto obce, mestá a vidiek mal čerpať. Tieto peniaze pre neschopnosť podpísania čo len jedného, jedného projektu stoja na ministerstve pôdohospodárstva a stoja na ministerstve regionálneho rozvoja v rámci IROP-u a PRV. Dokonca ani nie sú podporené na samotné riadenie. To je veľký problém.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 16:49 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Pán poslanec Takáč, jednu vec si vystihol veľmi dobre, pretože poľnohospodárstvo úzko súvisí s vidiekom, rozvojom vidieka, ale aj s produkciou aj lokálnych potravín. A ako si namietal, že dochádza k centralizácii a centralizmu v rámci ministerstva pôdohospodárstva, by som doplnil, že dochádza skoro vo všetkých ministerstvách aj vrátane ministerstva regionálneho rozvoja. Je dokonca, teraz má prísť nový návrh zákona o regionálnom rozvoji a samotné plány regionálneho rozvoja majú tvoriť šiesti ľudia a dvaja sú z ministerstva, dvaja sú z okresných úradov a dvaja sú z vyšších územných celkov. Takže aká decentralizácia moci, keď všetko sa centralizuje do jednej centrály?
Sami dobre vieme, že celý rozvoj Slovenska je postavený na európskych zdrojoch. Program rozvoja vidieka bol v minulom programovom období, teraz príde samostatný program a samotné mestá a obce a rozvoj samospráv má byť financovaný, mala by financovať vo väčšine z týchto zdrojov, tiež ktoré prídu. Táto vláda im pridelila 8 %. V rámci iných krajín hovoríme aj o 35 %. Takže tak asi úprimne sa myslí podpora samosprávy a podpora vidieka, rozvoja.
A chcem ešte podotknúť jeden problém, ktorý tu je. Máme tu miestne akčné skupiny. O tom nikto tuná nehovoril. Sú to, je to 200 mil. eur, ktoré tieto obce, mestá a vidiek mal čerpať. Tieto peniaze pre neschopnosť podpísania čo len jedného, jedného projektu stoja na ministerstve pôdohospodárstva a stoja na ministerstve regionálneho rozvoja v rámci IROP-u a PRV. Dokonca ani nie sú podporené na samotné riadenie. To je veľký problém.
Rozpracované
16:51

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:51
Miloš SvrčekNapríklad ja by som z praxe povedal príklad obce Rabča, ktorá má katastrálne územie, ktoré bolo jedno zo 168 schválených katastrálnych území, na ktorom vláda Slovenskej republiky schválila proces komplexných pozemkových úprav, a začiatkom, v roku 2020 malo nasledovať druhé kolo obstarávania, tzv. mikrotendre, a to súťaž medzi už vybratými skupinami dodávateľov o konkrétne projekty pre jednotlivé katastrálne územia. No toto prebehlo v stredoslovenskom regióne len asi na 10 najmenších katastrálnych územiach a na ostatných 150 nie.
Čiže tu vidíme aj ten marazmus, ktorý pokračuje ešte z ministrovania pani ministerky Matečnej, to si musíme povedať otvorene. Škoda, že tu nie je aj pán minister, pretože vyslovene chcem prízvukovať a povedať mu, aby doriešil novelu o pozemkových úpravách, ktorá by do praxe zaviedla niektoré veľmi dôležité princípy na vylepšenie, čo sa týka rýchlejšieho a kvalitnejšieho vykonávania pozemkových úprav. Na margo teba len toľko.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 16:51 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Pán poslanec Takáč, ďakujem ti za tvoje kultivované vystúpenie. Samozrejme, že vo vystúpení sa nedá dotknúť všetkých otázok a vecí, lebo tento rezort je dosť široký, ale ja by som ťa doplnil o pozemkové úpravy, o túto problematiku, pretože v rámci stretnutí aj so starostami, predovšetkým napríklad oravského regiónu som sa oboznámil s ich názorom a stanoviskom, aby sa zo strany kompetentných štátnych orgánov, predovšetkým ministerstva pôdohospodárstva riešilo aj dokončenie verejných obstarávaní komplexných pozemkových úprav. Toto je veľký problém v rámci Slovenska a v rámci regiónov a reálne si musíme povedať, že sa musí čo najskôr naštartovať proces vykonávania komplexných pozemkových úprav na celom území Slovenskej republiky v rámci vládou prijatej slovenskej, vládou prijatej koncepcie na návrh opatrení na urýchlené riešenie komplexných pozemkových úprav na Slovensku.
Napríklad ja by som z praxe povedal príklad obce Rabča, ktorá má katastrálne územie, ktoré bolo jedno zo 168 schválených katastrálnych území, na ktorom vláda Slovenskej republiky schválila proces komplexných pozemkových úprav, a začiatkom, v roku 2020 malo nasledovať druhé kolo obstarávania, tzv. mikrotendre, a to súťaž medzi už vybratými skupinami dodávateľov o konkrétne projekty pre jednotlivé katastrálne územia. No toto prebehlo v stredoslovenskom regióne len asi na 10 najmenších katastrálnych územiach a na ostatných 150 nie.
Čiže tu vidíme aj ten marazmus, ktorý pokračuje ešte z ministrovania pani ministerky Matečnej, to si musíme povedať otvorene. Škoda, že tu nie je aj pán minister, pretože vyslovene chcem prízvukovať a povedať mu, aby doriešil novelu o pozemkových úpravách, ktorá by do praxe zaviedla niektoré veľmi dôležité princípy na vylepšenie, čo sa týka rýchlejšieho a kvalitnejšieho vykonávania pozemkových úprav. Na margo teba len toľko.
Ďakujem.
Rozpracované
16:53

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:53
Richard TakáčJa ďakujem aj koaličným poslancom za vystúpenie a aj predsedovi výboru, aj členovi Patrickovi Linhartovi, ale tu je treba povedať jednu vec, že tak ako ja poukazujem a my poukazujeme v opozícii na...
Ja ďakujem aj koaličným poslancom za vystúpenie a aj predsedovi výboru, aj členovi Patrickovi Linhartovi, ale tu je treba povedať jednu vec, že tak ako ja poukazujem a my poukazujeme v opozícii na tieto, všetky tieto veci, ktoré sa na ministerstve pôdohospodárstva dejú, tak áno, sme opoziční, ale vy ste koaliční, vy aj nesiete zodpovednosť a vy máte reálne možnosť tieto veci ovplyvňovať. Mňa mrzí, že napríklad v rámci koaličnej rady vašej ste dokázali vetovať cez pani Remišovú Sputnika, ale nedokázali ste napríklad vetovať Plán obnovy z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov pre jednotlivé ministerstvá.
Spomínal tu kolega Dušan Jarjabek, že aj ministerstvo kultúry nedostalo finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, takže tu je aj vaša do určitej miery zodpovednosť.
Samozrejme, pozemkové úpravy, ja mám, ak mám dobré informácie, tak ešte predchádzajúca vláda schválila každoročné vyčlenenie určitých finančných prostriedkov z rozpočtu na to, aby každý rok sa vykonal určitý počet pozemkových úprav. Treba ale povedať, že my zas nemáme neobmedzené kapacity ľudí na Slovensku, ktorí by tieto pozemkové úpravy dokázali realizovať. Čiže hneď keby sme naliali neviem koľko finančných prostriedkov, tak sa to nezrealizuje za pár rokov. Čiže je to beh na dlhšiu trať, ale treba každoročne určité finančné prostriedky v tomto, v tomto vyčleňovať.
Samozrejme, aj spomenuté MAS-ky, miestne akčné skupiny, toto stojí všetko podľa mňa aj na PPA, ktorá, ktorá, zatiaľ nevieme, čo s tým ako ide dorobiť, už sme mali aj informácie o tom, že, že to nechcú podpísať, že to nechcú riešiť, tak uvidíme. Pevne verím, že to tak nenastane a miestne akčné skupiny budú pokračovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 16:53 hod.
Ing.
Richard Takáč
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za reakcie na moje vystúpenie. Samozrejme, už spomínaná potravinová sebestačnosť, čo sme si mohli pomôcť cez Plán obnovy a odolnosti, ja si myslím, že je namieste stále o tom hovoriť.
Ja ďakujem aj koaličným poslancom za vystúpenie a aj predsedovi výboru, aj členovi Patrickovi Linhartovi, ale tu je treba povedať jednu vec, že tak ako ja poukazujem a my poukazujeme v opozícii na tieto, všetky tieto veci, ktoré sa na ministerstve pôdohospodárstva dejú, tak áno, sme opoziční, ale vy ste koaliční, vy aj nesiete zodpovednosť a vy máte reálne možnosť tieto veci ovplyvňovať. Mňa mrzí, že napríklad v rámci koaličnej rady vašej ste dokázali vetovať cez pani Remišovú Sputnika, ale nedokázali ste napríklad vetovať Plán obnovy z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov pre jednotlivé ministerstvá.
Spomínal tu kolega Dušan Jarjabek, že aj ministerstvo kultúry nedostalo finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, takže tu je aj vaša do určitej miery zodpovednosť.
Samozrejme, pozemkové úpravy, ja mám, ak mám dobré informácie, tak ešte predchádzajúca vláda schválila každoročné vyčlenenie určitých finančných prostriedkov z rozpočtu na to, aby každý rok sa vykonal určitý počet pozemkových úprav. Treba ale povedať, že my zas nemáme neobmedzené kapacity ľudí na Slovensku, ktorí by tieto pozemkové úpravy dokázali realizovať. Čiže hneď keby sme naliali neviem koľko finančných prostriedkov, tak sa to nezrealizuje za pár rokov. Čiže je to beh na dlhšiu trať, ale treba každoročne určité finančné prostriedky v tomto, v tomto vyčleňovať.
Samozrejme, aj spomenuté MAS-ky, miestne akčné skupiny, toto stojí všetko podľa mňa aj na PPA, ktorá, ktorá, zatiaľ nevieme, čo s tým ako ide dorobiť, už sme mali aj informácie o tom, že, že to nechcú podpísať, že to nechcú riešiť, tak uvidíme. Pevne verím, že to tak nenastane a miestne akčné skupiny budú pokračovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:56

Vystúpenie v rozprave 16:56
Vladimír LedeckýPreto upriamim pozornosť na to, že je to slabo reflektované, že víziu a stratégiu už máme, je dobrá, vznikla v širokej koalícii odborníkov, reflektuje agendu 2030, Green Deal a všetky moderné a platné európske stratégie. Ako sa ďalej píše v programovom vyhlásení vlády, za účasti odborníkov bude definovaná reálna hodnotovo pevná a moderná vízia rozvoja regiónov Slovenska. Následne bude vypracovaná a vládou schválená záväzná stratégia rozvoja regiónov Slovenska so zohľadnením potenciálu a špecifík regiónov s akcentom na podporu a rozvoj najmenej rozvinutých okresov. Vláda Slovenskej republiky zabezpečí prepojenie procesov plánovania na národnej, regionálnej i miestnej úrovni.
Musím vám povedať, že to všetko sa deje, niektoré veci, ako vízia a stratégia je už hotová, takže kľudne sme to tam dávať nemuseli.
V programovom vyhlásení vlády sú odstavce o posilnení rozhodovania regiónov. Tu jednoznačne hovorím, že som dokázal presvedčiť v krátkom čase regióny na spoluprácu. Urobili sa vstupné správy integrovaných územných stratégií (ruch v sále), urobili sa stratégie udržateľného mestského rozvoja a takisto investície územné. To sme spoločne s regiónmi úspešne stvorili a verím, že sa to bude rozvíjať. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto verím, že dostatok zdrojov bude na tieto stratégie uvoľnený, aby naozaj tie regióny nielen formálne, ale naozaj aj reálne vykonávali túto činnosť.
Ďalej je stať o podpore komunít. Myslím si, že sa málo urobilo v tejto oblasti. Myslím si, že vláda za rok nedostatočne venovala napríklad rómskym komunitám. Doteraz som riešil túto oblasť s úradom splnomocnenkyne ako nikto predtým aj som bojoval a to očakávam aj ďalej od všetkých rezortov. Ja si uvedomujem, že tu bola pandémia COVID (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), ale o to viacej by sme mali urobiť v nasledujúcom období. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás...
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
Rómske komunity a funkčné komunity, ak sme sa tomu za posledný rok venovali málo, tak poprosím, aby sme, aby sme to zintenzívnili. Nepoužívajme Rómov len na politické body, kedy nám to vyhovuje. Chcem vidieť jasné kroky a spoločný postup smerom k súdržnosti a vyriešeniu problémov, ktoré sú hanbou 21. storočia.
Najmenej rozvinuté okresy. V minulosti išlo na najmenej rozvinuté okresy 45 mil. euro ročne. Väčšia časť išla, samozrejme, na výjazdové rokovania vlády, ktoré, ktoré asi v tejto pandemickej situácii nie je možné uskutočniť, veľa tých peňazí sa rozdalo, samozrejme, na základe jasných, netransparentných pravidiel podľa politických tričiek, ale máme zákon o najmenej rozvinutých okresoch. Dali sme tam jasné pravidlá, jasné bodové hodnotenie, takže je tu priestor na to, aby sme finančne podporili a aby naozaj tých 9 mil., ktoré boli odsúhlasené tento rok v rozpočte, je málo, a keďže máme fungujúci systém delenia peňazí, akceptovali sme všetky pripomienky NKÚ, ktoré, ktoré takisto tento projekt nejakým spôsobom kontrolovalo, tak bolo by dobré sa tomu povenovať.
Aktívna politika trhu práce. Ja si uvedomujem, že okresné úrady sa venovali vyplácaniu dávkam COVID, ale COVID nám pomaly končí a naozaj treba zintenzívniť aktívnu politiku trhu práce. Treba si uvedomiť, že peniaze z európskych fondov, z ktorých bola financovaná, sa pomaly míňajú a hlavne na budúci rok, pokiaľ do (ruch v sále), do tejto oblasti nenalejeme peniaze zo štátnych fondov, tak budeme tu mať dlhodobo nezamestnaných a ťažko zamestnateľných ľudí bez toho, aby sme vedeli s týmto problémom pohnúť.
Takisto je potreba venovať čas aj možno maličkostiam.
Ale prevod pozemkov či prebytočného majetku do majetku samospráv. Samosprávy vedia, že keď majú zastávku a táto zastávka je, je na pozemku nejakého štátneho podniku alebo štátnej inštitúcie, je veľmi ťažké, skoro až nemožné dostať tento majetok do majetku obcí, aby sa tomu ten príslušný primátor alebo starosta začal venovať. Tak toto sú reálne problémy, ktorým sa nám treba venovať.
Ďalej potravinové púšte. Máme viac ako 100 obcí, kde nemáme predajňu základných potravín. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ideme rušiť pošty, je rozhodnuté... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, teší nás záujem, že máte o rečníka, záujem ste prejavili svojou účasťou, ale bolo by dobé, keby ste sa ukľudnili a nechali ho rozprávať. Ďakujem.
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Rušenie pôšt. V prvej fáze ideme rušiť 100 pôšt, takisto je riešenie, keďže vieme, že tieto pošty z väčšej časti sú majetkom miest a obcí, tak navrhli sme, pripravili pilotný projekt, ako by sa to dalo riešiť. Chcem, chcem však zostať pozitívne naladený. Nie som proti programovému vyhláseniu vlády, naopak, trvám na tom, aby to bolo najlepšie, najadresnejšie a žiadne prázdne frázy.
Nespochybňujem programové vyhlásenie vlády. Ja som ho tvoril, ale trvám na tom, aby bolo ozaj reálne a realizovateľné, lebo nič nie je zmenené, na všetkom sme sa podieľali ja a moji spolupracovníci ešte pred rokom. Programové vyhlásenie vlády podporujem, víziu a stratégiu však treba dať do poriadku, ale budem nielen tým, kto bude ako poslanec pomáhať pri jeho realizovaní, ale aj permanentne, tvrdo, nestranne, ale nekompromisne monitorovať a vyhodnocovať jeho plnenie.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
3.5.2021 o 16:56 hod.
PhDr.
Vladimír Ledecký
Videokanál poslanca
Vážený predsedajúci, vážený páni poslanci, v pôvodnom programovom vyhlásení vlády bola aj vízia, stratégia, taká centrálna vízia a stratégia, to sme si asi nikto nevšimli, že takýto dôležitý dokument, kľúčový dokument sa nám podarilo urobiť a dokonca aj vládou prijať. Táto vízia a stratégia spracovala viac ako 200 funkčných stratégii na Slovensku, a preto je veľmi dôležitá a asi aj k tým stratégiám, ktoré robíme alebo chrlíme vo veľkom, takto pristupujeme, že potom ich založíme do šuflíka a neriadime sa s nimi.
Preto upriamim pozornosť na to, že je to slabo reflektované, že víziu a stratégiu už máme, je dobrá, vznikla v širokej koalícii odborníkov, reflektuje agendu 2030, Green Deal a všetky moderné a platné európske stratégie. Ako sa ďalej píše v programovom vyhlásení vlády, za účasti odborníkov bude definovaná reálna hodnotovo pevná a moderná vízia rozvoja regiónov Slovenska. Následne bude vypracovaná a vládou schválená záväzná stratégia rozvoja regiónov Slovenska so zohľadnením potenciálu a špecifík regiónov s akcentom na podporu a rozvoj najmenej rozvinutých okresov. Vláda Slovenskej republiky zabezpečí prepojenie procesov plánovania na národnej, regionálnej i miestnej úrovni.
Musím vám povedať, že to všetko sa deje, niektoré veci, ako vízia a stratégia je už hotová, takže kľudne sme to tam dávať nemuseli.
V programovom vyhlásení vlády sú odstavce o posilnení rozhodovania regiónov. Tu jednoznačne hovorím, že som dokázal presvedčiť v krátkom čase regióny na spoluprácu. Urobili sa vstupné správy integrovaných územných stratégií (ruch v sále), urobili sa stratégie udržateľného mestského rozvoja a takisto investície územné. To sme spoločne s regiónmi úspešne stvorili a verím, že sa to bude rozvíjať. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto verím, že dostatok zdrojov bude na tieto stratégie uvoľnený, aby naozaj tie regióny nielen formálne, ale naozaj aj reálne vykonávali túto činnosť.
Ďalej je stať o podpore komunít. Myslím si, že sa málo urobilo v tejto oblasti. Myslím si, že vláda za rok nedostatočne venovala napríklad rómskym komunitám. Doteraz som riešil túto oblasť s úradom splnomocnenkyne ako nikto predtým aj som bojoval a to očakávam aj ďalej od všetkých rezortov. Ja si uvedomujem, že tu bola pandémia COVID (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), ale o to viacej by sme mali urobiť v nasledujúcom období. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás...
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
Rómske komunity a funkčné komunity, ak sme sa tomu za posledný rok venovali málo, tak poprosím, aby sme, aby sme to zintenzívnili. Nepoužívajme Rómov len na politické body, kedy nám to vyhovuje. Chcem vidieť jasné kroky a spoločný postup smerom k súdržnosti a vyriešeniu problémov, ktoré sú hanbou 21. storočia.
Najmenej rozvinuté okresy. V minulosti išlo na najmenej rozvinuté okresy 45 mil. euro ročne. Väčšia časť išla, samozrejme, na výjazdové rokovania vlády, ktoré, ktoré asi v tejto pandemickej situácii nie je možné uskutočniť, veľa tých peňazí sa rozdalo, samozrejme, na základe jasných, netransparentných pravidiel podľa politických tričiek, ale máme zákon o najmenej rozvinutých okresoch. Dali sme tam jasné pravidlá, jasné bodové hodnotenie, takže je tu priestor na to, aby sme finančne podporili a aby naozaj tých 9 mil., ktoré boli odsúhlasené tento rok v rozpočte, je málo, a keďže máme fungujúci systém delenia peňazí, akceptovali sme všetky pripomienky NKÚ, ktoré, ktoré takisto tento projekt nejakým spôsobom kontrolovalo, tak bolo by dobré sa tomu povenovať.
Aktívna politika trhu práce. Ja si uvedomujem, že okresné úrady sa venovali vyplácaniu dávkam COVID, ale COVID nám pomaly končí a naozaj treba zintenzívniť aktívnu politiku trhu práce. Treba si uvedomiť, že peniaze z európskych fondov, z ktorých bola financovaná, sa pomaly míňajú a hlavne na budúci rok, pokiaľ do (ruch v sále), do tejto oblasti nenalejeme peniaze zo štátnych fondov, tak budeme tu mať dlhodobo nezamestnaných a ťažko zamestnateľných ľudí bez toho, aby sme vedeli s týmto problémom pohnúť.
Takisto je potreba venovať čas aj možno maličkostiam.
Ale prevod pozemkov či prebytočného majetku do majetku samospráv. Samosprávy vedia, že keď majú zastávku a táto zastávka je, je na pozemku nejakého štátneho podniku alebo štátnej inštitúcie, je veľmi ťažké, skoro až nemožné dostať tento majetok do majetku obcí, aby sa tomu ten príslušný primátor alebo starosta začal venovať. Tak toto sú reálne problémy, ktorým sa nám treba venovať.
Ďalej potravinové púšte. Máme viac ako 100 obcí, kde nemáme predajňu základných potravín. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ideme rušiť pošty, je rozhodnuté... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, teší nás záujem, že máte o rečníka, záujem ste prejavili svojou účasťou, ale bolo by dobé, keby ste sa ukľudnili a nechali ho rozprávať. Ďakujem.
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Rušenie pôšt. V prvej fáze ideme rušiť 100 pôšt, takisto je riešenie, keďže vieme, že tieto pošty z väčšej časti sú majetkom miest a obcí, tak navrhli sme, pripravili pilotný projekt, ako by sa to dalo riešiť. Chcem, chcem však zostať pozitívne naladený. Nie som proti programovému vyhláseniu vlády, naopak, trvám na tom, aby to bolo najlepšie, najadresnejšie a žiadne prázdne frázy.
Nespochybňujem programové vyhlásenie vlády. Ja som ho tvoril, ale trvám na tom, aby bolo ozaj reálne a realizovateľné, lebo nič nie je zmenené, na všetkom sme sa podieľali ja a moji spolupracovníci ešte pred rokom. Programové vyhlásenie vlády podporujem, víziu a stratégiu však treba dať do poriadku, ale budem nielen tým, kto bude ako poslanec pomáhať pri jeho realizovaní, ale aj permanentne, tvrdo, nestranne, ale nekompromisne monitorovať a vyhodnocovať jeho plnenie.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
17:03

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:03
Peter PellegriniVystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 17:03 hod.
Ing.
Peter Pellegrini
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, pekne ste hovorili aj o regiónoch, aj o tom všetkom, ako ich treba podporovať, aj o vízii a stratégii a tak ďalej, a preto naozaj sa vás chcem spýtať, možno keby ste nám to takto osobne, lebo sme to asi len v krátkosti videli z médií, prečo ste teda nezostali vo výkonnej pozícii štátneho tajomníka na ministerstve pani Remišovej, kde ste mohli všetko toto ďalej napĺňať, rozvíjať Slovensko, ale ste sa rozhodli opustiť rezort, na ktorom ste mohli naozaj výkonne aj niečo robiť, vrátili ste sa do parlamentných lavíc, keď tak pekne rozprávate, ako sa vám darilo, prečo ste nechceli, aby sa vám tak pekne darilo aj ďalšie 3 roky, ale vykašľali ste sa na to. Mňa by to veľmi zaujímalo, že prečo ste odišli z tohto rezortu, kde ste teda mohli odviesť ešte kus dobrej roboty.
Rozpracované
17:04

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:04
Ján FerenčákÁno, UMR-e sa skreovali, takisto aj SPR, čo sú regióny, ale v každom kraji je to ináč. To znamená, tam to...
Áno, UMR-e sa skreovali, takisto aj SPR, čo sú regióny, ale v každom kraji je to ináč. To znamená, tam to nie je štandardné, že pre všetkých rovnako. A na druhej strane, najprv ste zlikvidovali najmenej rozvinuté okresy, rozpustili sa kompletne štruktúry, nedofinancovali sa organizácie, ktoré mali tento rozvoj robiť, a po roku sa zistilo, že asi nejaký NRO je potrebný, tak teraz ste pripravili nový zákon o regionálnom rozvoji a o najmenej rozvinutých okresoch. Tak som zvedavý, ako tieto, tieto lepšie zákony budú predstavené, keď som povedal, že v nich je centralizmus, a nie decentralizácia do regiónov a do lokálnych štruktúr.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 17:04 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Ja sa pridám takisto možno k pánovi poslancovi, lebo hovoril, koľko veľa vecí sa spravilo a ako regióny sa štartovali cez IUC, SPR-ka a UMR-e, že sa, s rómskymi komunitami ako sa začalo pracovať, zákon o najmenej rozvinutých okresoch, len trošku sa zabudlo povedať, že za ten rok v tých regiónoch sme asi nejako toho veľa nepocítili.
Áno, UMR-e sa skreovali, takisto aj SPR, čo sú regióny, ale v každom kraji je to ináč. To znamená, tam to nie je štandardné, že pre všetkých rovnako. A na druhej strane, najprv ste zlikvidovali najmenej rozvinuté okresy, rozpustili sa kompletne štruktúry, nedofinancovali sa organizácie, ktoré mali tento rozvoj robiť, a po roku sa zistilo, že asi nejaký NRO je potrebný, tak teraz ste pripravili nový zákon o regionálnom rozvoji a o najmenej rozvinutých okresoch. Tak som zvedavý, ako tieto, tieto lepšie zákony budú predstavené, keď som povedal, že v nich je centralizmus, a nie decentralizácia do regiónov a do lokálnych štruktúr.
Rozpracované
17:05

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:05
Richard RašiTak verím, že kým ste v strane, ktorá reprezentuje vládu, tak aspoň urobíte niečo pre mestá a obce, pretože v mnohých veciach sa na nich, bohužiaľ, aj ministerstvo, kde ste boli, vykašľalo, a myslím si, že aj to je jeden z dôvodov, prečo ste museli odísť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 17:05 hod.
MUDr. PhD., MPH
Richard Raši
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec, keď ste prišli na úrad pani Remišovej, tak sme si povedali, že aspoň prišiel človek, ktorý prišiel z praxe, z regiónu, z obce ako starosta, ktorý bude vedieť, čo sa robí, a aj vaše slová o tom, že regionálnemu rozvoju sa nevenuje taká pozornosť, aká by sa mala, alebo resp. že to nové ministerstvo je ministerstvo eurofondov, a nie regionálneho rozvoja, naozaj svedčí o tom, čo sa reálne deje, do miest a obcí neprichádza žiadna pomoc teraz, a preto chápeme, že, že ste sa rozhodli odísť, lebo ste sa na to nemohli pozerať, ale vy ste sa vždy profilovali aj ako niekto, kto vie pracovať s rómskymi komunitami, tak možno by ste ešte mohli zabojovať teraz, kým ešte ste v strane ZA ĽUDÍ, o to, aby napríklad rómske občianske hliadky po 30. 6. nezanikli. Určite viete, je to problém miest a obcí, nie sú na to peniaze, nie sú na to výzvy, sú s tým dobré skúsenosti, určite to sám viete a zrazu po 30. 6., aj keď to má každý plné ústa toho, ako sa dá pracovať s touto komunitou, zrazu po 30. 6. prázdno, nič.
Tak verím, že kým ste v strane, ktorá reprezentuje vládu, tak aspoň urobíte niečo pre mestá a obce, pretože v mnohých veciach sa na nich, bohužiaľ, aj ministerstvo, kde ste boli, vykašľalo, a myslím si, že aj to je jeden z dôvodov, prečo ste museli odísť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
17:07

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:07
Martina BrisudováSom rada, že ste, pán poslanec...
Som rada, že ste, pán poslanec Ledecký, jasne pomenovali problémy menej rozvinutých regiónov, pretože viem, o čom hovorím, v jednom z nich žijem. Verím, že táto pomoc, o ktorej ste hovorili, bude aj zo strany vlády reálna a že sa pretaví do života ľudí, ktorí v týchto regiónoch žijú. Som veľmi rada, že aj tu v parlamentných laviciach, a nielen v koalícii, ale aj v opozícii vidím poslancov, ktorí majú reálnu ambíciu týmto regiónom pomôcť. Čiže ďakujem vláde, ak im bude pomáhať a ďakujem aj poslancom v parlamentných laviciach, ktorí si pomoc menej rozvinutým regiónom budú považovať za svoju prioritu.
Ďakujem pekne za slovo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 17:07 hod.
Mgr.
Martina Brisudová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Rozvoj menej rozvinutých regiónov by mal byť prioritou každej vlády. Je to kľúčové pre ľudí, ktorí v týchto regiónoch žijú, a tie najzávažnejšie problémy, je vysoká miera evidovanej nezamestnanosti, nedostatočná infraštruktúra, ale aj nedostatok potenciálnych investorov. Súhlasím s tým, že menej rozvinuté regióny majú po pandémii COVID veľmi neľahkú situáciu.
Som rada, že ste, pán poslanec Ledecký, jasne pomenovali problémy menej rozvinutých regiónov, pretože viem, o čom hovorím, v jednom z nich žijem. Verím, že táto pomoc, o ktorej ste hovorili, bude aj zo strany vlády reálna a že sa pretaví do života ľudí, ktorí v týchto regiónoch žijú. Som veľmi rada, že aj tu v parlamentných laviciach, a nielen v koalícii, ale aj v opozícii vidím poslancov, ktorí majú reálnu ambíciu týmto regiónom pomôcť. Čiže ďakujem vláde, ak im bude pomáhať a ďakujem aj poslancom v parlamentných laviciach, ktorí si pomoc menej rozvinutým regiónom budú považovať za svoju prioritu.
Ďakujem pekne za slovo.
Rozpracované
17:08

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:08
Vladimír LedeckýČo sa týka najmenej rozvinutých okresov, treba si povedať, a teraz budem citovať len to, čo napísal alebo potvrdil Najvyšší kontrolný úrad, nie je možné, aby sme dávali peniaze do okresov, kde napríklad v okrese Sabinov len 7 % projektov bolo, kde vytvorilo pracovné miesta, a 93 % projektov...
Čo sa týka najmenej rozvinutých okresov, treba si povedať, a teraz budem citovať len to, čo napísal alebo potvrdil Najvyšší kontrolný úrad, nie je možné, aby sme dávali peniaze do okresov, kde napríklad v okrese Sabinov len 7 % projektov bolo, kde vytvorilo pracovné miesta, a 93 % projektov nevytvorilo nič. Nie je možné, aby okresný funkcionár strany bol prednosta okresného úradu a bez akýchkoľvek pravidiel si menoval komisiu, ktorá rozhodovala o prideľovaní peňazí, a rozhodovala tak, že väčšinu týchto prostriedkov dávali sami sebe. To je príklad z okresu Medzilaborce. A... a tak ďalej a tak ďalej. Nie je možné, že by vyvolení funkcionári, predstavitelia mesta, parazitovali na celom okrese, aby tých peňazí zobrali najviac, a pritom vytvorili najmenšie efekty.
A ďakujem pani primátorke za podporu, lebo naozaj si myslím, že projekt najmenej rozvinutých okresov by mal pokračovať, a tiež si myslím, keďže sú to okresy, kde naozaj tí ľudia nie sú schopní čerpať veľké eurofonďácke projekty, ale naozaj to málo alebo ten jednoduchý projekt im veľmi pomáha, tak preto je dôležité, aby to vláda ocenila viac ako 9 mil. ročne, a naozaj tento projekt by mal mať vyššiu prioritu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.5.2021 o 17:08 hod.
PhDr.
Vladimír Ledecký
Videokanál poslanca
Rád by som reagoval na mojich predrečníkov, takže z ministerstva som odišiel preto, lebo mal som iné riešenia a priority ako vedenie ministerstva.
Čo sa týka najmenej rozvinutých okresov, treba si povedať, a teraz budem citovať len to, čo napísal alebo potvrdil Najvyšší kontrolný úrad, nie je možné, aby sme dávali peniaze do okresov, kde napríklad v okrese Sabinov len 7 % projektov bolo, kde vytvorilo pracovné miesta, a 93 % projektov nevytvorilo nič. Nie je možné, aby okresný funkcionár strany bol prednosta okresného úradu a bez akýchkoľvek pravidiel si menoval komisiu, ktorá rozhodovala o prideľovaní peňazí, a rozhodovala tak, že väčšinu týchto prostriedkov dávali sami sebe. To je príklad z okresu Medzilaborce. A... a tak ďalej a tak ďalej. Nie je možné, že by vyvolení funkcionári, predstavitelia mesta, parazitovali na celom okrese, aby tých peňazí zobrali najviac, a pritom vytvorili najmenšie efekty.
A ďakujem pani primátorke za podporu, lebo naozaj si myslím, že projekt najmenej rozvinutých okresov by mal pokračovať, a tiež si myslím, keďže sú to okresy, kde naozaj tí ľudia nie sú schopní čerpať veľké eurofonďácke projekty, ale naozaj to málo alebo ten jednoduchý projekt im veľmi pomáha, tak preto je dôležité, aby to vláda ocenila viac ako 9 mil. ročne, a naozaj tento projekt by mal mať vyššiu prioritu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
17:11

Vystúpenie v rozprave 17:11
Tomáš ValášekLaurečník, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, kľud v sále. Tých, ktorých to nezaujíma, prosím, odíďte a nechajte rečníka rozprávať. Ďakujem.
Laurečník, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, kľud v sále. Tých, ktorých to nezaujíma, prosím, odíďte a nechajte rečníka rozprávať. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci. K tým trom hlavným problémom. Po prvé vláda mala šancu napraviť chyby, ktoré urobila už v tej prvej verzii pred rokom, ale neurobila tak.
Po druhé vláda mala príležitosť prepísať ho tak, aby odrážal aj najhoršiu zdravotnícku krízu za posledné storočie, ktorá bola v čase písania prvej verzie v samých začiatkoch, ale nevyužila ju.
A vláda tiež mala po tretie možnosť dokázať nám, že to myslí so slovami v programovom vyhlásení, či starom, či novom, vážne, ale nepodarilo sa jej. Dovoľte mi vysvetliť.
Málokto z nás dostane v živote šancu na nový začiatok, táto vláda ju dostala, nechala si však ujsť šancu napraviť veci, ktoré - úprimne - sa nemali dostať ani do prvého programového vyhlásenia spred vyše roka, v prípade tam mali byť, ale chýbali. Sem patrí záväzok s presnými číslami – znížiť emisie skleníkových plynov. Tri zo štyroch vládnych strán sľúbili voličom škrty až vo výške 65 % oproti úrovni z roku 1990. To, žiaľ, už krátko po voľbách porušili, ale náš oficiálny cieľ, tak ako ho razíme na pôde EÚ, je 50-percentný, 55-percentný škrt. Ani tento nový cieľ však nenájdete v novom programovom vyhlásení. Hanbíme sa za tieto znížené ambície? Či sme si nie istí, že vďaka koaličným rozdielom budeme vedieť splniť to, k čomu sme sa zaviazali?
Pozoruhodné je, tu sa dostávam k druhému bodu z úvodu, ako málo sa v tejto novej verzii odráža pandémia. Viac ako rok od prepuknutia najhoršej zdravotnej krízy za storočie a jednej z najhorších hospodárskych kríz, mimochodom, od nezávislosti, predkladá vláda programové vyhlásenie, ktoré je v podstate skoro rovnaké ako to spred roka. Jasné, pribudli odkazy na COVID, ale to je málo. Kríza odhalila systémové aj inštitucionálne problémy pri riadení štátu, zmenila prioritu verejných politík, ale málo z toho v novej verzii PVV nájdete.
Kultúra je pekný príklad. Po pandémii je zdevastovaná, neušlo sa jej nič z Plánu obnovy, lebo vraj na to pôjde z iných zdrojov. Chcem tomu veriť, ale zatiaľ je to tak, že žiadne nové zásadné investície sa nechystajú. V PVV nie je o tom ani slovo, ako sa doslova fatálne, alebo ako doslova fatálne postihli reštrikcie časti kreatívneho priemyslu, či o tom, že ho treba posilniť.
Toto nie je len o blahu našich duší, či o tom, aby sme mali večer čo robiť. Už dlhšie vieme, že len zváraním, montovaním či lakovaním áut sa večne ako krajina neuživíme, potrebujeme posilniť iné oblasti ekonomiky, ako práve napríklad kreatívny priemysel. COVID nám poskytol aj dôvod, aj príležitosť len, žiaľ, ostala nevyužitá.
Nechcem len kritizovať, dovoľte jedno slovo pochvaly za zmenu, ktorá je vítaná a ktorá sa v dokumente objavuje a ktorá súvisí s COVID-om. Už v tom dokumente z roku 2020 bola taká skromná zmienka, kľudne sa dalo napísať aj vtedy viac, o potrebe zmeniť spôsob krízového riadenia štátu. Už sme sa o tom dnes trochu bavili, pán minister Naď to otvoril, poslanec Krúpa na to nadviazal okrem iných. Ono je to tak trošku úradnícky žargón, krízové riadenie štátu, ale v podstate to znamená zhruba toľkoto – vlády by nemali len pasívne čakať, kým príde nejaká pohroma typu COVID, a potom konať. Majú si dopredu budovať nielen poctivé hmotné rezervy, ale aj poctivé plány a poctivo ich precvičovať. Na toto všetko má byť normálne dlhodobo určený personál, ideálne pod Bezpečnostnou radou štátu.
My, čo sa tejto téme trochu venujeme, vieme už dlhšie, že tento systém nikdy nefungoval dobre, a kríza jeho slabiny odhalila úplne naplno. Chýbali v kľúčových momentoch a na správnych miestach ľudia so správnymi skúsenosťami. Výsledkom bola často improvizácia, či už to spomínané nasadenie vojakov tam, kde mali niečo robiť civili. Zmätok panoval aj na najvyšších úrovniach vlády, vláda aj vytvorila a následne zrušila permanentný krízový štáb. Takto to nemôže fungovať, ale tie zlyhania boli už tak do očí bijúce, že aby sa vláda poučila krízou, a v programovom vyhlásení hovorí o potrebe zapracovať poznatky z boja proti pandémii a systém krízového riadenia riadne prekopať, čo, myslím, každý z nás, ktorý tému sleduje, len víta. Budem vláde veľmi držať palce, lebo, a tu sa dostávam k tej tretej téme z úvodu, je veľa dobrých nápadov ako tento aj iné, aj v starom, aj v novom programovom vyhlásení, ktoré však zjavne nikoho nezaujímajú, lebo sa veselo porušujú.
Je tam napr. taká klauzula, spomenul ju poslanec Kmec dnes ráno, akože sa k zahraničnej politike Slovenska bude pristupovať spôsobom, ktorý je zodpovedný a že z krajiny urobíme predvídateľného partnera v očiach našich spojencov. Nuž, to sa nie celkom podarilo. Pointou tejto klauzuly bolo zabrániť tomu, aby sa opakovalo to, čo sa dialo za predošlé vlády, kedy minister zahraničných vecí v Bruseli hlasoval a hlasoval správne, podotýkam, za sankcie voči predstaviteľom ruskej vlády, kvôli agresii na Ukrajine a doslova v ten istý mesiac, ak nie v ten istý týždeň, bol vtedajší predseda parlamentu v Moskve robiť si selfíčka s tými istými ľuďmi doslova, na ktorých práve aj Slovensko uvalilo sankcie. Každý, kto k zahraničnej politike trošku pričuchol, vám povie, že takto sa to nedá robiť, lebo ak na Slovensku nevie ľavá ruka, čo robí pravá v diplomacii a v zahraničnej politike, tak nás iní v Európe nebudú brať vážne, ak budeme chcieť niečo presadiť či niečo zablokovať. Preto som túto klauzulu o potrebe konsenzu a jednoty rád podporil už pred rokom. Čo sa však stalo? Koalícii sa podarilo vlastný záväzok nielen porušiť, ale v mnohom podliezť už aj tak SMER-om veľmi nízko nastavenú latku. Bolo to za tejto vlády, podotýkam, bohužiaľ, nie predošlej, keď sa asi prvýkrát od našej nezávislosti premiér postavil v medzinárodnom spore nie za vlastného ministra zahraničných vecí, ale za ministra cudzej krajiny.
Táto schizofrénia zahraničnej politiky, žiaľ, nie je vecou minulosti. Neskončila sa rekonštrukciou vlády, pretože pripomínam, že tie neslávne známe cesty do Moskvy či Budapešti sa obe odohrali už po výmene na premiérskej stoličke. Preto aj slová v programovom vyhlásení, že „vláda sa bude usilovať“, citujem, „o ďalšie posilnenie zahraničnopolitického konsenzu“, vyznievajú tak trošku orwellovsky, priam smiešne, pretože asi s výnimkou človeka, ktorý ich písal, nikto na Slovensku žiadne posilnenie konsenzu či vylepšenie nezaregistroval, skôr naopak.
Ak sme v otázke zahraničnopolitického konsenzu zaradili spiatočku, v inej dôležitej téme, sme tak trošku zaseknutí v neutrále. Vláda si ešte pred rokom dala záväzok, že bude posilňovať vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách", koniec citátu. Opakujem, vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách. Opäť znie to ako jeden z takých úradníckych žargónov, ide však o super dôležitú vec, kde je pokrok minimálny a kde nás, bohužiaľ, naša nečinnosť stojí milióny. Ako to? Žiaľ, hoci v sobotu sme oslávili už 17. výročie vstupu do EÚ, drvivá väčšina našich ministerstiev si stále žije, ako keby rok 2004 nikdy nebol a nestal sa. Európske témy, bohužiaľ, sú stále niečo, čo sa berie tak trošku ako povinná jazda. Keď treba ísť na ministerské zasadnutie v Bruseli, tak sa ministri v lietadle prečítajú, čo sa asi od nich očakáva, a tým to často začína aj končí. Nuž a tak sa nám stáva, že prichádzame o relatívne veľké peniaze.
Ako som upozornil s mojimi kolegami z Progresívneho Slovenska minulý týždeň, sme jedinou členskou krajinou Európskej únie, jedinou z 27, podotýkam, kam Európska komisia aktuálne neplánuje investovať ani jedno euro v rámci nového fondu na posilnenie zdravotníckych firiem. Komisia vydala takú šikovnú mapu, ktorú by som vám ukázal, len, žiaľ, predošlý šéf parlamentu nám zakázal audiovizuálne prostriedky, a na tej mape je Slovensko doslova bielym miestom. Všetci ostatní majú pekne farebne vyznačené, aké typy priemyslu majú, ktoré vedia ponúknuť a kam by tá investícia, kam by tá Komisia mohla zainvestovať, len Slovensko je doslova bielym miestom na mape, nič, nula ani jedna firma.
To, samozrejme, vôbec nezodpovedá realite. Máme firmy, ktoré vyrábajú či špičkové testy na COVID, či striekačky, ktoré odporúčajú priamo najväčší výrobcovia vakcín. Donedávna sme vedeli vyrábať aj vakcíny, kľudne by sme mohli aj v budúcnosti, len sa o tom v Bruseli nevie, pretože zlyháva či komunikácia medzi slovenskou vládou a EÚ, či medzi zodpovednými ministerstvami, či medzi vládou a firmami.
Dovolím si tvrdiť, že toto by sa nebolo stalo, keby si všetky ministerstvá zobrali tú európsku agendu k srdcu, keby vedeli, čo sa v ich agende, v ich rezorte, v danom momente na európskej pôde deje, takéto príležitosti by nám neunikali. To nemôže fungovať iba tak, že sa reálne európskou agendou zaoberá iba ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Európa nie je zahraničie, tam sa robia rozhodnutia v Bruseli, o väčšine legislatívy, ktorá k nám príde potom do NR SR, tam sa robia veľké rozhodnutia o peniazoch, ktoré k nám prídu, ktoré k nám, pardon, neprídu samé, ak o ne relevantné ministerstvá nezabojujú. Toto všetko si zjavne koaličné strany uvedomujú, aj preto, myslím, ten odkaz, citujem opäť, "posilnení vlastníctva európskych tém", koniec citátu, na všetkých ministerstvách.
Len to tak trochu vyzerá, že ministerstvo zahraničných vecí, ktoré tam ten odkaz dalo, je, žiaľ, asi jediným, ktoré ho čítalo.
Takže prosím vládu v mene nás všetkých, ktorí nechcú, aby sme o európske zdroje prichádzali, aby nás tieto príležitosti obchádzali, aby sa k Európskej únii správali tak, ako sa na 17-ročného člena aj sluší a patrí. Únia patrí aj nám, je naším životným priestorom a pristupujme k nej, prosím, s patričnou, s patričnou vážnosťou.
Vďaka.
Vystúpenie v rozprave
3.5.2021 o 17:11 hod.
M. A.
Tomáš Valášek
Videokanál poslanca
Dámy a páni, máme pred sebou dokument o programovom vyhlásení vlády, ktorý napriek tomu všetkému, čo sme si za tie dva dni vypočuli, nie je vôbec zlý. Má ale tri hlavné problémy. (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurečník, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, kľud v sále. Tých, ktorých to nezaujíma, prosím, odíďte a nechajte rečníka rozprávať. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci. K tým trom hlavným problémom. Po prvé vláda mala šancu napraviť chyby, ktoré urobila už v tej prvej verzii pred rokom, ale neurobila tak.
Po druhé vláda mala príležitosť prepísať ho tak, aby odrážal aj najhoršiu zdravotnícku krízu za posledné storočie, ktorá bola v čase písania prvej verzie v samých začiatkoch, ale nevyužila ju.
A vláda tiež mala po tretie možnosť dokázať nám, že to myslí so slovami v programovom vyhlásení, či starom, či novom, vážne, ale nepodarilo sa jej. Dovoľte mi vysvetliť.
Málokto z nás dostane v živote šancu na nový začiatok, táto vláda ju dostala, nechala si však ujsť šancu napraviť veci, ktoré - úprimne - sa nemali dostať ani do prvého programového vyhlásenia spred vyše roka, v prípade tam mali byť, ale chýbali. Sem patrí záväzok s presnými číslami – znížiť emisie skleníkových plynov. Tri zo štyroch vládnych strán sľúbili voličom škrty až vo výške 65 % oproti úrovni z roku 1990. To, žiaľ, už krátko po voľbách porušili, ale náš oficiálny cieľ, tak ako ho razíme na pôde EÚ, je 50-percentný, 55-percentný škrt. Ani tento nový cieľ však nenájdete v novom programovom vyhlásení. Hanbíme sa za tieto znížené ambície? Či sme si nie istí, že vďaka koaličným rozdielom budeme vedieť splniť to, k čomu sme sa zaviazali?
Pozoruhodné je, tu sa dostávam k druhému bodu z úvodu, ako málo sa v tejto novej verzii odráža pandémia. Viac ako rok od prepuknutia najhoršej zdravotnej krízy za storočie a jednej z najhorších hospodárskych kríz, mimochodom, od nezávislosti, predkladá vláda programové vyhlásenie, ktoré je v podstate skoro rovnaké ako to spred roka. Jasné, pribudli odkazy na COVID, ale to je málo. Kríza odhalila systémové aj inštitucionálne problémy pri riadení štátu, zmenila prioritu verejných politík, ale málo z toho v novej verzii PVV nájdete.
Kultúra je pekný príklad. Po pandémii je zdevastovaná, neušlo sa jej nič z Plánu obnovy, lebo vraj na to pôjde z iných zdrojov. Chcem tomu veriť, ale zatiaľ je to tak, že žiadne nové zásadné investície sa nechystajú. V PVV nie je o tom ani slovo, ako sa doslova fatálne, alebo ako doslova fatálne postihli reštrikcie časti kreatívneho priemyslu, či o tom, že ho treba posilniť.
Toto nie je len o blahu našich duší, či o tom, aby sme mali večer čo robiť. Už dlhšie vieme, že len zváraním, montovaním či lakovaním áut sa večne ako krajina neuživíme, potrebujeme posilniť iné oblasti ekonomiky, ako práve napríklad kreatívny priemysel. COVID nám poskytol aj dôvod, aj príležitosť len, žiaľ, ostala nevyužitá.
Nechcem len kritizovať, dovoľte jedno slovo pochvaly za zmenu, ktorá je vítaná a ktorá sa v dokumente objavuje a ktorá súvisí s COVID-om. Už v tom dokumente z roku 2020 bola taká skromná zmienka, kľudne sa dalo napísať aj vtedy viac, o potrebe zmeniť spôsob krízového riadenia štátu. Už sme sa o tom dnes trochu bavili, pán minister Naď to otvoril, poslanec Krúpa na to nadviazal okrem iných. Ono je to tak trošku úradnícky žargón, krízové riadenie štátu, ale v podstate to znamená zhruba toľkoto – vlády by nemali len pasívne čakať, kým príde nejaká pohroma typu COVID, a potom konať. Majú si dopredu budovať nielen poctivé hmotné rezervy, ale aj poctivé plány a poctivo ich precvičovať. Na toto všetko má byť normálne dlhodobo určený personál, ideálne pod Bezpečnostnou radou štátu.
My, čo sa tejto téme trochu venujeme, vieme už dlhšie, že tento systém nikdy nefungoval dobre, a kríza jeho slabiny odhalila úplne naplno. Chýbali v kľúčových momentoch a na správnych miestach ľudia so správnymi skúsenosťami. Výsledkom bola často improvizácia, či už to spomínané nasadenie vojakov tam, kde mali niečo robiť civili. Zmätok panoval aj na najvyšších úrovniach vlády, vláda aj vytvorila a následne zrušila permanentný krízový štáb. Takto to nemôže fungovať, ale tie zlyhania boli už tak do očí bijúce, že aby sa vláda poučila krízou, a v programovom vyhlásení hovorí o potrebe zapracovať poznatky z boja proti pandémii a systém krízového riadenia riadne prekopať, čo, myslím, každý z nás, ktorý tému sleduje, len víta. Budem vláde veľmi držať palce, lebo, a tu sa dostávam k tej tretej téme z úvodu, je veľa dobrých nápadov ako tento aj iné, aj v starom, aj v novom programovom vyhlásení, ktoré však zjavne nikoho nezaujímajú, lebo sa veselo porušujú.
Je tam napr. taká klauzula, spomenul ju poslanec Kmec dnes ráno, akože sa k zahraničnej politike Slovenska bude pristupovať spôsobom, ktorý je zodpovedný a že z krajiny urobíme predvídateľného partnera v očiach našich spojencov. Nuž, to sa nie celkom podarilo. Pointou tejto klauzuly bolo zabrániť tomu, aby sa opakovalo to, čo sa dialo za predošlé vlády, kedy minister zahraničných vecí v Bruseli hlasoval a hlasoval správne, podotýkam, za sankcie voči predstaviteľom ruskej vlády, kvôli agresii na Ukrajine a doslova v ten istý mesiac, ak nie v ten istý týždeň, bol vtedajší predseda parlamentu v Moskve robiť si selfíčka s tými istými ľuďmi doslova, na ktorých práve aj Slovensko uvalilo sankcie. Každý, kto k zahraničnej politike trošku pričuchol, vám povie, že takto sa to nedá robiť, lebo ak na Slovensku nevie ľavá ruka, čo robí pravá v diplomacii a v zahraničnej politike, tak nás iní v Európe nebudú brať vážne, ak budeme chcieť niečo presadiť či niečo zablokovať. Preto som túto klauzulu o potrebe konsenzu a jednoty rád podporil už pred rokom. Čo sa však stalo? Koalícii sa podarilo vlastný záväzok nielen porušiť, ale v mnohom podliezť už aj tak SMER-om veľmi nízko nastavenú latku. Bolo to za tejto vlády, podotýkam, bohužiaľ, nie predošlej, keď sa asi prvýkrát od našej nezávislosti premiér postavil v medzinárodnom spore nie za vlastného ministra zahraničných vecí, ale za ministra cudzej krajiny.
Táto schizofrénia zahraničnej politiky, žiaľ, nie je vecou minulosti. Neskončila sa rekonštrukciou vlády, pretože pripomínam, že tie neslávne známe cesty do Moskvy či Budapešti sa obe odohrali už po výmene na premiérskej stoličke. Preto aj slová v programovom vyhlásení, že „vláda sa bude usilovať“, citujem, „o ďalšie posilnenie zahraničnopolitického konsenzu“, vyznievajú tak trošku orwellovsky, priam smiešne, pretože asi s výnimkou človeka, ktorý ich písal, nikto na Slovensku žiadne posilnenie konsenzu či vylepšenie nezaregistroval, skôr naopak.
Ak sme v otázke zahraničnopolitického konsenzu zaradili spiatočku, v inej dôležitej téme, sme tak trošku zaseknutí v neutrále. Vláda si ešte pred rokom dala záväzok, že bude posilňovať vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách", koniec citátu. Opakujem, vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách. Opäť znie to ako jeden z takých úradníckych žargónov, ide však o super dôležitú vec, kde je pokrok minimálny a kde nás, bohužiaľ, naša nečinnosť stojí milióny. Ako to? Žiaľ, hoci v sobotu sme oslávili už 17. výročie vstupu do EÚ, drvivá väčšina našich ministerstiev si stále žije, ako keby rok 2004 nikdy nebol a nestal sa. Európske témy, bohužiaľ, sú stále niečo, čo sa berie tak trošku ako povinná jazda. Keď treba ísť na ministerské zasadnutie v Bruseli, tak sa ministri v lietadle prečítajú, čo sa asi od nich očakáva, a tým to často začína aj končí. Nuž a tak sa nám stáva, že prichádzame o relatívne veľké peniaze.
Ako som upozornil s mojimi kolegami z Progresívneho Slovenska minulý týždeň, sme jedinou členskou krajinou Európskej únie, jedinou z 27, podotýkam, kam Európska komisia aktuálne neplánuje investovať ani jedno euro v rámci nového fondu na posilnenie zdravotníckych firiem. Komisia vydala takú šikovnú mapu, ktorú by som vám ukázal, len, žiaľ, predošlý šéf parlamentu nám zakázal audiovizuálne prostriedky, a na tej mape je Slovensko doslova bielym miestom. Všetci ostatní majú pekne farebne vyznačené, aké typy priemyslu majú, ktoré vedia ponúknuť a kam by tá investícia, kam by tá Komisia mohla zainvestovať, len Slovensko je doslova bielym miestom na mape, nič, nula ani jedna firma.
To, samozrejme, vôbec nezodpovedá realite. Máme firmy, ktoré vyrábajú či špičkové testy na COVID, či striekačky, ktoré odporúčajú priamo najväčší výrobcovia vakcín. Donedávna sme vedeli vyrábať aj vakcíny, kľudne by sme mohli aj v budúcnosti, len sa o tom v Bruseli nevie, pretože zlyháva či komunikácia medzi slovenskou vládou a EÚ, či medzi zodpovednými ministerstvami, či medzi vládou a firmami.
Dovolím si tvrdiť, že toto by sa nebolo stalo, keby si všetky ministerstvá zobrali tú európsku agendu k srdcu, keby vedeli, čo sa v ich agende, v ich rezorte, v danom momente na európskej pôde deje, takéto príležitosti by nám neunikali. To nemôže fungovať iba tak, že sa reálne európskou agendou zaoberá iba ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Európa nie je zahraničie, tam sa robia rozhodnutia v Bruseli, o väčšine legislatívy, ktorá k nám príde potom do NR SR, tam sa robia veľké rozhodnutia o peniazoch, ktoré k nám prídu, ktoré k nám, pardon, neprídu samé, ak o ne relevantné ministerstvá nezabojujú. Toto všetko si zjavne koaličné strany uvedomujú, aj preto, myslím, ten odkaz, citujem opäť, "posilnení vlastníctva európskych tém", koniec citátu, na všetkých ministerstvách.
Len to tak trochu vyzerá, že ministerstvo zahraničných vecí, ktoré tam ten odkaz dalo, je, žiaľ, asi jediným, ktoré ho čítalo.
Takže prosím vládu v mene nás všetkých, ktorí nechcú, aby sme o európske zdroje prichádzali, aby nás tieto príležitosti obchádzali, aby sa k Európskej únii správali tak, ako sa na 17-ročného člena aj sluší a patrí. Únia patrí aj nám, je naším životným priestorom a pristupujme k nej, prosím, s patričnou, s patričnou vážnosťou.
Vďaka.
Rozpracované