27. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada prestala rokovať alebo prerušila rokovanie o tomto bode až do prítomnosti, kedy tu budeme mať opäť aspoň reprezentatívnu vzorku vlády Slovenskej republiky.
Momentálne tu máme dvoch ministrov a ja chcem aspoň týmto dvom členom vlády pripomenúť, že programové vyhlásenie vlády nie je debata medzi poslancami. Programové vyhlásenie vlády je debata medzi poslancami a členmi vlády, ktorí sa zodpovedajú Národnej rady a musia sa pokúsiť získať ich dôveru. Ako si získajú dôveru poslancov Národnej rady, keď tu nie sú, aby obhajovali svoje texty v programovom vyhlásení vlády? A na druhej strane, aby sa ich poslanci mohli pýtať, aby sa ich poslanci mohli pýtať... (Potlesk a ruch v sále.) Áno, tak... (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, áno, chcem len povedať, že v tomto prípade teda sťahujem svoj procedurálny návrh a chcem oceniť, teda že vláda Slovenskej republiky ma takto na slovo poslúcha. Takže nie je pravda, že pán premiér Heger poslúcha pána ministra Matoviča, pán premiér Heger poslúcha pána poslanca Podmanického. Ďakujem pekne. (Potlesk a smiech v sále.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rokujeme už druhý deň o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a mne sa zdá z tejto debaty, že rokujeme o programovom vyhlásení Igora Matoviča, pretože v každom jednom príspevku opozičných poslancov sa skloňuje meno Igor Matovič v každom jednom páde.
Igor Matovič je ten, ktorý môže za všetko zlo, ktoré sa v tejto republike napáchalo. Igor Matovič môže za všetko, čo spôsobila koronakríza. Igor Matovič je ten, ktorý môže za smrť občanov a tak ďalej. Toto počúvame celý čas. O obsahu programového vyhlásenia vlády ani jedno slovo, nič. Ani jeden z vás nespochybnil programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva. Je tu pán minister školstva. Napríklad v oblasti obrany a bezpečnosti, v oblasti práv národnostných menšín, ktorým sa venujem, alebo v programe, pokiaľ sa jedná o financie. Nič. My sa bavíme o Igorovi Matovičovi. Dovoľte mi, aby som vám všetky tieto hoaxy, ktoré tu svorne tvrdíte, vyvrátil.
Začnem asi ministrom obrany, ktorý tu sedí po mojej ľavici. Počúvame celý čas, že je to proamerický minister obrany a je to americký agent, padli tu aj takéto slová a dnes sme sa dočítali, že bol to práve Robert Fico a jeho vláda, kto dohadoval F16, dohadoval nákup blackhawkov, kto dohadoval príchod guantánamskych väzňov len preto, aby sa mohol odfotiť s Baracom Obamom.
Spomínate tu napríklad ministra školstva, povedzte mi jednu jedinú kauzu takú, akú mal napríklad bývalý minister školstva za SNS. Ani jedna, nič. Spomínate tu napríklad pána ministra pôdohospodárstva Mičovského. Povedzte mi jednu jedinú kauzu, ktorá sa aspoň len rovná alebo sa len približuje k všetkým tým kauzám, ktoré boli na PPA-čke za bývalej vlády. Ani jedna, nič.
Spomeňte si, prosím vás, na ministra financií Kažimíra a porovnajte si ho s bývalým ministrom financií, teraz s pánom premiérom Hegerom. O kauzách nič, nula. Spomeňte si, prosím vás, na ministra zdravotníctva teraz Lengvarského, predtým na pána, na pána ministra Krajčího. Povedzte mi jednu jedinú kauzu, kedy sa spriahol, kedy sa spikol s nejakou finančnou skupinou, mám teraz na mysli konkrétne Pentu. Nič, neviete mi povedať ani jednu.
A takto by som mohol pokračovať donekonečna pri vymenovaní všetkých členov vlády Slovenskej republiky, ktorí tu sedia alebo majú sedieť za mojím chrbtom, alebo sú momentálne členmi vlády Slovenskej republiky. Vy kritizujete niečo, čo neexistuje. Vy kritizujete to, že tu konečne na Slovensku je jedna vláda, ktorá nekradne. Vy kritizujete to, že je tu vláda, ktorá chce na Slovensku zaviesť spravodlivosť. A toto vám asi vadí, celkom zjavne, pretože ak by vám to nevadilo, tak to nekritizujete.
Kde sú, prosím vás, odborné hodnotenia krokov, ktoré táto vláda spravila počas pandemickej krízy? Veď všetci ste sa tu bili do pŕs, ako oni za to môžu. Miňo Mazurek teraz utiekol zo sály a chcel som mu povedať, že keď on kritizuje protipandemické opatrenia vlády, tak to bol presne on a zároveň aj Robert Fico a takisto aj Ľuboš Blaha, ktorí vykrikovali, že dajte si dole rúška. V novembri, keď nám rapídne rástla krivka nakazenosti, a keď sme všetci vedeli, že táto krajina speje do katastrofy, tak to boli oni, ktorí vyzývali na to, aby sa otvárali reštaurácie, aby sa otvárali terasy, aby sa otváralo všetko, aby sa nič nezatváralo, rúška dolu. A aké bolo ich riešenie? Žiadne, nula, nič. A presne títo istí páni teraz, keď už vedia, že koronakríza je skutočná, COVID je skutočný, ľudia umierajú, tak sú ticho.
Poslanci za stranu HLAS za jeden celý rok, čo sú v parlamente, dali, myslím, že šesť návrhov zákonov. Toto je ich príspevok ku koronakríze plus jedno referendum. Toto je agenda, čím skôr povaliť túto vládu na základe akýchkoľvek vymyslených príbehoch, na vymyslených dôvodoch len preto, aby táto vláda čím skôr skončila, ale bez toho, aby ste nám povedali, že ako na to, čo by ste robili vy. Ja som nepočul ani jeden jediný nápad, ani jeden jediný spôsob, ako z tohto marazmu inak, než to robí táto vláda, než to robia títo členovia vlády, ktorí sedia pri mne a za mnou.
Ale aby som sa venoval aj programovému vyhláseniu vlády v oblasti, v ktorej, ktorú považujem ja za svoju a ktorú, ako iste všetci viete, obhajujem niekedy možno až príliš emotívne, je oblasť práv národnostných komunít. Schválne nehovorím slovo národnostných menšín, pretože v niektorých obyvateľoch to môže vyvolávať pocit menšinovosti, pocit druhej kategórie.
Začali sme veľmi nešťastne, začali sme zákonom, ktorý neprináša pre Maďarov žijúcich na Slovensku pozitívne výsledky, a to je zákon o dvojitom občianstve. K nemu sa vracať nechcem, ale máme tam ďalšie výsledky, ďalšie veľmi vážne záväzky, na ktorých sa už pracuje, a to som veľmi rád, pretože som sa dostal aj do skupiny, ktorá rieši zákon o postavení národnostných menšín, a toto je jeden z bodov, ktorý, si myslím, že skutočne nejakým spôsobom posunie príslušníkov národnostných komunít, resp. ich práva k nejakému európskemu štandardu.
A dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti spomenul aj nejaké ostatné veci, ktoré by sme mohli v tomto volebnom období presadiť, ako je napríklad zákon o financovaní Csemadoku. Ja sa teraz pozerám na pani bývalú ministerku kultúry, ktorá iste bude so mnou súhlasiť, že takýto zákon už tu mal byť, a ja verím, že onedlho bude. Ale takisto by sme mohli uvažovať aj o rozšírení práv národnostných menšín, pokiaľ ide o používanie jazyka národnostných menšín v oblasti vizuálnej dvojjazyčnosti alebo pokiaľ ide o rozšírenie týchto práv na, na vyššie územné celky, konkrétne v Slovenskej republike ba sa jednalo o dva, ak znížime hranicu používania jazyku národnostných menšín z 15 na 10 %, pôjde o tri vyššie územné celky, čo, si myslím, že nikomu neublíži.
Páni a dámy, toto je to, čomu by sme sa mali v budúcnosti venovať, toto je to, čo by sme mali aj vy mali podporovať, pretože aj vy máte voličov, ktorí pochádzajú z iných komunít než zo slovenskej. A ja verím, že v tomto možno niekedy v budúcnosti nájdeme aj konsenzus. Poďme sa venovať tomu, a nie nejakým osočovaniam, a nie bojom, žabomyším vojnám, ktoré nemajú žiaden zmysel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Gyimesi, v rozprave si hovoril aj o ministrovi Mičovskom, že sa tu naňho útočí, aby sme poukázali, aké kauzy má.
Ja som si ale v tých rozpravách všimol, keď sa niekto dotkol rezortu pôdohospodárstva a na ministra Mičovského, nevšimol som si, že by niekto naňho útočil, práveže vyzdvihli jeho tie také osobné vlastnosti, že naozaj je to chlap, vie si priznať aj chybu, čo však ale vytýkali, že je proste hrozný manažér, nevie riadiť to ministerstvo, riadia mu tam ľudia, o ktorých ani nevie, že to, že to riadia.
Čiže čo sa týka ministra Mičovského, skôr sa treba na to takto pozrieť. Nie zlyhania ako človeka, ale zlyhania ako manažéra.

Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo vo vecnom tóne a budem reagovať rovnako. Pán poslanec, o schopnostiach, úspešnosti jednotlivých ministrov nerozhodujú len kauzy a škandály. Problémom vlády Igora Matoviča, ako aj novej vlády Eduarda Hegera je iný. A to, že nereagujú včas, nereagujú pružne. Spomenuli ste dvoch konkrétnych ministrov, takže ja vám poviem teraz môj názor.
Pán minister Gröhling, minister školstva. To, že sme v minulom roku nemali maturity, viem absolútne pochopiť. Boli sme nepripravení. Ale prišiel ďalší rok a maturitné skúšky sa neuskutočnili ani v tomto roku. To považujem za absolútne zlyhanie ministra Gröhlinga. Ani nevieme, ako sme ublížili týmto študentom, ktorých môžem nazvať jedine nematurantami. A druhá vec je, že to naozaj taký nízky pud pána ministra Gröhlinga, aby nejakým spôsobom získal na svoju stranu budúcich prvovoličov? Tak kvôli tomu nechcel, aby sa uskutočnili maturitné skúšky?
Druhý minister, o ktorom ste hovorili, pán minister Mičovský, to ste ani nemali dať za príklad, pán poslanec. Taká fluktuácia, ako je na tomto ministerstve, nie je na žiadnom.
Ďalšia vec. Koľko skutočne finančných prostriedkov sa podarilo vybaviť pánovi ministrovi Mičovskému pre pre poľnohospodárov a potravinárov?
Takže veľmi zlý príklad ste vybrali, pán poslanec.

Ja len veľmi krátko. To bola len výberová vzorka z členov vlády Slovenskej republiky, pretože som skutočne už nechcel ťahať čas, lebo by som mohol pokračovať takto každým jedným ministrom.
Pán poslanec, práca vlády a aj toho daného ministra vo svojom rezorte sa posudzuje nie v čase polčasu alebo počas prvej tretiny jeho funkčného obdobia, ale na konci volebného obdobia. A ako iste viete, volebné obdobie trvá 4 roky, takže počkajme si na výsledky, počkajme si na to, ako sa celá situácia vyvinie, a až potom súďme, pretože s týmto sa stretávame všetci, že ste tam rok a ste rok nič neurobili, hoci všetci vieme, že sa tu rok boríme s pandémiou koronavírusu, ku ktorej ste vy ako opoziční poslanci, teraz nemyslím konkrétne vás, ale en bloc celú opozíciu, nepriložili ani jedno polienko.
Čiže toto sú veci, ktoré budeme hodnotiť potom, keď sa volebné obdobie skončí. Vtedy si môžme položiť na stôl karty, vtedy si môžme položiť na stôl to, čo sa urobilo, čo sa neurobilo, a môžme začať vecnú diskusiu o tom, že či toto bola úspešná vláda, alebo nie, a nakoniec to aj tak vyhodnotia občania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som neplánoval sa zapájať, ale prekvapilo ma, ako tu bez hanby počas týchto posledných dní už od piatka v podstate vystupovali poslanci SMER-u a SMEROHLAS-u, ako napr. pán Blaha, Pellegrini, Tomáš alebo aj ďalšie kádre a hovorili o dopadoch ekonomickej krízy a jej zvládaní. A človek by si až myslel, že keby tu nebola vláda Igora Matoviča alebo Eda Hegera, tak napriek pandémii zažívame raj. My už ale vieme, ako táto partaj dokáže zvládať nielen krízu, ale aj dobré časy, a niekedy je dobré pripomenúť si, ako to teda vyzeralo.
V roku 2008 malo Slovensko deficit okolo 2 % HDP a blížila sa hospodárska kríza. Strana SMER a najmä jej predseda Robert Fico zjavne absolútne netušili, čo sa deje. Predseda SMER-u hovoril o výbornej ekonomike, rekordne nízkom deficite, citujúc vyjadrenia z HN klubu, vôbec sa nenapĺňajú slová o tom, že desaťtisíce pracovných miest sú ohrozené, a jeho poslanci takto koncom roka schválili rozpočet, ktorý počítal s deficitom okolo 2 %. Realita v roku 2009: 7 % deficit. To ste sa teda, kolegovia zo súčasnej opozície, teda prerátali. Začiatkom roka 2009 vám to ale celé padlo na hlavu. Druhá vláda Roberta Fica ostala stáť obarená a ľuďom núkala tak maximálne vymeniť si starého favorita za nejakú zľavnenú fabiu prostredníctvom šrotovného. Taký je fakt. Dopad na ľudí bol fatálny. Koncom roka 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, a to dvojnásobne rýchlejšie ako v Európskej únii. Za pár mesiacov, od októbra 2008 do januára 2010 sa nezamestnanosť zvýšila o viac ako 5 % (Ruch v sále a zaznievanie gongu). Zo 7,5 % na takmer 13. Som mladý človek, ale pamätám si, ako to vyzeralo v mestách. Zatvárali sa prevádzky, podnikatelia vracali živnosti. Centrá miest sa pomaly vyľudňovali, nebolo čo míňať. Začiatkom roka 2010 bolo bez práce vyše 350-tisíc ľudí. Medziročne ostalo bez práce viac ako 100-tisíc ľudí.
A ja sa pýtam, kde súdruhovia zo SMER-u urobili chybu? V priepasti z... v priepasti 7 % deficitu ste Slovensko márne ťahali nasledujúcich 10 rokov, pričom nikdy sa vám nepodarilo hospodáriť vyrovnane napriek tomu, že ste to ľuďom dookola sľubovali a ekonomický rast či výber daní vám to doslova ponúkal. Radšej ste plnili vačky sebe a svojim kamarátom a vyzerá to tak, že nielen vlastným oligarchom cez štátne zákazky, ale ako sa ukazuje, tak prostredníctvom zločineckej skupiny.
Zatiaľ čo druhá Ficova vláda investovala do dopadov hospodárskej krízy asi 1,4 % HDP, táto vláda podporila ekonomiku 6 % HDP. Áno, ľudia si zaslúžia poznať pravdu a aj súčasné zvládanie pandémie sa deje za cenu zadlžovania krajiny. Žiaľ, je to tak. Deficit Slovenska sa prepadne približne o 5-6 %, teda podobne ako počas poslednej hospodárskej krízy. Nezamestnanosť sa šplhá na takmer 8 %, čo je o necelé 3 % viac ako pred rokom. Na úradoch práce je 218-tisíc ľudí, takže počet nezamestnaných narástol o 76-tisíc.
Porovnajme si to v absolútnych číslach. Je to oproti kríze z roku 2009 o tretinu menej nezamestnaných napriek tomu, že táto pandémia je najväčšia v novodobej histórii Slovenska.
Na záver sa teda patrí dodať iba toľko, nech si to každý porovná, čo je zložitejšie, a toto je podľa mňa aj pomerne podstatná vec, či zvládať čisto hospodársku krízu, pripraviť niekoľko stimulov s ministrami, ktorých máte v úrade už siedmy alebo ôsmy rok, lebo v roku 2009 bol SMER vo vláde už siedmy rok, alebo zvládať pandémiu, ktorá prináša okrem ťažkých zdravotných dopadov aj hospodársku krízu. Táto vláda musela od prvého dňa svojho nástupu manažovať zdravotníctvo, hranice, rozbité karanténne centrá, nemocnice, zaznelo tu niekoľkokrát, sklady civilnej ochrany a v celej štátnej správe, najmä vo vysokých pozíciách kopa vašich ľudí pripravená kedykoľvek hodiť poleno pod nohy, aby sa akékoľvek opatrenie vlády, aby nezafungovalo a nezabralo.
Všetka česť všetkým ľuďom, ktorí sú vo všetkých úradoch a štátnych inštitúciách apolitickí, ale, žiaľ, medzi tými státisícmi alebo desaťtisícmi ľudí je kopa vašich ľudí, ktorí dostali jasné inštrukcie, aby jednoducho blokovali snahu vlády zvládať pandémiu a aby sa snažili akokoľvek jednoducho zablokovať veci tak, ako nefu... aby nefungovali.
Urobili sa aj chyby, ale v tejto chvíli, keď je pandémia na ústupe, je dôležité sústrediť sa na plán. Plán tejto vlády, programové vyhlásenie, o ktorom tu rokujeme, ktorého hlavným cieľom je boj proti korupcii a plán obnovy Slovenska, teda ktorým zmeníme Slovensko k lepšiemu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, len jedna taká oprava, ja síce nemám dôvod, prečo zastávať poslancov alebo vlády strany SMER, ale v roku 2009 bola prvá vláda Roberta Fica, ktorá vznikla v roku 2006, čiže boli 3 roky vo vláde, nie 7, ako ste vy zle povedali, ale napriek tomu s vami súhlasím v tom, že tá situácia s pandémiou by bola v súčasnosti oveľa iná, keby sme tie dobré ekonomické roky, ktoré sme mali za posledné desaťročie, využili. Bolo by oveľa jednoduchšie zvládnuteľná a môžme to vidieť napríklad aj v Českej republike, ktorá ten dlh dokázala udržať na zvládnuteľnejšej úrovni. My sme sa dostali na úroveň už vlastne pod prvú hranicu tej hrani..., pod prvú hranicu, ktorú nám zadáva zákon o dlhovej brzde. Teda tá východisková situácia naozaj bola veľmi zlá, a keby sme zavedené tie výdavkové stropy, tak ako sme to plánovali už od roku 2012, tak by vláda bola zaviazaná v tých dobrých rokoch šetriť a tým pádom v takýchto ťažkých časoch by sme mohli tie peniaze využiť na jednorazové stimuly, ktoré by pomohli ekonomiku naspäť prehriať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za opravu. V podstate myslím, že máte pravdu. V každom prípade to nemení nič na fakte, že nemusela tá vláda čeliť kríze od prvého dňa fungovania, ale mala 2-3 roky na to, aby jednoducho mala povedzme v riadiacich pozíciách štátu na úroveň povedzme úradov, okresných úradov jednoducho svojich ľudí. Veď koniec koncov vieme, že dokonale spolitizovali štátnu správu až na úroveň riadiacich pracovníkov jednotlivých sekcií. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som aj ja povedal pár myšlienok. Na úvod chcem začať tým, že, priznám sa, že ma zaskočilo to piatkové otvorenie schôdze, lebo počítal som s tým, že po vystúpení predsedu vlády Eduarda Hegera, príde rad na nás poslancov Národnej rady a ministri budú reagovať na naše vystúpenie, ale opak bol pravdou. Ministri to poňali úplne inak, niektorí dokonca teatrálne. Vystupoval jeden po druhom, čím znemožňovali vystúpiť poslancom Národnej rady. Myslím si, že sa to malo udiať inak. Mali si vypočuť nás poslancov a oni reagovať na tieto vystúpenia a ešte navyše to doplniť o nejaké svoje vystúpenia, o nejaké svoje nóvum. Ale tak je to, náš čas prišiel teraz vo večerných hodinách, ale nesťažujem sa, len konštatujem.
Dámy a páni, možno mnohých prekvapím, ale nebudem sa venovať oblasti zahraničnej politiky, ale oblasti kultúry. Dôležitosť kultúry pre túto koalíciu zrejme dokumentuje aj fakt, že sa nachádza až na samotnom konci programového vyhlásenia, a teraz budem citovať: "Vláda Slovenskej republiky zváži systémovú zmenu najmä financovania Matice Slovenskej". No pre mňa je to neprijateľné, ak zváži financovanie, myslím si, že opätovne sa vláda bude snažiť znížiť finančné prostriedky pre Maticu Slovenskú. Tomu vôbec nerozumiem, prečo sa súčasná vláda, najmä ministerstvo kultúry správa k takej dôležitej ustanovizni, ako je Matica Slovenská, tak nepriateľsky. Navyše, keď už im znížili finančné prostriedky. A potom celkom nerozumiem tomu, že sú tu tendencie zo strany OĽANO, aby bol aj aj Csemadok podobne financovaný ako Matica Slovenská. Tomu naozaj nechápem. Matici Slovenskej ideme zobrať a aj Csemadoku ideme pridať. A to nepatrím k tým, ktorí nepodporujú kultúru národnostných menšín. Mám tu pri sebe pána poslanca Gyimesiho a opäť to zopakujem, som poslancom aj Nitrianskeho samosprávneho kraja, pozrite sa na dotácie, aké dávame na oblasť kultúry každoročne aj pre menšinovú kultúru.
Ďalej vláda Slovenskej republiky zároveň vytvorí legislatívne podmienky umožňujúce súkromnému sektoru zvýšiť svoju angažovanosť na podporu kultúry napríklad efektívnym nastavením sponzoringu v kultúre. Opäť nič konkrétne a dokonca si myslím, že keby to vo vláde mysleli vážne, prídu so zákonom o financovanie kultúry, ktorý by sponzoring v kultúre riešil systémovo.
Ďalej som sa dočítal v programovom vyhlásení, že vláda zabezpečí efektívnejšie a intenzívnejšie využívanie národných kultúrnych pamiatok a historických lokalít s dôrazom na popularizáciu tradícií a histórie s prepojením na prezentáciu súčasného umenia a kultúry s cieľom posilniť ich edukatívny potenciál. Úmysel viem pochopiť, ale ako sa dá vysvetliť, že za prvý rok už vláda takmer zničila program obnovy hradov prostredníctvom nezamestnaných. Ministerka síce na poslednú chvíľu našla finančné prostriedky, aby projekt pokračoval, ale už len zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. A na druhej strane tieto finančné prostriedky zobrala svojim inštitúciám a dokonca sú len na rok, už o tom hovoril predrečník pán poslanec Jarjabek. A ja sa pýtam, prečo projekt nepokračuje tak, ako už bolo nastavený za Daniela Krajcera, za Mareka Maďariča aj tu prítomnej Ľubici Laššákovej. Urobila vláda všetko preto, aby projekt mohol pokračovať? Ja o tom pochybujem.
Ďalej sa tu píše, že vláda sa zároveň zaväzuje vyhodnotiť a pripraviť novelu zákona Národnej rady č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, aby sa zamedzilo neodôvodneným zásahom do slobody prejavu a práva na šírenie informácie pod zámienkou ochrany štátneho jazyka. Zopakujem to veľmi jasne, zákon o štátnom jazyku je nastavený dobre, rieši v princípe to, aby sa každý občan Slovenskej republiky v každom kúte Slovenskej republiky vedel dohovoriť, porozumieť, porozumel a dostal sa k informáciám aj v slovenčine nielen aj, to znamená, že používanie iných jazykov tento zákon nezakazuje, len upresňuje kedy popri nich treba použiť jazyk slovenský.
Ďalej som sa dočítal, že vláda zároveň prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický. Už, dámy a páni z vládnej koalície, vy ste to už nasľubovali veľmi veľa, ale výsledky sú úplne iné. Ja si, ja vyberiem len jeden príklad za všetky, ako ste obsadzovali prednostov okresných úradov, hovorili ste o tom, že prebehnú transparentné výberové konanie. A aké prebehli? Urobili ste len interné výberové konania, tu ešte pán poslanec Herák sa pýtal pána poslanca Tomáša, že či sedel v takýchto komisiách. Ako sme mali sedieť v komisiách, ktoré nemali charakter výberovej komisie? A na rozdiel od vás, keď už nám idete vyčítať, ako sme mi obsadzovali prednostov, my sme sa netvárili, že to je nepolitická pozícia, my sme jasne definovali pozíciu prednostov okresných úradov ako politickú pozíciu, ako politickú funkciu, ako predĺženú ruku ministra vnútra.
A čo sa týka tohto návrhu, tak podľa mňa sledujete jeden jediný cieľ - ako sa zbaviť súčasného riaditeľa RTVS pána Rezníka, takže toto odmietam.
Ďalej vláda tiež považuje za potrebné prehodnotiť zavedené kvóty slovenskej hudby v rádiách, predovšetkým vyhodnotiť ich dopad na hudobný priemysel, autorov, interpretov hudby, ako aj na súkromné rozhlasové vysielanie, jeho rôznorodosť a mediálnu pluralitu. Dámy a páni, hádam nemusím pripomínať, že v čase pandémie boli speváci a hudobní interpreti potrestaní tým, že prišli o podstatnú časť svojho príjmu. Prečo ich chceme potrestať druhýkrát? A navyše aj v zahraničí nie sú tieto kvóty niečím novým, aj v iných krajinách v Európskej únii existuje a nie je to niečo neznáme. A podľa mňa sme pomohli, aby v éteri oveľa zaznela pôvodná slovenská hudba.
Tiež mi chýba v programovom vyhlásení vlády tzv. postcovidový odkaz najmä na ochranu a pomoc tým, ktorí posledný rok boli pritlačení na existenčný okraj, s nejakou pomocou na poslednú chvíľu rezort prišiel. Ale čo keď sa pandémia vráti v ďalšej vlne? Preto nejaké riešenie, ak bude opäť pandémia, resp. iná neočakávaná udalosť, by systémovo mohlo byť zahrnuté v programovom vyhlásení vlády.
Dámy a páni, na záver ku kultúre, kultúra by nemala byť nielen na poslednom mieste, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani nie, čo sa týka financovania, a už vôbec by nemala byť na posledných miestach v našom každodennom živote v našej spoločnosti, je žiadúce, aby kultúra mala oveľa dôstojnejšie miesto v našej spoločnosti medzi ľuďmi, pretože pevne verím, že máme jeden jediný cieľ, a to, a by sme sa stali ešte kultúrnejším národom, a nie... alebo aby sme aspoň zastavili tendenciu, ktorá nás približuje skôr k nekultúrnym národom.
Ešte mám chvíľu času, využijem túto možnosť, aj čo sa týka vystúpenia k zahraničnej politike. Dámy a páni, nás netreba poúčať o tom, kam patríme, my vieme a mnohýkrát aj naše kroky k tomu uviedli a uvedomujeme si, že sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únii i Severoatlantickej aliancie, ale to nám, to nevytvára možnosť alebo neoponuje tomu, aby sme mali dobré vzťahy aj s inými krajinami vrátane Ruskej federácie a vrátane Číny.
To, čo nás vždycky zdobilo, bolo dodržiavanie medzinárodného práva. Veľmi rád spomínam dva príklady, neuznali sme Kosovo, neuznali sme Krym, aj preto nás zahraničí vždycky vedeli rešpektovať. V poslednej dobe sa mi však zdá, že túto zahraničnú politiku nerobíme na všetky svetové strany rovnako, a na medzinárodnej scéne aj na Slovensku sa mi zdá, že voči Ruskej federácie dovolené takmer všetko, a to sa mi na zahraničnej politike slovenskej diplomacii nepáči. Pozerajme na to, čo je výhodné pre nás, pre Slovensko, a nie na to, čo je výhodné pre iné krajiny.
Ďakujem za pozornosť.