28. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, dovolím si zareagovať aspoň na zopár z vecí, ktoré zaznievajú z rôznych reakcií a vystúpení nielen v pléne, ale aj v diskusných fórach.
Začnem s jedným z prvých argumentov. Prečo po tridsiatich rokoch? No jednoducho, z prostej príčiny, že teraz je v parlamente zvolená konštelácia poslancov, ktorí nevlečú na svojich nohách červenú guľu komunizmu. Že je to prvýkrát, keď má takýto návrh zákona šancu na to, aby prešiel. Je to neskoro, ale až teraz je čas urobiť to, za čo patrí moja veľká vďaka poslankyni Andrejuvovej, pretože sa dala na riešenie niečoho, čo sme mali riešiť dávno. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Jedna z ďalších pripomienok je, že je to, ako hovorí pán poslanec Blaha, ktorý dnes čerpal veľmi hlboko zo žumpy pri svojich príspevkoch, že je to akt živočíšnej pomsty. No, keď oslobodení väzni koncentrákov sem-tam zavraždili esesmanov, tak by to iste považoval tiež za akt živočíšnej pomsty. Nebola to ži... bola to normálna ľudská pomsta. Keď na kandelábroch v Budapešti v roku ´56 viseli komunisti, nebola to živočíšna pomsta, bola to ľudská pomsta, alebo predtým viseli na šibeniciach iní. A základným pravidlom je, aby sme si uvedomili, že je zásadný rozdiel medzi totalitou a demokraciou. Komunizmus a fašizmus majú k sebe bytostne blízko. Jeden bol založený na triednej nenávisti, druhý na rasovej, ale konečný efekt i milióny mŕtvych sa dajú úspešne porovnávať.
Počujem argument, že berieme bezmocným. Bezmocné boli obete tých ľudí, ktorým berieme. Bezmocná bola doktor Milada Horáková, ktorú nechali dvadsať minút škrtiť sa a dusiť v slučke na šibenici, a nie jej sudkyňa Polednová, ktorá prišla pred súd v deväťdesiatke. Opäť starý človek. Zaujímavé je, že sa nikto nepostavil ani z obhajcov týchto starých ľudí, keď 86-ročný Ladislav Nižňanský z pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy bol v Nemecku zadržaný za svoje zločiny spáchané v Kľaku a Ostrom Grúni. To nám nevadil vek. Tak ako nám nevadí vek chlapa, ktorý v koncentrákoch, Litovec či Lotyš, vraždí ľudí a pred súd prišiel v 82 rokoch. Títo ľudia, ktorí používajú takéto hanebné sofizmy, by možno bránili aj Mengeleho, ak by naňho prišli po 35 rokoch ako na starého človeka, lebo však je, chudák, starý.
Ale ešte niečo je tu zásadné. Viete, aký je rozdiel medzi červenoarmejcom, vojakom Wehrmachtu alebo vojakom akejkoľvek armády a esesmanom, kágebákom a eštebákom? Zásadný. Do tých prvých troch boli ľudia povolávaní a nemali možnosť výberu. Naopak, stať sa pracovníkom gestapa, Sicherheitsdienstu, KGB a ŠtB bola výberová organizácia každá. Tam si sa musel aktívne prihlásiť, aktívne súhlasiť s tým, čo robí železná päsť robotníckej triedy demokratom, kňazom, mníškam, s tým si sa musel stotožniť, teda aktívne si si vybral službu zločinu.
V Rakúsku bol kedysi predsedom Freiheitliche Partei Österreichs Friedrich Peter. O tom sa ukázalo, že bol kuchárom v jednotkách SS. Ale pozor, SS nebol Wehrmacht! Ak si sa chcel stať čo i len kuchárom v SS, musel si sa prihlásiť, uchádzať sa a prejsť previerkou. Ergo si sa aktívne hlásil k zločineckej organizácii. A preto neexistujú také porovnania a tieto patetické reči o nevinných úradníkoch. Je úplne svinstvo vracať sa vždy len k tým "no, trošku problematickým" päťdesiatym rokom. 9. augusta 1986 v Petržalke vykrvácal a nad ním stáli ochrancovia hraníc, ktorí majú dodnes Námestie hraničiarov, čo je čistá perverzia, a počkali, kým dotrhaného psami nechajú tohto 17-ročného východného Nemca bezpečne prísť na kraj smrti, a potom ho zobrali do nemocnice, kde pre ťažkú stratu krve tri roky pred pádom komunizmu zomrel. Teda neboli to žiadne päťdesiate roky. Tie svinstvá sa páchali až do konca, až do poslednej guľky nad riekou Moravou pod Devínom.
Obľúbené reči sú tiež "počúvali rozkazy". No, počúvaním rozkazov omluvím aj náčelníka Osvienčimu, lebo i ten len počúval rozkazy. Lebo rozkaz prišiel z Wannsee, z konferencií, kde sa rozhodlo o konečnom riešení židovskej otázky a odtiaľ prišli rozkazy, takže tí popravení velitelia koncentráku a plynových komôr boli vlastne nevinní, lebo len poslúchali rozkazy.
Jeden z obľúbených argumentov komunistických a nacistických relativistov je to, že každý režim mal svoje zákony. No nepochybne, zákon na ochranu republiky a Norimberské zákony boli zákony. Mali paragrafové znenie, odseky. Chceme tým povedať, že boli v poriadku?
Je výborné, keď sa hovorí o kolektívnej vine. Viete, náš štát, a je to trochu smutné, stojí na princípe etnického čistenia, na princípe kolektívnej viny. Lenže byť eštebákom a byť tým, ktorý robí zlo normálnym ľuďom, je trošku iné, ako narodiť sa ako karpatský Nemec v rodine, ktorá žije na Slovensku 400 rokov. My sme vyhnali karpatských Nemcov a vyhnali Maďarov, ktorí na tej pôde v tých domoch žili generácie. A vyhnali sme mužov, ženy, deti, starcov i starenky. Náš štát stojí na kolektívnej vine a nespomínam si, že by sa komunistickí geroji typu Blaha niekedy hlboko omlúvali karpatským Nemcom, sudetským Nemcom a Maďarom. Pretože s nimi sme naložili len na princípe kolektívnej viny a je to trošku iná kolektívna vina než tá, o ktorej hovorí pán poslanec Susko. Lebo byť dieťaťom štvorročným je trošku iné, ako byť vyšetrovateľom Štátnej bezpečnosti. Takže takto je to s tou kolektívnou vinou a s naším svatým štátom.
Argumenty kolegu Jarjabka o tom, že herci robili propagandu, skutočne veľkolepé porovnanie! Richard Strauss dirigoval olympijskú kantátu pri otvorení olympijských hier v Berlíne ´36. Všetci, ktorí videli veľkolepý film Istvána Szabóa Mefisto s Klaus Maria Brandauerom v hlavnej úlohe, vidia, aké prekérne bolo postavenie umelcov. Ale hádam si kolega Jarjabek nemyslí, že mlátiť vyslúchaných pri výsluchu je to isté ako hrať Hamleta? To snáď nie je to isté?! Takže to je ďalšia ukážka relativizácie. Relativizácie zločinov.
Pokiaľ ide o to, že sa berú ľuďom dôchodky a že je to nefér, vdova po Rolandovi Freislerovi, predsedovi Volksgerichtu, ktorý zahynul na jar ´45 pri tom, ako bola bombardovaná budova Volksgerichtu, ostala po ňom vdova Marion. Vdova Marion sa dožadovala – a dostala – vyrovnávací príspevok k dôchodku vychádzajúci z toho, že jej muž ako vysokopostavený právnik by mal po vojne, keby prežil, primerané zamestnanie a z neho by mal vyšší príjem. V roku 1997 Správny súd v Nemecku zrušil tento nárok v prípade, že sa vypláca osobám, ktoré porušovali právny štát, a osobám, ktoré sa priečili normám ľudskosti. A presne o tomto je Štátna bezpečnosť, gestapo, Sicherheitsdienst aj KGB. (Potlesk.)

Sedem faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na začiatok, pán poslanec, som rád, že ste tak tvrdo odsúdil fašistický režim. Áno, súhlasím s vami, ale ešte som vás ani raz nepočul, na rozdiel odo mňa, že by ste odsúdil fašistický režim, ktorý teraz je momentálne na Ukrajine. Ani od kolegov z koalície. A že tam je, to môžme vidieť. Vidíme pohoršenie židovskej obce, vidíme pohoršenie štátu Izrael, a každý na to kašle. Lebo kým sú proti Rusku, môžu si doma hajlovať, pochodovať, zabíjať tieto divízie, ktoré sú podporované vládou na Ukrajine, koľko chcú. Nevidel som, že by bola výzva z tohto parlamentu, aby sa toto neopakovalo, aby neboli tieto fašistické pochody na Ukrajine. A nemusíme ísť do minulosti, deje sa to teraz. Takže toto mi chýba vo vašom prejave, pán kolega, keď už ste tam bol.
Pani kolegyňa, pán kolega, hovoríte, že ideme odobrať výhody. Súhlasím s vami, ale viete, kedy vám budem veriť? Keď Budaj bude sedieť v base a nie na ministerstve, keď mu tie výhody odoberete, aj keď on to nepocíti. On to nepocíti. Vtedy vám, vážení kolegovia, budem veriť. Keď sa odoberú výhody, keď prestanete ruka v ruke, ako vy hovoríte, s týmto človekom.
Vy hovoríte, že doteraz tu boli vlády len fašistické a zlodejské. (Reakcia z pléna.) Alebo tak, mali červenú guľu, povedali ste tak, mali na nohe červenú guľu. Tak Dzurinda mal na nohe červenú guľu, Radičová, profesorka, mala tú červenú guľu. Ani vtedy si toto nedovolili dať, ani vtedy. A mali tiež väčšinu a boli, a aj vy ste tu v tom období boli. Takže Dzurinda s Radičovou, červená guľa, preto to vtedy nemohlo prísť. Viete, to je také pokrytecké.
Viete, vážení kolegovia, môžme sa o tom hovoriť, dajte návrh na odvolanie Budaja, zoberme mu výhody a potom budete hovoriť, že to myslíte vážne, ale teraz je to len mlátenie prázdnej slamy.

Pán predseda Milan Vetrák.

Vďaka za slovo. No, pán poslanec Osuský naozaj to zhrnul veľmi dobre aj z pohľadu predkladateľov, myslím, že bol jeden z tých, ktorí sa aj aktívnejšie podieľali na tom návrhu zákona.
Stále tu sa snažíte niektorí navodiť dojem, aj pán Osuský to veľmi dobre vyvrátil, že je rozdiel medzi režimom, ktorý je označovaný za demokratický, a režimami, ktoré boli označené za nedemokratické. Niektorí sa snažíte slovičkáriť, že či tu bol komunizmus, socializmus. Ale my hovoríme o komunistickom režime a je tu iný zákon, ktorý bol aj v tomto volebnom období novelizovaný, ktorý jednoznačne odsudzuje komunistický režim. A tak ako aj v týchto súvislostiach povedal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pokiaľ ide o vyrovnanie sa s minulosťou vo vzťahu k nedemokratickým režimom, veď tých z vás, ktorí sa tým trocha zaoberáte, tak ste možno sledovali ten prípad Poľska a ďalších štátov, ktoré sú veľmi podobné tie zákony ako je tento, tak štrasburský súd povedal jednoznačne, že pokiaľ ide o vyrovnanie sa s praktikami a zločinmi v nedemokratických režimoch, tak v takých prípadoch možno uplatňovať aj sankcie, ktoré majú charakter kolektívnej viny, To, že či to bude akceptované aj po tridsiatich rokoch, to tuná asi nikto z nás nevie povedať, to sa dozvieme len vtedy, ak niekto z tých, ktorých sa to dotkne, sa obráti na ten štrasburský súd. Ale nepleťte tu si dojmy s pojmami, jednoducho neobhajujte tých zlodejov a tých, ktorí aktívne, dobrovoľne, ako pán Osuský povedal, vstúpili do tej služby. Veď prečo by mali mať výsluhový dôchodok? Veď ten iný dôchodok im zostane, ale prečo by mali mať bonusy za to, že niekoho mlátili, vraždili a podobne? To je absolútne nemorálne a s tým nikto nemôže predsa súhlasiť.

Pán poslanec Ľuboš Blaha.

Vážený pán poslanec Osuský, ja vám ďakujem za tento hrdinský prejav. Vy ste naozaj úplne tak silný antikomunistický disident, že takých niet, je to úžasné! Akurát tam je taký drobný problém, že takéto prejavy ste nerobili v čase, keď tu ten režim bol. Vy ich robíte teraz, keď vám nič nehrozí. Keď tu ten režim bol, tak ste boli lekárom, poberali ste plat od Československej socialistickej republiky. Tento režim vás považoval za lojálneho, lebo inak by vás asi prenasledoval a robil by vám zle. On vám nič nerobil. Vy ste si robili tam toho mastičkára, ktorého robíte dodnes, a vôbec ten režim vám nevadil v tom čase. Ako je to možné? Však keď ste taký plamenný antikomunista ako to, že ste neboli spolu s Čarnogurským a Mikloškom v nejakých tých kruhoch, prečo ste neboli vo väzení, prečo vás neprenasledovali? Však vy ste boli jeden z tých komunistov de facto. Vy ste boli jeden presne z tých istých ľudí, ktorí fungovali v tých štátnych bezpečnostiach, tých verejných bezpečnostiach, bežní policajti už spomínaní z Detvy, ktorý chytal zlodejov, nemusel byť ani presvedčený komunista, nemusel vôbec nič tomuto veriť, nemusel nikomu robiť zle, jednoducho si robil svoju robotu, aby tu bol poriadok a aby tam neboli zlodeji, aby tam nebola kriminalita. Úplne bežná, toto bola bežná práca policajtov a tých idete trestať. Ale vás, ktorý ste fungovali ako lekár, tiež ste si robili zrejme svoju profesionálnu robotu, trestať nebudeme a prečo? Prečo, pán kolega? Prečo ste vtedy tak nezavýjali voči komunistom, keď ste sa, báli ste sa? Dneska ste najväčší hrdina, keď vám už naozaj reálne nič nehrozí?
A prepáčte, porovnávať esesákov, ktorí vraždili Slovákov niekde v Kľaku, a týchto ľudí porovnávať s týmto bežným policajtom niekde naozaj z malého mestečka v Československu, to hádam nemyslíte vážne! To je také zľahčovanie tých vrážd nacistov. To je dokonca zľahčovanie holokaustu, keď porovnávate gestapákov, nacistov a fašistov, ktorí tu povraždili milióny, 32 miliónov Slovanov, 6 miliónov Židov. Vy to nechápete, že to zľahčujete teraz, všetky tieto obete? To je pľuvanec do tvárí týchto obetí. Že sa nehanbíte, pán kolega, že sa nehanbíte!

Ďalší, pán poslanec Ondrej Ďurica.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nechcem hovoriť nejak zoširoka k tejto téme, pretože tu počúvam názory z jednej, z druhej strany, ale trošku som sa pristavil pri takom výraze, že vyrovnanie sa s minulosťou. To je tak široká téma. A ja sa chcem naozaj opýtať aj predkladateľov a chcem sa spýtať aj poslancov, ktorí tu jednoducho vystúpili doteraz, či si skutočne myslíme alebo sme presvedčení, že ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v tejto chvíli zastupujeme občanov Slovenskej republiky, či občanov dnes toto najviac na Slovensku trápi, pretože ja mám pocit a som presvedčený, že toto ich vôbec, ale vôbec netrápi. Vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou a ešte ďalej a stále ďalej, tá história, to je tak široká téma a my tu s takým oduševnením sa ideme biť za tieto témy, alebo nie my, ale mnohí z vás, že skutočne pochybujem o tom, že keď si dnešný deň alebo dnešný záznam z Národnej rady pozrú občania, tak budú veľmi sklamaní, čo celé hodiny riešili poslanci Národnej rady.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík, nech sa páči.