28. schôdza

Ďakujem. Pán kolega Blaha, najprv jazykové okienko. Nepokulhávame, pokrivkávame po slovensky. Ale tým končím jazykové okienko.
Pokiaľ ide o to relativizovanie všetkého, tak to, samozrejme, potom dostaneme sa do bodu, kde agent A54 Paul Thümmel alebo povedzme doktor Sorge, Richard Sorge je rovnaký zločinec ako povedzme špióni a agenti Reichssicherheitshauptamtu, lebo však špiónovali a každý režim má svoje. No, je hádam trošku rozdiel medzi niekým, kto špiónuje proti nacistom a kto špiónujú za nacistov. U vás sa to, samozrejme, stiera.
Keď vy hovoríte o mafiánskych praktikách. Viete, to je tak, ťažko je hovoriť o Budajovi, keď sa na príslušnom poschodí so zvláštnym vchodom Double Tree by Hilton v Bratislave stretával rezident Štátnej bezpečnosti, istý Široký, s poverencami vašej strany.
A ak budete hovoriť o kolektívnej vine, kolektívna vina by bola vtedy, keby sme zobrali stranícke zoznamy SMER-u a dali do basy všetkých. Ja si myslím, že tam nie sme. Pretože sme v demokracii. A vy dokonca aj tieto sprosté reči môžte viesť úplne bez problémov, pretože viete, že sa vám, hrdinovi, nič nestane. Takže márne sa mňa pýtate na nejaké hrdinstvá.
A pokiaľ vy hovoríte o Davidovej hviezde a červenej hviezde ako o tom istom, tak ja vám poviem jeden lepší prímer. Červená hviezda a hákový kríž, to je to isté. (Potlesk.)

Pán poslanec Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Blaha, kolega Baránik sa bežne vyjadruje ako žalobca, prokurátor a sudca a vždy je verdikt rovnaký pre všetkých, čo majú opačný názor ako on: Zavrieť, zavrieť, zavrieť! To ste povedal veľmi správne. Takže zbytočne sa k tomu aj vracať. Videli sme to v televíznych reláciách, on to nemá problém povedať hocikde.
A druhá vec, keby sa v osemdesiatom deviatom nezmenil politický systém, vážení koaliční poslanci, tak veľa z vás, ktorí tu dneska tak tvrdo bojujete, by ste tvrdo bojovali za tých komunistov. Tvrdo, tvrdo.
A ak vy teraz kývete hlavou, tak ste takí pokrytci, že to až bolí. Tvrdo by ste za nich bojovali. Budaj by vás viedol, ale možno nie, lebo on na to nemal a vtedy musel niekto na čo mať. Ale Ondro Dostál by to dotiahol vysoko z toho zväzáka, verím tomu. A kopu z vás ďalších. Kopu z vás ďalších. Tak skúsme tro... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec. Nevyrušujte ho! Má právo na svoju faktickú poznámku.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Ale viete čo? Právo na svoj názor má aj Jožko Pročko a ja mu rád tých zvyšných 40 sekúnd venujem. Nech sa páči, Jožko, keď máš potrebu stále skákať do reči. Kľudne, poď!

Pán Pročko, výzva! Neprijatá výzva, pán poslanec.
A predseda výboru Vetrák, ďalší s faktickou poznámkou.

Mám pár poznámok k tomu, čo bolo povedané. Ono tá relativizácia tých demokratických a nedemokratických režimov sa dá naozaj len v tejto sále, ale akonáhle sa o tom bude rozhodovať niekde inde a asi sa aj bude inde, tak tam tí, ktorí o tom budú rozhodovať, to budú rozlišovať jednoznačne, o to sa nemusí nikto báť. Čiže aj keď to budete sto razy opakovať, že to budete zrovnávať, alebo že či o desať rokov tu bude nejaký fašizmus, komunizmus, no, to sú také naozaj vymyslené príbehy, ktoré, verme tomu, že naozaj už nikdy nebudú a že také režimy sa opakovať nebudú.
Pokiaľ ide o nejaké nároky na dôchodky, no, otázka je, prečo by vôbec akýkoľvek policajt alebo vojak mal mať nejaký výsluhový dôchodok? No, z istých dôvodov, ale určite nie z tých, že bol príslušníkom ŠtB alebo nieko... a vykonával praktiky, ktoré sú nezlučiteľné s demokratickým režimom. Čiže tam žiadny nárok nie je. Jednoducho ten človek spravil chybu. Chcel sa mať lepšie a spravil chybu a za chybu sa platí. A o tom je aj tento zákon. Za chybu sa platí. Nemá žiadny nárok na to, aby mal bonus za praktiky, ktoré nie sú v súlade s demokratickým režimom. A my im tie ostatné dôchodky necháme, tak ako iným ľuďom. Vôbec nič neberieme bežným policajtom, vojakom ani seniorom, nikomu. Oni majú tie isté nároky ako iní, bežní ľudia. Ale za to, že spravili chybu, tak za to budú platiť. A to neplatia, nebudú platiť len na Slovensku, aj v iných štátoch a štrasburský súd to akceptoval. Takže treba sa s tým jednoducho zmieriť.
A to, že či tu budete vy o pár rokov, tak o tom silne pochybujem.
A pokiaľ ide o tie ďalšie veci a spolupracovníkov, však bol tu lustračný zákon, tak ho navrhnite znova a poďte to riešiť. Poďte riešiť prokurátorov a sudcov, nech sa páči. Máme medzi prvým, druhým čítaním čas.

Ďalší, pán poslanec Dušan Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, dámy a páni, milí predkladatelia, princíp tohto zákona je kádrovanie a posudzovanie viny. Na tom sa hádam dohodneme, však, pani predkladateľka? A kto to bude posudzovať? Ústav pamäti národa. A ľudia v Ústave pamäti národa. Kto bude voliť? Kto bude opodstatnený voliť týchto ľudí? Kto bude rozhodovať o tom, že to budú títo ľudia z Ústavu pamäti národa? A kto bude ten, ktorý bude navrhovať tých, ktorí budú navrhovať tých ľudí v Ústave pamäti národa? Kto to bude? No, určite na základe... a na základe čoho to títo ľudia budú rozhodovať? Na základe nejakých papierov alebo na základe čoho? Na základe ich viny, ktorú budú zase len subjektívne posudzovať, tento áno, tento nie.
Vy sa dostávate do kolotoča, ktorý nebude mať konca, preto lebo, samozrejme, tých, ktorých vy odsúdite, sa budú cítiť ukrivdení a budú sa s vami súdiť. A kto za to bude niesť zodpovednosť? Ja si myslím, že vždy tí, ktorí predložili takýto zákon. Takýto zákon o kádrovaní a o posudzovaní viny. Lebo vy sa tu hráte na to – a netvrdím, že nie v dobrom úmysle – čosi odškodniť, ale to je scestné, toto. Preto lebo toto nemá konca. To je jeden kolotoč, ktorým sa zahltíte a tie súdy budú riešiť prípady, o ktorých vy dnes ani netušíte, do akých dôsledkov sa pôjde a kto bude za všetko a za čo zodpovedný v rámci tých návrhov, ktoré vy budete dávať na posudzovanie viny. To je taká blbosť, toto celé, bez konca, že to nemá obdoby úplne.
Ešte raz, prestaňte kádrovať a vráťte sa z kratšej cesty! To nikam nevedie, toto. Tu neexistuje koniec.

Ďalšia, pani predkladateľka Anna Andrejuvová. Chcem ešte poprosiť, snažte sa naozaj držať toho, aby sme reagovali vždy na predrečníka s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani predkladateľka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja ešte raz zopakujem, možno už asi piatykrát, vy ste ten návrh zákona nečítali. My tam nehovoríme o žiadnej kolektívnej vine, tak, prosím, prečítajte si ho ešte raz. A netýka sa to žiadnych všetkých policajtov a všetkých vojakov, sú tam presne vypísané zložky, ktoré budem čítať v záverečnom slove, keďže ich treba asi zopakovať pre toto plénum, aby ste vedeli, koho sa to týka.
A čo sa týka vety, že prestaňme s tou nenávisťou, pán Blaha, jediný, kto tu o nenávisti hovorí, ste vy. Asi vám je to blízke. (Potlesk.)

Ďalší, pán poslanec Rastislav Jílek.