28. schôdza

Ďakujem. Pán kolega Blaha, najprv jazykové okienko. Nepokulhávame, pokrivkávame po slovensky. Ale tým končím jazykové okienko.
Pokiaľ ide o to relativizovanie všetkého, tak to, samozrejme, potom dostaneme sa do bodu, kde agent A54 Paul Thümmel alebo povedzme doktor Sorge, Richard Sorge je rovnaký zločinec ako povedzme špióni a agenti Reichssicherheitshauptamtu, lebo však špiónovali a každý režim má svoje. No, je hádam trošku rozdiel medzi niekým, kto špiónuje proti nacistom a kto špiónujú za nacistov. U vás sa to, samozrejme, stiera.
Keď vy hovoríte o mafiánskych praktikách. Viete, to je tak, ťažko je hovoriť o Budajovi, keď sa na príslušnom poschodí so zvláštnym vchodom Double Tree by Hilton v Bratislave stretával rezident Štátnej bezpečnosti, istý Široký, s poverencami vašej strany.
A ak budete hovoriť o kolektívnej vine, kolektívna vina by bola vtedy, keby sme zobrali stranícke zoznamy SMER-u a dali do basy všetkých. Ja si myslím, že tam nie sme. Pretože sme v demokracii. A vy dokonca aj tieto sprosté reči môžte viesť úplne bez problémov, pretože viete, že sa vám, hrdinovi, nič nestane. Takže márne sa mňa pýtate na nejaké hrdinstvá.
A pokiaľ vy hovoríte o Davidovej hviezde a červenej hviezde ako o tom istom, tak ja vám poviem jeden lepší prímer. Červená hviezda a hákový kríž, to je to isté. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Blaha, kolega Baránik sa bežne vyjadruje ako žalobca, prokurátor a sudca a vždy je verdikt rovnaký pre všetkých, čo majú opačný názor ako on: Zavrieť, zavrieť, zavrieť! To ste povedal veľmi správne. Takže zbytočne sa k tomu aj vracať. Videli sme to v televíznych reláciách, on to nemá problém povedať hocikde.
A druhá vec, keby sa v osemdesiatom deviatom nezmenil politický systém, vážení koaliční poslanci, tak veľa z vás, ktorí tu dneska tak tvrdo bojujete, by ste tvrdo bojovali za tých komunistov. Tvrdo, tvrdo.
A ak vy teraz kývete hlavou, tak ste takí pokrytci, že to až bolí. Tvrdo by ste za nich bojovali. Budaj by vás viedol, ale možno nie, lebo on na to nemal a vtedy musel niekto na čo mať. Ale Ondro Dostál by to dotiahol vysoko z toho zväzáka, verím tomu. A kopu z vás ďalších. Kopu z vás ďalších. Tak skúsme tro... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec. Nevyrušujte ho! Má právo na svoju faktickú poznámku.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Ale viete čo? Právo na svoj názor má aj Jožko Pročko a ja mu rád tých zvyšných 40 sekúnd venujem. Nech sa páči, Jožko, keď máš potrebu stále skákať do reči. Kľudne, poď!

Mám pár poznámok k tomu, čo bolo povedané. Ono tá relativizácia tých demokratických a nedemokratických režimov sa dá naozaj len v tejto sále, ale akonáhle sa o tom bude rozhodovať niekde inde a asi sa aj bude inde, tak tam tí, ktorí o tom budú rozhodovať, to budú rozlišovať jednoznačne, o to sa nemusí nikto báť. Čiže aj keď to budete sto razy opakovať, že to budete zrovnávať, alebo že či o desať rokov tu bude nejaký fašizmus, komunizmus, no, to sú také naozaj vymyslené príbehy, ktoré, verme tomu, že naozaj už nikdy nebudú a že také režimy sa opakovať nebudú.
Pokiaľ ide o nejaké nároky na dôchodky, no, otázka je, prečo by vôbec akýkoľvek policajt alebo vojak mal mať nejaký výsluhový dôchodok? No, z istých dôvodov, ale určite nie z tých, že bol príslušníkom ŠtB alebo nieko... a vykonával praktiky, ktoré sú nezlučiteľné s demokratickým režimom. Čiže tam žiadny nárok nie je. Jednoducho ten človek spravil chybu. Chcel sa mať lepšie a spravil chybu a za chybu sa platí. A o tom je aj tento zákon. Za chybu sa platí. Nemá žiadny nárok na to, aby mal bonus za praktiky, ktoré nie sú v súlade s demokratickým režimom. A my im tie ostatné dôchodky necháme, tak ako iným ľuďom. Vôbec nič neberieme bežným policajtom, vojakom ani seniorom, nikomu. Oni majú tie isté nároky ako iní, bežní ľudia. Ale za to, že spravili chybu, tak za to budú platiť. A to neplatia, nebudú platiť len na Slovensku, aj v iných štátoch a štrasburský súd to akceptoval. Takže treba sa s tým jednoducho zmieriť.
A to, že či tu budete vy o pár rokov, tak o tom silne pochybujem.
A pokiaľ ide o tie ďalšie veci a spolupracovníkov, však bol tu lustračný zákon, tak ho navrhnite znova a poďte to riešiť. Poďte riešiť prokurátorov a sudcov, nech sa páči. Máme medzi prvým, druhým čítaním čas.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, dámy a páni, milí predkladatelia, princíp tohto zákona je kádrovanie a posudzovanie viny. Na tom sa hádam dohodneme, však, pani predkladateľka? A kto to bude posudzovať? Ústav pamäti národa. A ľudia v Ústave pamäti národa. Kto bude voliť? Kto bude opodstatnený voliť týchto ľudí? Kto bude rozhodovať o tom, že to budú títo ľudia z Ústavu pamäti národa? A kto bude ten, ktorý bude navrhovať tých, ktorí budú navrhovať tých ľudí v Ústave pamäti národa? Kto to bude? No, určite na základe... a na základe čoho to títo ľudia budú rozhodovať? Na základe nejakých papierov alebo na základe čoho? Na základe ich viny, ktorú budú zase len subjektívne posudzovať, tento áno, tento nie.
Vy sa dostávate do kolotoča, ktorý nebude mať konca, preto lebo, samozrejme, tých, ktorých vy odsúdite, sa budú cítiť ukrivdení a budú sa s vami súdiť. A kto za to bude niesť zodpovednosť? Ja si myslím, že vždy tí, ktorí predložili takýto zákon. Takýto zákon o kádrovaní a o posudzovaní viny. Lebo vy sa tu hráte na to – a netvrdím, že nie v dobrom úmysle – čosi odškodniť, ale to je scestné, toto. Preto lebo toto nemá konca. To je jeden kolotoč, ktorým sa zahltíte a tie súdy budú riešiť prípady, o ktorých vy dnes ani netušíte, do akých dôsledkov sa pôjde a kto bude za všetko a za čo zodpovedný v rámci tých návrhov, ktoré vy budete dávať na posudzovanie viny. To je taká blbosť, toto celé, bez konca, že to nemá obdoby úplne.
Ešte raz, prestaňte kádrovať a vráťte sa z kratšej cesty! To nikam nevedie, toto. Tu neexistuje koniec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja ešte raz zopakujem, možno už asi piatykrát, vy ste ten návrh zákona nečítali. My tam nehovoríme o žiadnej kolektívnej vine, tak, prosím, prečítajte si ho ešte raz. A netýka sa to žiadnych všetkých policajtov a všetkých vojakov, sú tam presne vypísané zložky, ktoré budem čítať v záverečnom slove, keďže ich treba asi zopakovať pre toto plénum, aby ste vedeli, koho sa to týka.
A čo sa týka vety, že prestaňme s tou nenávisťou, pán Blaha, jediný, kto tu o nenávisti hovorí, ste vy. Asi vám je to blízke. (Potlesk.)

Pán Blaha, vo svojej reči, v ktorej tak horlivo obhajujete režim komunizmu, ste zabudli uviesť, a teda obhajujete aj činiteľov, ktorí konali zlé veci v rámci tohto systému, tak ste zabudli uviesť, že tu bolo obdobie, kedy bolo spoločenské šikanovanie, zastrašovanie širokých vrstiev spoločnosti a takisto sa vykonávali adresné perzekúcie vybraných jednotlivcov. Tieto metódy systematicky porušovali základné ľudské práva a náboženské slobody. Škála perzekučných opatrení používaných normalizačným režimom voči svojim skutočným aj domnelým odporcom bola nesmierne široká – od zastrašovania, pohovory na pracovisku, vyhrážanie stratou zamestnania či postihmi rodinných príslušníkov cez priamy postih, vyhodenie z práce, znemožnenie deťom študovať, sledovanie a vypočúvanie Štátnou bezpečnosťou až po väzenie a politické procesy. Ak toto a týchto ľudí, ktorí toto priamo vykonávali a podieľali sa na týchto zlých veciach, niekto obhajuje, tak naozaj je to na veľké, veľké zamyslenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo svojej reči ste spomínal tak tuná dookola opakované neoprávnené výhody za prácu v službách socialistického zriadenia. Takto je definovaný tento váš zákon, drahí predkladatelia. Je to veľmi taká hrubá črta, ktorá naozaj ohraničuje široké spektrum obyvateľstva, ktorí vtedy v danom zriadení žili, pracovali a ak by mali byť len na základe tejto krátkej definície perzekvovaní alebo mali by byť im odnímané dôchodky, ako vy rozprávate iné výhody, tak je to dosť takéto povrchné. Radoví pracovníci v závodoch na severovýchode Slovenska, odkiaľ pochádzam, ktorí značnú časť života prežili v tomto zriadení, tvrdia však opak. Mali o niekoľko stoviek viac ako radoví príslušníci Verejnej bezpečnosti či úradníci v zložkách ŠtB, ktorí mi rozprávali podobné veci. Čiže naozaj stojí za veľké zamyslenie, či je vhodné alebo výhodné odobrať niekomu, kto zarábal v danom zriadení menej ako klasický pracovník v obyčajnom pracovnom procese.
Čiže naozaj mi to tu príde ako nejaký začarovaný kruh. Stále opakujeme buď to isté, alebo niečo podobné. Jeden daný stav obhajuje, druhý daný stav nejakým spôsobom zatracuje, ale tak ako povedal pán kolega Jarjabek, je to veľmi nebezpečná cesta. Vráťme sa z nej preč, nezavádzajme tieto veci do praktického nejakého fungovania, pretože úplne rozdeľujeme spoločnosť. Naozaj to nie je, nie je to vhodné.
A porovnávať či zrovnávať socializmus a fašizmus do nejakého jedného celku je čistý blud, čiže žiť v socializme podľa vás bol asi ten najväčší hriech.

Ďakujem, pán podpredseda. Ak by sme mali byť objektívni a spravodliví, tak by sme si museli uvedomiť, že každý ten režim má svoje nastavenie a jednoducho nejakým spôsobom funguje. Takisto tam fungujú či už vojaci, policajti, alebo príslušníci bezpečnostných zložiek. Teraz to nejak kategorizovať alebo posudzovať, s odstupom času otvárať túto tému mi príde maximálne nevhodné. Momentálne je v ozbrojených silách Slovenskej republiky veľká časť profesionálnych vojakov, ktorá nesúhlasí s našou účasťou v NATO a majú s tým veľký problém. Jednoducho každý režim, každá doba má to svoje. A takto by sme to mali posudzovať.
Ďakujem.

Vážený poslanec ..., nechcem k tomuto zákonu vystupovať, len vás prosím, neotvárajte Pandorinu skrinku. Absolvoval som v období 2002 – 2006, kde v roku 2004 prišla zmena dôchodkového systému štyristošesťdesiat jednička a tridsiatka. Absolvoval som asi tridsať rokovaní so sudkyňou Najvyššieho súdu pani Hanzelovou v Bruseli. My máme výsluhové dôchodky, ktoré vyplácame a ktoré by sme nemali vyplácať tak, ako ich vyplácame, ale mali by sme ich vyplácať začať vtedy, keď dovŕši príslušník, či je to vojak, keď dovŕši dôchodkový vek. Tie žaloby, ktoré sme, ktoré stálo Sociálnu poisťovňu asi 70 miliónov, ktoré boli podané, od obdobia pred rokom 2004 som musel potom vyplácať, pretože Najvyšší súd rozhodol na základe toho, čo sme nakoniec uhrali v Bruseli, a Brusel tlačí na nás, aby sme zrušili výsluhové dôchodky a výsluhové dôchodky vyplácali až po dovŕšení dôchodkového veku. Ale máte možnosť znova to otvoriť, nakoniec pomáhal mi vtedy minister zahraničných vecí Kukan, pomáhali mi ľudia, ktorí boli v Bruseli, pretože Brusel nám chcel dať nótu, aby sme proste riešili dôchodky.
Nechcem hovoriť, čo bolo na ministerstve vnútra, tie rokovania, ktoré boli, ktoré boli na ministerstve národnej obrany a proste ten celý cirkus, ktorý vtedy nastal. Neviem si ani predstaviť, pretože tie dôchodky sú nie to, čo vy tu hovoríte, výsluhové, tie boli už postihnuté v roku 2004, ktorý keď sa zmenil, hŕba, dve generácie ľudí tam bolo postihnutých.
Druhá vec, koľko ľudí žije z tých, to sú mladí ľudia, ktorí slúžili ďalej, to je či v SIS-ke, či v polícii, veď od osemdesiateho deviateho je 30 rokov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)