28. schôdza

Pán Blaha, vo svojej reči, v ktorej tak horlivo obhajujete režim komunizmu, ste zabudli uviesť, a teda obhajujete aj činiteľov, ktorí konali zlé veci v rámci tohto systému, tak ste zabudli uviesť, že tu bolo obdobie, kedy bolo spoločenské šikanovanie, zastrašovanie širokých vrstiev spoločnosti a takisto sa vykonávali adresné perzekúcie vybraných jednotlivcov. Tieto metódy systematicky porušovali základné ľudské práva a náboženské slobody. Škála perzekučných opatrení používaných normalizačným režimom voči svojim skutočným aj domnelým odporcom bola nesmierne široká – od zastrašovania, pohovory na pracovisku, vyhrážanie stratou zamestnania či postihmi rodinných príslušníkov cez priamy postih, vyhodenie z práce, znemožnenie deťom študovať, sledovanie a vypočúvanie Štátnou bezpečnosťou až po väzenie a politické procesy. Ak toto a týchto ľudí, ktorí toto priamo vykonávali a podieľali sa na týchto zlých veciach, niekto obhajuje, tak naozaj je to na veľké, veľké zamyslenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo svojej reči ste spomínal tak tuná dookola opakované neoprávnené výhody za prácu v službách socialistického zriadenia. Takto je definovaný tento váš zákon, drahí predkladatelia. Je to veľmi taká hrubá črta, ktorá naozaj ohraničuje široké spektrum obyvateľstva, ktorí vtedy v danom zriadení žili, pracovali a ak by mali byť len na základe tejto krátkej definície perzekvovaní alebo mali by byť im odnímané dôchodky, ako vy rozprávate iné výhody, tak je to dosť takéto povrchné. Radoví pracovníci v závodoch na severovýchode Slovenska, odkiaľ pochádzam, ktorí značnú časť života prežili v tomto zriadení, tvrdia však opak. Mali o niekoľko stoviek viac ako radoví príslušníci Verejnej bezpečnosti či úradníci v zložkách ŠtB, ktorí mi rozprávali podobné veci. Čiže naozaj stojí za veľké zamyslenie, či je vhodné alebo výhodné odobrať niekomu, kto zarábal v danom zriadení menej ako klasický pracovník v obyčajnom pracovnom procese.
Čiže naozaj mi to tu príde ako nejaký začarovaný kruh. Stále opakujeme buď to isté, alebo niečo podobné. Jeden daný stav obhajuje, druhý daný stav nejakým spôsobom zatracuje, ale tak ako povedal pán kolega Jarjabek, je to veľmi nebezpečná cesta. Vráťme sa z nej preč, nezavádzajme tieto veci do praktického nejakého fungovania, pretože úplne rozdeľujeme spoločnosť. Naozaj to nie je, nie je to vhodné.
A porovnávať či zrovnávať socializmus a fašizmus do nejakého jedného celku je čistý blud, čiže žiť v socializme podľa vás bol asi ten najväčší hriech.

Pán poslanec Ondrej Ďurica.

Ďakujem, pán podpredseda. Ak by sme mali byť objektívni a spravodliví, tak by sme si museli uvedomiť, že každý ten režim má svoje nastavenie a jednoducho nejakým spôsobom funguje. Takisto tam fungujú či už vojaci, policajti, alebo príslušníci bezpečnostných zložiek. Teraz to nejak kategorizovať alebo posudzovať, s odstupom času otvárať túto tému mi príde maximálne nevhodné. Momentálne je v ozbrojených silách Slovenskej republiky veľká časť profesionálnych vojakov, ktorá nesúhlasí s našou účasťou v NATO a majú s tým veľký problém. Jednoducho každý režim, každá doba má to svoje. A takto by sme to mali posudzovať.
Ďakujem.

Posledná faktická poznámka, pán poslanec Dušan Muňko.

Vážený poslanec ..., nechcem k tomuto zákonu vystupovať, len vás prosím, neotvárajte Pandorinu skrinku. Absolvoval som v období 2002 – 2006, kde v roku 2004 prišla zmena dôchodkového systému štyristošesťdesiat jednička a tridsiatka. Absolvoval som asi tridsať rokovaní so sudkyňou Najvyššieho súdu pani Hanzelovou v Bruseli. My máme výsluhové dôchodky, ktoré vyplácame a ktoré by sme nemali vyplácať tak, ako ich vyplácame, ale mali by sme ich vyplácať začať vtedy, keď dovŕši príslušník, či je to vojak, keď dovŕši dôchodkový vek. Tie žaloby, ktoré sme, ktoré stálo Sociálnu poisťovňu asi 70 miliónov, ktoré boli podané, od obdobia pred rokom 2004 som musel potom vyplácať, pretože Najvyšší súd rozhodol na základe toho, čo sme nakoniec uhrali v Bruseli, a Brusel tlačí na nás, aby sme zrušili výsluhové dôchodky a výsluhové dôchodky vyplácali až po dovŕšení dôchodkového veku. Ale máte možnosť znova to otvoriť, nakoniec pomáhal mi vtedy minister zahraničných vecí Kukan, pomáhali mi ľudia, ktorí boli v Bruseli, pretože Brusel nám chcel dať nótu, aby sme proste riešili dôchodky.
Nechcem hovoriť, čo bolo na ministerstve vnútra, tie rokovania, ktoré boli, ktoré boli na ministerstve národnej obrany a proste ten celý cirkus, ktorý vtedy nastal. Neviem si ani predstaviť, pretože tie dôchodky sú nie to, čo vy tu hovoríte, výsluhové, tie boli už postihnuté v roku 2004, ktorý keď sa zmenil, hŕba, dve generácie ľudí tam bolo postihnutých.
Druhá vec, koľko ľudí žije z tých, to sú mladí ľudia, ktorí slúžili ďalej, to je či v SIS-ke, či v polícii, veď od osemdesiateho deviateho je 30 rokov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blaha, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pani kolegyne, páni kolegovia, keď tu počúvam všetky tie reči od koaličných poslancov o tých zločineckých režimoch a o tom, akú máme zločineckú minulosť, a stále to národné sebabičovanie, prosím, prestaňme aj s týmto už konečne. Prestaňme s tým národným sebabičovaním! Ako my, naši, naše mamy, naši otcovia sa majú hanbiť za to, že tu po vojne postavili školy, škôlky, cesty, že tu dali ľuďom prácu? Za to, že tu naozaj sa snažili vybudovať lepšiu spoločnosť, za to sa majú hanbiť? To bol zločin? Už s tým konečne prestaňme!
Tak viete, toto bol zločin, ale keď americkí vojaci povraždili tri milióny Vietnamcov, tri milióny Indonézanov, keď tu vyvražďovali Srbov, keď tu vyvražďovali státisíce Latinoameričanov, keď tu ničili Iračanov, to všetko sú ako tie humanitárne bombardovania a to všetko sú tie úžasné skutky skvelej Ameriky! Veď to je tak absurdné, do seba furt kopať, ale keď Amerika niečo spraví, tak to je vždy to dokonalé a úžasné. A viete, ešte aj toho Hitlera stvoril nemecký veľkokapitál a ešte aj s tým Hitlerom americké korporácie veselo obchodovali v čase, keď rástol, v čase, keď chystal vojnu. A potom po vojne tých veľkých nacistov zamestnali v NATO, zamestnali v nemeckom štáte a zamestnali v amerických tajných službách. To sú tí vaši úžasní Američania! Ale hlavne si choďme kopať do komunistov, hlavne si choďme kopať do nás, do našich mám a do našich otcov. To je fantastické!
Pani Andrejuvová, ja vám poviem, čo je nenávisť. Nenávisť je, keď chcete našim starým rodičom a starým mamám, seniorom brať dôchodky. To je číra nenávisť. A keď to idete robiť na základe kolektívnej viny, opakujem, ak by nejaký súd odsúdil človeka, ktorý páchal zlo, nech sa páči, zoberme mu aj slobodu, pokiaľ spáchal zločin. Ale pokiaľ vy na báze kolektívnej viny idete lynčovať našich rodičov, tak je to barbarstvo.

Posledný v rozprave, ktorý sa prihlásil, je pán poslanec Marek Šefčík, ktorému teraz udeľujem slovo. Máme ešte sedem minút a máte desať minút, takže skúste, ja vás nechám tých desať minút. Myslím si, že je všeobecný súhlas, aby ste dokončili svojich desať minút, a potom môžeme hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec.