28. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Šuteková.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, som veľmi rozmýšľala, teda že či sa napíšem pred pánom Sujom, alebo po, a vidím, že som urobila správne, lebo by som chcela vrátiť túto debatu vlastne smerom k tej petícii.
Petícia sa volá Za zachovanie organizovaného poľovníctva a poľovníctvo má zmysel. Ja nie som poľovník, neviem strieľať, nemám ani zbraň a... ale príde mi, tak ako som to povedala aj tej petícii, ktorá tu bola, Za klímu, ktorá je teraz, že ja vítam každý druh tej občianskej, v tomto prípade poľovníckej aktivity preto, aby sa začalo o problémoch hovoriť aj na pôde parlamentu a takisto možno aj v novom zákone, ktorý sa vlastne v tomto smere pripravuje.
Uvedomujem si jednu vec, že bez poľovníkov, a to povedal pán kolega Suja veľmi pekne v svojej reči, by sa v našich lesoch a našich poliach a lúkach ťažko žilo. Mne sa veľmi páčila myšlienka, ktorú povedal, že poľovník je v prvom rade ochranár, a ten, ktorý jednoducho by sa mal o tieto veci starať.
A práve preto, že nie som poľovník, naozaj som absolvovala veľmi veľa odborných stretnutí, sedení s poľovníkmi, pýtala som sa ich, ako to vidia, aké sú ich problémy. Aj u nás v strane ZA ĽUDÍ máme veľmi silnú skupinu aktívnych poľovníkov, ktorí sa angažujú v tejto problematike, a toto je tá podstata, ktorú my by sme sa všetci mali pýtať. Myslím, že aj na výbore sme sa zhodli, že tu nejdeme rozprávať o politike. O tom či SMER, komora a neviem čo. To vôbec nie je podstatné. Podstatné sú problémy poľovníkov.
Čiže ja vítam tento priestor na to a možno všetky tie sedenia s tými poľovníkmi, kde ja som sa pýtala, že aké sú vlastne vaše problémy, že čo chcete riešiť. Povedzme si o tom, že, že ako by sa malo podporiť poľovníctvo. Keď my chceme, aby ste boli ochrancovia našej zveri, keď my chceme, aby ste naozaj robili reguláciu zveri, lebo naozaj nám zver behá po mestských častiach, ja to zažívam takisto u nás v Žiline. My si nevieme dať problém s diviakmi na sídlisku Hájik. Každý deň prechádzky cez prechody pre chodcov, každý deň rozvrátené koše. Tak keď chceme, aby oni boli našou pomocou, tak vytvorme im aj podmienky, aby sa im lepšie fungovalo a aby, aby mohli pracovať tak, ako si predstavujú.
Keď som sa pýtala na tie problémy, ktoré sú, viete, že, a dajme preč tú politiku, samozrejme, sa musí... alebo takto ešte že, prvé, čo mi povedali, je, že v tej petícii čo ich trošku vyrušovalo, je to, že petícia nepriamo podsúva, že tu chce niekto zničiť organizované poľovníctvo, čo vôbec nie je pravda. Čo vôbec nie je pravda, pretože každý jeden z nás si uvedomuje, takisto aj pán minister si uvedomuje, že bez toho sa fungovať nedá. Čiže toto mi trošku tam prekážalo, že ako keby sme vytvárali dojem, že tu niekto chce tieto veci zrušiť. Nie je to pravda, určite nie zrušiť. Môžme sa baviť maximálne o nejakej reforme, o nejakej transformácii, ktorá môže prebehnúť.
A vždycky sa o tom začne hovoriť preto, lebo sa reflektuje nejaký problém. A ten problém je Slovenský poľovnícky zväz, Slovenská poľovnícka komora, tí istí ľudia vo vedení, tí istí ľudia vo vedení. Peniaze v komore – teraz už to zákon rieši, predtým nebol – netransparentné. Nevieme, čo sa s nimi robí poriadne. Budeme to riešiť asi aj pozmeňovacím zákonom.
Čiže toto sú problémy, na ktoré ma upozorňovali poľovníci. Ak chceme mať jednotnú organizáciu a ja netvrdím, že ju netreba v tejto chvíli, tak potom ale nech je to organizácia, ktorá je silná, ktorá tých poľovníkov zastupuje tak, ako si to chcú predstaviť, ako to potrebujú, ktorá jednoducho posilňuje ich kompetencie a ktorá je a ktorá transparentne hospodári a ktorá je demokratická.
Druhý problém, ktorý trápil poľovníkov, o ktorom mi rozprávali, je, že, že v tomto smere, ako je nastavená komora, tak povinné členstvo pre nich je naozaj problém, lebo potom nevidia jeho zmysel. Ak to bude nastavené inak, potom sa o tom kľudne bavme. Platiť za revíry podľa bonity a tabuliek, ktoré sú na to predpísané, toto im robí problém. A tam sa oni pýtajú, že prečo to takto má byť nastavené.
Poľovníci mi hovorili, že sú medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane im hovoria, strieľajte, strieľajte, strieľajte, lebo je premnožené, a na druhej strane im hovoria, že nestrieľajte, nestrieľajte, nestrieľajte, lebo ekológia, lebo ochrana prírody. Toto je ich reálny problém. Toto treba, aby sme riešili. Ich reálnym problémom je prideľovanie revírov. O tomto sa tu tiež dneska hovorilo už, spomenulo sa, ktoré často pokladajú za netransparentné, kde sa dá manipulovať s kritériami tak, aby ten revír nakoniec naozaj dostal ten, ktorý ho má vybavený.
Ich problémom je to, možno ten spoločenský status, že my sme, my sme si z poľovníkov urobili, a to sa musí objektívne povedať, že to tak aj je, že to sú papaláši, ktorí si za drahé peniaze kupujú lovenky a strieľajú si v bohatých revíroch. Ale sú tu predsa tí druhí a tí najpodstatnejší, ktorí, ktorí vlastne dostávajú potom túto, dehonestujúci prívlastok a týchto musíme podporiť. To sú naozaj ľudia, ktorí celý život sa venujú ochrane a ktorí, ktorí žijú s tou prírodou, ktorí žijú s tou zverou a ktorí sú pravými poľovníkmi v tom pravom slova zmysle.
Poľovníkov trápi to, že im stále chodia autá do lesa, hej, ako nastaviť tieto podmienky. Ako nastaviť to, aby, aby vlastne tá, tá zver aj v tomto smere netrpela. Toto sú reálne problémy, a ktoré týchto poľovníkov trápia. Je ich určite ešte veľa. Ja nemám tu teraz priestor na to, aby sme sa tým všetkým venovali a vymenovávali ich. Ja som ich naozaj len zjednodušila do takých, do takých, do takých pár bodov a súhlasím aj s kolegami predrečníkmi, ktorí tu boli, že toto je odborná debata už potom. Toto už je na odborné skupiny, toto je na odborné sedenia a toto je aj o tom, aby sme sa všetci aktívne zapojili do toho nového pripraveného zákona, a do vecí, ktoré sa teda týmto chcú upravovať. Tam sa bavme o tom, akým spôsobom budú veci nastavené a akým spôsobom budú veci fungovať.
Čiže na záver iba chcem povedať to, že ja naozaj podporujem každú jednu dobrú aktivitu poľovníkov. Aj to, že to prišlo, hoci som povedala aj svoju výhradu k tej petícii, ale že môžme o tom sa vôbec baviť a že môžme začať riešiť problémy poľovníkov na Slovensku, ktoré ich skutočne trápia.
Ďakujem.

Päť faktických poznámok na vystúpenie pani poslankyne.
Pán poslanec Suja ako prvý.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ďakujem za vaše vystúpenie ako neodborníčky, preto si vážim, že ste aj tak vystúpili. Poviem vám veci, v ktorých ste nemali pravdu, ale v dobrom, aby ste vedeli tým poľovníkom vysvetliť, s ktorými ste boli.
Nie je pravda, že sa peniaze nekontrolujú. Posiela sa pravidelne ročné vyúčtovanie a Finančná správa, ako to zaznelo na výbore, a tam je do detailov presne určené, na čo sú, takže keby sa niektorí poľovníci venovali aj, dá sa povedať, byrokracii, ľudovo povedané, a nielen strieľaniu po hore, tak by vedeli, že táto výročná správa sa za komoru vydáva.
Ďalej nie je pravda, čo vám hovorili, že komora má na starosti prideľovanie revírov, bonitu revírov a ich ohodnocovanie. To nemá s komorou nič, pani kolegyňa, spoločné. Môžte im to vysvetliť, na to komora nemá žiaden dosah. Ani na prideľovanie revírov, ani na dražbu revírov.
Čo ste veľmi správne povedali, áno, korupčné správanie pri prideľovaní revírov, rôzne protekcie, samozrejme, zasa len za peniaze. Áno, to tu bolo, je, toto treba odstrániť, ale toto nemá s komorou nič spoločné. Že tam dochádzalo k takémuto konaniu, to si nebuďme, nenahovárajme, to je pravda, ale na to je polícia, aby konala a nie my.
Autá v lese sú teraz už obmedzené. Veľakrát je zákaz, že tam môžu ísť len tí, čo sú tam majitelia alebo lesní hospodári, prípadne poľovníci, lesná stráž a ľudia s oprávnením. Skoro všade sú už značky, kde zakazujú normálne ísť autom do lesa. Takže to je, neviem, o aký príklad sa konkrétne jedná. Neviem sa presne k tomu vyjadriť.
A ešte jedna vec. Chceme hovoriť, aby štát nahradil komoru. Komora má členov, ktorí sú znalí miestnych pomerov. Páni a dámy, znalí miestnych pomerov. Nikdy žiaden úradník z okresného mesta bývalého, ako je Zvolen, ak by to tam bolo, alebo v Bystrici, nebude vedieť čo je v Hornom Tisovníku, lebo ak stade priamo nie je, lebo nie je znalý miestnych pomerov. A tie organizácie poľovné sú všade rozdelené, majú svoje zastúpenie a vždy sú to členovia stade. Tí poznajú miestne pomery.
To sme, odstráňme, čo je zlé, a čo je dobré, nahajme.

Pani poslankyňa Pleštinská.