28. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. júna 2021.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, dlhodobo na Slovensku počúvame o tom, ako je potrebné zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov, ktorí pri výkone svojich funkcií vo verejnej moci častokrát spôsobujú obyvateľom Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami naozaj nemalé škody. Situácia, v ktorej sa Slovenská republika nachádza a po všetkých tých opatreniach, ktoré prijala táto vláda, ukázala na akútnu potrebu prijatia takejto novely zákona a rozhodli sme sa, že chceme hmotnú zodpovednosť politikov a vysokých štátnych úradníkov zakomponovať priamo do Ústavy Slovenskej republiky po vzore Fínska. Vo Fínsku to takto funguje, majú to priamo v ústave, aby žiadna garnitúra, ktorá príde po tej, ktorá... aby žiadna garnitúra... ďakujem, že ma necháte hovoriť, ... aby žiadna garnitúra skrátka nemohla len tak jednoducho prísť a hmotnú zodpovednosť politikov si odstrániť a tým pádom sa rozhodnúť kšeftovať, rozkrádať verejný majetok a tak ďalej a tak ďalej.
Na Slovensku máme príklad úplného, zásadného plytvania a porušovania právomocí verejného činiteľa, ktorým sú vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva vedený pánom Mikasom prijal na Slovensku v roku 2020 niekoľko zásadných vyhlášok, ktorými obmedzil ľudské práva a slobody miliónov obyvateľov Slovenskej republiky. Tento úrad prijal vyhlášky, ktoré neboli dostatočne odôvodnené a ktoré nemal vo svojej kompetenčnej pôsobnosti, a teda ich nemohol vyhlásiť, a spôsobil nimi zavretie obrovského množstva podnikov, spôsobil nimi krach obrovského množstva podnikateľov a strádanie desaťtisícov rodín na Slovensku.
Pán Mikas bol konfrontovaný generálnym prokurátorom, ešte vtedy Čižnárom, že vyhlášky jeho úradu nie sú v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, že nemá kompetenciu na to, aby tieto vyhlášky mohol vydávať. A Národná rada túto skutočnosť dosvedčila, keď vzápätí prišla a musela schvaľovať zmenu zákona o bezpečnosti štátu a zákona o ochrane verejného zdravia len preto, aby tieto kompetencie Mikasovi dodatočne dala. To znamená, potvrdila a spečatila skutočnosť, že pán Mikas vydával vyhlášky, ktorými zruinoval tisíce rodín na Slovensku, zruinoval celé podnikania, zruinoval ľudské životy a pripravil Slovenskej republike, samosprávam, obyvateľom, podnikateľom obrovské škody, a robil to všetko v rozpore so zákonmi.
Ak by v tej dobe bola v ústave zavedená veta, ktorú my navrhujeme, že každý z týchto ľudí je zodpovedný za škodu, ktorá vznikne ich nezákonným alebo nesprávnym úradným postupom, tak by pán Mikas musel všetky tieto škody následne ľuďom, ktorých zruinoval, preplatiť. A to je jedno, či ide o reštaurácie, či ide o fitnescentrá, či ide o podniky, ako sú wellness, hotely a tak ďalej, penzióny, ktorým boli zatvárané alebo ktorým bolo prikazované, že nemôžu podnikať v rozpore s tým, že by tu bola nejaká zásadná situácia, ktorá by oprávňovala tieto skutočnosti, pretože dáta týmto ľuďom poskytované neboli, štúdie neboli vykonávané, žiadne trasovanie a zmysluplné dokazovanie, kde k čomu došlo, taktiež vykonávané nebolo a zakazovalo sa to len tak halabala. Dnes sa povedalo, zatvoríme fitnescentrá, zajtra sa povedalo, zatvoríme reštaurácie, pozajtra sa zatvorili hotely. A prečo? No, lebo to takto vychádza, že by to mohlo dobre byť. A keď sa pýtali Mikasa, na základe čoho zatvoril fitnescentrá, kde má nejaké dôkazy o tom, že ľudia umierajú na základe toho, že sa nakazili vo fitnescentrách, tak citoval nejakú štúdiu mesiace dozadu pred týmto rozhodnutím z Južnej Kórey. To znamená, že na Slovensku žiadne dáta, ktoré by ich oprávňovali k takémuto kroku, nemali a aj napriek tomu vedome, uvedomujúc si, že tým ruinujú celé toto podnikanie a spôsobujú obrovské, devastačné škody na životoch a majetkoch týchto ľudí, to vykonali. Vykonali to a o nejakom odškodnení, ktoré je hádam na poslednom mieste v celej Európskej únii, v rámci Slovenskej republiky v pomere percent k HDP, o ktorom Igor Matovič systematicky opakovane klamal, sa už vyjadrovať, podľa môjho názoru, netreba.
Lenže pán Mikas sa nepoučil. Opätovne vydával vyhlášky aj v rozpore s novým, už vtedy prijatým zákonom a ďalší novozvolený generálny prokurátor ho opäť upozornil, že jeho vyhlášky a výnimky jeho úradom poskytované konkrétnym ľuďom, ktoré diskriminujú všetkých ostatných na Slovensku, sú zase v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. Tento človek v prípade platného zákona o hmotnej zodpovednosti politikov a vysokých štátnych úradníkov by musel za všetky tieto škody zodpovedať. A, vážené dámy, vážení páni, to nie je nič zlé, lebo ak som vo výkone verejnej moci a poviem, ty nebudeš podnikať, ty nebudeš zarábať peniaze, a budem konkrétnym ľuďom určovať podmienky, na základe ktorých môžu zarábať peniaze, a následne im takýmto rozhodnutím potenciálne ničiť ich život a spôsobovať stratu ich príjmov, tak musím byť za nezákonný postup alebo nesprávny úradný postup aj hmotne a trestnoprávne zodpovedný. Veď to je úplne legitímna požiadavka.
A v OĽANO mu musíte rozumieť úplne najlepšie, pretože vy ste toto mali ako ťahák vášho volebného programu. Celý čas sme počúvali od Igora Matoviča, aj keď som tu bol opozičný poslanec, že potrebujeme na Slovensku zaviesť skutočne efektívnu hmotnú zodpovednosť politikov. Nie to, čo je teraz napísané v zákone o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Tam je totiž napísané, áno, že keď nejaký úradník alebo nejaký politik, nejaký minister spôsobí škodu, tak ten poškodený si to vymáha od štátu, následne štát si to vymáha od konkrétnych inštitúcií, ja neviem, kraja, mesta, obce, úradu, ministerstva a toto ministerstvo, úrad, kraj a tak ďalej si to následne vymáha od konkrétneho človeka, ktorý je za toto zodpovedný. Lenže ak to tento človek urobil z nedbanlivosti, čo, samozrejme, nikto neurobil úmyselne na Slovensku, kto sa k tomu prizná, tak ak to urobil z nedbanlivosti, to najhoršie, čo mu hrozí, je, že musí uhradiť škodu do výšky troch svojich mesačných platov. Čiže podľa legislatívy súčasnej aj preto je Mikas taký vysmiaty, aj keby musel odškodňovať týchto obyvateľov, tak on to, samozrejme, urobil z nedbanlivosti a to najhoršie, čo mu za to všetko hrozí, je strata troch mesačných platov. Taký je súčasný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. A toto je, samozrejme, potrebné novelizovať taktiež aj v spojitosti s týmto našim návrhom na zmenu ústavy.
A prečo to dávame do ústavy? Úplne z jednoduchého dôvodu. Nielen preto, že v niektorých európskych štátoch to už tak majú, ale práve preto, že zmeniť zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je síce jednoduché, ale na to, aby Národná rada opätovne potom zmenila tento zákon a zase to nastavila tak, aby konkrétny politik alebo vysoký úradník mohol ručiť za škodu spôsobenú pri výkone jeho moci maximálne do výšky troch platov alebo možno ešte jemnejšiu podmienku si tam dať, tak na to stačí naozaj len nadpolovičná väčšina prítomných poslancov uznášaniaschopnej Národnej rady a to je veľmi slabé. Lenže ak to zakomponuje do ústavy, ak bude priamo v ústave napísaná hmotná zodpovednosť politikov a vysokých úradníkov, no, tak to už žiadna garnitúra potom len tak jednoducho zmeniť nemôže a bude sa jednať o veľmi závažnú a zodpovednú politickú tému na to, aby si ktorýkoľvek politik dokázal hľadať dôveru pre to, aby menil ústavu v takejto závažnej veci. Pretože ktorý politik by menil ústavu v texte, kde je zodpovedný za škody, ktoré spôsobí pri výkone svojej moci? No len ten, ktorý chce klamať, kradnúť a podvádzať. A do toho sa pred verejnosťou hádam nikto nepustí. A z tohto dôvodu je to úplne správny a legitímny návrh, ktorý by v ústave zakomponovaný byť mal.
Nehovorím, ako som to spomínal, bude potrebné potom novelizovať aj ten citovaný zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, ale toto je taký ten prvý zásadný krok. A urobili sme to preto, navrhli sme to preto, pretože od OĽANO počúvame už od volieb, ako tu bude nejaký zákon o hmotnej zodpovednosti politikov. Potom poslali Joža Pročka do debaty v Smečku a dozvedeli sme sa všeličo možné, ale o tom zákone nič, tak sme si povedali, že už to nemá skrátka zmysel čakať. Nemá zmysel čakať, ale treba poukázať na to, či to títo ľudia myslia vážne, alebo je to také farizejstvo, či je to taká dvojtvárnosť. Či naozaj chcú, aby na Slovensku platila hmotná a trestnoprávna zodpovednosť politikov a úradníkov vo výkone verejnej moci, alebo to boli len marketingové politické heslá pred voľbami, ktoré sa po vstupe do vládnej koalície veľmi rýchlo rozplynuli.
A musíme o tom hovoriť čoraz častejšie, musíme o tom hovoriť čoraz hlasnejšie, pretože situácia, v ktorej sa nachádzame, a ten stav, ktorý spôsobili vaše vládne rozhodnutia a rozhodnutia vašich nominantov a ľudí, ktorí na slovo počúvajú Igora Matoviča, je na Slovensku katastrofálny. Nebudem sa opakovať o tých tisícoch zničených rodín, o tom zničenom podnikaní, o tých ľuďoch bez príjmu, o tých ľuďoch, ktorí spáchali sociálne samovraždy, ale je potrebné na to myslieť vždy, keď budete prijímať ďalší a ďalší zákon, ktorý bude dávať tejto vláde kompetencie na to, aby mohla ľuďom obmedzovať ich ústavné práva, aby mohla ľuďom obmedzovať ich život a normálne, bežné každodenné fungovanie.
Čiže s týmto návrhom zákona, s touto novelou ústavy podľa môjho názoru nemôže mať problém nikto, kto si úprimne praje, aby politici prestali kradnúť, a kto si praje, aby politici a úradníci zodpovedali za to, čo vo výkone verejnej moci urobia. Nejde o to, že by teraz sme chceli trestať politikov a úradníkov úplne za všetko, ale pri jasne definovanom nezákonnom alebo nesprávnom úradnom postupe, ktoré definície sú vo všetkých zákonoch, pri tomto skrátka politik alebo úradník musí za tieto svoje rozhodnutia zodpovedať. To je úplne celé. Preto budem veľmi rád a ďakujem za podporu tejto našej novely ústavy.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem Milanovi Mazurekovi, môjmu kolegovi z hnutia REPUBLIKA, ktorý veľmi trefne pomenoval problémy, ktoré tu máme pre absenciu tohto zákona.
Viete, vážený kolegovia, kolegyne, za tieto škody, ktoré momentálne sa napáchali, sú zodpovední súčasní politici, ktorí sú vo vláde. A, samozrejme, nehovorme, že sa aj predtým takéto škody nepáchali, ale vy, vážení kolegovia, ste to mali v programovom vyhlásení vlády. A nielen naši vládni činitelia, lebo tí by nedokázali nič bez podpory 93 alebo 95 koaličných poslancov. To znamená, že, vážení kolegovia, ste spoluvinníci za to, že tento zákon tu ešte nie je. Si myslím, že nebudete mať problém ho podporiť, lebo za to všetko, čo sa rozkradlo za ten rok vašej vlády a čo ešte rozkradnete do predčasných volieb, vy nemôžete, za to môže Fico. Takže kľudne tento zákon môžte schváliť. Vy nie ste za to zodpovední, ako vždy za to môže Fico, takže na vašom mieste bezproblémovo by som za tento zákon zahlasoval.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pre predkladateľov tohto návrhu zákona, tejto zmeny ústavy je úplne neprijateľné, aby za škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej správy, či už je to vláda, či už je to parlament, či už je to Najvyšší kontrolný úrad, alebo nikým nevolená osoba, akou je hlavný hygienik, zodpovedali občania Slovenskej republiky, ktorí sú takýmito nezákonnými rozhodnutiami najviac postihovaní a tieto nezákonné opatrenia na nich dopadajú úplne najviac. Za tieto škody spôsobené týmito rozhodnutiami vydanými v mene Slovenskej republiky musí byť zodpovedná osoba alebo kolektívny orgán – vláda, parlament, rôzne vládne inštitúcie, rôzna štátna správa, a nie občania. Čiže tak ako v rozprave povedal Milan Mazurek, ideme podľa vzoru Fínska, ktoré, si dovolím povedať, je naozaj výstavnou skriňou v rámci ústavnosti a demokracie.
Takže apelujem najmä na poslancov vládneho hnutia OĽANO, ktoré sa hrdí tým, že je hnutie protikorupčné, hnutie, ktoré vždy bojovalo a chce bojovať proti korupcii, proti rozkrádaniu. Toto je krásny príklad, ako môžu podporiť jeden úžasný zákon, ktorý bude meniť Ústavu Slovenskej republiky. Hmotná zodpovednosť politikov. Bez výhovoriek, bez nejakého politického trička, jednoducho ideme bojovať spoločne za veľmi úžasnú vec.
Rok už tuná počúvame najmä z úst bývalého premiéra Igora Matoviča, ako on ide presadzovať hmotnú zodpovednosť politikov. Ale ja sa pýtam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kde je tá hmotná zodpovednosť politikov, keď tento zákon bola jeho priorita a do dnešného dňa nebol predložený v pléne Národnej rady Slovenskej republiky?