28. schôdza

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 513. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 529 z 19. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna tohto roku a v gestorskom výbore do 14. júna.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Eduard Kočiš. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, máme pred sebou návrh skupiny poslancov hnutia HLAS ohľadne kompenzácie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia občanov so znevýhodnením. Tento návrh zákona vnímam ako veľmi dobrý, veľmi kvalitne spracovaný a najmä riešiaci nedostatočné ohodnotenie samotných asistentov, ako aj samotných opatrovateľov ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, či už sa jedná o postihnutie, ktoré je fyzické, či už je postihnutie psychické, teda duševné, alebo ide o klientov alebo osoby s kombinovaným druhom postihnutia.
Ako človek, ktorý sa naozaj celý život profesijne venoval tejto oblasti, môžem povedať, že byť asistentom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neberiem ako zamestnanie, ale beriem to jednoducho ako nejaké poslanie a je to naozaj veľmi záslužná činnosť, ktorá nebola nikdy adekvátne zaplatená, ale tak ako už v iných predošlých debatách bolo často spomínané, chýbajúce prostriedky a slabo dofinancované ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je značne podfinancované, čo sa týka sociálnej oblasti, a to trvá dlhé roky.
Príspevok na opatrovanie vnímam ako dosť nízky a dosť úbohý. Pretože ak si vezmeme do úvahy, že rodič dieťaťa, nech má koľkokoľvek rokov, je na úrovni, niekedy aj v štyridsiatich rokoch, na úrovni päťročného dieťaťa, je, dostáva za celodennú starostlivosť alebo celodenné opatrovanie, ktoré trvá sedem dní v týždni, 30 dní v mesiaci a 365 dní v roku, je strašne zle ohodnotené a je to naozaj také, také smiešne. Pretože na území Slovenskej republiky žije značná skupina obyvateľov, ktorí sú odkázaní na toto opatrovanie z radov svojich najbližších príbuzných a títo príbuzní to robia častokrát na úkor toho, že obetujú zamestnanie, aby boli s tým svojím dieťaťom a neboli donútení dať svoje vlastné dieťa do domova sociálnej starostlivosti, či už na celoročný pobyt, alebo na nejakú týždennú formu. Jednoducho chcú sa o tohto svojho člena domácnosti starať. A zároveň štát by mal vytvárať adekvátne podmienky, aby aspoň sčasti kompenzoval výpadok príjmu týchto rodičov alebo príbuzných tohto nášho spoluobčana.
Takže z tohto vyplýva jedno, že zo strany predkladateľov je snaha navýšenia príspevku na opatrovanie aspoň na výšku minimálnej mzdy chvályhodná, ale nikdy ju nebudem považovať za adekvátnu.
Čo sa týka príspevku na osobnú asistenciu, je to tiež veľmi závažný a záludný problém, ktorý, s ktorým sa vlastne boria osobní asistenti týchto klientov. Častokrát ide o osoby s ťažkým mentálnym a s ťažkým fyzickým postihnutím a práca s týmito klientmi je veľmi náročná, vyčerpávajúca, preto každý jeden asistent si zaslúži náš obdiv, našu úctu, ale aj patričné finančné ohodnotenie. Veľmi kvitujem pánov predkladateľov, že sa snažia odvíjať túto minimálnu mzdu pri asistencii z, myslím, že 1,4-násobku minimálnej mzdy hodinovej sadzby. Čiže ja by som sa vedel baviť aj o vyššej sadzbe, no, ale hovorím, vždy sme limitovaní nejakými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu.
A vždy budem tvrdiť, že každá jedna vláda mohla a vedela spraviť pre hendikepovaných spoluobčanov vždy viac. Niektoré urobili viac, niektoré urobili menej. Boli tuná však aj vlády, ktoré neurobili naozaj nič. Takže častokrát počúvam z koaličných lavíc, že tie strašné bývalé vlády SMER-u za 12 rokov neurobili nič. S tým nemôžem nikdy súhlasiť, pretože naozaj v tejto oblasti sa pohybujem dlhé roky a môžem povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nechcem tuná chváliť pána ministra Richtera, ale komu česť, tomu česť, naozaj sa v tejto problematike orientovali veľmi kvalitne a pripravili množstvo kvalitných kompenzačných zákonov. Čiže naozaj tieto útoky, ktoré tuná nedávno zaznievali, nepovažujem za príliš šťastné.
Ale v konečnom dôsledku za hnutie REPUBLIKA a za mojich kolegov môžem povedať, že tento návrh zákona určite posunieme do druhého čítania, pretože ho považujem za koncepčný a za správny. Keďže nemôžme donekonečna čakať na nejaké reformy zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako nám tuná sľuboval pán minister Krajniak, skupina poslancov okolo pána Pellegriniho sa tejto iniciatívy chytila, predložili svoj vlastný návrh zákona a tí, ktorí naozaj máme sociálne cítenie, nepozeráme sa na farbu politického trička, ale naozaj musíme sledovať ten dobrý zámer, ktorý je naozaj úplne apolitický, ide len o naozaj zlepšenie finančného stavu opatrovateľov, opatrovníkov a osobných asistentov.
Takže, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, milí kolegovia, ja vás veľmi pekne žiadam o podporu tohto zákona, pretože naozaj každý jeden silnejší jedinec by mal chrániť a brániť toho slabšieho a v tejto dobe tých slabších je veľmi veľa a stále iba pribúdajú. Takže naozaj vás poprosím, nehľaďme na to, kto tento návrh predkladá, skúsme ho posunúť do druhého čítania a ak budú nejaké výhrady, určite s predkladateľmi tohto návrhu zákona nájdeme, nájdete spoločnú reč. Určite sa bude dať vylepšiť tak ako každý jeden zákon.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že ho podporíte.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Lucia Drábiková. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený kolega, úplne súhlasím s konštatovaním a s potrebou zlepšiť situáciu opatrovateľov, takisto osobných asistentov. Sociálna oblasť a oblasť starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutých občanov je naozaj veľmi zanedbávaná dlhé roky a jedným z cieľov, s ktorými som aj ja išla vlastne do politiky, bolo zlepšiť jednak odľahčovacie služby, zlepšiť pomoc práve odkázaným ľuďom na opatrovanie.
Sama som v tejto veci podala zopár návrhov na ministerstvo, ktoré v súčasnosti pracuje na komplexnej reforme, ktorá sa týka toho, že bude zjednotený systém posudkovej činnosti. Pretože tí, ktorí sme sa stretli so situáciou opatrovania niekoho blízkeho, sme sa naozaj museli potýkať s obrovskou byrokraciou. Bolo potrebné získavať posudky, či už pre získanie opatrovateľky na meste, alebo pre získanie opatrovania v nejakom zariadení, takisto čo sa týkalo rôznych druhov kompenzácií. Systém je aktuálne neprehľadný, a preto aj ministerstvo v súlade s programovým vyhlásením vlády chce vytvoriť jednotný systém posudkovej činnosti, prehodnotiť celý systém poskytovania peňažných príspevkov.
V tejto súvislosti chcem ešte poznamenať, že, samozrejme, ja som za to, aby opatrovatelia mali naozaj zabezpečené, zabezpečený dostatočný príjem aj podmienky na to, aby túto prácu mohli vykonávať, aby mohli aj oddychovať, samozrejme, aby mali nejakú tú sociálnu istotu aj v prípade, že by sa ocitli bez práce alebo že by museli tú opatrovanú osobu niekam odviesť. Takisto osobní asistenti. Čiže chýba nám tam naozaj veľa, veľa, čo treba spraviť. Nie sú tu v tomto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Faktickú poznámku má pripravenú aj pán poslanec Miroslav Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, riešime tu pomoc ľuďom a je zaujímavé, že niektorí v jednom aj v druhom zákone s tým majú problém, ale nemáte problém pomôcť bankám. To vám niektorým nerobilo problém, vážení kolegovia, kolegyne! Tak skúsme sa pozrieť na to aj z tohto hľadiska, že bankám sme poodpúšťali skoro do jednej miliardy a každý rok im ideme odpúšťať, a tu sa ideme handrkovať ako na tureckom trhu pri niektorých z vás a vadí vám pár euro pre deti alebo pre postihnutých. Tak skúsme sa nad tým zamyslieť aj z tohto hľadiska, z takého ľudského, či náhodou nemáme niektorí trošku pomýlené hodnoty a dvojaký meter.
Ďakujem.

Poslednú faktickú k tomuto príspevku má pán poslanec Erik Tomáš. Nech sa páči.

Pán Kočiš, ja chcem len poďakovať za podporu tohto zákona od človeka, ktorý má skúsenosti z praxe, s týmto si to cením o to viac. Ďakujem.