28. schôdza

Pán poslanec Kočiš bude reagovať teraz na faktické poznámky. Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš, áno, naozaj vychádzam len so svojich praktických skúseností, pretože naozaj celý život sa v tejto oblasti pohybujem, venujem a viem, že táto oblasť je zanedbávaná dlhé roky. Dlhé roky je zle nastavený systém, ktorý nie je dokonalý. Musel by sa naozaj prekopať od úplného začiatku až po úplný koniec. Pretože ja netvrdím, že ľudia, ktorí tento systém kompenzácií vytvárali, chceli niekomu ublížiť alebo spraviť niečo zlé, ale hovorím, vždy tieto zákony prichádzali od zeleného stola. Úplne od zeleného stola, od ľudí, ktorí neboli z praxe, ktorí nevideli tú priamu interakciu medzi opatrovateľom, ošetrovateľom, opatrovníkom, samotnou rodinou až po nejaký úrad, ktorý vypláca všetky tieto kompenzačné príspevky, a následne dané ministerstvo.
Čiže hovorím, mne vždy chýbala nejaká koncepčnosť, pretože v týchto sociálnych zákonoch, ktoré nám platia v Slovenskej republike, častokrát ľavá ruka nevie, čo robí pravá. A ľudia, ktorí sú z praxe, sú v nejakom začarovanom kruhu v úplnom strede a nevieme sa pohnúť ani naľavo, ani napravo.
Čiže hovorím, táto problematika je komplikovaná, zložitá, nedá sa to zmeniť ani za deň, ani za dva, ani za rok, ale verím, že tieto veci, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti, ľudia, ktorí naozaj majú sociálne cítenie a sú činní v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, sa tejto problematike musia venovať, aj keby nechceli.
A v žiadnom prípade sa nesmieme pozerať na farbu politického trička a na predkladateľa, overovateľa, spravodajcu, to je absolútne jedno, pretože pokiaľ ide o pomoc slabým, bezbranným, tuná musí vstúpiť silný štát. A keď je silný štát, je silná rodina a vtedy je spokojný ten dotyčný klient alebo poberateľ kompenzácie alebo poskytovateľ tejto služby.
Čiže ja ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do debaty, a verím, že tieto sociálne zákony a tieto sociálne veci sa nám podarí spoločnými silami zmeniť.

Ďakujem.
Toto bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A chcem sa spýtať, či chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko. Prejavil záujem. Nech sa páči, máte slovo.

Ja len veľmi krátko. Priznám sa, že trochu ma mrzí malý záujem o diskusiu o tejto téme. Ja pevne verím, že slovenský parlament má záujem o zdravotne ťažko postihnutých ľudí, pretože títo hádam tú pomoc potrebujú najviac. Tak aj keď bol takýto nezáujem, chcem poprosiť, a ešte sa vrátim aj ku kolegyni pani Drábikovej, super, že sa tá reforma robí, aspoň to teda avizujete, ale už pred rokom povedal minister Krajniak, že sa reforma začne robiť, a zatiaľ žiadnu nevidíme tak ako v iných oblastiach. A preto kým teda, ak vám mám veriť, že sa nejaká reforma robí, kým sa tá reforma neurobí, toto je pre danú chvíľu podľa mňa veľmi, veľmi dobré riešenie a to musíte uznať aj vy, a preto aj vás chcem poprosiť, aj váš poslanecký klub a vôbec celú vládnu koalíciu, aby ste stlačili to tlačidlo "za" a pomohli nateraz aspoň takto týmto ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Chce zaujať stanovisko aj pán spravodajca? Chce, nech sa páči.

Ďakujem pekne, veľmi stručne. Aj ja, priznám sa, že ten rok 2018 ako keby bol včera. Chcem len pripomenúť, že vtedy, keď sme predkladali ten návrh, lebo tam došlo k relatívne dosť radikálnemu navýšeniu prostriedkov aj pre asistentov, opatrovateľov, prijali sa veľmi vážne zmeny, ktoré sa týkajú aj kompenzácií, veď predtým bolo v platnosti, že ak dostal niekto kompenzáciu napríklad na prerobenie kúpeľne vzhľadom na zdravotný stav a nebodaj sa stalo, že ten človek zomrel, tá rodina musela po ňom časť prostriedkov vracať, veľakrát sa musela doslova zadlžiť. Mal som z toho veľmi dobrý pocit aj preto, že celá snemovňa, všetci prítomní poslanci hlasovali za.
Trošku som nemilo prekvapený, že tam padla jasná dohoda, že tá valorizácia sa bude odvíjať od výšky a rastu minimálnej mzdy, čo je logické, prirodzené, že prečo teraz tá vláda odchádza od tejto, od tejto myšlienky. Viem, v tom zákone nie je obligatórne, je fakultatívne a možno to bola tá základná chyba, ale vtedy sme vychádzali z toho, že možno príde obdobie, že bude treba riešiť aj vyššie z nejakých objektívnych dôvodov tú valorizáciu, a preto to nebolo tak striktne postavené. Ale myslím si, že teraz je doba taká, a netreba zdôrazňovať prečo, že si to jednoducho títo ľudia zaslúžia a prirodzene na to aj čakajú. Veď my sme tam riešili také veci, že ak sa dcéra stará o chorú matku alebo otca, je zároveň dôchodkove zabezpečená za to obdobie, čo má veľmi veľký význam aj z hľadiska, z hľadiska proste budúcnosti.
Ekonomika, ekonomika je riešená tak, že klient v sociálnom zariadení, použijem výraz v kamennom dome, je pre štát stále ešte dvakrát drahší ako ten, ktorý sa nachádza v tom domácom rodinnom prostredí a je poskytnutá starostlivosť či už rodinného príslušníka, alebo niekoho, ktorý sa oňho stará, nehovoriac o tom, že aké je dôležité, aby dostal, aby ostal čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí.
K pani Drábikovej. Tá jednotná lekárska posudková služba, absolútne súhlasím, veľmi, veľmi dôležité. Možno ma trošku prekvapuje, že je to úloha ministerstva práce, minimálne bude musieť veľmi vážne spolupracovať s ministerstvom zdravotníctva. Vždy sú to lekári, to je prirodzené a najväčší problém v tomto prípade ja vidím v tom, že veľmi veľa posudkových lekárov je úväzkových, nejakých desatinových, pre nich je to taká akási pridaná hodnota. Tu je dôležité stabilizovať tých posudkových lekárov, odtrhnúť ich možno od tej ďalšej práce, aby sa venovali len tejto, dobre ich vedieť zaplatiť, aby plnili tú úlohu, ktorá v tomto prípade je, a vytvoriť jednotnú inštitúciu, ktorá ich bude riadiť a ... samozrejme, že zároveň aj kontrolovať.
Takisto sa prihováram o to, aby sme tento návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Ďakujem.
Hlasovanie takisto, prosím vás, ako v tom prvom prípade, odporúčam zajtra dopoludnia na jedenástu hodinu.