28. schôdza

Pán kolega Suja, chcel som len zareagovať na to, že určite potravinová bezpečnosť a sebestačnosť je skvelý ideál, ale naozaj je to len ideál, pretože asi ťažko to bude niekedy možné. A, samozrejme, nie je to možné aj v ďalších, v ďalších oblastiach, napríklad ani v oblasti výroby automobilov, kde sme svetová špička, nemôžeme očakávať, že všetky automobily, ktoré tu budeme používať, si vyrobíme sami. Jednoducho existuje deľba práce v globálnej ekonomike a tak to funguje. A presne tak to funguje aj pri vami uvedenom príklade, ktorým je droždie.
Droždie je naozaj extrémne maličká komodita v tomto celom a som prekvapený, že ste si vytiahli práve droždie, ktoré vás trápi. Keď už sme pri tom, povedali ste, ako teda sme aj pri vás zvyknutí, zase len polovicu pravdy. Povedali ste A, ale nepovedali ste to B, ktoré s tým súvisí a ktoré je oveľa dôležitejšie. Výroba droždia mala na Slovensku veľmi dlhú tradíciu v Trenčíne, ale, žiaľ, bola umiestnená v strede mesta a po protestoch obyvateľov a samotného mesta sa táto výroba droždia asi pred rokom zastavila definitívne. Pretože jednoducho obyvatelia mesta sa sťažovali na tak neznesiteľný zápach, že táto výroba sa z Trenčína odsťahovala a jednoducho dnes prebieha v zahraničí.
Ale čo mňa na tom udivuje, že vás trápi práve toto, že ľuďom sa lepšie dýcha, droždie sa vozí, neviem kde, z Čiech? Ale netrápi vás to práve, čo tu spomínal pán Karahuta, že polovica slovenského, na Slovensku predaného chleba sa pečie niekde inde? Čiže to maličké droždie, to vás trápi, ale to, že sem vozíme chlieb zo zahraničia, to vás netrápi. To by vás malo trápiť! Ja si myslím, že práve to riešime aj v tomto zákone.

Pán poslanec Suja, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Začnem odzadu.
Pán poslanec Kremský, ako sme zvyknutí, väčšinou trepete alebo nepočúvate, lebo ja som povedal, že 40 % chleba mrazeného sa dováža plus ešte tých desať, čo povedal Jaro, to je 50 %, takže ma to asi trápilo, keď som povedal. Podotkol som to, že keby sme z plánu obnovy dali do tých liniek, tak nemusíme týchto 40 % dovážať, ale ja neviem, či ste mali niečo v ušiach zasa alebo chceli ste niekoho udávať na severe, tak nabudúce, keď sa chcete vyjadriť k niečomu odborne, tak počúvajte, čo predrečník hovorí.
Viete, každý štát by mal mať obranu, energetiku a potraviny. A keď nedokážeme základné potraviny bez droždia spraviť, tak si myslím, že to maličké droždie nám zapríčiní to, že keby sa hranice uzavreli, že tu tie potraviny nemáme.
Pani Halgašová, hovorili ste o salde. Samozrejme, že to saldo sa zlepšilo. A viete, prečo sa zlepšilo? Lebo prestali dovážať mrazené výrobky, mrazené pečivo, lebo nevedeli, ako koronakríza prepukne. Preto sa to zväčšilo. Ale teraz to zasa pustili a zasa sa to zmenšuje. A každé jedno percento nahor alebo nadol je 4-tisíc pracovných miest, pani Halgašová, preto to saldo bolo.
Teraz kde sme to boli? A tu mi, pán poslanec Kazda, tak vy ste topka! Citrusy. Ja tu hovorím o základných potravinách a tuto kolega mi splieta, záhradník či čo to on je, citrusy. Vy ste normálny? To sú základné potraviny? Možno u vás v hlave. (Reakcia z pléna: "Ryža.") Ryža. Jasné, my bez ryže budeme, lebo základné potraviny ako ryža sa dá nahradiť inými potravinami, ako sú zemiaky a podobne, lebo takisto obsahujú sacharidy. Ale ja neviem, môžem vám dať potom nejakú lekciu. Ryža! Pred sto rokmi, ja neviem, ste hovorili, že sa tu žilo aj bez nejakej poľovníckej komory aj bez ryže sa tu pred sto rokmi žilo. Vy idete spomínať citrusové potraviny pri základných potravinách. To, ja neviem, to je nonsens! Či ste si šľahli dačo so Sulíkom aj vy ako celý ten klub, ja nerozumiem tomu. Skúste sa vyjadrovať k veci!

Toľko prihlásení písomne do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Richard Takáč, pani poslankyňa Halgašová, pán poslanec Zajačik, pán poslanec Puci, pán poslanec Kremský. Ak všetci, ktorí mali záujem, sa prihlásili, tak uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A udeľujem slovo pánovi poslancovi Richardovi Takáčovi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja teda vyjadril k tejto, k zmene tohto vládneho návrhu zákona.
V prvom rade mi dovoľte na základe aj niektorých vystúpení týchto kolegov, niektorých tuto v pléne, a aj s tým, že čo počúvam na verejnosti, že mám takú aj obavu do budúcnosti, lebo ja tu počúvam a dostávam informácie o tom, že niektorí naši kolegovia poslanci a politici by boli najlepšie na tom, keby sa úplne všetko dovážalo na Slovensko, keby sme tu nič nepestovali, nič nechovali, že však dovezieme si z iných krajín. Myslím si, že toto je úplne zlý postoj a určite toto v prvom rade ukázala, ukázala aj COVID pandémia minulý rok, kde proste už pomaly iné krajiny Európskej únie, odkiaľ sa sem dováža, či Francúzsko, Holandsko, Nemecko, alebo ďalšie krajiny, postupne chceli obmedzovať dovoz potravín a tovaru ku nám na Slovensko a možnože keby to pretrvávalo dlhšie a situácia by bola ale ešte horšia, tak, bohužiaľ, by sme sem nedostali nejaké základné komodity, lebo nie sme v tom sebestační.
Toto je veľká výstraha pre nás a podľa mňa mali by sme sa aj týmto zaoberať, aby takíto nejakí politici, ktorí sú tu, nezapríčinili to, že do budúcnosti fakt reálne sa tu na Slovensku nič nebude pestovať, chovať, lebo niekedy na niektorých krokoch vedenia ministerstva pôdohospodárstva mám pocit, že to práveže takto chcú.
Poďme ale k tomuto zákonu 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Najprv by som zhrnul celý tento proces tejto novelizácie tohto zákona kvôli tomu, že mali sme, mali sme možnosť už niekoľko mesiacov toto vnímať. Išlo to do prvého čítania, kde úplne na začiatku ide vlastne o to, že máme transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ zo 17. apríla 2019, kde nás teda žiadajú transponovať uvedenú smernicu do 1. mája 2021, ale uplatniť ju najneskôr do 1. novembra 2021. Toto chcela od nás Európska rada, Komisia, a bolo tam osem bodov. Myslím si, že keby sme transponovali túto smernicu v takom stave, ako nás žiadala Európska komisia, nemali by voči tomu výhrady ani tí potravinári, ani ostatní, ktorí teraz okolo toho veľmi intenzívne komunikovali.
Celý proces, ktorý bol, vy, ktorí ste tu, ktorí tu sedíte a ktorí ste vnímali túto novelizáciu tohto zákona, tak pri prvom čítaní, keď sme o tom hlasovali, my sme sa v opozícii asi všetci zdržali alebo boli proti tomu, lebo sme nevedeli vôbec, v akom konečnom dôsledku to dopadne. Pred mesiacom, keď bola predchádzajúca schôdza tuto, tak sme tu dostali na stôl množstvo pozmeňovacích návrhov. Jednak to bolo zo strany SME RODINA, pán predseda výboru, sa mi zdá, niečo navrhoval, neviem, či aj pani kolegyňa Halgašová zo SaS-ky niečo nenavrhovala, a nakoniec, nakoniec za OĽANO, sa mi zdá, že pán Zajačik spolu s pánom ministrom na tlačovke pred rokovaním o tomto bode oznamovali ďalší nejaký pozmeňujúci návrh. Bol v tom neskutočný chaos, bordel, ani sme nevedeli vlastne, o čom ideme rokovať a čo v konečnom dôsledku bude novelizované, čo vypadne z tohto zákona a čo tam nakoniec bude.
Nakoniec po, by som povedal, takej možno menšej koaličnej kríze aj v rámci tohto, tohto zákona sa predmetný, predmetné druhé čítanie o tomto zákone stiahlo a máme ho tu teraz na stole. Bohužiaľ, realita na tejto schôdzi je taká istá, že nevedeli sme, ako to v konečnom dôsledku bude. Mali sme možnosť vidieť slovenskú SPPK, následne aj pekárov a ďalšie, ďalšie združenia, ktoré k tomu aktívne vystupovali, mali tlačové konferencie a upozorňovali rezort a, samozrejme, aj nás tu v pléne, aby sme si dali pozor, aby sme neschválili túto novelizáciu tak, ako je navrhovaná v pôvodnom znení.
Realita je teraz taká, že teraz o tom rokujeme tu v pléne a pred zhruba asi hodinou, ak mám, ak si dobre pamätám, sme dostali pozmeňovací návrh, ktorý vzišiel z radov koalície, kde sa teda pravdepodobne všetky štyri koaličné strany dohodli na tom, ako chcú pozmeniť, resp. finálne schváliť tento zákon v druhom čítaní. Je tam viacero vecí, s ktorými aj súhlasíme, ale na ktoré máme ešte otázky, na ktoré sme ešte do tejto chvíle nedostali odpoveď.
Vypúšťajú sa, ak teda mám dobrú informáciu, nebude možné, nebude možné predávať potraviny, resp. produkty v obchodných reťazcoch pod nákupné ceny. Pevne verím, že toto tam zostáva.
Zostávajú tam aj logistické poplatky do výšky 3 %, to dúfam, že to tam tak aj je. Toto je, myslím si, že dobré, treba to zachovať. Bolo by zlé, keby sa tieto logistické poplatky zrušili, resp. by sa dali neobmedzene bez nejakého percenta.
Samozrejme, otázne je zákaz predaja pod ekonomicky oprávnené náklady. Tu dostávam informácie, neviem sa k tomu presne ešte vyjadriť, ešte s kolegami na to hľadáme náš postoj, nakoľko je to zlé, lebo, samozrejme, reťazce budú určite tlačiť, ale na druhej strane, či vieme nejakým spôsobom, alebo prečo musíme takto to zadefinovať v rámci tejto novelizácie, toto by ma zaujímalo, pán predseda výboru, ak by si potom mohol vo svojom vystúpení k tomu zaujať ešte stanovisko.
No a myslím si, že dosť taký vážny problém a čo budeme ešte určite tu dnes otvárať aj viacerí, je samotná splatnosť a na základe čoho bude táto splatnosť vykonaná. Je, otázne je, či to bude na základe vystavenej faktúry, alebo to bude na základe dodania tovaru. Poviem úplný príklad. Tak ako to bolo ešte dávno v minulosti, pekár každý deň dovážal do obchodného reťazca rožky, pečivo a všetky, všetky produkty, ktoré v noci napiekol, ráno o piatej to doviezol do reťazca, o šiestej otvoril reťazec a začal predávať. O desiatej, o jedenástej mal všetko už predané. Bohužiaľ, realita vtedy bola taká, že reálne ten pekár sa k tým finančným prostriedkom za tú platbu za to dodanie tovaru dostal až pomaly o mesiac, mesiac a pol. Tuto reťazce veľakrát tlačili a definovali aj to, aby napríklad pekár vystavoval raz mesačne faktúru, čo je podľa mňa úplný nezmysel, keď všetci dobre vieme, že každý deň, keď dodá tovar, tak hneď ten reťazec má z toho finančné prostriedky.
Tu chcem upozorniť aj predsedu výboru, že existuje aj legislatíva Európskej únie, ktorá hovorí o dvoch podmienkach splatnosti. Jedna je na základe dodacieho listu a druhá je na základe faktúry. Je to na členskom štáte, ako si vybere túto splatnosť, ale možnože je na zvážení pri tom pozmeňovacom návrhu, ktorý máte už spravený, je, že na základe dodania, dodania tovaru a vystavenia faktúry do pätnástich dní, aby nedochádzalo k tomu, aby sme nezamedzili tomu, že teda, alebo resp. aby netlačili tie jednotlivé obchodné reťazce na to, že zase to nejakým spôsobom obchádzali a tlačili týchto našich potravinárov k tomu, že tie splatnosti tam budú sa nejakým spôsobom umelo zbytočne predlžovať. Pevne verím, že kolega potom predstaví celý pozmeňovák aj s týmito jednotlivými bodmi, ktoré trápia poľnohospodárov a potravinárov na Slovensku.
A dovoľte mi, kolegovia, úplne na záver taký, taký príklad z praxe, ako funguje, keď sa bavíme o pekárňach a obchodných, obchodných domoch, písal to pekár v nejakej časti Slovenska, ktorý dodáva do jedného obchodného reťazca: "Nakoľko náklady v pekárni v horizonte cca posledných dvoch rokoch pomerne dramaticky rástli, tak som oslovil obchodný reťazec so žiadosťou o zmenu dodávateľských cien. Samozrejme, ich vôľu na úpravu cien bola, ich vôľa bola minimálna a moja argumentácia nebola vypočutá aj s tým, že som hovoril o vstupných surovinách, ktoré sa menia, je COVID, pandémia. Moja argumentácia vychádzala z toho, že ceny surovín rastú medziročne cca o 5 až 7 %, čo dramaticky menilo, teda dramaticky sa menila aj cena práce. Tuto problém nevideli obidve strany, ale skôr to, skôr sa to vnímal taký ako štandardný folklór okolo toho. Problém je, že ma ich nevôľa prinútila sa týmto celým zaoberať, že proste nedokázali mi vyjsť v ústrety a riešiť tieto dodávateľské ceny." Výsledkom zistenia, podotýkam, bolo to, že ceny, on ako pekár sa hýbe na hrane výrobných nákladov a predmetný obchodný reťazec má maržu okolo 80 až 90 %. To je realita dnešného stavu na Slovensku.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Ako prvý, pán poslanec Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Takáč, veľmi dobre si to pomenoval a veľmi správne si vystihol jednu vec, že najradšej by sme boli, vážení kolegovia a kolegyne, keby sme všetko dovážali.
Viete, jeden taký ekoterorista, neviem, či to je z PS/SPOLU alebo z ktorej strany je, neviem, či teraz nerobí niektorému z ministrov poradcu, Baláž povedal, že všetci ľudia by mali žiť v mestách, na vidieku by malo byť ako skanzen, drevo by sa vôbec nemalo ťažiť a že všetky potraviny dovezieme. Toto zaznelo na vedeckej komisii, kde bol aj pán minister Mičovský, ktorý vtedy ešte nebol ministrom, pred voľbami, a prvý sa tam prihlásil o slovo a 47 minút nehovoril, vlastne 47 minút hovoril, ale o ničom. Pani poslankyňa, boli ste tam aj vy. Takže toto ten Baláž povedal na tej komisii.
Ak budeme počúvať takýchto ľudí alebo takíto ľudia sa dostanú k moci, tak vidíme, že potravinová sebestačnosť je len sen. My nepotrebujeme byť potravinovo sebestační, len potrebujeme znížiť tú závislosť. Lebo byť potravinovo sebestační nám sa nepodarí nikdy. Ale znížiť tú závislosť a zvýšiť čo najväčšie percento v potravinách domácich výrobkov a podporiť domácich producentov.
Je smutné, že u nás musia domáci producenti nás prosiť o pomoc. Táto pomoc by mala byť automatická, či už zo strany vlády, poslancov, samospráv. O tom by sme sa nemali vôbec ani rozprávať. Nie to, že oni musia prosiť, naši domáci producenti. Pozrite sa, ako sa majú producenti vo Francúzsku, v Nemecku, v Rakúsku, ako sú podporovaní. V Poľsku ani nehovorím. Tam na úrade vlády je jeden celý tím, ktorý sa venuje len tomu, ako pomôcť domácim producentom. Skúsme si zobrať dobrý príklad zo zahraničia, vážení kolegovia!

Ďalší s faktickou poznámkou, pán spravodajca Karahuta, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Takáč, budem hovoriť za seba, tak ja, poznáme sa, dobre vieš, že ja som určite za domáce pestovanie a domácu produkciu, myslím, že o tom nemusíme viesť polemiku. A k samotnej, samotnej, samotnému zákonu a transpozícii smernice, budem úprimný, ja by som bol za stopercentnú transpozíciu. Lenže potom ako by to vyzeralo. Mali by sme 8, a nie 45 nekalých praktík, a mali by sme 30 dní na rýchlokaziace sa tovary a 60 dní na trvanlivé tovary. To asi nechceme, to by asi bola situácia podstatne horšia.
Preto tie, tá príprava celej tej novely, respektíve pozmeňovacieho návrhu bola náročná, trvala dlho. Ja uznám, že dlho. Nebolo to jednoduché, boli to často nepríjemné rokovania. Každý z nás má nejakú predstavu, ale ten cieľ bol taký, aby sme urobili normálne právny stav v súlade so situáciou, ktorá je v Slovenskej republike. Tie problémy, ktoré sú z hľadiska predaja slovenských výrobkov, a môj názor je taký, že nie sú spôsobené tým, že by zámerne tie obchody – a to je či Jednota, alebo nejaké iné zahraničné siete – zámerne kupovali zvonku. Nie. My máme potravinárske podniky vo veľmi nízkej ekonomickej sile. Ozaj sú slabé, ich postavenie je tak slabé, že vlastne nevedia si prebojovať to lepšie postavenie. A čaká nás to za chvíľočku aj v iných segmentoch. Za chvíľočku budeme naháňať tak vajíčka, však vieme o tom, že to bude, že je to o tri roky, o tri roky je to tu.
A čo sa týka splatnosti, áno, Európska únia dáva dve možnosti. Buď je, buď sa rýchlejšie platí po dobe splatnosti, alebo podľa dodávky, podľa dodávky potraviny. Sú dve možnosti. Čo je skôr, to sa uplatňuje. Ale nikde nie je fakturácia na dodací list. Jedine keď je to ako dodací list vystavený na dodávateľa, a to si neviem predstaviť, že by niekto vystavoval faktúru za dodávateľa, to nie je možné.

Faktickú poznámku má pán poslanec Eduard Kočiš.